inkrustácia

inkrustácia [lat.] — vytváranie vrstvy, povlaku, kôry (krusty);

1. biol. ukladanie anorganických látok, napr. oxidu kremičitého alebo uhličitanu vápenatého, do bunkových stien. Vyskytuje sa pri rastlinách i pri živočíchoch. Inkrustáciou sa spevňujú bunkové steny rastlín, ktoré sú potom menej elastické a odolnejšie proti poliehaniu (napr. obilniny);

2. geol., tech. vyzrážanie rôznych, spravidla chemicky jednoduchých látok z pravých, príp. z koloidných roztokov na povrchu minerálov a hornín, na koreňoch rastlín, na schránkach živočíchov, na povrchu pôd a i., pričom sa vytvárajú rôzne hrubé kôry a povlaky, ktoré následne podliehajú najmä oxidácii a hydratácii. Inkrustáciou anorganických látok vo vodovodných potrubiach, ako aj anorganických a organických látok v technologických potrubiach a zariadeniach (destilačné zariadenia, odpady) vznikajú usadeniny zmenšujúce prierez potrubí i prestup tepla;

3. text. technika, pri ktorej sa vopred vybraný ozdobný prvok, najčastejšie čipka, všíva do tkanín alebo do pletenín, predovšetkým na odevy spoločenského charakteru;

4. výtv. súhrnný názov umeleckých techník zdobenia povrchu umeleckoremeselných predmetov alebo fasád budov vykladaním iným materiálom, spravidla vzácnejším, pevnejším, tvrdším alebo krajším. Pri inkrustácii sa vypĺňajú priehlbiny v podklade. V architektúre sa za inkrustáciu pokladá obkladanie fasády kamennými platňami inej farby alebo štruktúry, niekedy aj sadrovými alebo kovovými doskami, zväčša vo forme dekoratívnych vzorov. Podľa použitých materiálov sa rozlišuje tauzia (vtepanie mäkšieho, farebne odlišného drôtu do rýh kovového podkladu), nielo (vypĺňanie rýh alebo jamiek černastou pastou, zvyčajne sírnikom strieborným, na svetlom kovovom podklade, najčastejšie na striebre), chryzelefantína (kombinovanie zlata so slonovinou, výnimočne bronzu so slonovinou) obľúbená v antickom sochárstve, terazzo (vykladanie podkladovej malty kamennou drvinou a drobnými kamienkami), pietra dura (vykladanie kameňa rôznofarebnými doštičkami farebného mramoru) a jeho lacnejšia náhrada scagliola (vykladanie kameňa štukou imitujúcou mramor alebo iné tvrdé kamene; → umelý mramor). Ďalšou výzdobnou technikou vychádzajúcou z princípov inkrustácie je florentská mozaika, pri ktorej sa najmä nábytok vykladá polodrahokamami a kameňmi. Vykladanie drevom (dýhami) na povrchu sa nazýva intarzia, najmä v nábytkárstve a pri výzdobe úžitkových predmetov sa používa jemnejšia marketéria. Inkrustácia sa môže aplikovať studenou (staršia forma inkrustácie, keď sa ňou zdobila keramika; používala sa biela, niekedy aj žltá alebo červená hlinka, na inkrustáciu kovových predmetov sa používali fosílne živice, najčastejšie jantár, neskôr i drahokamy, polodrahokamy a farebné sklíčka) alebo teplou (napr. nielo) cestou. Inkrustácia prírodnou cestou predstavuje usadeniny na predmetoch dlhodobo deponovaných v pôde bohatej na vápnik, často sa vyskytujúcich na povrchu archeologických nálezov (keramika, kosti a pod.) vykopaných zo spraše.

Staršia forma inkrustácie (inkrustácia studenou cestou) bola známa už v neolite (bukovohorská kultúra, želiezovská skupina) a eneolite (kultúra zvoncovitých pohárov) a rozšírila sa najmä v bronzovej a halštatskej dobe (→ inkrustovaný kultúrny komplex, → mohylová kultúra). V staroveku používali inkrustáciu starí Sumeri a Egypťania, v antike sa napodobňovala aj maľbou (inkrustačný štýl v Pompejach). Prostredníctvom Grécka a Itálie sa inkrustácia preniesla do celej Európy, všeobecne sa rozšírila v období sťahovania národov. Používala sa najmä v Byzancii, odkiaľ pochádzajú obzvlášť náročné inkrustácie, a od stredoveku v Taliansku (fasády románskej architektúry vo Florencii, napr. kostol San Miniato al Monte, 12. stor.). Veľký rozmach zaznamenala v období renesancie, manierizmu a baroka. Bola obľúbená aj v Číne a Japonsku (napr. japonská technika šibajama, pri ktorej sa kúsky perlete, koralov a drahých kameňov alebo kovov vkladali do lakovaného dreva alebo do slonoviny). Inkrustácie boli rozšírené aj v predkolumbovských kultúrach Ameriky, kde sa na obkladanie používal najmä tyrkys, malachit, jadeit, koraly alebo mušle.