Vyhľadávanie podľa kategórií: poľnohospodárstvo

Zobrazené heslá 1 – 50 z celkového počtu 400 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

abaka

abaka [tagalsky > špan.], manilské konope — biele alebo jemne žlté vlákna získavané z nepravého dužinatého kmeňa banánovníka textilného (Musa textilis). Sú pevné, ľahké a trvanlivé vo vode; používajú sa v lodiarskom priemysle.

ablaktácia

ablaktácia [lat.] —

1. lek. potlačenie tvorby materského mlieka počas dojčenia dieťaťa; zastavenie laktácie. K ablaktácii sa pristupuje len pri kontraindikácii dojčenia pre vážne ochorenie matky alebo z nevyhnutnosti podávať lieky, ktoré prechádzajú do materského mlieka;

2. zool. ukončenie obdobia cicania pri mláďatách cicavcov, súčasť postnatálneho obdobia, odkedy má mláďa vlastnú výživu. Ablaktácia sa uskutočňuje v závislosti od druhu zvierat od 20. do 150. dňa po narodení, za skorú sa považuje ablaktácia v období skoršom ako na 30. deň od narodenia (→ odstav).

acidóza

acidóza [lat. + gr.], acidosis

1. lek. porucha acidobázickej rovnováhy podmienená zvýšením koncentrácie vodíkových iónov v extracelulárnej tekutine (tekutina obklopujúca bunky tela) a poklesom pH pod 7,36. Podľa mechanizmu vzniku sa rozlišuje respiračná acidóza, ktorá vzniká nedostatočným vylučovaním oxidu uhličitého z organizmu (poruchy dýchania), a metabolická acidóza, ktorá je zapríčinená zvýšeným prísunom vodíkových iónov exogénnou (otravy), resp. endogénnou (diabetická ketoacidóza) cestou, ich nedostatočným vylučovaním (zlyhávanie obličiek) alebo zvýšenými stratami hydrogenuhličitanu sodného (napr. pri hnačkách). Opak: alkalóza;

2. veter. metabolické ochorenie zvierat, ktorého sprievodným prejavom je zvýšený obsah kyslých látok v krvi (pokles pH krvi pod 7,35) alebo strata báz. Vyskytuje sa pri jednostrannom kŕmení prežúvavcov a pri kŕmení nekvalitnými krmivami s vysokým obsahom kyselín.

acyklia

acyklia [gr.] — funkčná porucha vaječníkov samíc zvierat vznikajúca v dôsledku hormonálnej nedostatočnosti podmozgovej žľazy (hypofýzy) a vaječníkov. Vyznačuje sa dlhodobým chýbaním štádia ruje pri zvieratách s pravidelne sa opakujúcim pohlavným cyklom. Pri zvieratách so sezónnym výskytom ruje sa obdobie mimo sezóny párenia pokladá za fyziologickú acykliu. Acyklia sa prirodzene vyskytuje v čase gravidity zvierat.

Adamec, Otto

Adamec, Otto, 13. 8. 1929 Ružomberok – 27. 1. 2008 Bratislava — slovenský biochemik, endokrinológ a fyziológ; 1978 DrSc. Pôsobil vo Výskumnom ústave chovu a šľachtenia hydiny, od 1980 v Ústave biochémie a genetiky živočíchov SAV v Ivanke pri Dunaji. Zaoberal sa biochémiou a fyziológiou endokrinných chorôb s ohľadom na steroidné hormóny, rozpracoval problematiku interakcie hormónov s cudzorodými látkami predovšetkým v oblasti reprodukcie hospodárskych zvierat a experimentálne overoval biotechnologické zhodnocovanie odpadov živočíšnej výroby pri metanogenéze. Dielo: Biologické účinky organochlórovaných insekticídov u hydiny (1977), Najnovšie poznatky vedy a praxe z chovu hydiny (1979).

adaptér

adaptér [lat.] — doplnkové prídavné zariadenie rozširujúce použiteľnosť rôznych strojov a prístrojov; poľnohosp. vymeniteľné zberové ústrojenstvo, ktoré je základnou a ľahko vymeniteľnou časťou kombajnu, prípadne rezačky (odlamovací adaptér na zber kukurice, ktorý sa pripája na komoru šikmého dopravníka rovnako ako žací stôl pri kombajne). V závislosti od druhu zberanej poľnohospodárskej plodiny sa pripája k základnej jednotke kombajnu, čím umožňuje jej širšie využitie na zber viacerých poľnohospodárskych plodín. Z hľadiska použitia sa adaptéry delia na žací mechanizmus (na priamy zber obilnín s rôznou šírkou záberu), bubnový zberový mechanizmus (na delený zber obilnín), dopravníkový zberací mechanizmus (na delený zber krátkosteblových a ľahko vypadávajúcich plodín, napr. krátkych obilnín, strukovín, tráv na semeno), odlamovací mechanizmus palíc (na zber kukurice na zrno) a na adaptéry na zber slnečnice, fazule, resp. sóje.

afganský chrt

afganský chrt — pôvodne lovecké a pastierske plemeno psa zo skupiny chrtov z horských oblastí Afganistanu. Na Strednom východe sa používal na lov antilop, gaziel, vlkov a snežných leopardov. Okolo 1886 privezený do Spojeného kráľovstva, kde 1926 vznikol prvý špecializovaný klub afganských chrtov, v súčasnosti sa chovajú v Európe najmä ako spoločenské a výstavné psy. Afganský chrt má vysoké elegantné telo s rovným svalnatým chrbtom a hlbokým hrudníkom, ideálna výška psa je 68 – 74 cm, suky 63 – 69 cm. Srsť je dlhá, hodvábna, v rôznych farebných odtieňoch, v tvárovej časti krátka a hustá.

afrikander

afrikander [semitské jazyky > lat. > hol.] — plemeno hovädzieho dobytka mäsového typu, ktoré vzniklo na báze dobytka zebu a chovali ho holandskí osadníci v južnej Afrike. Považuje sa za autochtónne plemeno.

afta

afta [gr.], aphta — ochorenie slizníc a kože prejavujúce sa pľuzgiermi. Po ich prasknutí (prípadne strhnutí) vzniká bolestivý defekt, okolo ktorého je červený dvorček, tzv. halo. Ranky po sekundárnej infekcii môžu vyústiť do hnisavého procesu. Tvorba áft u ľudí súvisí s herpetickými ochoreniami, s alergiami, nedostatkom vitamínov (najmä skupiny B), poruchami tráviaceho traktu, ako aj s menštruáciou. Aftu môžu vyvolávať fyzikálne a mechanické vplyvy, trvá 7 – 10 dní, hojí sa spontánne aj bez liečby. Ochorenie je charakteristické častým opakovaním. Zvieratám sa afty tvoria pri vírusových chorobách (slintačka a krívačka) na sliznici ústnej dutiny, na koži okolo úst a nosových otvorov, na vemene, trupe a končatinách (na miestach s jemnejšou kožou a slabým osrstením).

agalakcia

agalakcia [gr.], agalactialek., veter. neschopnosť tvoriť mlieko; pri zvieratách vzniká najčastejšie v dôsledku zápalu mliečnej žľazy, nedostatočnej výživy alebo staroby. Infekčná agalakcia – nákazlivé ochorenie postihujúce ovce a kozy. Prejavuje sa vysokou horúčkou, malátnosťou, nežravosťou, opuchom a bolestivosťou vemena i stratou mlieka. Postihnuté zvieratá hynú.

agát

agát [gr.], Robinia — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď bôbovité. Rýchlorastúce jedovaté opadavé stromy alebo kry pochádzajúce zo Severnej Ameriky. Majú nepárnoperovito zložené listy, biele alebo ružové kvety usporiadané v strapcovitých súkvetiach, plod struk. Na Slovensku zdomácnel invázny, do 25 m vysoký druh agát biely (Robinia pseudoacacia) so sivohnedou hlboko zbrázdenou borkou, zriedkavejšie sa pestuje v parkoch agát srstnatý (Robinia hispida) a agát lepkavý (Robinia viscosa) s fialovoružovými kvetmi. Agát Holdtov je hybridom agáta bieleho a druhu Robinia luxurians. Agát tvorí prevažne súčasť nízkych lesov, vyznačuje sa bohatou výmladnosťou. Pre mohutnú koreňovú sústavu sa využíva pri zalesňovaní strží a neúrodných pôd. V lesoch na Slovensku je zastúpený 1,72 % (agát biely; údaj 2012). Drevo má žltozelené jadro, pre tvrdosť sa používa na výrobu náradia, v rezbárstve a nábytkárstve.

agrobiocenóza

agrobiocenóza [gr.], agrocenóza — spoločenstvo rastlín (kultúrnych i burinových), živočíchov a mikroorganizmov vyskytujúcich sa na poľnohospodársky obhospodarovaných pôdach. Udržiava sa len opakovanými technickými zásahmi. Ak sa agrobiocenóza ponechá bez zásahov, začnú sa v nej uplatňovať autoregulačné mechanizmy a ich ďalší vývoj smeruje k obnove pôvodného spoločenstva. Pre vegetáciu a faunu poľných agrobiocenóz sú charakteristické tieto znaky: 1. povrchové živočíšstvo má na poliach vplyvom pravidelnej agrotechnickej údržby a zberu zabezpečenú potravu a úkryty len dočasne; 2. agrobiocenóza sa vyznačuje jednoduchou druhovou štruktúrou; 3. zoocenózy sa môžu skladať nielen z domácich a pôvodných, ale aj z cudzích a zo zavlečených druhov (napr.: pásavka zemiaková, Leptinotarsa decemlineata); 4. agrobiocenóza ako monokultúra umožňuje existenciu len obmedzeného počtu druhov; 5. druhovo ochudobnené zoocenózy sa môžu vyznačovať veľkou početnosťou jedincov. Niektoré druhy sa masovo premnožujú a stávajú sa významnými hospodárskymi škodcami; 6. striedanie plodín sa v zoocenózach prejavuje tým, že polyfágne druhy sú ovplyvňované menej ako druhy oligofágne a monofágne. Takéto druhy sa môžu udržať v agrobiocenóze len vtedy, ak majú krátke obdobie vývoja a dostatočnú pohyblivosť, takže môžu prenikať do iných vhodných porastov.

agroekotyp

agroekotyp [gr.] — typ rastliny trvalo a účelne prispôsobenej podmienkam kultúrneho prostredia, ktoré vytvára predpoklad na uplatnenie genetického potenciálu rastliny.

agrochémia

agrochémia [gr.] — odbor chémie skúmajúci chemické procesy v poľnohospodárstve, najmä v rastlinnej výrobe. Zaoberá sa napr. obsahom biogénnych prvkov v prostredí (pôde, vode, ovzduší), zabezpečením optimálnych podmienok rastu a vývinu poľnohospodárskych plodín a kultúr, výživou kultúrnych rastlín, možnosťou zvýšenia úrodnosti vplyvom rôznych chemických procesov, určením dávok hnojív pre jednotlivé plodiny a pôdu, sleduje sorpčnú schopnosť pôdy a i.

agrokomplex NÁRODNÉ VÝSTAVISKO

agrokomplex NÁRODNÉ VÝSTAVISKO, štátny podnik — slovenská veľtrhová a výstavnícka spoločnosť so sídlom v Nitre. Organizuje veľtrhy a výstavy vo vlastnom areáli, ako aj národné expozície na výstavách v zahraničí a prostredníctvom nich podporuje komunikáciu medzi spoločnosťami a podnikateľmi na národnej i medzinárodnej úrovni, ako aj rozvíjanie obchodu a medzinárodnej ekonomickej i vedecko-technickej spolupráce. Povinným predmetom jej činnosti je uspokojovanie verejnoprospešných záujmov, ktoré zabezpečuje prostredníctvom Slovenského poľnohospodárskeho múzea v Nitre so zameraním na dokumentáciu agrárnych dejín Slovenska.

Založená 1973 ako Výstavníctvo poľnohospodárstva a potravinárskeho priemyslu so sídlom v Nitre so zameraním na podporu agropotravinárskeho komplexu a na zvýšenie účinnosti propagácie rezortu poľnohospodárstva. R. 1974 začlenená do majetku stálej celoslovenskej poľnohospodárskej výstavy, 1976 bola zriadená účelová organizácia Agrokomplex – Výstavníctvo stálej celoštátnej poľnohospodárskej výstavy v Nitre, ktorá sa 1989 pretransformovala na príspevkovú organizáciu Agrokomplex – Výstavníctvo Nitra, od 2008 pôsobila v novej právnej forme ako Agrokomplex – Výstavníctvo Nitra, štátny podnik, od 2017 súčasný názov.

Prvotným cieľom bolo organizovanie výstavy Agrokomplex s poľnohospodárskym zameraním, pričom sprievodné semináre, súťaže a prednášky pomáhali zdokonaľovať odvetvie poľnohospodárstva. Významná bola i propagácia progresívnych projektov sadovej architektúry a starostlivosti o pôdu, moderných foriem v rastlinnej a živočíšnej výrobe i najnovších vynálezov poľnohospodárskej mechanizácie. Na prvom ročníku výstavy Agrokomplex (1973) sa zúčastnilo 53, na štyridsiatomštvrtom (2017) viac ako 600 vystavovateľov. Od 1989 sa postupne pripravovali nové témy výstav a veľtrhov a ich pôvodné, náučné zameranie sa menilo na komerčné s cieľom vytvoriť moderné, trhovo orientované informačné výstavné a veľtrhové podujatia. Najúspešnejšie z nich sú tematicky zamerané na nábytok a bývanie, strojárstvo, zváranie, zlievanie a elektrotechniku, automobily a dopravnú techniku, stavebníctvo, záhradkárstvo, lesníctvo a drevospracujúce technológie, rybárstvo, poľovníctvo, včelárstvo, farmárske trhy, svadobnú módu a vzdelávanie. Rozloha výstavného areálu je v súčasnosti (2018) 143 ha. Súčasťami výstaviska sú Slovenské poľnohospodárske múzeum (s knižnicou a so skanzenom s Nitrianskou poľnou železnicou), výstavné políčka a 4 jazerá.

agronómia

agronómia [gr.] — náuka zaoberajúca sa poľnohospodárskou výrobou. Zahŕňa rastlinnú výrobu a agrotechniku.

agronomická služba

agronomická služba — služby v oblasti rastlinnej výroby zvyčajne zahŕňajúce agrotechniku, hnojenie a ochranu rastlín, zber a pozberovú úpravu. V našom právnom poriadku v minulosti komplexne upravené zákonom o rozvoji rastlinnej výroby (zrušený od 2001), v súčasnosti napr. zákonom o rastlinolekárskej starostlivosti.

agrotechnický termín

agrotechnický termín — obdobie, v ktorom je potrebné urobiť agrotechnický zákrok (hnojenie, sejbu, ošetrenie v priebehu vegetácie, zber a i.), aby sa dosiahli priaznivé podmienky na rast a vývin rastlín a tvorbu úrody.

agrotechnika

agrotechnika [gr.] — súbor technických opatrení používaných pri obrábaní poľnohospodárskej pôdy a pestovaní plodín. Sústava agrotechnických opatrení sa upravuje na základe skúseností získaných z praxe a vedeckých poznatkov a je zameraná najmä na zvyšovanie úrodnosti pôdy ako hlavného faktora na dosiahnutie vysokých úrod. Vlastné agrotechnické opatrenia závisia od druhu plodiny (od prípravy pôdy na sejbu až po zber) a od účelu, na ktorý sa produkty pestujú (napr. ľan na vlákno a semeno, kukurica na zeleno a siláž). Sú to: 1. zavádzanie poľných a krmovinárskych osevných postupov podľa špeciálnych podmienok (zeleninárskych, prifarmových, semenárskych, závlahových, protieróznych a i.), ktoré sa zostavujú podľa osevného plánu, vnútropodnikových a trhových podmienok, ako aj podľa zásad striedania plodín; 2. systém správneho obrábania pôdy (podmietka, orba, podrývanie pôdy, príprava pôdy na sejbu, smykovanie, bránenie, valcovanie a i.) a trvalého ničenia burín agrotechnickými a chemickými prostriedkami; 3. systém správneho hnojenia, pri ktorom sa využívajú najmä organické hnojivá, a podľa pôdnych rozborov hnojenie priemyselnými hnojivami a vápnenie; 4. súbor vodohospodárskych opatrení (odvodňovanie, zavlažovanie), ktorých cieľom je zlepšenie vodného režimu, a rôznych terénnych úprav zlepšujúcich mikroklimatické podmienky odvodňovania pôdy a porastov proti erózii. Okrem týchto opatrení, ktoré majú zlepšiť podmienky prostredia, sa do pestovania zaraďujú úrodné rajonizované odrody osvedčené v aktuálnych podmienkach. Agrotechnika sa prispôsobuje povahe rôznych druhov pestovaných plodín.

airedalský teriér

airedalský teriér [érdejl-] — plemeno psa zo skupiny teriérov. Má drôtovitú, veľmi nepĺznucu srsť tmavosivej alebo čiernej farby, hlava, uši a dolná časť tela sú hnedočervené, ideálna výška psa 58 – 61 cm, suky 56 – 58 cm. Vzniklo krížením írskych, škótskych a i. teriérov s gordonsetrom a retrieverom v grófstve Yorkshire v Anglicku, 1893 privezené do Európy. Airedalský teriér je mocný energický pes, dobrý plavec, pôvodne používaný na lov vydier, medveďov, vlkov a diviakov. Je priateľskej a oddanej povahy, dobrý stopár. Počas 1. svetovej vojny zaradený ako strážny pes do britskej armády, kde udržiaval spojenie. V súčasnosti sa už na poľovné účely nevyužíva.

akantocefalóza

akantocefalóza [gr.] — vnútorné parazitárne ochorenie vodnej hydiny, najmä kačíc, spôsobené háčikohlavcami. Hromadné napadnutie spôsobuje vážne zdravotné problémy, postupné chudnutie, hnačky, málokrvnosť a ovplyvňuje znáškovú úžitkovosť.

akantóza

akantóza [gr.], acanthosis — kožné ochorenie. Postihuje najmä staršie psy. Prejavuje sa tmavšou pigmentáciou a rozličným zhrubnutím papilárnej a rohovej vrstvy kože, zjavuje sa na málo osrstených miestach, napr. na mliečnej žľaze, ušniciach a nose. Príčina choroby nie je známa.

akaróza

akaróza [gr. > lat.], acarosis — parazitárne ochorenie zvierat spôsobené roztočom z rodu Acarus, ktorý napáda miesta s tenšou kožou a jemnejšou srsťou; môže sa rozšíriť na celé telo. Na postihnutých miestach sa tvoria uzlíky, ktoré neskôr praskajú, koža sa stáva červenkastou a hrubne, vznikajú chrasty, vypadáva srsť. Zvieratá pociťujú silné svrbenie, často sa otierajú, prejavujú nepokoj. Akaróza sa vyskytuje najmä pri koňoch, kozách, ošípaných a psoch.

aktinomykóza

aktinomykóza [gr.], actinomycosis

1. lek. chronické hnisavé ochorenie rôznych tkanív spôsobené aktinomycétami. Prameňom nákazy je sám človek, nakazí sa z vlastného vnútorného prostredia (napr. z ústnej dutiny). Aktinomykóza postihuje pľúca, oblasť hrudníka a krku alebo brucho. Lieči sa penicilínom, v prípade potreby chirurgicky;

2. pri zvieratách chronický zápal vyvolaný aktinomycétami. Vyskytuje sa najmä pri hovädzom dobytku (postihuje mäkké častí ústnej dutiny a jazyka) a ošípaných (postihuje vemeno). Klinické príznaky sa vyvíjajú dlhodobo – tvorba podkožných opuchlín s častým porušením citlivosti kože. Pri postihnutí jazyka vzniká jeho výrazný opuch (tzv. drevený jazyk), jazyk vyčnieva z ústnej dutiny a má obmedzenú pohyblivosť;

3. choroba rastlín spôsobená niektorým druhom prokaryontných jednobunkových organizmov z radu Actinomycetales. Zvyčajne sa prejavuje chrastavitosťou. Vyskytuje sa pri zemiaku, repe a mrkve.

akuarióza

akuarióza [gr.] — invázne ochorenie hydiny a holubov spôsobené niekoľkými druhmi akuárií (parazitických červov), pri holuboch napr. Acuaria spiralis. Spôsobuje poruchy na sliznici žalúdka, odumieranie tkaniva ap. Vzniká najmä v letných mesiacoch, postihnutý živočích slabne a časom hynie. Prevencia predpokladá odstraňovanie medzihostiteľov a udržiavanie prísnej čistoty.

alčí pes

alčí pes — hovorový názov plemena psa zo skupiny špicov a pôvodných plemien psov (→ nórsky lundehund).

alelopatia

alelopatia [gr.] — vzájomný vzťah medzi organizmami, keď jeden jedinec vytvára a vylučuje do prostredia toxické látky negatívne vplývajúce na jedinca iného druhu. Pri vyšších rastlinách vylučovanie fyziologicky účinných látok väčšinou nepriamo pôsobiacich na ostatné druhy rastlín. Podľa účinku pôsobenia sa tieto látky delia na alelopatiká (kolíny), ktoré pôsobia nepriaznivo na vyššie rastliny, a fytoncídy, ktoré pôsobia toxicky na mikroorganizmy. Známe sú alelopatické vzťahy medzi kultúrnymi rastlinami a burinami (→ amenzalizmus).

aljašský malamut

aljašský malamut — plemeno psa zo skupiny špicov. Má mocné telo s mohutným hrudníkom, vysoko nasadeným chvostom a charakteristicky šikmými očami. Ideálna výška psa v kohútiku 64 – 71 cm, suky 58 – 66 cm. Má hustú vlnistú podsadu s hrubou tvrdou krycou srsťou, ktorá sa ježí, je bielej, svetlosivej až čiernej farby, na dolnej časti tela a na labách zlatej až tmavohnedej, na čele vždy bielej farby. Najstarší saňový pes, mocnejší ako sibírsky husky. Vynikajúci strážny pes, verný a oddaný priateľ rodiny známy silou a vytrvalosťou, využívaný pri arktických a antarktických výpravách. Potomok psov tradovaných v eskimáckych (inuitských) legendách.

alopécia

alopécia [gr.] —

1. lek. → plešivosť;

2. veter. alotrichopécia — strata srsti na zvyčajne osrstených miestach zvierat. Vyskytuje sa najmä pri rôznych kožných ochoreniach (dermatomykózy, roztočové ochorenia ap.). Z hospodárskych zvierat najčastejšie postihuje hovädzí dobytok, z domácich zvierat psy.

alotriofágia

alotriofágia [gr.], allotriophagia, lízavka — veter. chronické ochorenie (najmä dobytka) prejavujúce sa zvrátenou chuťou. Môže byť sprievodným príznakom niektorých ochorení (metabolické poruchy, helmintózy). Zvieratá žerú zem, piesok, rôzne predmety (napr. kožené), drevo, znečistenú podstielku, pijú močovku, lížu srsť, v dôsledku čoho sa im často upchávajú predžalúdkové otvory. Pri ovciach sa prejavuje rozsiahlym požieraním vlny, čo má za následok zažívacie poruchy až úhyn.

americký kokeršpaniel

americký kokeršpaniel — plemeno psa zo skupiny sliediče. Názov koker (cocker) je skratka anglického slova woodcocker, ich pôvod sa odvodzuje od najstarších loveckých psov Európy – od keltských duričov. Anglické kokeršpaniele sa 1879 dostali do USA, kde z nich vyšľachtili nové plemeno, po 2. svetovej vojne sa americký kokeršpaniel udomácnil aj v Európe. Výstavný pes, odvážny, pracovitý, môže sa uplatniť aj pri poľovačkách. Výška psa v kohútiku 36 – 39 cm, suky 34 – 36 cm, má krátke, zavalité telo, guľatú hlavu so širokým ňucháčom a s dlhými osrstenými visiacimi ušami. Srsť má hustú, huňatú, hodvábnu, hnedej, červenej, smotanovej alebo čiernohnedočervenej farby, býva i strakatý alebo trojfarebný (grošovaný).

amofos

amofos — koncentrované viaczložkové hnojivo. Vyrába sa neutralizáciou kyseliny fosforečnej amoniakom a je zmesou mono- a diamóniumfosfátu, obsahuje 11 – 12 % dusíka a 48 – 52 % oxidu fosforečného, spolu 59 – 64 % čistých živín dusíka a fosforu. Granulovaný amofos má výborné agrochemické vlastnosti, používa sa ako koncentrované dvojzložkové hnojivo bohaté na fosforečnú zložku, ako aj pri výrobe trojzložkových hnojív NPK (miešaním s draselnými soľami) ako dodávateľ fosforečnej zložky vo vodorozpustnej forme.

amoniak

amoniak [gr. > lat.], čpavok, NH3 — bezfarebný jedovatý plyn štipľavého zápachu, teplota varu −33,4 °C. Molekula amoniaku má tvar trojbokej pyramídy. Kvapalný amoniak je rozpúšťadlo podobné vode. Ľahko sa rozpúšťa vo vode a správa sa ako slabá zásada, preto sa v minulosti vodný roztok amoniaku nesprávne nazýval hydroxid amónny. So silnými kyselinami reaguje za vzniku amónnych solí, reakciou s kovmi vznikajú amidy (→ amidy kovov). Zapálený v zmesi s kyslíkom zhorí. Amoniak je častým ligandom v koordinačných zlúčeninách a vytvára amminkomplexy. Vzniká pri rozklade väčšiny organických látok obsahujúcich dusík. Priemyselne sa vyrába syntézou z prvkov Haberovou-Boschovou metódou, v minulosti sa získaval aj z čpavkových vôd, ktoré sú vedľajším produktom pri výrobe koksu a svietiplynu. Amoniak spolu s kyselinou sírovou a hydroxidom vápenatým tvorí trojicu zlúčenín, ktorých sa vo svete vyrába najväčšie množstvo. Je dôležitý medziprodukt pri výrobe kyseliny dusičnej a dusíkatých a viaczložkových hnojív. Samotný je výborným, najlacnejším a najkoncentrovanejším dusíkatým hnojivom, obsahuje 82,2 % dusíka. Aplikuje sa v kvapalnej forme. Amoniak sa používa v chladiarenskom priemysle a na výrobu výbušnín (nitrocelulóza), syntetických vláken, farbív a plastov. Zriedený vodný roztok amoniaku slúži v domácnostiach ako čistiaci prostriedok.

Amoniak má kľúčové miesto v dusíkovom metabolizme živočíchov. V organizme vzniká rozkladom bielkovín, vylučuje sa obličkami. V prírode je konečným produktom rozkladu živočíšnych a rastlinných bielkovín. Prítomnosť amoniaku v podzemnej vode signalizuje jej znečistenie výkalmi a nedostatočnú samočistiacu schopnosť pôdy. Amoniak pôsobí veľmi dráždivo na sliznice dýchacích ciest, očné spojovky, rohovky a nervový systém, pri vysokých koncentráciách leptá dýchacie cesty a pľúca.

amoniakáty

amoniakáty [gr. > lat.] — kvapalné dusíkaté hnojivá, obsahujú 38,5 – 40,6 % dusíka. Koncentrované dusíkaté hnojivo s obsahom dusíka v čpavkovej i liadkovej forme. Aplikácia hnojiva je vysoko mechanizovaná. Amoniakáty sú aj výbornou dusíkatou zložkou pri výrobe viaczložkových hnojív NPK.

ampelografia

ampelografia [gr.] — náuka, ktorá sa zaoberá štúdiom a opisom morfologických a biologických charakteristík druhov a kultivarov viniča hroznorodého (Vitis vinifera). Existujú rôzne systémy klasifikácie: podľa príslušnosti ku geograficko-ekologickej skupine, podľa fenologickej a pestovateľskej charakteristiky, z hľadiska úrody a kvality, pôvodu a areálu rozšírenia, taxonomických znakov. Ampelografia uvádza škodlivé činitele, najmä odolnosť proti chorobám a škodcom, ako aj využiteľnosť druhov a kultivarov z hospodárskeho hľadiska. Rozlišuje sa všeobecná a špeciálna ampelografia.

amroks

amroks, angl. American Rock — úžitkové stredne ťažké mäsovo-nosivé plemeno kúr, ktoré sa do Európy dostalo po 2. svet. vojne. Chovajú sa iba pásikavé kury, základná farba operenia je čierna so širšími priečnymi sivo-bielymi pásmi. Hmotnosť kohúta je 3,5 – 4,5 kg, sliepky 3 – 3,5 kg, znáška 200 vajec ročne.

anafrodízia

anafrodízia [gr.] — veter. nedostatočné vonkajšie prejavy ruje zvierat, tichá ruja. Vznikajú v dôsledku nedostatočnej psychickej erotizácie a zníženej produkcie samičích pohlavných hormónov. Primárnymi príčinami môžu byť neadekvátna výživa, extrémne výkyvy počasia, stresové stavy (napr. transport) a genetická predispozícia.

anafylaxia

anafylaxia [gr.] — stav vyvolaný anafylaktickou reakciou s účasťou protilátok IgE (→ imunoglobulíny) alebo prostredníctvom aktivovaného komplementu. V druhom prípade ide o agregačnú anafylaxiu, ktorá vzniká tak, že v organizme sa napr. po opakovanom podaní toho istého antigénu jeho reakciou s predtým vytvorenými protilátkami (zvyčajne IgG) tvorí množstvo precipitujúcich (agregujúcich) imunokomplexov, ktoré aktivujú komplement. Vznikajú pritom anafylatoxíny, ktoré zo žírnych buniek a z bazofilov uvoľnia mediátory anafylaxie. Okrem imunokomplexov môžu takto aktivovať komplement aj agregáty IgG (zhluky ich molekúl). Rozlišuje sa systémová (celková) anafylaxia, ktorá môže viesť k anafylaktickému šoku (u človeka napr. po opakovanom injikovaní cudzorodej bielkoviny alebo po opakovanom uštipnutí hmyzom – včely alebo osy), a lokálna anafylaxia, ktorá sa môže vyskytnúť na koži (žihľavka), nosovej sliznici (nádcha) alebo na sliznici tráviaceho ústrojenstva (kŕče, hnačka).

anaplazmóza

anaplazmóza [gr.] — parazitárne ochorenie hovädzieho dobytka a oviec vyvolané cudzopasníkom, rodom rickettsií Anaplasma, ktorý napáda červené krvinky. Vyskytuje sa v okolí Stredozemného mora, v Severnej Amerike a v južnej Afrike.