Vyhľadávanie podľa kategórií: medicína – kožné lekárstvo

Zobrazené heslá 1 – 32 z celkového počtu 32 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

akné

akné [gr.], uhry, acne — chronické zápalové ochorenie mazových žliaz a vlasových vačkov. Postihuje najmä dospievajúcich jedincov oboch pohlaví (vo veku medzi 12. a 25. rokom; dĺžka trvania je individuálna). Na jeho vznik vplývajú pohlavné hormóny, istú úlohu hrajú aj dedičnosť a mikrobiálna infekcia. V puberte sa ľahšie formy akné považujú takmer za normálne. Vyskytuje sa na tvári, na horných častiach hrudníka a chrbta a sprevádza ho zvýšený mazotok. Začiatočným prejavom je uhrovitosť – čierne bodkovité uhry (komedá), ktoré upchávajú vývody mazových žliaz. Tvoria ich maz, olúpaná výstelka vývodu, prach a baktérie. Ich zapálením vznikajú pupencovité vyklenutia so začervenaním a následne hnisavé vyrážky. Povrchové formy akné sa hoja bez jazvičiek. Niekedy vznikajú väčšie (v priemere 10 – 15 mm) bolestivé a splývajúce uzly, ktoré môžu hnisať a môžu sa aj zjazviť bez prevalenia hnisu navonok. Následkom tejto formy akné sú jazvy. Liečba nie je jednoduchá a vzhľadom na dlhé trvanie vyžaduje trpezlivosť pacienta. Okrem miestneho dezinfekčného ošetrovania, zlupovania a uvoľňovania uzlov incíziou sa pri liečení využívajú antibiotiká a lieky odvodené od vitamínu A; u žien aj lieky zasahujúce do ovulačného cyklu, ktoré znižujú činnosť mazových žliaz.

alopécia

alopécia [gr.] —

1. lek. → plešivosť;

2. veter. alotrichopécia — strata srsti na zvyčajne osrstených miestach zvierat. Vyskytuje sa najmä pri rôznych kožných ochoreniach (dermatomykózy, roztočové ochorenia ap.). Z hospodárskych zvierat najčastejšie postihuje hovädzí dobytok, z domácich zvierat psy.

bulla

bulla [lat.] —

1. → bula;

2. lek. bublina, komôrka (napr. bulla ethmoidalis – čuchová komôrka), vydutina (napr. bulla tympanica – bubienková vydutina), → pľuzgier.

callus

callus [ka-; lat.] — 1.kalus; 2. → mozoľ.

dermatovenerológia

dermatovenerológia [gr. + lat. + gr.] — súhrnný názov medicínskeho odboru zaoberajúceho sa problematikou kožných (dermatológia) a pohlavných (venerológia) chorôb.

dermatóza

dermatóza [gr.] — všeobecné označenie kožných chorôb. Dermatológia zahŕňa viac než 600 dermatóz, ktoré patria k najčastejším chorobám v lekárskej praxi; postihujú 15 – 20 % pacientov všetkých vekových kategórií.

enantém

enantém [gr.] — rozsiahlejší výsev vyrážok na slizniciach nosa, ústnej dutiny, nosohltana a hrtana alebo ich súvislejšie začervenanie. Enantém sa vyskytuje pri niektorých infekčných ochoreniach (napr. osýpky, syfilis, šarlach), ale aj pri precitlivenosti na lieky. Často sa vyskytuje spolu s exantémom.

exantematický

exantematický [gr.] — vyrážkový, škvrnitý; vyvolaný alebo spojený s vyrážkou, tvorený veľkým množstvom často splývajúcich vyrážok rovnakého druhu.

exkoriácia

exkoriácia [lat.] — kožná odrenina; hlbšie poškodenie pokožky a hornej vrstvy zamše za súčasného poškodenia krvných kapilár charakteristické krvácaním a následnou tvorbou chrást červenohnedej farby. Často vzniká ako následok škrabania pri svrbivých kožných chorobách. Hojí sa zvyčajne bez jazvy. Môže byť vstupnou bránou infekcie, napr. tetanu.

favus

favus [lat.] — chronická dermatomykóza postihujúca zväčša vlasatú časť hlavy, menej kožu tela a nechty. Vyvoláva ju vláknitá huba Trichophyton schönleini. Favus sa začína často už v detskom veku a šíri sa v zlých hygienických podmienkach. Charakteristickým prejavom je vznik sírovožltých miskovitých útvarov s veľkosťou 2 – 5 mm (skutúl), ktoré sú pevne prichytené na koži a po ich odstránení zostáva koža ružovočervená, lesklá, čiastočne erodovaná. Splývaním skutúl vzniká neskôr súvislý krustózny povlak, ktorý môže pokryť celú vlasatú časť hlavy. Tvorba chrást a častá baktériová superinfekcia zapríčiňujú nepríjemný zápach (po syre alebo po myšacom moči). Vlasy prechádzajúce stredom skutula strácajú lesk, sú sivasté, lámu sa v rozličnej výške, stenčujú sa a vypadávajú. Liečba: celkove i lokálne podávanie antimykotík; nevyhnutná je dezinfekcia odevu. Favus sa na Slovensku vyskytuje len výnimočne.

furunkul

furunkul [lat. > nem.] — hĺbkový hnisavý zápal vlasového (chlpového) vačku (folikula), jeho okolia a mazovej žľazy vyvolaný stafylokokmi (Staphylococcus aureus). Prejavuje sa ako malý začervenený uzlík s centrálnym hnisavým čapom veľkosti fazule až lieskovca, opuchom, zvýšenou teplotou a stupňujúcou sa bolestivosťou. Po vyzretí a uvoľnení nekrotického čapu vyteká z ložiska smotanovožltý hnis a začína sa hojenie (hojí sa zväčša vtiahnutou jazvou). Furunkul vzniká najčastejšie na koži šije, tváre, podpazušia a končatín.

Liečba: podávanie antibiotík alebo chemoterapeutík, lokálnych antiseptických obkladov a mastí (na urýchlenie zrenia furunkulu). Vytláčanie hnisu je nebezpečné, najmä pri furunkule na tvári. Splynutím niekoľkých furunkulov vzniká karbunkul.

gumma

gumma [egypt. > gr. > lat.] — uzlovitý útvar pripomínajúci pružnosťou gumu; prejav tretieho štádia syfilisu vznikajúci u neliečenej osoby zväčša 10 – 20 (ojedinele 3 – 5) rokov po nákaze. Spočiatku sa prejavuje ako tuhý, elastický a nebolestivý hrboľ vznikajúci v podkožnom tkanive mesiace až roky a narastajúci až do veľkosti vajca. Neskôr mäkne a glejovitý obsah pripomínajúci arabskú gumu vyteká otvorom v nekroticky rozpadnutom kožnom kryte. Potom vzniká hlboký vred, ktorý má tuhé okraje, kolmé steny a na spodine špinavosivú nekrotickú hmotu. Hojí sa týždne až mesiace vpadnutou hviezdicovitou jazvou s hyperpigmentovaným okolím. Gumma sa vyskytuje kdekoľvek na tele a okrem kože môže postihnúť kosti, svaly a vnútorné orgány.

hirzutizmus

hirzutizmus [lat.] — nadmerné a zhrubnuté ochlpenie žien, prípadne detí na miestach, kde sa pokladá za typický mužský znak (na hornej pere, brade, prsiach, stehnách, ochlpenie na ohanbí stúpajúce až k pupku). Hirzutizmus je podmienený zvýšenou produkciou androgénov vo vaječníkoch alebo v kôre nadobličiek (zisťuje sa pri vaječníkových alebo nadobličkových nádoroch), resp. zvýšenou vnímavosťou vlasových folikulov na ne. Môže ho vyvolať aj liečba androgénmi, anabolickými steroidmi alebo gestagénmi.

Liečba: symptomatická, predchádza jej stanovenie hladiny hormónov, ako aj interné, gynekologické a onkologické vyšetrenie. Pri miernej forme sa využívajú kozmetické postupy (trvalá alebo dočasná depilácia), pri ťažšej forme hormonálna liečba, resp. chirurgické odstránenie nádoru.

horské slnko

horské slnko — elektrický prístroj vyžarujúci ultrafialové (UV) a často aj infračervené (IR) žiarenie, určený na liečebné, profylaktické a kozmetické účely. Zdrojom ultrafialového žiarenia s vlnovou dĺžkou 180 – 400 nm je vysokotlaková ortuťová výbojka, ktorej žiarenie má podobné zloženie ako slnečné svetlo vo vyšších nadmorských výškach. Využíva sa napr. v zdravotníctve (dermatológia, lekárska kozmetika) a v balneoterapii na zvýšenie nešpecifickej obranyschopnosti organizmu (aplikuje sa zvyčajne 2- až 3-krát týždenne 0,5 – 3 minuty podľa reakcie pokožky, pričom je potrebné chrániť oči špeciálnymi okuliarmi) pri chronických a opakujúcich sa zápaloch, pri rekonvalescencii, niektorých kožných ochoreniach, rachitíde a osteoporóze. Keďže žiariče horského slnka poskytujú celé ultrafialové spektrum žiarenia (UV-A, UV-B a pre kožu výrazne škodlivé UV-C), nahrádzajú ich v liečbe niektorých dermatóz (psoriáza, vitiligo) vysokoefektívne úzkopásmové zdroje UV-A alebo UV-B žiarenia, ktoré v koži indukujú napr. premenu provitamínu D na vitamín D. UV-C žiarenie sa cielene využíva v germicídnych žiaričoch. Infračervené žiarenie s vlnovou dĺžkou približne 780 – 1 400 nm má analgetický a spazmolytický účinok. Využíva sa pri liečbe akútnych a chronických zápalových procesov, v rehabilitačnej medicíne a v lekárskej kozmetike. Ako zdroj infračerveného žiarenia sa používa napr. solux (→ soluxová lampa).

hyperhidróza

hyperhidróza [gr.] — nadmerné potenie. Hyperhidróza ako súčasť termoregulačných mechanizmov je fyziologickou odpoveďou organizmu na zvýšenú teplotu prostredia a zvýšenú telesnú zaťaž alebo sprevádza niektoré infekčné, metabolické i neurologické ochorenia (napr. bežné virózy, tuberkulózu, cukrovku, hyperfunkciu štítnej žľazy, obezitu). Hyperhidróza obmedzená len na určitú časť tela (podpazušie, dlane, stupaje) zvyčajne nemá bezprostrednú príčinu, na jej vzniku sa podieľajú napr. nesprávna životospráva, úzkostné stavy a stres. Emočná hyperhidróza sa objavuje už v detstve a zvýrazňuje sa v puberte, zvyčajne súvisí s nervovým vypätím a psychickými podnetmi (tréma, strach, bolesť). Opak: hypohidróza.

hyperkeratóza

hyperkeratóza [gr.] — ohraničené alebo veľkoplošné zhrubnutie rohovej vrstvy pokožky v dôsledku zvýšenej tvorby zrohovatených buniek (proliferačná hyperkeratóza) alebo ich zníženého odlučovania (retenčná hyperkeratóza); → keratóza. Zväčša je prejavom vrodených a zápalových dermatóz, resp. prekanceróz a nádorov. Niekedy vzniká ako odpoveď na dlhodobé mechanické (tlakové) pôsobenie v podobe mozoľov a otlakov.

hyperpigmentácia

hyperpigmentácia [gr. + lat.] — zmnoženie pigmentu, najčastejšie melanínu, v koži (napr. vplyvom ultrafialového žiarenia). Hyperpigmentácia sa prirodzene vyskytuje v oblasti prsných bradaviek a pohlavných orgánov. Bežnú trvalú ohraničenú hyperpigmentáciu na inak menej pigmentovanej koži predstavujú u plavovlasých a ryšavovlasých osôb pehy, u starších osôb tzv. starecké pigmentácie (vznikajú na koži dlhodobo vystavenej slnku, napr. na tvári a rukách). Hyperpigmentácia vznikajúca na tvári u tehotných žien sa nazýva chloazma (niekedy sa objavuje i na bruchu). Druhotné hyperpigmentácie vznikajú po vyhojení niektorých dermatóz pôsobením fyzikálnych činiteľov (slnečné, ultrafialové, ionizačné žiarenie) alebo sú podmienené dlhodobým pôsobením mechanických činiteľov (trenia, tlaku), resp. ich spôsobujú niektoré chemické látky (napr. bergamotový olej v kolínskej vode, pary dechtu z asfaltu). Hyperpigmentácie sprevádzajú aj niektoré choroby, napr. pri poruchách žilového obehu vzniká hyperpigmentácia na predkolení.

hypertrichóza

hypertrichóza [gr.], hypertrichosis — nadmerné ochlpenie na určitých častiach tela (napr. v névoch), kde sa pôvodne jemné bezdreňové chĺpky menia na hrubšie pigmentované chlpy. Hypertrichóza sa vyskytuje u mužov, žien i u detí. Jej vznik a rozsah je najčastejšie podmienený geneticky alebo vzniká aj následkom úrazov hlavy a užívania niektorých liekov, resp. sprevádza niektoré metabolické ochorenia (hypotyreóza, mentálna anorexia, porfýria); často súvisí so zhubnými nádormi. Pri hypertrichóze sa nezisťujú hormonálne poruchy (na rozdiel od hirzutizmu). Liečba: depilácia, odstránenie vyvolávajúcej príčiny.

hypoderma

hypoderma [gr.] —

1. anat. → podkožné tkanivo;

2. bot. → podpokožka.

hypodermis

hypodermis [gr.] —

1. anat. → podkožné tkanivo;

2. bot. → podpokožka.

hypopigmentácia

hypopigmentácia [gr. + lat.] — čiastočné chýbanie pigmentu, znížená pigmentácia následkom zníženej tvorby melanínu; opak hyperpigmentácia.

chloazma

chloazma [gr.] — žltohnedé ostro ohraničené škvrny nepravidelného tvaru na čele, lícach, spánkoch a v okolí úst. Ich vznik súvisí s hormonálnymi zmenami v organizme, pôsobením UV žiarenia sa zvýrazňujú. Najčastejšie sa objavujú u mladých žien vo vyššom štádiu tehotenstva (chloazma gravidarum) súčasne s hyperpigmentáciou prsníkových dvorcov, vonkajších pohlavných orgánov a strednej brušnej čiary, niekedy sa zjavuje okolo úst u dievčat v puberte (chloazma periorale virginum). Príčinou ich vzniku môže byť aj užívanie niektorých liekov (chloazma medicamentosum), hormonálnych antikoncepčných prostriedkov a liekov s obsahom estrogénov (chloazma hormonale), ale aj používanie niektorých kozmetických prostriedkov (chloazma cosmeticum). Chloazma je sprievodným znakom kachexie (chloazma kachecticorum) a zhubných nádorov. Liečba: odstránenie vyvolávajúcej príčiny, ochrana pred UV žiarením, aplikácia bieliacich a peelingových prostriedkov.

chrasta

chrasta

1. crusta — zaschnutý výlučok vznikajúci na koži v dôsledku jej chorobných, resp. traumatických zmien. Zaschnutím séra z kožnej erózie vzniká chrasta jantárovej farby, zaschnutím krvi chrasta hnedočervenej až hnedej farby a zaschnutím hnisu chrasta medovožltej až žltozelenej farby podľa pôvodcu infekcie. Chrasta môže vzniknúť aj zo zmesi uvedených výlučkov. Opakovaná tvorba výlučku vedie k tvorbe vrstevnatých chrást, pod ktorými môže pretrvávať infekcia;

2. sladké chrasty → impetigo.

ichtyóza

ichtyóza [gr.] — ochorenie charakteristické nadmerným ošupovaním kože. Ide o vrodenú dedičnú poruchu rohovatenia s tvorbou suchých šupín spôsobenú nadmernou produkciou keratínu alebo poruchou jeho molekulovej štruktúry. Ichtyóza sa môže vyskytnúť už pri narodení alebo sa vyvíja v neskoršom období. Najčastejšie sa vyskytuje ichtyóza vulgaris, pri ktorej je koža suchá a bez známok zápalu, zrohovatená vrstva pokožky je zhrubnutá a pokrytá hrubými sivými až hnedými rozbrázdenými šupinami pripomínajúcimi rybie šupiny. Objavuje sa v priebehu prvých mesiacov života najčastejšie na šiji, tvári a v oblasti zhybov a kožných záhybov. Môžu ju sprevádzať aj iné vývinové poruchy: malý vzrast, duševná zaostalosť, neprítomnosť ochlpenia, nedostatočný vývin pohlavných orgánov. Ochorenie nie je možné vyliečiť, stav sa zlepšuje podávaním retinoidov (derivátov vitamínu A), používaním olejov do kúpeľa a premasťovaním pokožky. Nededičná ichtyóza môže sprevádzať nádorové ochorenia, niektoré avitaminózy a poruchy výživy kože v starobe.

impetigo

impetigo [lat.] —

1. lek. sladké chrasty — povrchový zápal kože spôsobený bakteriálnou infekciou (streptokoky, stafylokoky). Vyskytuje sa prevažne u detí predškolského veku najmä v letných mesiacoch, u dospelých je zväčša druhotnou komplikáciou iných kožných ochorení. Chorobné prejavy sú lokalizované na odhalených častiach tela (najmä na tvári, v okolí nosa a úst). Na zapálenej koži vznikajú pľuzgieriky, ktorých obsah je spočiatku číry, neskôr sa skalí a následne mení na medovožlté chrasty. Infekcia sa prenáša priamym kontaktom alebo nepriamo prostredníctvom šatstva alebo uterákov (častá je autoinfekcia, napr. z oblasti nosovej sliznice), zdrojom infekcie je chorý so stafylokokovou alebo streptokokovou infekciou kože alebo slizníc horných dýchacích ciest. Liečba: lokálna aplikácia antibakteriálnych krémov, pri rozsiahlejšom výskyte podávanie antibiotík; dôležitá je osobná hygiena (časté umývanie antibakteriálnymi mydlami, výmena bielizne);

2. veter. difúzna alebo ložisková infekcia kože najčastejšie malých, spravidla ešte cicajúcich prasiatok (výnimočne dospelých zvierat) zapríčinená prienikom baktérií Staphylococcus aureus cez poranenú kožu. V povrchových vrstvách kože vznikajú drobné pľuzgieriky, ktoré praskajú a pokrývajú sa tenkými hnedosivými lístkovitými chrastami, ktoré sa postupne odlupujú. Difúznu formu spravidla sprevádza horúčka. Liečba: antibiotická; v prevencii je potrebné dôsledne sledovať zoohygienické podmienky.

karfiolové ucho

karfiolové ucho — deformácia ušnice následkom opakovaného neliečeného hematómu – othematómu, ktorý vzniká pri tupom pozdĺžnom poranení ušnice a následnou jazvovitou podkožnou tvorbou väziva. Karfiolové ucho je časté u zápasníkov, boxerov a ragbistov. Liečba: chirurgické odstránenie othematómu, aplikácia kompresívneho obväzu, prípadne vzhľadom na možnú infekciu podávanie antibiotík.

keratíny

keratíny [gr.] — fibrilárne proteíny (skleroproteíny) nachádzajúce sa v špecializovaných živočíšnych bunkách, kde plnia stavebnú funkciu. Sú nerozpustné vo vode, v roztokoch solí, etanole, éteri a zriedených kyselinách.

Najväčšiu skupinu tvoria α-keratíny so štruktúrou pravotočivého α-helixu nacházajúce sa vo vrchnej vrstve kože, vo vlasoch, v nechtoch, chlpoch, perí, rohoch, kopytách ap., menšiu skupinu β-keratíny so štruktúrou skladaného listu nachádzajúce sa v prírodnom hodvábe (→ fibroín) a pavúčích sieťach.

V polypeptidovom reťazci keratínu sa nachádza 18 druhov α-aminokyselín s vysokým podielom (viac než 10 %) cysteínu (ale aj glycínu a serínu), ktorý tvorí početné disulfidové väzby medzi polymérnymi reťazcami. Dôsledkom hustého zosieťovania makromolekúl je rozťažnosť, tvrdosť a nerozpustnosť keratínu vo vode. Pôsobením redukovadiel (napr. kyseliny tioglykolovej) dochádza k redukcii disulfidových väzieb, čím klesá rozťažnosť a zvyšuje sa rozpustnosť keratínu. Táto vlastnosť sa využíva napr. vo vlasovej kozmetike pri úprave vlasov (pôsobením kyseliny tioglykolovej sa znižuje pevnosť vlasov a vlasy sa dajú formovať napr. do vĺn, po oxidácii vzdušným kyslíkom sa disulfidové väzby obnovia, vlasy spevnejú a udržia si novú formu).

keratóza

keratóza [gr.] — porucha rohovatenia pokožky, pri ktorej je narušený pomer medzi tvorbou a odlučovaním zrohovatenej vrstvy pokožky často s pridruženými kvalitatívnymi a štrukturálnymi poruchami rohovatenia. Zvyčajne ide o dedičné ochorenia najčastejšie sa prejavujúce nadmernou tvorbou zrohovatených buniek (→ hyperkeratóza) spojenou s tvorbou suchých šupín (→ ichtyóza). Vyskytuje sa najčastejšie na miestach vystavených slnečnému žiareniu (solárna keratóza postihujúca kožu tváre a horných končatín u ľudí svetlej pleti pri chronickej expozícii slnku) alebo inému dráždeniu, môže postihovať celú pokožku alebo jej časť (napr. palmo-plantárna keratóza postihuje dlane a stupaje, folikulová keratóza oblasť vlasových folikulov). Nededičné keratózy môžu sprevádzať niektoré závažné ochorenia (napr. nádory) alebo otravy (napr. arzénom) alebo sú zapríčinené pôsobením toxických látok. Liečba keratóz je zväčša symptomatická a dlhodobá, spočíva v potláčaní tvorby nánosov šupín aplikáciou keratolytických mastí. Niektoré keratózy sa úspešne liečia i na bunkovej úrovni celkovým podávaním liekov blokujúcich nadmernú tvorbu zrohovatených buniek.

klavus

klavus [lat.], clavus — ohraničený, bolestivý mozoľ kruhovitého tvaru s centrálne zvýraznenou hyperkeratózou. Najčastejšie vzniká dlhobobým tlakom na kožu prstov alebo chodidiel u osôb so zníženou klenbou nôh alebo u osôb nosiacich nevhodnú obuv.