Vyhľadávanie podľa kategórií: textil

Zobrazené heslá 1 – 50 z celkového počtu 58 hesiel.

Zobrazujem:

Zoraďujem:

A - Z

acetátové vlákna

acetátové vlákna, skr. AC — chemické vlákna vyrábané z derivátov celulózy (acetát celulózy), objavené 1918. Základnou surovinou je bavlnený odpad (linters) alebo ušľachtilá drevná surovina. Acetátové vlákna patria medzi chemické vlákna, vyrábajú sa vo forme nekonečného vlákna alebo striže. Merná hmotnosť je 1,32 g/cm3, pevnosť za sucha 160 – 190 mN, pevnosť za mokra o 20 – 30 % nižšia, navĺhavosť 6 – 6,5 %. Sú horľavé, pri horení zapáchajú po octe, mäknú pri 175 – 205 °C, deformujú sa pri 140 °C, rozpúšťajú sa v acetóne. Acetátové vlákna sú termoplastické, teplota žehlenia výrobkov z acetátových vláken nesmie prekročiť 100 °C, teplota prania 50 – 80 °C. Používajú sa ako elektroizolačné materiály, zmes do šatoviek a kobercov, na poťahové tkaniny, dámsku bielizeň, kúpacie odevy, posteľnú bielizeň a i.

adjustácia

adjustácia [lat.] — usporiadanie, vystrojenie, vybavenie, úprava;

1. vybavenie prístroja alebo stroja príslušenstvom, pomôckami, obalom a dokumentáciou potrebnými na jeho účelné využívanie a údržbu;

2. úprava výrobku na udržanie jeho úžitkovej hodnoty pre spotrebiteľa (o. i. vhodným obalom a údajmi o výrobku); vybavenie výrobku všetkými potrebnými náležitosťami (napr. pri obleku: sako + vesta + nohavice, visačky, symboly zloženia a ošetrovania, náhradný materiál a gombík, vešiak, obal);

3. psychol. proces vytvárania harmonického vzťahu medzi jedincom a sociálnym prostredím. Aktivita človeka pri zvládaní nových sociálnych situácií (napr. pri nástupe do nového zamestnania);

4. výtv. konečná úprava umeleckého diela pred jeho vystavením (paspartovanie, rámovanie ap.).

adreska

adreska [fr.] — firemná etiketa s názvom výrobcu alebo s ochrannou známkou, s logom výrobku alebo firmy.

adria

adria — hustá tkanina zo 100-percentnej jemnej česanej vlny, tkaná v adriovej väzbe. Má jemne zrnitý povrch, jemné šikmé riadkovanie, je mierne splstená, upravuje sa praním. Používa sa na pánske spoločenské obleky (frak, smoking) i na dámske kostýmy a šaty. Nazvaná podľa Adrie, staršieho názvu Jadranského mora.

adriová väzba

adriová väzba — odvodená atlasová väzba vytvorená spevnením niekoľkých väzných bodov väčšinou po osnove. Štruktúrou sa podobá šikmým ripsom. Používa sa najčastejšie pri vlnárskych tkaninách (napr. adria).

africká tráva

africká tráva — vypchávkový materiál rastlinného pôvodu. Je pružný, mäkký, vláčny a trvanlivý, dobre nasáva aj odvádza vlhkosť. Získava sa z listov divorastúcich paliem v sev. Afrike a juž. Taliansku. Používa sa pri výrobe historického čalúneného nábytku.

agrafa

agrafa [gr.] —

1. náb. výrok pripisovaný Ježišovi Kristovi. Nebol zaznamenaný v evanjeliách, mohol sa však uchovať v pamäti Ježišových učeníkov a poslucháčov a cez nich v tradícii starovekej kresťanskej cirkvi. Agrafu uvádza napr. sv. Pavol (Sk 20,35), niekoľko takých výrokov sa uchovalo v spisoch starých cirkevných otcov a učiteľov (Justín Mučeník, Klement Alexandrijský, Origenes, Hieronym a i.);

2. ozdobná spona, brošňa, používaná rôznymi spôsobmi, v stredoveku najčastejšie na zopnutie mužského i ženského plášťa na prsiach, od renesancie sa nosila zriedkavejšie (najmä ako šperk na klobúkoch, šatách ap.). V 17. a 18. stor. súčasť profánnej, najmä dámskej módy, ozdoba pokrývok hlavy. V uhorskom mužskom odeve i s puzdrom na pierko. Z materiálov sa často používali meď, bronz, striebro, zlato, drahokamy, email a perly;

3. drôtená ochrana zabezpečujúca zátku vo fľašiach šumivých vín.

akrylan

akrylan [gr.] — obchodný názov polyakrylonitrilovej striže patentovanej v USA. Patrí medzi najlepšie a najpoužívanejšie polyakrylonitrilové vlákna (PAN) na odevné účely.

alpaka

alpaka [aymarčina > špan.] —

1. hut. pakfón, nové striebro — zliatina medi, niklu (10 – 20 %) a zinku (10 %) používaná na výrobu jedálenských príborov a ozdobných predmetov;

2. text. tkanina vyrobená z vlny juhoamerickej lamy alpaky, použitá najčastejšie v útku;

3. zool., Vicugna pacos — podľa najnovších výsledkov molekulárnej biológie a genetiky domestikovaný druh či potomok lamy vikune (Vicugna vicugna) z triedy cicavce (Mammalia), rad párnokopytníky (Artiodactyla), čeľaď ťavovité; v starších systémoch ako zdomácnená forma či potomok lamy guanako (aj huanako; Lama guanicoe). Žije v Andách v Peru (tam pravdepodobne došlo pred 6000 – 7000 rokmi k jej zdomácneniu). Jej vlna (známa aj ako alpaka) je veľmi jemná, mäkká, bielej, tmavogaštanovej až hnedej farby, má výborné izolačné vlastnosti. Alpaky sa delia na 2 typy: hujkaja s kratšou skučeravenou vlnou a suri s dlhšou vlnitou srsťou.

angín

angín [lat.] — text. sypkovina vyrobená z bavlny alebo z jej zmesí v hustej plátnovej väzbe. Používa sa obyčajne ako obal, do ktorého sa nasýpa perie periny, paplóna alebo podušky.

anglia

anglia [podľa vl. m.] — jemné tkané súkno z vlny anglickej ovce (→ anglická vlna), pôvodne dovážané z Anglicka.

angora

angora, aj mohér —

1. priadza vyrábaná väčšinou ako zmes angorskej vlny a iných vláken;

2. tkanina tkaná v plátnovej väzbe s bavlnenou osnovou a mohérovo-vlneným útkom, v ktorej sa vyčesáva dlhý vlnený vlas;

3. pletenina v riedkej pletiarskej väzbe s vlasom vyčesávaným na lícnu stranu;

4. pravá kožušina z angorského králika alebo angorskej kozy;

5. vlasová textilná kožušina napodobňujúca kožušinu z angorskej kozy. Názov podľa tureckého mesta Ankara.

angorská vlna

angorská vlna, mohérová vlna — vlna zo srsti angorského králika alebo angorskej kozy, veľmi pružná, ľahká, jemná, hrejivá, niekedy až 30 cm dlhá, slabo kučeravá, s hodvábnym leskom. Používa sa na výrobu tkanín, pletenín, klobučníckych výrobkov, plstí a i.

anorak

anorak [eskimácky] — ľahká nepodšitá a bezvložková vetrovka s kapucňou, príp. s vreckami a so zipsom vpredu, ktorá má spodok rukávov stiahnutý gumičkou alebo tkanicou, najčastejšie je navliekacia.

antimikrobiálna úprava

antimikrobiálna úprava — záverečná povrchová úprava textílií, ktorá ničí plesne a baktérie a zabraňuje ich rozmnožovaniu na vlákne alebo na povrchu textílie. Má konzervačný, protihnilobný, dezinfekčný, dezodoračný a hygienický účinok. Používa sa na úpravu stanov, plachtovín, celtovín.

antistatická úprava

antistatická úprava — záverečná úprava textilných výrobkov zo syntetických materiálov a ich zmesí s cieľom odstrániť alebo potlačiť elektrostatické náboje vznikajúce pri ich spracovaní a používaní. Elektrostatický náboj spôsobuje nežiaducu priľnavosť odevu na telo, vytváranie hrčiek na vlasových materiáloch a zvýšené znečisťovanie odevu. Znižuje sa zvlhčovaním povrchu a používaním rôznych chemických antistatických prostriedkov (→ aviváž).

aplikácia

aplikácia [lat.] —

1. uplatnenie, využitie teoretických poznatkov v praxi; prispôsobenie niečoho;

2. spôsob zdobenia, pri ktorom sa na podkladovú textíliu našíva (prípadne lepí, leptá, natavuje) vystrihnutý vzor z odlišného materiálu;

3. ozdoba (napr. nášivka) zhotovená týmto spôsobom zdobenia;

4. inform. → aplikačné programové vybavenie; → databázová aplikácia.

après-ski

après-ski [-pre, fr.] — 1. pohodlné módne oblečenie, ktoré sa nosí po lyžovaní;

2. zábava, nočný život alebo spoločenské akcie, ktoré sa konajú najmä v lyžiarskych strediskách.

apretácia

apretácia [lat. > fr.], apretovanie, apretúra —

1. kož. úprava povrchu koží a kožušín, ktorá má zlepšiť ich celkový vzhľad, stálosť na svetle, jemnosť ohmatu, zvýšiť lesk, chrániť proti vlhkosti a iným vplyvom;

2. text. záverečná operácia pri úprave textilných výrobkov; zošľachťovanie nanášaním rôznych prípravkov (tužiacich, zmäkčovacích, rozjasňujúcich a i.) na vlákna, priadze, textílie i na hotové výrobky kvôli lepšej spracovateľnosti pri výrobe, dosiahnutiu požadovaného vzhľadu a zlepšeniu ich používateľských vlastností (lesk, vláčnosť, lepší ohmat, nekrčivosť, nepremokavosť, nehorľavosť, odolnosť proti plesniam, nečistotám ap.);

3. jazyková a štylistická úprava textu pred zadaním do tlače.

apretúra

apretúra [lat. > fr.] —

1. kož., text. prípravok slúžiaci na povrchovú úpravu (→ apretácia) textílií, koží a kožušín, obsahujúci pigmenty, spojivá, rozpúšťadlá, zmäkčovadlá, tužidlá, konzervačné a fixačné činidlá a iné špeciálne látky na zlepšenie ich vlastností. Nanáša sa na povrch v tenkých vrstvách v jej záverečnej fáze;

2. záverečná úprava; → apretácia;

3. výtv. → sklomaľba.

arachné

arachné — plošná netkaná textília z rúna pozdĺžne prešívaná retiazkovým alebo trikotovým stehom na rovnomennom stroji. Používa sa napr. na výrobu odevov, obuvníckych podšívok, dekoračných a nábytkových textílií, umeleckých tapisérií. Nazvaná podľa tkáčky Arachné z gr. bájoslovia.

arašidové vlákna

arašidové vlákna — vlákna z globulínu plodov podzemnice olejnej. Pružnosťou, ohmatom a pevnosťou za sucha sú podobné ovčej vlne a zajačej srsti. Obchodné názvy: Ardil (vyrábaný v Spojenom kráľovstve), Sarelon (vyrábaný v USA).

ascot

ascot [-kot] — viazačkový golier; nezapína sa, ale preväzuje.

atlaska

atlaska — stuha tkaná alebo pletená atlasovou väzbou.

ažúr

ažúr [fr.], ažúra, ažúrka —

1. vyšívaná prelamovaná výzdoba tkanín vyznačujúca sa medzerami medzi jednotlivými niťami. Na hotovej tkanine sa vytvára dodatočne tým, že sa vytiahne niekoľko osnovných alebo útkových nití a zaistí sa drobným stehom, čím vznikajú otvory tvoriace rôzne ozdobné ornamenty, pruhy, štvorce a pod. (→ ažúrovanie). Ažúr spevňuje okraje pred vystrapkaním a prevzdušňuje tkaninu. Na Slovensko prenikol do ľudovej výšivky na Záhorí, v okolí Myjavy, Trnavy, Bánoviec nad Bebravou, Topoľčian a Komárna koncom 19. stor., neskôr i na východné Slovensko;

2. druh tkaniny (resp. výzdoby tkanín), ktorý vzniká priamo pri tkaní pomocou vynechania niektorých osnovných alebo útkových nití, čím v tkanine vzniknú redšie miesta;

3. druh pleteniny (aj väzby pleteniny), ktorá vzniká následkom vyradenia niektorej ihly pletacieho stroja z činnosti, čím sa nevytvorí očko. Môže vzniknúť aj nežiaduci ažúr ako kaz pleteniny vo forme nevytvoreného alebo vypáraného očka v stĺpiku.

ažúrovanie

ažúrovanie [fr.] — vyšívanie ažúrových výšiviek na tkanine s plátnovou väzbou s vytiahnutím alebo bez vytiahnutia nite. Vyšívacia niť sa obtáča okolo dvoch a viacerých nití s utiahnutím a previazaním s nasledujúcim stehom; → ažúr.

babeta

babeta

1. materiál vyrábaný z bavlnenej rôznofarebnej priadze tkanej do kára. Tkanina sa podlepuje séglom a molinom. Používa sa ako povrchový materiál na výrobu kabeliek;

2. hovorový názov motocykla zn. Babetta vyrábaného 1970 – 97 v podniku Považské strojárne v Považskej Bystrici, neskôr v Kolárove ; → moped.

člnok

člnok

1. malý čln;

2. v botanike carina – dva dolné zrastené alebo spojené korunné lupienky v súmernej korune kvetov čeľade bôbovité;

3. text. puzdro člnkovitého tvaru, v ktorom je uložená cievka s navinutou útkovou niťou. Člnkom sa na krosnách zanáša útok do zivy, vytvorenej z osnovných nití. Na Slovensku sa v ľudovom tkáčstve používali člnky vyrobené z tvrdého dreva, často odľahčené tým, že boli bez dna. Tkáči si člnky často zdobili rytím alebo vruborezom.

fixácia

fixácia [lat.] — upevnenie niečoho (napr. nákladu v dopravnom prostriedku s cieľom zamedziť jeho posunutie vplyvom zotrvačných síl); ustálenie; znehybnenie; zachytenie niečoho v nejakej podobe;

1. biol. a) fixácia dusíka (→ dusíkový cyklus); b) v mikroskopickej technike prvý krok pri príprave biologických preparátov na analýzu vnútornej štruktúry. Cieľom fixácie je rýchle a šetrné usmrtenie živých buniek, aby sa minimalizovalo ich poškodenie. Fixácia sa uskutočňuje teplom (plameňom) alebo fixačnými roztokmi anorganických (soli ťažkých kovov – osmia, ortuti, chrómu) alebo organických zlúčenín (kyseliny, alkoholy, aldehydy, ketóny), zabezpečuje priľnutie preparátu na podložné sklo a uľahčuje prienik farbiaceho roztoku dovnútra buniek;

2. kož. zošľachťovací proces, pri ktorom sa fixačnými prostriedkami stabilizujú alebo zlepšujú vlastnosti textilných a kožušinových výrobkov (ustálenie tvaru, rozmeru a vzhľadu; pri kožušinách slúži i na imitáciu drahších kožušín). Vykonáva sa pôsobením tepla, tlaku, vlhka, mokrej alebo suchej pary, podlepovaním fixačnou vložkou, nástrekom fixačnej hmoty, napustením, naškrobením ap., a to po naťahovaní, zjemňovaní, zhusťovaní, zbrusovaní, farbení alebo pred spracovaním hotových výrobkov, počas neho alebo po ňom;

3. lek. upevnenie, pripevnenie časti alebo celého orgánu na miesto pôvodnej anatomickej lokalizácie (najčastejšie pri dislokáciách častí kostrovo-svalového aparátu). V ortopedicko-traumatologickej praxi spôsob imobilizácie (znehybnenia) poškodeného orgánu; liečebný postup, keď po úspešnej repozícii (napr. úlomkov zlomenín) nasleduje fixácia na určité časové obdobie, ktorá zabezpečí dokonalú retenciu (udržanie v správnej alebo vo vyhovujúcej polohe) postihnutej časti končatiny. Fixácia sa robí pomocou rozličných typov obväzov, fixačných aparátov alebo operačne pomocou skrutiek, drôtov, vnútrodreňových klincov ap.;

4. veter. imobilizácia (znehybnenie) zvieraťa s cieľom vykonať potrebné úkony v pokoji a odborne tak, aby zviera netrpelo a aby sa predišlo jeho poraneniam, ako aj poraneniam a úrazom ľudí, ktorí poskytujú zvieraťu ošetrovateľskú alebo veterinárnu starostlivosť. Spôsob fixácie závisí od vykonávaného úkonu a druhu zvieraťa (napr. vyšetrenie cez konečník, odber telových tekutín, podávanie liekov, chirurgické a ortopedické zákroky – dekornuácia, kastrácia, ošetrenie paznechtov a kopýt, transport divých alebo agresívnych zvierat a i.). Fixácia sa robí mechanickými pomôckami (putá, povrazy, klietka alebo špeciálne zariadenia, napr. kone sa fixujú pomocou tzv. fajky a zubadla, býkom sa umiestňuje do nozdry oceľový krúžok, na ktorý sa zachytí vodiaca tyč, pri ošípaných sa používa tzv. fixačná pumpa) alebo podaním liekov, ktoré navodia útlm, narkózu alebo úplnú prechodnú relaxáciu pohybového aparátu;

5. výtv. rozprašovanie fixatívov na kresbu uhľom, kriedou, mäkkou ceruzkou, rudkou alebo pastelom s cieľom spevniť ju, a tým chrániť pred poškodením rozmazaním či otretím.

hodvábnictvo

hodvábnictvo

1. chov priadky morušovej;

2. proces výroby a spracovania vláken, priadze, textílií a výrobkov hodvábnickou technológiou (→ hodváb).

intarzia

intarzia [arab. > tal.] —

1. technika zdobenia plôch drevených predmetov, vykladanie drevom odlišnej farebnosti alebo textúry alebo inými kontrastnými materiálmi, napr. slonovinou, rohovinou, korytnačinou, perleťou, cínom a mosadzou; mozaika v dreve. Na rozdiel od inkrustácie pri intarzii sa dekor skladá na povrchu dreva a spravidla sa naň lepí. Intarzie sa môžu vytvárať niekoľkými spôsobmi, napr. z dreveného základu sa vyrezáva určitý výzdobný prvok, ktorý sa dopĺňa výzdobným prvkom z iného, odlišne sfarbeného dreva, alebo sa na celú základnú plochu nanášajú navzájom spojené platničky. Vyrezávané (a často aj morené, prifarbované či vypaľované) kúsky rôznych druhov dreva (hruška, orech, javor, mahagón, ružové drevo, palisander, eben) sa zostavujú do rôznych geometrických tvarov, figurálnych zobrazení, obrazcov perspektívnych architektúr, krajín, zátiší, kvetín alebo portrétov (zložité kompozície, tzv. tarsia pittorica). Intarzované motívy sa niekedy dopĺňajú ďalšími ozdobnými technikami: vypaľovaním, pripaľovaním, gravírovaním ap. Špeciálnou formou sú reliéfne intarzie, pri ktorých vkladané časti presahujú výšku základnej plochy (→ chebská práca).

Najstaršia intarzia, realizovaná na drobných predmetoch a neskôr (2600 – 2480 pred n. l.) i na nábytku s využitím dreva a slonoviny, je známa už z hrobov z obdobia 1. dynastie v Egypte (3100 – 2930 pred n. l.). V Mezopotámii sumerské umenie preferovalo geometrickú výzdobu s použitím lazuritu a perlete napr. na hudobných nástrojoch. Obzvlášť náročne vypracované intarzie (staré takmer 3-tis. rokov) sa našli v ruinách mesta Nimrud (Kalchu) v dnešnom Iraku. Tradícia Blízkeho východu ovplyvnila prostredníctvom importov aj územie antického Grécka (5. stor. pred n. l.), a to najmä pri výzdobe nábytku, a v mladšom období aj umenie Rímskej ríše. V Taliansku sa intarzia využívala už v 13. stor. (najstaršou intarziou zdobený európsky nábytok pochádza zo Sieny), najväčší vrchol však dosiahla až v období renesancie, známe sú klasické techniky tarsia a secco (suchá intarzia, pri ktorej boli kúsky dreva poskladané do obrazca bez použitia lepidla) a certosina. V tom období sa rozšírila aj do ostatných európskych krajín. Rozvoj intarzie podmienilo zdokonalenie techniky výroby dýh. Uplatňovala sa nielen v sakrálnych interiéroch (pri obkladoch stien alebo chórových lavíc a čítacích pultov), ale vo veľkej miere sa používala aj na výzdobu svetského nábytku (truhlice, stoly, stoličky). Slávne sú holandské a anglické marketérie, pri ktorých sa pracovalo s nákladnými materiálmi (napr. perleť a slonovina). Vo Francúzsku sa v období vlády Ľudovíta XIV. používali okrem dreva aj iné materiály, napr. cín, mosadz, perleť a korytnačina. Najvýznamnejšími majstrami v tejto technike boli ebenisti André Charles Boulle, David Roentgen (*1743, †1807), Jean-Henri Riesener (*1734, †1806) a Jean-François Oeben (*1721, †1763). Výzdoba zavedená Boullom (→ Boullova technika) bola obľúbená najmä v rokoku a používala sa pri výzdobe luxusného nábytku (skrinky, komody, písacie stoly). Módna bola najmä ornamentálna, figurálna a kvetinová dekorácia vychádzajúca z dobových grafických návrhov. Slonovinová intarzia bola okrem toho veľmi rozšírená aj vo výzdobe pažieb strelných zbraní. Intarzia sa v nábytkárstve, ale už v skromnejšej forme, používala až do obdobia empíru a biedermeiera (tzv. pásiková intarzia), zdobili sa ňou však aj menšie umeleckoremeselné predmety, kazety, šperkovnice, hodinové skrinky ap.;

2. text. pletenina s pozdĺžnymi farebnými vzormi tvorená farebnými niťami, ktoré sa navzájom prepletajú a každá z nich vytvára len očká určitej pracovnej šírky (zodpovedajúcej vytváranému vzoru), čím vznikajú kontrastné farebné vzory (väčšinou sú to vzory obojlícne v zmysle obrátených farieb).

Jacquard, Joseph Marie

Jacquard [žakár], Joseph Marie, vl. m. Joseph Marie Charles, 7. 7. 1752 Lyon – 7. 8. 1834 Oullins — francúzsky mechanik a konštruktér. R. 1801 zostrojil tkáčsky stroj na tkanie zložitých vzorov, ktoré sa používajú dodnes a sú nazvané podľa neho (→ žakár, → žakárové tkaniny). Tzv. Jacquardov stroj (→ žakárové tkáčske stroje) s automatickým ovládaním zdvihu a poklesu viacerých osnovných nití pomocou vopred vytvorených diernych štítkov z platničiek (neskôr z tvrdého papiera), prostredníctvom ktorých bol naprogramovaný, predstavuje prvý softvérom riadený stroj. Napriek odporu tkáčov, ktorí sa obávali, že zavedenie tkáčskeho stroja do výroby ich pripraví o živobytie, sa rozšíril a spôsobil v textilnom priemysle technickú revolúciu (1812 sa vo Francúzsku používalo asi 11 tis. týchto strojov). R. 1820 sa Jacquardov stroj rozšíril do Anglicka a odtiaľ do celého sveta. Princíp použitia diernych štítkov v Jacquardovom tkáčskom stroji inšpiroval anglického vynálezcu Ch. Babagea, ktorý dierne štítky použil ako riadiaci mechanizmus vo svojom analytickom stroji, a amerického vynálezcu H. Holleritha, ktorý vyvinul a 1882 ako prvý použil stroj na spracovanie štatistických údajov, pričom ako nosič informácií použil dierny štítok. Za zostrojenie tkáčskeho stroja získal Jacquard najvyššie francúzske ocenenie – zlatú medailu a kríž Čestnej légie (1819).

juta

juta [bengálsky > angl.] — prírodné textilné vlákno zo stoniek niektorých druhov jutovníka (Corchorus); aj starší názov jutovníka. V textilnom priemysle sa využíva vlákno jutovníka pravého (Corchorus capsularis) známe pod názvom biela juta (na svetovej produkcii sa podieľa asi 75 %) a vlákno jutovníka dlhoplodého (Corchorus olitorius) známe pod názvom tossa juta (asi 15 %). Technické vlákna juty sú viacbunkové, skladajú sa z množstva elementárnych jednobunkových vláken, ktoré sú v stonkách uložené vo forme zväzkov lyka spojených pektínmi. Vlákna obsahujú celulózu, hemicelulózu a asi 13 % lignínu. Dĺžka elementárneho vlákna je 1 – 5 mm, hrúbka 10 – 25 μm, dĺžka technického vlákna 1,5 – 4,5 m, hrúbka asi 200 μm. Farba vlákna je svetlá až biela, kvalitnejšie vlákna sú sfarbené dožlta alebo dočervena a majú hodvábny lesk, vo vlhkom prostredí hnednú a strácajú pevnosť. Juta sa zberá po odkvitnutí, nedozreté stonky sa máčajú vo vode a drevnaté časti sa odstraňujú lúpaním. Z macerovaného materiálu sa získavajú pevné lykové vlákna, ktoré sa ďalej prepierajú a sušia. Svetlejšia a jemnejšia juta sa používa na výrobu dekoračných a bytových textílií, tmavšia a hrubšia na výrobu vriec, plachtovín a obalových a izolačných tkanín. Jutové tkaniny a siete sú biologicky rozložiteľné, preto sa využívajú aj ako ochrana proti erózii na cestných a železničných násypoch, ako aj pri terénnych úpravách parkov, zjazdoviek, golfových ihrísk ap. Svetovou ročnou produkciou asi 3,5 mil. ton sa juta radí na druhé miesto medzi prírodnými vláknami (po bavlne), najviac juty sa vyrobí v Indii, Číne a Bangladéši.

kabátik

kabátik — kratší vrchný voľný alebo priliehavý dámsky odev s rukávmi, ktorý je na zapínanie alebo otvorený. Má zvyčajne jednoduchý strih a vypracovanie, býva bez podšívky alebo bez vložky. Typické sú kabátiky k spoločenským šatám šité z rovnakého materiálu.

kalpak

kalpak [turkické jazyky] — pôvodne vysoká mäkká kožušinová čiapka valcového alebo kužeľového tvaru, súčasť mužského odevu v Strednej Ázii a v oblasti Kaukazu, ako aj na Balkáne a Blízkom východe. Kalpak valcového tvaru doplnený o prevísajúci farebný súkenný cíp (prípadne aj o strapce) bol do 1770 súčasťou husárskej uniformy (→ husári). Neskoršou alternatívou kalpaku je kučma.

kanekalon

kanekalon — syntetické vlákno; modakrylové vlákno (→ polyakrylonitrilové vlákna) vyvinuté 1957 japonskou spoločnosťou Kaneka. Používa sa na výrobu umelých kožušín i umelých vlasov (parochne, príčesky ap.), nové druhy v zmesiach s inými prírodnými a syntetickými vláknami na výrobu textílii odolných proti ohňu.

kapok

kapok [malajsky] — prírodné textilné vlákno získavané zo semien zrelých plodov vlnovca. V textilnom priemysle sa využívajú najmä vlákna zo semien vlnovca päťtyčinkového (Ceiba pentandra). Vlákna vyrastajúce na povrchu semien sú bielej až žltastej farby, ich dĺžka je 10 – 40 mm, hrúbka 18 – 50 µm. Sú z veľkej časti duté (80 %), málo pevné, krehké s voskovitým vodovzdorným lesklým povrchom; na rozdiel od bavlny obsahujú aj lignín. Pre svoju krehkosť sa len zriedkavo spriadajú samostatne, zvyčajne ako zmes s bavlnou na útok. Oddeľovanie vláken od semena sa robí ručne po dozretí plodu.

Zlisovaný kapok pri vznášaní sa na vode udrží až 36-násobok svojej hmotnosti, preto sa využíva ako výplň záchranných pásov, viest a bójí a vďaka svojej hrejivosti aj ako výplň vankúšov, paplónov a matracov. Najväčším producentmi kapoku sú Indonézia (najmä ostrov Jáva), Filipíny a Ekvádor.

kapron

kapron, aj kaprón [umelé slovo] — obchodný názov polyamidového vlákna vyrábaného vo forme hodvábu, striže a hrubého monofilu polymerizáciou ε-kaprolaktámu. Podľa vlákna bol nazvaný závod Kapron v Humennom (→ Chemlon).

karbonizácia

karbonizácia [lat.] —

1. chem. priemyselne uskutočňovaná premena organických materiálov na plynné a kvapalné produkty a na tuhý zvyšok s vysokým obsahom uhlíka pôsobením vysokej teploty bez prístupu kyslíka. Stupeň karbonizácie závisí najmä od teploty, pri 900 °C vznikajú tuhé produkty s obsahom okolo 90 % uhlíka, pri 1 300 °C s obsahom viac ako 99 % uhlíka. Veľký význam má karbonizácia uhlia, termický rozklad dreva, novšie aj karbonizácia rôznych iných druhov biomasy (odpadových poľnohospodárskych a lesníckych produktov). Ak sa karbonizácia uskutočňuje pri zvýšenom tlaku, proces sa urýchli a zvýši sa výťažnosť tuhého produktu. Nové technológie využívajú aj hydrotermálnu karbonizáciu, ktorá prebieha za prítomnosti vody vo vysokotlakových reaktoroch. Špeciálne metódy karbonizácie sa používajú na výrobu uhlíkových vláken z prírodných alebo zo syntetických polymérov, najčastejšie z polyakrylonitrilových vláken. Karbonizáciou niektorých organických aerogélov alebo hydrotermálnou karbonizáciou glukózy a i. cukrov sa pripravujú uhlíkové aerogély;

2. text. chemický spôsob odstraňovania rastlinných nečistôt z vlny. Pri karbonizácii pôsobením kyselín vzniká z celulózových rastlinných zvyškov drobivá hydrocelulóza, ktorá sa z vlny ľahko odstráni, pričom vlna sa nepoškodí. Pri suchom procese karbonizácie sa na vlnu pôsobí plynným chlorovodíkom, pri mokrom procese karbonizácie zriedenou kyselinou sírovou, chlorovodíkovou alebo roztokmi niektorých solí (chlorid hlinitý, síran amónny a i.). Pri mokrom procese sa z vlny následne odstráni prebytočný roztok (žmýkanie, odstreďovanie), vlna sa predsuší a zahreje na teplotu 90 – 110 °C. Po rozdrvení a vyklepaní nečistôt sa zvyšková kyselina neutralizuje roztokom uhličitanu sodného a materiál sa následne vypiera vodou. Nevýhodou karbonizácie je čiastočné zníženie kvality vlny (je drsnejšia) a negatívny vplyv agresívnych chemikálií na životné prostredie, preto sa skúšajú iné metódy, napr. biodegradácia rastlinných nečistôt enzýmami (celulázami, xylanázami, pektinázami ap.).

karmaňola

karmaňola [vl. m.], fr. carmagnole — krátky mužský kabát, pôvodne súčasť sedliackeho odevu v talianskom regióne Piemont (nazvaný podľa mesta Carmagnola), rozšírený aj v juž. Francúzsku. Bol zhotovený z tmavého súkna, mal rovný preložený golier a široké chlopne. Obliekal sa na bielu košeľu, niekedy aj na holé telo. Patrili k nemu voľné nohavice nad členky (pantalóny) a frýgická čiapka s kokardou. Počas Francúzskej revolúcie sa stal typickým odevom mestskej chudoby (→ sansculotti). Podľa karmaňoly je nazvaná aj La Carmagnole, anonymná pieseň z obdobia Francúzskej revolúcie. Rozšírila sa 1792 po zosadení kráľa Ľudovíta XVl. (spievala sa a tancovala počas popráv okolo gilotíny), stala sa hymnou ozbrojených sansculottov a rovnocenne sa zaradila k revolučným piesňam, ako sú Ça ira a Marseillaisa. Originálny text sa vyznačuje sarkastickým opisom osudu kráľa a kráľovnej Márie Antoinetty, ktorí majú v piesni posmešné prezývky Monsier Veto a Madame Veto (v narážke na ustavičné využívanie práva veta proti rozhodnutiam revolučného Zákonodarného zhromaždenia). Neskôr Napoleon I. Bonaparte spievanie piesne zakázal.

kartún

kartún [arab. > hol. > nem.] — jednofarebná alebo farebne potlačená tkanina strednej hmotnosti tkaná plátnovou väzbou z hrubšej bavlnenej priadze. Používa sa na dámske a dievčenské šaty a pracovné košele, na zástavy, dekoračné účely ap. Na Slovensku sa začala používať v 18. stor., koncom 19. a začiatkom 20. stor. prenikla spolu s ďalšími bavlnenými tkaninami i do ľudového odevu, pričom v mnohých slovenských regiónoch nahradila domáce tkaniny.

kasilon

kasilon [umelé slovo] — skučeravené polyamidové (silonové) vlákno. Pri jeho výrobe sa silonové vlákna tvarujú na pradiarskom stroji pravým zákrutom a po tepelnej fixácii sa rozkrútia. Tkaniny z kasilonu sú menej hladké, pružnejšie a hrejivejšie než tkaniny z neupraveného silonu.

kašmír

kašmír [vl. m.] —

1. aj kašmírová vlna — jemné vlnené vlákno získané vyčesaním podsady srsti rôznych plemien kašmírskej kozy. Priemer vlákna je približne 15 μm, z jednej kozy sa získa okolo 250 g vlny;

2. mäkká vlnárska tkanina s malou hmotnosťou, s trojväzbovou útkovou keprovou väzbou, pôvodne z česanej priadze z kašmírovej vlny, v súčasnosti aj z iných jemných vlnených vláken. Býva potlačená typickými kvetinovými vzormi so žltými, s červenými a hnedými odtieňmi. Používa sa na dámske šaty, šatky, šály ap.

kazak

kazak [turkické jazyky al. perzsky > fr.] — dámska blúzka s voľným rovným strihom, s rozparkami na stranách i na voľných rukávoch siahajúca na boky. Nosí sa navrch sukne alebo nohavíc, je prepásaná textilným opaskom zaviazaným na uzol.

kenaf

kenaf [perzsky] —

1. bot. → ibištek (konopný);

2. textilné vlákno získavané zo stoniek ibišteka konopného (Hibiscus cannabinus).

kendyr

kendyr [turkické jazyky > rus.], Apocynum — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď zimozeleňovité (v niektorých botanických systémoch sa uvádza ako rod psojed). Trváce, 1 – 2 m vysoké byliny alebo kry, ktorých pletivá obsahujú mliečnice s mliečnou šťavou (latexom). Vyskytujú sa zvyčajne v tropických oblastiach Severnej Ameriky, Ázie a na juhovýchode Európy. Majú celistvookrajové alebo zúbkaté vajcovité alebo kopijovité protistojné alebo striedavé listy a obojpohlavné päťpočetné zvončekovité biele, ružové alebo svetločervené kvety usporiadané vo vrcholových vidliciach, plod mechúrik s veľkým počtom drobných semien s dlhými hodvábnymi chĺpkami na vrchole.

Patrí sem 7 – 9 druhov, napr. 1 – 1,2 m vysoký druh Apocynum venetum (synonymum Trachonitum venetum) s červenými alebo s ružovými kvetmi, ktorý sa v menšom rozsahu pestuje v Strednej Ázii a Číne. Z jeho stoniek sa získava dlhé, mäkké, pevné, trvácne a proti hnilobe odolné vlákno, tzv. ruská juta (dĺžka elementárneho vlákna 30 – 80 mm), ktoré sa používa najmä na výrobu povrazov, rybárskych sietí a hrubších tkanín, jemnejšie vlákno sa získava kotonizáciou a používa sa na výrobu spodnej a posteľnej bielizne, uterákov, ponožiek ap., listy sa používajú ako čajovina; do 2 m vysoký druh Apocynum cannabinum s bielymi alebo so zelenkastobielymi kvetmi poskytujúci kvalitné vlákno (niekedy označované ako indické konope), z ktorého sa vyrába napr. oblečenie, povrazy, tašky a papier. V niektorých krajinách bývalého ZSSR sa pestuje ako liečivá rastlina (korene a podzemok obsahujú kardioaktívne glykozidy); 20 – 70 cm vysoký druh Apocynum androsaemifolium, ktorého pletivá obsahujú jedovaté alkaloidy apocynín, apocyneín a apocynamarín. Rastie v Severnej Amerike, používa sa ako kardiotonikum (dogban; podľa angl. názvu rodu kendyr).

kepeň

kepeň [turkické jazyky > maď.] — dlhý hrubší pánsky kabát alebo plášť bez rukávov na ochranu pred vetrom a dažďom.