Vyhľadávanie podľa kategórií: biológia – zoológia

Zobrazené heslá 1 – 50 z celkového počtu 287 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

acefálna larva

acefálna larva — larva s nezreteľnou hlavou zatiahnutou do prednej časti trupu. Má vyvinutý sekundárny ústny otvor, okolo ktorého sú háčikovité (druhotné) ústne orgány; typická pre väčšinu múch (→ strusky).

acikula

acikula [lat.], Acicula — rod z triedy ulitníky (Gastropoda), vetva Caenogastropoda, čeľaď acikulovité. Veľmi drobné mäkkýše s lesklou ihlovitou ulitou. Po prechode k životu na súši sa zmenila ich žiabrová dutina na pľúca. Na Slovensku sa vyskytujú 2 druhy, napr. acikula karpatská (Acicula parcelineata).

acikulovité

acikulovité [lat.], Aciculidae — čeľaď z triedy ulitníky (Gastropoda), vetva Caenogastropoda, rozšírená v záp. časti palearktickej oblasti. Acikulovité žijú na vlhkých miestach v lesoch pod hrabankou a v zemi, majú malú lesklú úzkocylindrickú ulitu (2 – 4 mm) s tupým vrcholom a s hlboko zatiahnuteľným viečkom.

acoelomáty

acoelomáty [-cé-; gr. + lat.], Acoelomata — skupina živočíchov z vývinovej vetvy prvoústovce (Protostomia) obsahujúca kmene ploskavce (Plathelminthes), čeľusťoústky (Gnathostomula), páskovce (Nemertini) a machovce (Entoprocta).

adamsia

adamsia, Adamsia — rod z kmeňa pŕhlivce (Cnidaria), trieda šesťlúčovky (Hexacorallia), rad sasanky (Actiniarida). Morské dravé živočíchy s množstvom ramien okolo ústneho otvoru vyskytujúce sa v Stredozemnom mori a v Atlantickom oceáne. Živia sa planktónom a menšími rybami. V symbióze s rakom pustovníckym žije druh adamsia spoločenská (Adamsia palliata), ktorá je prichytená na jeho ulite a chráni ho pŕhlivými ústrojmi.

adela

adela, Adela, Menophora — rod z triedy hmyz (Insecta), rad motýle (Lepidoptera), čeľaď blyštekovité. Malé uzdokrídle motýle s veľkosťou len niekoľko mm, napr. druhy adela zelená (Adela reaumurella) a adela chrastovcová (Adela scabiosella).

Aedes

Aedes [é-] — rod z triedy hmyz (Insecta), rad dvojkrídlovce (Diptera), podrad komáre (Nematocera), čeľaď komárovité.

afidofág

afidofág [gr.] — živočích živiaci sa voškami, napr. larvy zlatoočiek a niektoré druhy pestríc.

afroditka

afroditka [vl. m.], Aphrodite, afrodida — rod z kmeňa obrúčkavce (Annelida), trieda mnohoštetinavce (Polychaeta). Majú húsenicovité, pri pohľade zhora vretenovité telo (najširšie v strede, postupne sa zužuje smerom k prednému a zadnému koncu) pokryté dlhými štetinami, okrajové štetinky hrajú dúhovými farbami. Na nemeckom pobreží Severného mora a v sev. časti Atlantického oceána žije na bahnitom dne afroditka štetinatá dlhá 10 – 15 cm.

agama

agama [gr.], Agama — rod z triedy plazy (Reptilia), rad šupináče (Squamata), podrad jaštery (Sauria), čeľaď agamovité. Jaštery dlhé až niekoľko desiatok centimetrov s hlavou zvyčajne zdobenou rôznymi rohovitými výrastkami. Sú aktívne cez deň, rýchlo behajú a zahrabávajú sa do piesku, živia sa drobnými bezstavovcami. Obývajú stepi a polopúšte subtrópov a trópov Ázie, Afriky a Austrálie, vo výške 3 800 metrov nad morom žije agama himalájska (Agama himalayana), patria sem aj agama stepná (Agama sanquinolenta), agama vodná (Physignathus lesueurii) a agama osadná (Agama agama). V Európe na Balkánskom polostrove agama hardún (Agama stellio).

agamovité

agamovité [gr.], Agamidae — čeľaď z triedy plazy (Reptilia), rad šupináče (Squamata), podrad jaštery (Sauria). Vyskytujú sa na všetkých kontinentoch okrem Ameriky. Morfologicky rozmanitá čeľaď zahŕňa vyše 30 rodov asi s 320 druhmi. Typickými spoločnými znakmi sú dorastajúce opotrebované zuby na vonkajšej strane čeľustí a neschopnosť odvrhnúť chvost. Kladú vajíčka, niektoré sú živorodé, živia sa najmä hmyzom. K najznámejším druhom patria jašter golierkatý (Chlamydosaurus kingi), dráčik lietavý (Draco volans), moloch tŕnistý (Moloch horridus), vodné agamy z rodov Physignatus a Hydrosaurus, ropušník tŕnistohlavý (Phrynosoma cornutum) a bylinožravý tŕňochvost (Uromastyx).

achatina

achatina, Achatina — rod z triedy ulitníky (Gastropoda), vetva Sigmurethra, čeľaď achatinovité. Mäkkýše žijúce v tropických oblastiach Afriky a Ázie. Druh achatina žravá (Achatina fulica) s ulitou s priemerom okolo 130 mm bol zavlečený z Afriky do niektorých oblastí Ázie a stal sa škodcom na čajovníkových a kaučukovníkových plantážach.

achatinelovité

achatinelovité, Achatinellidae — čeľaď z triedy ulitníky (Gastropoda), vetva Stylommatophora. Patrí sem jediný endemický rod achatinela (Achatinella; napr. s druhmi Achatinella sowerbyana, Achatinella decipiens a Achatinella vulpina), ktorý sa vyskytuje na havajskom ostrove Oahu.

achatinovité

achatinovité, Achatinidae — čeľaď z triedy ulitníky (Gastropoda), vetva Sigmurethra. Veľké mäkkýše rozšírené v tropických oblastiach Afriky a Ázie. Druh Archachatina marginata patrí medzi najväčšie suchozemské ulitníky, výška ulity dosahuje až 150 mm, šírka až 100 mm. Žije zvyčajne na stromoch.

akarológia

akarológia [gr.] — odbor zoológie zaoberajúci sa štúdiom roztočov (Acarina). Skúma ich ekonomický a zdravotný dosah ako škodcov hospodárskych rastlín a zvierat a ako prenášačov chorôb, hľadá spôsoby boja s nimi i možnosť využitia užitočných druhov v boji so škodcami. Skúma ich anatómiu, embryológiu, fyziológiu, ekológiu, zoogeografiu, fylogéniu a klasifikáciu. Prvé zmienky o roztočoch pochádzajú z 1550 pred n. l. z Egypta. Ako veda sa akarológia vyvinula v Európe v 19. stor. Priekopníkmi akarológie boli napr. K. S. Amerling, F. A. Kolenati, Karel Thon (*1879, †1906) a Jaroslav Štorkán (*1890, †1942), významné sú diela Giovanniho Canestriniho (*1835, †1900), Antonia Berleseho (*1863, †1927), Anthonieho (Antoona) Cornelisa Oudemansa (*1858, †1943) a Alexeja Alexejeviča Zachvatkina (*1906, †1950).

akráziotvaré

akráziotvaré, Acrasida — rad jednobunkových eukaryontných organizmov. Majú meňavkovité formy s eruptívnymi panôžkami. Nemajú bičíkaté štádium, sú voľne žijúce.

akrescencia

akrescencia [lat.] — prírastok;

1. práv. v občianskom práve prírastok dedičského podielu, ak sa uvoľnil dedičský podiel niektorého zo zákonných dedičov príslušnej dedičskej skupiny; uvoľnený dedičský podiel prirastá (akrescenduje) zákonným dedičom tej istej skupiny, ak ich niet, dedia zákonní dedičia ďalšej skupiny; v obchodnom práve prírastok podielu spoločníka po vystúpení z obchodnej spoločnosti ostatným spoločníkom; v medzinárodnom práve spôsob nadobudnutia územného prírastku štátom, a to pôsobením prírodných síl (napr. naplaveninami v ústí rieky ap.) alebo v dôsledku cieľavedomej ľudskej činnosti (napr. výstavba vodných hrádzí či odvodňovanie pobrežia);

2. zool. začiatočné obdobie gradácie populácie (→ gradácia), v ktorom sa hustota populácie začína zvyšovať nad stav latencie. V aplikovanej entomológii má akrescencia mimoriadny význam z hľadiska prognózy ďalšieho vývoja populácie a eventuálnej lokalizácie vznikajúcich ohnísk škodlivého rozmnožovania.

akrón

akrón [gr.] — začiatočná časť tela hmyzu. Nemá celóm, preto netvorí samostatný článok tela. Patrí k nemu nervový uzol archicerebrum.

aktinula

aktinula [gr.] — larválne štádium mechúrnikov, ktoré má už vyvinuté ústa.

aktinuly

aktinuly [gr.], Actinulida — rad z kmeňa pŕhlivce (Cnidaria), trieda polypovce (Hydrozoa).

akvárium

akvárium [lat.] — človekom vytvorená (najčastejšie sklená alebo plexisklová) nádrž naplnená vodou, umožňujúca chov a pozorovanie vodných živočíchov (zvyčajne rýb a obojživelníkov), prípadne okrasná nádržka s vodnými rastlinami. Akvárium môže byť morské, sladkovodné alebo brakické (→ brakická voda). V minulosti bola snaha vytvárať tzv. biotopové akváriá, ale pre nemožnosť úplne napodobniť prirodzené prostredie sa to darilo len pri niektorých druhoch rýb umiestnených v nádržiach bez rastlín. Najčastejšie sa zhotovujú tzv. spoločenské akváriá, v ktorých sa kombinujú viaceré druhy rýb (→ akváriové ryby) a vodných živočíchov (napr. slimákov, rakov a kreviet) s podobnými nárokmi na životné prostredie a viaceré druhy rastlín (→ akváriové rastliny). Kvalitná akvaristická technika umožňuje vytvárať malé okrasné nádržky, tzv. nanoakváriá, existuje aj súťaž v aranžovaní (aquascaping) takýchto akvárií. Podľa funkcie sa akváriá v akvaristike hovorovo nazývajú napr. vytieračky (akváriá na neres rýb) alebo rozplávačky (akváriá, v ktorých sa plôdik rýb odchová po strávení žĺtkového vrecka).

alinótum

alinótum [lat.] — predná časť krídlohrude hmyzu, na ktorú sa po bokoch pripájajú krídla.

alometabólia

alometabólia [gr.] — biol. typ vývinovej premeny molíc (Aleyrodinea), ktorá je charakteristická 1 pohyblivou larvou a 3 nepohyblivými, sesílnymi larvami bez základov krídel; medzi posedným vzrastovým stupňom larvy a dospelým jedincom nie je pokojové štádium.

alona

alona, Alona — rod kôrovcov z radu dafniotvaré (Anomopoda), čeľaď chydorovité (Chydoridae). Veľmi drobné (s dĺžkou tela 0,35 – 1,1 mm) vodné živočíchy vyskytujúce sa v rôznych silno zarastených stojatých vodách a riekach takmer na celom svete. Majú fazuľovité alebo hráškovité priesvitné telo s malou odstávajúcou hlavou s krátkym odstávajúcim koncom (rostrum) a s dvomi takmer rovnakými očkami. Žijú na dne vôd; plávajú rýchlymi drobnými skokmi tesne nad podkladom. Živia sa nárastami rias a drobnými organickými časticami. Patrí sem okolo 150 druhov, z toho 11 sa vyskytuje na Slovensku, napr. do 1,1 mm dlhá Alona affinis žijúca na kamenitom podklade a do 0,37 mm dlhá Alona protzi (v niektorých zoologických systémoch Phrealona protzi) žijúca na hlinito-bahnitom dne Dunaja.

alopia

alopia, Alopia — rod z triedy ulitníky (Gastropoda), vetva Sigmurethra, čeľaď cihovité. Majú vretenovitú ulitu, žijú na teplých vápencových stenách, za sucha sa ukrývajú v štrbinách skál. Na Slovensku sa vyskytuje jediný endemický druh Slovenského krasu alopia zádielska (Alopia clathrata).

alpaka

alpaka [aymarčina > špan.] —

1. hut. pakfón, nové striebro — zliatina medi, niklu (10 – 20 %) a zinku (10 %) používaná na výrobu jedálenských príborov a ozdobných predmetov;

2. text. tkanina vyrobená z vlny juhoamerickej lamy alpaky, použitá najčastejšie v útku;

3. zool., Vicugna pacos — podľa najnovších výsledkov molekulárnej biológie a genetiky domestikovaný druh či potomok lamy vikune (Vicugna vicugna) z triedy cicavce (Mammalia), rad párnokopytníky (Artiodactyla), čeľaď ťavovité; v starších systémoch ako zdomácnená forma či potomok lamy guanako (aj huanako; Lama guanicoe). Žije v Andách v Peru (tam pravdepodobne došlo pred 6000 – 7000 rokmi k jej zdomácneniu). Jej vlna (známa aj ako alpaka) je veľmi jemná, mäkká, bielej, tmavogaštanovej až hnedej farby, má výborné izolačné vlastnosti. Alpaky sa delia na 2 typy: hujkaja s kratšou skučeravenou vlnou a suri s dlhšou vlnitou srsťou.

alula

alulabiol. blanitý lalôčik na báze spodného kraja krídla mnohých dvojkrídlovcov (Calyptratae). Uvádza sa aj pod názvom kalypter.

alzonka

alzonka, Alzoniella — rod z triedy ulitníky (Gastropoda), vetva Littorinimorpha, čeľaď hydrobiovité. Malé mäkkýše s viečkom. Majú štíhle valcovité do 2,5 mm dlhé ulity. Na Slovensku sa vyskytuje napr. alzonka slovenská (Alzoniella slovenica), v starších zoologických systémoch belgrandiela slovenská (Belgrandiella slovenica), ktorá je slovenským reliktom, žije v prameňoch.

ambulakrálny systém

ambulakrálny systém — sústava vodných ciev morských živočíchov z kmeňa ostnatokožce.

amébocyt

amébocyt [gr.], amoebocyt — telová bunka mnohobunkových živočíchov s meňavkovitým pohybom.

americká bobtailka

americká bobtailka [boptejlka] — krátkosrsté plemeno mačiek s vejárovitým chvostom.

americká drôtosrstá

americká drôtosrstá — plemeno mačiek so stredne dlhou a husto skučeravenou srsťou. Pochádza z krátkosrstej samičky, ktorá 1966 v New Yorku priviedla na svet mutanta s vlnistým kožuštekom použitého na vývoj plemena.

americký poník

americký poník — plemeno koní vyšľachtené 1954. Je výsledkom kríženia shetlandského žrebca a kobyly plemena appaloosa. Výška v kohútiku 112 – 132 cm.

americký quarter horse

americký quarter horse [kuóter hós] — prvé skutočne americké plemeno robustných koní. Vyšľachtené na začiatku 17. stor. vo Virgínii a v prímorských kolóniách. Používané na farmách, na pasenie dobytka ap., pre svoju rýchlosť a pohyblivosť výborný kovbojský kôň. Anglickí osadníci na ňom pretekali v rovinových dostihoch na štvrť míle (quarter – 400 m), odtiaľ aj názov plemena. Výška v kohútiku 143 – 160 cm.

americký shetlandský poník

americký shetlandský poník [še-] — plemeno koní získané krížením shetlandského poníka a poníka hackney doplneným arabským koňom a malým plnokrvníkom. Má jemnú stavbu tela a dlhšie zadné nohy. Predvádza sa v triede záprahových poníkov. Priemerná výška v kohútiku 103 cm.

amfiblastula

amfiblastula [gr. + gr. > lat.] — biol. larválne štádium hubiek kremeníc z podtriedy Homosclerophoria.

amfineury

amfineury [gr.] v starších zoologických systémoch podkmeň z kmeňa mäkkýše (Mollusca), v súčasných zoologických systémoch sú zaradené ako podkmeň mäkkýšovce (Amphineura).

amfinotické rozšírenie

amfinotické rozšíreniebiol. typ rozšírenia taxónu, ktoré je charakterizované tým, že časť areálu je na vých. a časť na záp. pologuli.

amfipneustický

amfipneustický [gr.] — hmyz, ktorý má zavreté zadohrudné spirákulá (stigmy) a prvých 5 – 7 párov bruškových zariadení spirákul otvárajúcich vzdušnicu na povrchu článku tela, napr. parazitické larvy dvojkrídlovcov žijúce vo vode.

amfitokia

amfitokia [gr.] — spôsob rozmnožovania, forma partenogenézy, pri ktorej sa v potomstve nachádzajú obidve pohlavia, samčeky aj samičky. Vyskytuje sa napr. pri voškách (Aphidoidea).

amroks

amroks, angl. American Rock — úžitkové stredne ťažké mäsovo-nosivé plemeno kúr, ktoré sa do Európy dostalo po 2. svet. vojne. Chovajú sa iba pásikavé kury, základná farba operenia je čierna so širšími priečnymi sivo-bielymi pásmi. Hmotnosť kohúta je 3,5 – 4,5 kg, sliepky 3 – 3,5 kg, znáška 200 vajec ročne.

análna žilka

análna žilka — pozdĺžna žilka, respektíve žilky (1 až 4), obyčajne nevetvené, vybiehajúce zo zadnej krídlovej vzdušnice hmyzu. Ohraničuje a vypĺňa análne pole krídla.

análne platničky

análne platničky — tri sklerotizované platničky okolo análneho otvoru hmyzu.

análny otvor

análny otvor — kruhový otvor, ktorým vyúsťuje zadné črevo alebo konečník z tela.

andalúzanka

andalúzanka — ľahké nosivé plemeno kúr vyšľachtené v Anglicku zo španielskych kúr. Hmotnosť kohúta 2,5 – 3 kg, sliepky 2 – 2,5 kg. Náročné na chovateľskú úroveň. Nazvaná podľa španielskeho kraja Andalúzia.