abaka [tagalsky > špan.], manilské konope — biele alebo jemne žlté vlákna získavané z nepravého dužinatého kmeňa banánovníka textilného (Musa textilis). Sú pevné, ľahké a trvanlivé vo vode; používajú sa v lodiarskom priemysle.

agregát [lat.] — zoskupenie, nahromadenie, zhluk;

1. biol. → agregátny druh;

2. ekon. súhrnná veličina charakteristická pre ekonomickú činnosť danej spoločnosti, získaná zhrnutím základných operácií uskutočnených rozličnými ekonomickými subjektmi (národný dôchodok, celková zamestnanosť, úhrnná spotreba ap.);

3. filoz. jednota, ktorá vzniká zložením jednotlivých, relatívne samostatných častí, pričom samostatnosť častí sa do určitej miery zachováva; vonkajšie spojenie prvkov. Vyskytuje sa aj v spojení s pojmami substancia, zmes, vzťah, kompozitum, mechanizmus. Pojem agregát podrobil analýze už Aristoteles. Nachádza sa v prácach G. W. Leibnitza, I. Kanta, J. G. Fichteho, G. W. F. Hegla;

4. geol. → minerálny agregát;

5. log. súbor objektov, ktoré spĺňajú danú podmienku;

6. pedol. → pôdny agregát;

7. stroj. trvalé zoskupenie dvoch alebo viacerých strojov alebo zariadení spojených do účelného celku tak, aby plnili zložitejšiu funkciu, napr. turbína s generátorom, elektromotor s kompresorom, prípadne vytváranie poľnohospodárskych samohybných jednoúčelových strojov (napr. samohybný postrekovač).

agrobiocenóza [gr.], agrocenóza — spoločenstvo rastlín (kultúrnych i burinových), živočíchov a mikroorganizmov vyskytujúcich sa na poľnohospodársky obhospodarovaných pôdach. Udržiava sa len opakovanými technickými zásahmi. Ak sa agrobiocenóza ponechá bez zásahov, začnú sa v nej uplatňovať autoregulačné mechanizmy a ich ďalší vývoj smeruje k obnove pôvodného spoločenstva. Pre vegetáciu a faunu poľných agrobiocenóz sú charakteristické tieto znaky: 1. povrchové živočíšstvo má na poliach vplyvom pravidelnej agrotechnickej údržby a zberu zabezpečenú potravu a úkryty len dočasne; 2. agrobiocenóza sa vyznačuje jednoduchou druhovou štruktúrou; 3. zoocenózy sa môžu skladať nielen z domácich a pôvodných, ale aj z cudzích a zo zavlečených druhov (napr.: pásavka zemiaková, Leptinotarsa decemlineata); 4. agrobiocenóza ako monokultúra umožňuje existenciu len obmedzeného počtu druhov; 5. druhovo ochudobnené zoocenózy sa môžu vyznačovať veľkou početnosťou jedincov. Niektoré druhy sa masovo premnožujú a stávajú sa významnými hospodárskymi škodcami; 6. striedanie plodín sa v zoocenózach prejavuje tým, že polyfágne druhy sú ovplyvňované menej ako druhy oligofágne a monofágne. Takéto druhy sa môžu udržať v agrobiocenóze len vtedy, ak majú krátke obdobie vývoja a dostatočnú pohyblivosť, takže môžu prenikať do iných vhodných porastov.

agrocenóza [gr.] → agrobiocenóza

agroekotyp [gr.] — typ rastliny trvalo a účelne prispôsobenej podmienkam kultúrneho prostredia, ktoré vytvára predpoklad na uplatnenie genetického potenciálu rastliny.

agrochémia [gr.] — odbor chémie skúmajúci chemické procesy v poľnohospodárstve, najmä v rastlinnej výrobe. Zaoberá sa napr. obsahom biogénnych prvkov v prostredí (pôde, vode, ovzduší), zabezpečením optimálnych podmienok rastu a vývinu poľnohospodárskych plodín a kultúr, výživou kultúrnych rastlín, možnosťou zvýšenia úrodnosti vplyvom rôznych chemických procesov, určením dávok hnojív pre jednotlivé plodiny a pôdu, sleduje sorpčnú schopnosť pôdy a i.

agrokomplex NÁRODNÉ VÝSTAVISKO, štátny podnik — slovenská veľtrhová a výstavnícka spoločnosť so sídlom v Nitre. Organizuje veľtrhy a výstavy vo vlastnom areáli, ako aj národné expozície na výstavách v zahraničí a prostredníctvom nich podporuje komunikáciu medzi spoločnosťami a podnikateľmi na národnej i medzinárodnej úrovni, ako aj rozvíjanie obchodu a medzinárodnej ekonomickej i vedecko-technickej spolupráce. Povinným predmetom jej činnosti je uspokojovanie verejnoprospešných záujmov, ktoré zabezpečuje prostredníctvom Slovenského poľnohospodárskeho múzea v Nitre so zameraním na dokumentáciu agrárnych dejín Slovenska.

Založená 1973 ako Výstavníctvo poľnohospodárstva a potravinárskeho priemyslu so sídlom v Nitre so zameraním na podporu agropotravinárskeho komplexu a na zvýšenie účinnosti propagácie rezortu poľnohospodárstva. R. 1974 začlenená do majetku stálej celoslovenskej poľnohospodárskej výstavy, 1976 bola zriadená účelová organizácia Agrokomplex – Výstavníctvo stálej celoštátnej poľnohospodárskej výstavy v Nitre, ktorá sa 1989 pretransformovala na príspevkovú organizáciu Agrokomplex – Výstavníctvo Nitra, od 2008 pôsobila v novej právnej forme ako Agrokomplex – Výstavníctvo Nitra, štátny podnik, od 2017 súčasný názov.

Prvotným cieľom bolo organizovanie výstavy Agrokomplex s poľnohospodárskym zameraním, pričom sprievodné semináre, súťaže a prednášky pomáhali zdokonaľovať odvetvie poľnohospodárstva. Významná bola i propagácia progresívnych projektov sadovej architektúry a starostlivosti o pôdu, moderných foriem v rastlinnej a živočíšnej výrobe i najnovších vynálezov poľnohospodárskej mechanizácie. Na prvom ročníku výstavy Agrokomplex (1973) sa zúčastnilo 53, na štyridsiatomštvrtom (2017) viac ako 600 vystavovateľov. Od 1989 sa postupne pripravovali nové témy výstav a veľtrhov a ich pôvodné, náučné zameranie sa menilo na komerčné s cieľom vytvoriť moderné, trhovo orientované informačné výstavné a veľtrhové podujatia. Najúspešnejšie z nich sú tematicky zamerané na nábytok a bývanie, strojárstvo, zváranie, zlievanie a elektrotechniku, automobily a dopravnú techniku, stavebníctvo, záhradkárstvo, lesníctvo a drevospracujúce technológie, rybárstvo, poľovníctvo, včelárstvo, farmárske trhy, svadobnú módu a vzdelávanie. Rozloha výstavného areálu je v súčasnosti (2018) 143 ha. Súčasťami výstaviska sú Slovenské poľnohospodárske múzeum (s knižnicou a so skanzenom s Nitrianskou poľnou železnicou), výstavné políčka a 4 jazerá.

agronómia [gr.] — náuka zaoberajúca sa poľnohospodárskou výrobou. Zahŕňa rastlinnú výrobu a agrotechniku.

agronomická služba — služby v oblasti rastlinnej výroby zvyčajne zahŕňajúce agrotechniku, hnojenie a ochranu rastlín, zber a pozberovú úpravu. V našom právnom poriadku v minulosti komplexne upravené zákonom o rozvoji rastlinnej výroby (zrušený od 2001), v súčasnosti napr. zákonom o rastlinolekárskej starostlivosti.

agrotechnický termín — obdobie, v ktorom je potrebné urobiť agrotechnický zákrok (hnojenie, sejbu, ošetrenie v priebehu vegetácie, zber a i.), aby sa dosiahli priaznivé podmienky na rast a vývin rastlín a tvorbu úrody.

agrotechnika [gr.] — súbor technických opatrení používaných pri obrábaní poľnohospodárskej pôdy a pestovaní plodín. Sústava agrotechnických opatrení sa upravuje na základe skúseností získaných z praxe a vedeckých poznatkov a je zameraná najmä na zvyšovanie úrodnosti pôdy ako hlavného faktora na dosiahnutie vysokých úrod. Vlastné agrotechnické opatrenia závisia od druhu plodiny (od prípravy pôdy na sejbu až po zber) a od účelu, na ktorý sa produkty pestujú (napr. ľan na vlákno a semeno, kukurica na zeleno a siláž). Sú to: 1. zavádzanie poľných a krmovinárskych osevných postupov podľa špeciálnych podmienok (zeleninárskych, prifarmových, semenárskych, závlahových, protieróznych a i.), ktoré sa zostavujú podľa osevného plánu, vnútropodnikových a trhových podmienok, ako aj podľa zásad striedania plodín; 2. systém správneho obrábania pôdy (podmietka, orba, podrývanie pôdy, príprava pôdy na sejbu, smykovanie, bránenie, valcovanie a i.) a trvalého ničenia burín agrotechnickými a chemickými prostriedkami; 3. systém správneho hnojenia, pri ktorom sa využívajú najmä organické hnojivá, a podľa pôdnych rozborov hnojenie priemyselnými hnojivami a vápnenie; 4. súbor vodohospodárskych opatrení (odvodňovanie, zavlažovanie), ktorých cieľom je zlepšenie vodného režimu, a rôznych terénnych úprav zlepšujúcich mikroklimatické podmienky odvodňovania pôdy a porastov proti erózii. Okrem týchto opatrení, ktoré majú zlepšiť podmienky prostredia, sa do pestovania zaraďujú úrodné rajonizované odrody osvedčené v aktuálnych podmienkach. Agrotechnika sa prispôsobuje povahe rôznych druhov pestovaných plodín.

alelopatia [gr.] — vzájomný vzťah medzi organizmami, keď jeden jedinec vytvára a vylučuje do prostredia toxické látky negatívne vplývajúce na jedinca iného druhu. Pri vyšších rastlinách vylučovanie fyziologicky účinných látok väčšinou nepriamo pôsobiacich na ostatné druhy rastlín. Podľa účinku pôsobenia sa tieto látky delia na alelopatiká (kolíny), ktoré pôsobia nepriaznivo na vyššie rastliny, a fytoncídy, ktoré pôsobia toxicky na mikroorganizmy. Známe sú alelopatické vzťahy medzi kultúrnymi rastlinami a burinami (→ amenzalizmus).

alelopatiká [gr.] → alelopatia

allelopatia → alelopatia

ampelografia [gr.] — náuka, ktorá sa zaoberá štúdiom a opisom morfologických a biologických charakteristík druhov a kultivarov viniča hroznorodého (Vitis vinifera). Existujú rôzne systémy klasifikácie: podľa príslušnosti ku geograficko-ekologickej skupine, podľa fenologickej a pestovateľskej charakteristiky, z hľadiska úrody a kvality, pôvodu a areálu rozšírenia, taxonomických znakov. Ampelografia uvádza škodlivé činitele, najmä odolnosť proti chorobám a škodcom, ako aj využiteľnosť druhov a kultivarov z hospodárskeho hľadiska. Rozlišuje sa všeobecná a špeciálna ampelografia.

Andraščík, Michal, 18. 1. 1919 Kamenica nad Torysou, okres Prešov – 28. 8. 1986 Nitra — slovenský poľnohospodársky inžinier. R. 1956 – 86 pôsobil na Agronomickej fakulte Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre (dnes Slovenská poľnohospodárska univerzita), 1970 – 72 prorektor; 1973 mimoriadny profesor, 1977 DrSc., 1979 riadny profesor. Zaoberal sa obilninárstvom, najmä zvyšovaním úrod, odrodovou agrotechnikou, delenou výživou, ako aj biologickou hodnotou osiva pšenice. R. 1969 – 76 pôsobil v medzinárodných postgraduálnych kurzoch UNESCO. Autor vyše 75 pôvodných vedeckých prác a štúdií, spoluautor viacerých celoštátnych učebníc, napr. Základy rastlinnej výroby pre poľnohospodárskych mechanizátorov a zootechnikov (1970) a Úvod do štúdia poľnohospodárskeho inžinierstva (1978). Člen viacerých vedeckých rád vysokých škôl a výskumných pracovísk, nositeľ viacerých ocenení.

antifytopatogénny potenciál pôdy — schopnosť pôdy ničiť alebo výrazne obmedzovať výskyt a šírenie škodlivých činiteľov, choroboplodných zárodkov a parazitov vyvolávajúcich rôzne ochorenia, ktoré sa podieľajú na znižovaní úrody a kvality produkcie.

arašid [gr. > fr.] — valcovitý plod (nepukavý kožovitý struk) druhu podzemnica olejná (Arachis hypogaea). Z jeho nepražených semien sa lisuje veľmi kvalitný olej, pražené sú tzv. búrske oriešky. Arašidy dozrievajú iba pod zemou, k opeleniu a oplodneniu dochádza na nadzemnej časti rastliny. Semeno obaľuje hnedá blanka osemenia, ktorú treba z upraženého orieška pred jedením olúpať.

babka —

1. zhrubnutá nadzemná časť viniča (Vitis), tzv. staré drevo, z ktorého vyrastá dvojročné drevo a na ňom plodonosné výhonky;

2. zhrubnutá podzemná časť chmeľu medzi koreňovou sústavou a nadzemnou časťou, na ktorej sú spiace očká udržiavajúce si niekoľko rokov plnú životaschopnosť;

3. drobná česká a uhorská stredoveká i novoveká strieborná alebo medená minca najnižšej hodnoty (pol denára). Tri babky tvorili 1548 jeden grajciar. Na Slovensku rozšírená od 16. stor. Objavuje sa vo viacerých ľudových úsloviach ako výraz označujúci neveľkú hodnotu (napr. kúpiť niečo za babku, t. j. kúpiť lacno).

baklažán [orientálne jazyky] — hovorový názov dvojklíčnolistovej rastliny ľuľok baklažánový (Solanum melogena), čeľaď ľuľkovité. Má striedavé listy, vrcholíkovité súkvetie a päťpočetné kvety purpurovej farby. Pestuje sa pre jedlý plod (bobuľu) vajcovitého tvaru s jemnou dužinou. Najčastejšie je fialovej, niekedy smotanovobielej až bledozelenej farby. Baklažány dozrievajú zvyčajne v polovici augusta a konzumujú sa po tepelnej úprave ako zelenina. Rastlina je veľmi náročná na teplotné podmienky, vyžaduje humusovú pôdu dobre zásobenú živinami, má dlhé vegetačné obdobie.

bakterizácia [gr.] — agrotechnické opatrenie, pri ktorom sa obohacuje (očkuje) osivo, najmä rastlín z čeľade bôbovité, alebo pôda o špecifické baktérie, ktoré majú schopnosť viazať vzdušný dusík. Bakterizácia sa robí prípravkami Rizobín a Rizobín forte buď priamo do pôdy, alebo sa suchou cestou očkuje osivo bez prístupu priameho slnečného žiarenia. Opatrenie napomáha zabezpečovať výživu rastlín a prispieva k zvyšovaniu úrod najmä na pôdach chudobných na dusík.

balíčkovanie — predpestovanie priesad, najmä zeleniny, v balíčkoch z kompostovanej zeminy (50 %) zmiešanej s rašelinou (50 %). Na balíčkovanie sa používajú stroje, ktoré vylisujú balíček s otvorom na priesadu alebo ju do otvoru priamo vysádzajú. Balíčkovaním sa vypestujú zdravé priesady s dobre vyvinutým koreňom vhodné na výsadbu do parenísk, skleníkov a na skoré poľné pestovanie.

belt —

1. spoločenstvo pobrežných morských rias vytvárajúcich pásy; jeho zloženie sa mení podľa hĺbky vody;

2. územie pretiahnutého tvaru so špecifickou poľnohospodárskou kultúrou, napr. v americkej geografii corn belt – pásmo s prevládajúcim pestovaním obilnín, wheat belt – pšeničný pás, cotton belt – bavlníkový pás. Nazvané podľa anglického prírodovedca Thomasa Belta (*1832, †1878).

Bízik, Ján, 4. 8. 1930 Martin – 19. 7. 2007 Nitra — slovenský poľnohospodársky odborník. V rokoch 1953 – 1998 pôsobil na Agronomickej fakulte (dnes Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov) Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre,1989 – 94 dekan; 1992 profesor, 1993 DrSc. Venoval sa najmä problematike dusíka v pôde a jeho vzťahu k rastline.

Autor mnohých originálnych analytických metód i niekoľkých metodík optimalizácie hnojenia obilnín a okopanín. Autor a spoluautor viacerých monografií, vysokoškolských učebníc a učebných textov, napr. Podmienky optimalizácie výživy rastlín dusíkom (1989), Racionálne využívanie agrochemikálií v poľnohospodárstve (1998) a Hnojenie záhradných plodín (2000), ako aj odborných článkov publikovaných v domácich a zahraničných časopisoch a zborníkoch. Nositeľ viacerých ocenení.

blokový hon → blokový osev pôdy

blokový osev pôdy, osevný blok — skupinový osev pôdy; spôsob osevu ornej pôdy s cieľom vytvoriť dostatočne veľké plochy pôdy osiate jednou plodinou. Umožňuje ho zoskupenie susediacich pozemkov (blokových honov), ktoré majú približne rovnaké pôdne vlastnosti (hĺbka ornice, zrnitostné zloženie, skeletovitosť pôdy a iné). Pri blokovom oseve pôdy sa v maximálnej miere využívajú mechanizačné prostriedky, čo vedie k plošnej homogenizácii výrobného územia.

blok pozemkov — priestor zložený vždy z niekoľkých menších pozemkov, ktoré nadväzujú na seba tak, aby umožňovali prejazd mechanizačných prostriedkov v pracovnej polohe, napr. pri oseve (osevný blok); → blokový osev pôdy.

bôb, Faba — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď bôbovité. Jednoročné byliny pochádzajúce zo severnej Afriky a Strednej Ázie. Patrí sem jediný 1,0 – 1,5 m vysoký druh bôb obyčajný (Faba vulgaris, synonymum Vicia faba) so vzpriamenou štvorhrannou byľou, s mäsitými sivozelenými nepárnoperovitými listami zloženými z 2 – 7 elipsovitých lístkov bez úponkov, s 3 – 11 bielymi kvetmi usporiadanými v strapci a vyrastajúcimi v pazuchách listov, plod struk (so 4 – 8 semenami).

Na Slovensku sú známe tri poddruhy: bôb obyčajný konský (Faba vulgaris subspecies equina) s hranatými semenami, ktorý sa pestuje pre produkciu semien a nadzemnej zelenej hmoty na skrmovanie hospodárskymi zvieratami, bôb obyčajný holubí (Faba vulgaris subspecies minor) s menšími guľatými semenami a bôb obyčajný svinský (Faba vulgaris subspecies major) s veľkými sploštenými semenami, ktoré sa v zelenej zrelosti používajú ako zelenina a obsahujú 30 – 34 % dusíkatých látok, 6 – 7 % vlákniny, 47 – 51 % bezdusíkatých látok a 3,3 – 3,7 % popolovín.

Bôb má vysokú predplodinovú hodnotu a fytosanitárne účinky.

Boháč, Jozef, 5. 11. 1921 Belá, okres Žilina – 23. 11. 2010 Nitra — slovenský poľnohospodársky odborník. V rokoch 1952 – 91 pôsobil na Agronomickej fakulte Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre (dnes SPU), 1959 – 72 vedúci Katedry genetiky a zošľachťovania rastlín, 1958 – 63 dekan fakulty; 1961 mimoriadny profesor, 1967 profesor.

Zaoberal sa šľachtením rastlín a semenárstvom poľnohospodárskych plodín. Je autorom originálnych šľachtiteľských metód (metódy šľachtenia koreninovej papriky, postupných zberov, výpočtu koeficientu hospodárskej skorosti, hydroponického pestovania rastlín na šľachtiteľské využitie, výpočtu koeficientu produktívnosti a metódy zonálnej analýzy), vyvinul zariadenia na kontinuálny test celkovej biomasy a zariadenie na individuálnu bonitáciu biologickej hodnoty semena. Zakladateľ slovenskej šľachtiteľskej školy, člen vedeckých rád viacerých vedeckých ústavov a redakčnej rady vedeckých časopisov.

Autor a spoluautor viacerých monografií, vysokoškolských učebníc a učebných textov, napr. Šľachtenie rastlín a semenárstvo (1964), Špeciálne šľachtenie rastlín (1974), Šľachtenie rastlín (1977) a Špeciálne šľachtenie poľnohospodárskych plodín (1986), autor viac ako 70 pôvodných vedeckých prác publikovaných vo vedeckých časopisoch a v zborníkoch.

Bojňanský, Vít, 25. 5. 1921 Bojničky, okres Hlohovec – 28. 4. 2009 Bratislava — slovenský poľnohospodársky odborník, fytopatológ, jeden zo zakladateľov vedeckého výskumu ochrany rastlín na Slovensku. V rokoch 1959 – 90 pôsobil v Ústave experimentálnej fytopatológie a entomológie SAV v Ivanke pri Dunaji, súčasne od roku 1967 pedagóg na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave; 1967 DrSc.

Zaoberal sa najmä vírusovými a hubovými ochoreniami rastlín a morfológiou semien. V roku 1957 založil prvé pokusné pole so žiaričom gama v ČSSR významné pre šľachtiteľskú prax. Inicioval využívanie genetiky v lesníctve, pričinil sa o výskum vírusových chorôb viniča a jeho ozdravovanie termoterapiou, realizoval výskum ekológie rakoviny zemiaka. Riešil epidemiológiu a ochranu proti vírusovým chorobám cukrovej repy, čo viedlo k zmene technológie pestovania semena a výrazne sa prejavilo pri znížení škodlivosti vírusových chorôb na technickej cukrovej repe. Na Kube študoval možnosti boja proti virózam na druhu papája melónová (Carica papaya), v USA otázky proteínového metabolizmu ovocných drevín napadnutých vírusovými chorobami. Spoluzakladateľ Slovenskej spoločnosti pre poľnohospodárske, lesnícke, potravinárske a veterinárne vedy pri SAV v Bratislave.

Autor a spoluautor 32 knižných publikácií a viac ako 500 odborných štúdií, napr. Vírusové choroby rastlín (1963), Periodiká z oblasti biologicko-poľnohospodárskych vied, ich citácia a skratky (1982) a Atlas semien a plodov flóry Karpát (Atlas of Seeds and Fruits of Central and East-European Flora. The Carpathian Mountains Region, 2007).

bránenie — obrábanie pôdy bránami, pri ktorom sa kyprí a drobí vrchná vrstva pôdy a súčasne sa urovnáva jej povrch. Bránením sa do pôdy zapracúvajú priemyselné hnojivá, pesticídy, čiastočne sa ničia buriny, prerieďujú sa prehustené porasty hustosiatych obilnín, ošetrujú sa mačiny (prízemná časť trávneho porastu tvorená nadzemnými i podzemnými výbežkami tráv, ďatelinovín a iných lúčnych bylín) lúk a pasienkov odstraňovaním machu a zvyškov.

Branický, Milan, 10. 12. 1930 Smilno, okres Bardejov – 9. 5. 2004 Nitra — slovenský agrárny ekonóm. V rokoch 1953 – 93 pôsobil na Vysokej škole poľnohospodárskej (dnes Slovenská poľnohospodárska univerzita) v Nitre, zakladajúci člen Katedry ekonomiky poľnohospodárstva, 1970 – 72 dekan Fakulty ekonomiky a manažmentu, 1977 – 90 prorektor; 1981 profesor. Zaoberal sa špecializáciou, integráciou a ekonomikou odvetví v poľnohospodárstve.

Spoluautor vysokoškolských učebníc Ekonomika poľnohospodárstva (1961), Zemědělská ekonomika (1971) a Ekonomika zemědělských podniků (1982), autor mnohých vedeckých článkov publikovaných doma aj v zahraničí. Riešiteľ celoštátnych vedeckovýskumných úloh, člen vedeckých rád a odborných komisií. Nositeľ viacerých ocenení.

brázda —

1. poľnohosp. ryha, ktorá zostane v povrchovej vrstve pôdy po presune brázdového odvalu orbovým telesom radlicového pluhu. Pohyb pôdy po prechode orbového telesa (hlavnej časti pluhu, ktorá pri orbe pôdu drobí, kyprí, obracia a premiešava) je výsledkom posuvného (spolu s orbovým telesom) a relatívneho pohybu (vo vzťahu k orbovému telesu), ktorý je výsledkom rovnomerného priamočiareho a postupného pohybu orbového telesa. Brázdová stena má byť kolmá, rovná, odrezaná, neutlačená, bez výraznejšej stopy po plaze (spodnej časti orbového telesa), brázdové dno rovnobežné s povrchom nezoranej časti pôdy. Kolmá vzdialenosť od povrchu nezoranej časti pôdy po mierne urovnané dno brázdy sa nazýva hĺbka brázdy; horizontálna vzdialenosť medzi stenami dvoch susedných brázd meraná v ich strede kolmo na smer orby je šírka brázdy, termín hrubá brázda označuje stav pôdy po vykonaní orby;

2. bot. lat. vallecula — žliabok, ryha medzi primárnymi rebrami na plode (dvojnažke) pri čeľadi mrkvovité alebo prehĺbenina na povrchu rastlinných orgánov medzi dvoma rebrami, napr. na stonke prasličiek (Equisetum);

3. bot. kolpus, lat. colpus — podlhovastá apertúra (otvor) orientovaná svojou dlhšou stranou podobne ako poludníky na glóbuse, t. j. od jedného k druhému pólu peľového zrnka alebo spóry;

4. geomorfol. — pomerne úzka, pretiahnutá, vhĺbená forma georeliéfu spravidla so zvlneným (pahorkovitým) dnom. Vzniká tektonickým poklesom ako priekopová prepadlina alebo odnosom pása menej odolných hornín (napr. ílovcov v jadrách vrás vo flyšových pohoriach) v rôznych nadmorských výškach. Charakter brázdy majú mnohé geomorfologické jednotky na Slovensku (napr. Javornícka brázda, Podtatranská brázda, Fiľakovská brázda, Jakubianska brázda). Rozsiahle brázdy sa tvoria na priečnych zlomoch pretínajúcich oceánske chrbty.

brázdomer — zariadenie na meranie hĺbky a rovnomernosti hĺbky orby. Je z dreva, kovu alebo z iného materiálu. Skladá sa z pätky (spodnej časti brázdomera, ktorá sa pri meraní hĺbky orby prikladá na dno brázdy), pevného stĺpika (je označený dielmi, najčastejšie v centimetroch) a pohyblivej časti.

brázdový odval — odkrojená časť povrchovej vrstvy pôdy pri orbe pluhom. Má tvar štvorbokého hranola, jeho výška je súčasne hĺbkou orby a šírka pracovným záberom orbového telesa radlicového pluhu. V brázdovom odvale sa rozlišuje hĺbka, dno, stena a hrebeň brázdy.

brázdový profil — pri orbe tvar brázdy posudzovaný z priečneho profilu; môže byť pravouhlý, kosoštvorcový ap.

buľvoviny — skupina rastlín, ktoré sa pestujú pre buľvu. Medzi buľvoviny patria napr.: repa obyčajná pravá (Beta vulgaris subspecies vulgaris), mangold alebo repa obyčajná pravá zeleninová (Beta vulgaris subspecies vulgaris convarieta vulgaris), kŕmna repa alebo repa obyčajná pravá kŕmna (Beta vulgaris subspecies vulgaris convarieta crassa) a i.

burina — ľubovoľná rastlina rastúca na neželanom mieste, spravidla v kultúre pestovanej plodiny; rastlina alebo vegetácia (s výnimkou húb), ktorá prekáža cieľom a požiadavkám človeka. Na vyjadrenie škodlivého vplyvu buriny sa používa pojem zaburinenosť. Hranica prekročenia hospodárskej významnosti sa nazýva prah škodlivosti, ktorý môže byť biologický a ekonomický.

búrsky oriešok → arašid

celina [rus.] — neobrábaná panenská pôda porastená trvácimi trávami, kríkmi alebo stromami vhodná na rozoranie a trvalé poľnohospodárske využívanie.

cibuľa, Allium — rod jednoklíčnolistových rastlín, čeľaď ľaliovité. Jedna z prvých kultúrnych rastlín pochádzajúca zo Strednej Ázie. Pestovala sa už v staroveku, v súčasnosti je to univerzálna plodina pestovaná vo všetkých krajinách sveta. Patrí sem približne 600 druhov, z ktorých sa na konzumné účely pestuje okolo 10 druhov.

Medzi najrozšírenejšie druhy patrí cibuľa kuchynská (Allium cepa, cesnak cibuľový). Má oblé duté listy, okolo 100 cm vysokú stonku, v strede nafúknutý kvetný stvol a drobné biele kvety so stredným zeleným pásikom, plod tobolka. Semená vysiate v prvom roku vytvoria drobné cibuľky (sadzačka), ktoré po vysadení v druhom roku vytvoria veľké sukňovité cibule a na tretí rok kvetné stvoly. Cibuľa je veľmi bohatá na vitamín C. Môže sa konzumovať za surova (napr. v šalátoch) alebo rôzne tepelne upravená. Má baktericídne a fungicídne účinky, preto sa využíva i v liečiteľstve (proti reumatizmu, kolikám, prechladnutiu ap.). V poverových predstavách ľudí bola prostriedkom na ochranu proti démonickým bytostiam.

Druh cibuľa zimná (Allium fistulosum) pochádzajúci zo Sibíri a strednej a západnej Číny je trvalka so zvončekovitými žltastobielymi okvetnými lístkami a s drobnou sukňovitou cibuľou. Dobre znáša zimu, pestuje sa najmä pre stvol a vňať.

cibuľa, bulbus — skrátená zhrubnutá spodná časť stonky obalená zhrubnutými dužinatými šupinovitými listami, v ktorých sú uložené zásobné látky. Slúži na vegetatívne rozmnožovanie rastlín. Podľa dĺžky života sa rozoznávajú jednoročné alebo trváce cibule, podľa zloženia jednoduché (plné) alebo zložené (málošupinaté, mnohošupinaté, polosukňovité, sukňovité, škridlicovito šupinaté) cibule, môžu sa rozlišovať aj podľa farby povrchových šupín alebo podľa tvaru.

Cibule niektorých druhov sa vďaka svojej špecificky štipľavej chuti, ktorú spôsobujú silice a fytoncídy, využívajú ako zelenina alebo ako pochutina, resp. korenina.

cibuľová zelenina — skupina rastlín patriacich do čeľade ľaliovité pestovaná pre jednoduché alebo zložené cibule, prípadne pre dužinaté nadzemné orgány.

K cibuľovej zelenine sa zaraďujú napr. cibuľa kuchynská (cesnak cibuľový), pór záhradný, pažítka, cesnak a iné druhy, ktoré sa vyznačujú výraznou vôňou a chuťou. Používajú sa v čerstvom stave, a najmä pri kuchynskej úprave jedál; cibuľa a cesnak aj v ľudovom liečiteľstve. V čerstvom stave obsahujú veľké množstvo silíc, fytoncídov a vitamínov.

cibuľoviny — viaceré rastlinné druhy, ktoré pretrvávajú nepriaznivé obdobie cibuľou. Zastúpené prevažne jednoklíčnolistovými rastlinami z čeľade ľaliovité, amarylkovité, áronovité a iné.

cukrová repa, Beta vulgaris subspecies vulgaris convarieta crassa provarieta altissima, repa cukrová, repa obyčajná cukrová — dvojklíčnolistová rastlina, čeľaď láskavcovité. Názory na jej botanické zaradenie, vznik i pôvod sa líšia, ale s najväčšou pravdepodobnosťou je kultúrnou odrodou rodu repa (Beta).

Má veľké nedelené stopkaté striedavé listy, plod nažka, koreň (biela až žltastá kužeľovitá buľva) vyčnieva z pôdy len hornou desatinou. Na povrchu je bradavičnatá, jej biela dužina je pre vysoký obsah cukru (14 – 22 %) sladká.

V cukrovarníckom priemysle sa spracúva na konzumný cukor alebo sa používa pri výrobe alkoholu. Jej cukornatosť závisí od typu odrody, pôdy a počasia.

cvikla [lat.], Beta vulgaris subspecies vulgaris varieta conditiva, repa obyčajná cviklová, červená šalátová repa — druh dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď láskavcovité. Dvojročná rastlina so zelenými až s červenofialovými listami a stopkami dorastajúca do výšky asi 15 cm. Pod zemou sa tvorí okrúhla, valcovitá alebo sploštená buľva s červenou, žltou alebo špinavobielou pokožkou a s tmavofialovočervenou dužinou (prítomnosť farbiva antokyánu). Obsahuje málo vitamínov, je však cenná pre vysoký obsah organických kyselín, pektínov a betalaínov, ktoré sú účinné najmä proti kôrnateniu ciev a napomáhajú pri liečbe chorôb pečene a pri tvorbe krvi.

Cvikla ako zelenina bola známa už v stredoveku. Pestuje sa ako jednoročná plodina. Spracúva sa najmä v konzervárňach, v domácnostiach sa používa napr. na prípravu boršču, šalátov a i.

dlátovanie pôdy — agrotechnické opatrenie, ktorého cieľom je hlboko prekypriť obrábanú, častými prejazdmi mechanizačných prostriedkov uľahnutú pôdu a pripraviť optimálne podmienky na rozvoj a činnosť koreňového systému kultúrnych rastlín. Dlátovanie pôdy priaznivo ovplyvňuje prevzdušnenie, vodný režim a mikrobiálnu činnosť pôdy. Na dlátovanie pôdy sa používajú kypriče s úzkymi dlátovitými radličkami, ktoré sú namontované na spoločnom ráme. Dlátovanie pôdy sa robí do hĺbky 0,35 – 0,40 metra alebo aj hlbšie.

drnovka — ľudový názov záhradníckej zeminy pripravenej kompostovaním mačín (prízemná časť trávneho porastu tvorená nadzemnými i podzemnými výbežkami tráv, ďatelinovín a iných lúčnych bylín). Drnovka obsahuje 5 – 12 % humusu, má priaznivé fyzikálne vlastnosti, dostatočnú zásobu živín a vysokú biologickú činnosť.

drobenie hrúd — rozpad veľkých pôdnych agregátov (hrúd) na štruktúrne agregáty rôznej veľkosti vplyvom poveternostných podmienok alebo agrotechnickými zásahmi, napr. orbou, tanierovaním, bránením ap. Drobenie hrúd závisí od pôdneho typu a druhu, fyzikálneho a chemického zloženia pôdy, typu použitého náradia a jeho pojazdovej rýchlosti i od ďalších faktorov.

drobné ovocie — súborné pomologické označenie rôznych druhov maloplodého ovocia, ktorého plody sú bobule (ríbezle, egreše, vinič hroznorodý), botanicky rôznorodé druhy kôstkovíc (maliny, černice, moruše, drienky) alebo nažky (jahody).