Dunaj

Dunaj, nem. Donau, maď. Duna, bulh., chorv. a srb. Dunav, rum. Dunărea, gr. Istros, lat. Danubius, historický názov Ister — 2. najdlhšia rieka Európy (po Volge); dĺžka 2 857 km, rozloha povodia 817 000 km² (odvodňuje asi jedenástinu rozlohy Európy), priemerný ročný prietok v ústí 6 430 m³/s (rieka s 10. najväčším priemerným ročným prietokom na svete; maximálny nameraný prietok 19 200 m³/s, 13. miesto na svete), v Ulme 100 m³/s (šírka toku 100 m), v Passau 730 m³/s (šírka toku 200 m), vo Viedni 1 920 m³/s (šírka toku 200 – 250 m), v Bratislave 2 080 m³/s (šírka toku 200 – 300 m), Budapešti 2 340 m³/s (šírka toku 380 m) a Ruse m³/s (šírka toku 450 m).

Dunaj vzniká v Nemecku v blízkosti mesta Donaueschingen vo výške 678 m n. m. sútokom zdrojníc Breg (dĺžka 48 km, pramení v 1 078 m n. m., niekedy pokladaná za začiatok Dunaja) a Brigach (dĺžka 43 km) stekajúcich z východných svahov pohoria Schwarzwald, ústi do Čierneho mora v Rumunsku. Preteká územím alebo tvorí hranicu 10 štátov: Nemecka, Rakúska, Slovenska, Maďarska, Chorvátska, Srbska, Rumunska, Bulharska, Moldavska a Ukrajiny; odvodňuje 19 štátov Európy. Na hornom toku obteká východný okraj Švábskej Jury, južné svahy Franskej Jury a severné predhorie Álp, za ústím rieky Inn sa zarezáva do okraja Českého masívu, ktorý opúšťa pred ústím Kampu, vstupuje do Viedenskej kotliny, východne od Viedne preteká prielomovou antecedentnou dolinou Devínska brána oddeľujúcou Hainburské vrchy od Malých Karpát a dostáva sa do vnútrokarpatských panví. Na území Slovenska, ktorým preteká v dĺžke 172 km, tvorí v dĺžke 7,5 km hraničný tok s Rakúskom a v dĺžke 142 km s Maďarskom. Pri vstupe do Podunajskej nížiny sa na náplavovom kuželi vytvorila sieť ramien, z ktorých najväčším je Malý Dunaj na ľavom a Mosoni-Duna na pravom brehu, na území medzi hlavným tokom a Malým Dunajom sa rozprestiera Žitný ostrov. Po prekonaní Vyšehradskej brány sa dostáva na územie Maďarska, mení prudko smer z východu na juh a vstupuje do Veľkej dunajskej kotliny, na území Chorvátska po vústení Drávy sa obracia opäť na východ a na srbsko-rumunskej hranici preteká prielomom Železné vráta medzi Banátskymi vrchmi Južných Karpát a severnými výbežkami balkánskych pohorí do Rumunskej nížiny (dolina široká 7 – 20 km, početné ramená, mŕtve ramená, jazerá). Do Čierneho mora ústi mohutnou deltou rozprestierajúcou sa na území Rumunska a Ukrajiny (5 640/4 300 km²) s 3 hlavnými splavnými ramenami: severným Kilijským ramenom na rumunsko-ukrajinskej hranici a stredným Sulinským ramenom a južným Svätojurajským ramenom ležiacimi na území Rumunska. Močaristá delta popretkávaná hustou sieťou riečnych korýt a jazier je významná ornitologicky (280 druhov vtáctva, z toho 177 druhov sa tam liahne); v roku 1991 vyhlásená delta na území Rumunska za biosférickú rezerváciu a zapísaná ako Delta Dunaja do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO, v roku 1993 vyhlásená rumunská časť za chránenú oblasť národného a medzinárodného významu, od roku 1998 je biosférickou rezerváciou aj ukrajinská časť delty Dunaja. Hlavné prítoky Dunaja: Morava, Váh, Hron, Tisa, Siret, Prut (ľavostranné), Isar, Inn, Enža, Rába, Dráva, Sáva, Morava (pravostranné).

Podľa sklonových pomerov sa Dunaj delí na 3 charakteristické, takmer rovnako dlhé úseky: horný (po Viedeň), stredný (po Železné vráta) a dolný (po ústie); na hornom toku stráca podzemnou bifurkáciou časť vody v prospech povodia Rýna. Podľa charakteru toku možno Dunaj rozdeliť na 2 časti: od prameňa po Sap (pôvodne Palkovičovo) na území Slovenska (dĺžka 1 811 km) sa vyznačuje vysokou rýchlosťou prúdiacej vody a intenzívnou eróznou činnosťou, od Žitného ostrova po ústie relatívne malou rýchlosťou prúdenia vody (pod 2 m/s) a ukladaním sedimentov na dne toku. V úseku od Bratislavy smerom k ústiu sa z Álp cez profil v Bratislave transportuje ročne asi 2 – 5 mil. ton štrkopieskov (v závislosti od prietokov) a asi 700-tis. ton sa ukladá na Slovensku v oblasti zmeny sklonu dna rieky. Až 300 m hrubé vrstvy sedimentov sú zdrojom vody pre podunajské štáty, ich ukladanie však spôsobuje tvorbu brodových úsekov a zhoršovanie podmienok na plavbu. V nížinnej časti tok Dunaja často menil polohu koryta a spôsoboval povodne i devastáciu priľahlého územia, čomu sa čelilo výstavbou hrádzí.

Dunaj je od staroveku významnou dopravnou cestou. Už v 7. stor. pred n. l. dosiahli dolný tok Dunaja Gréci, neskôr tvoril hranicu Rímskej ríše (→ Limes Romanus). Jeho význam ako dopravnej tepny vzrastal od stredoveku, mestá na Dunaji sa stali významnými obchodnými strediskami. V súčasnosti je splavný od Ulmu v dĺžke 2 583 km, pre väčšie lode od Regensburgu, pre námorné lode do Brăily (Rumunsko); prostredníctvom Mohanu je spojený s Rýnom (→ Mohansko-dunajský prieplav), plavbu po Dunaji do Čierneho mora skracuje prieplav Dunaj – Čierne more. Spôsob a podmienky plavby upravujú medzinárodné konvencie (→ Dunajská komisia, → medzinárodné rieky). Významné mestá a prístavy: Regensburg (Nemecko), Linz, Viedeň (Rakúsko), Bratislava, Komárno (Slovensko), Budapešť (Maďarsko), Belehrad (Srbsko), Ruse (Bulharsko), Brăila, Galaţi (Rumunsko), Izmail (Ukrajina).

Po celom toku Dunaja je vybudovaná sústava vodných diel s cieľom vytvoriť vhodné podmienky na plavbu lodí, využiť energiu vody na výrobu elektrickej energie a ochrániť priľahlé územia pred povodňami (najväčšie v rokoch 1876, 1899, 1954, 1965, 2002, 2005, 2006, 2008, 2010, 2013). Aby sa zabezpečila splavnosť rieky, všetky vodné diela na úseku od Kehlheimu (Nemecko) až po ústie obsahujú okrem riečneho stupňa a vodnej elektrárne aj plavebné komory (9 takýchto komplexných vodných diel je vybudovaných alebo sa buduje v Nemecku a 9 v Rakúsku, v úseku Dunaja medzi Kehlheimom a Ulmom je vybudovaných alebo je vo výstavbe 17 vodných diel skladajúcich sa z hate a vodnej elektrárne). Do sústavy vodných diel na Dunaji patrí aj Vodné dielo Gabčíkovo (→ Gabčíkovo; Slovensko) a Železné vráta (vybudované spoločne Rumunskom a bývalou Juhosláviou), sú to jediné vodné diela na strednom a dolnom toku Dunaja. S výnimkou Vodného diela Gabčíkovo, kde sa voda k plavebným komorám a k vodnej elektrárni privádza pomocou prívodného kanála ležiaceho mimo toku Dunaja, ostatné vodné diela sú tzv. riečne stupne, t. j. sú vybudované priamo v koryte Dunaja.