Vyhľadávanie podľa kategórií: geografia regionálna – hydrogeografia - hydrogeografia pevnín

Zobrazené heslá 1 – 50 z celkového počtu 201 hesiel.

Zobrazujem:

Zoraďujem:

A - Z

Aare

Aare [á-] — najdlhšia rieka Švajčiarska, ľavostranný prítok Rýna; dĺžka 295 km, rozloha povodia 17 779 km2 (z toho 423 km2 zaľadnených). Vyteká z ľadovca Aare v Bernských Alpách, tečie cez Brienzer See, Thunské jazero a Bielske jazero. Preteká mestami Brienz, Thun, Bern a Aarau. Energeticky využívaná.

Abaja

Abaja [-bá-], amharsky Abaya Hayk — sladkovodné jazero v juž. Etiópii v Etiópskej priekope, 1 268 m n. m.; rozloha 1 256 km2, hĺbka 13 m. Rybolov.

Abbé

Abbé, francúzsky Lac Abbé, amharsky Abhe Bid Hayk — bezodtokové slané jazero vo východnej Afrike v Afarskej panve na hranici Etiópie a Džibutska; plocha 340 km2 (z toho 110 km2 v Džibutsku), dĺžka 25 km, priemerná hĺbka 8,6 km. Prítokom je rieka Awaš.

Adda

Adda — rieka v sev. Taliansku, ľavostranný prítok Pádu; dĺžka 313 km, rozloha povodia 7 979 km2. Pramení v Rétskych Alpách, preteká cez Comské jazero. Čiastočne splavná, energeticky využívaná.

Adour

Adour [adúr] — rieka v juhozáp. Francúzsku; dĺžka 335 km. Pramení v Pyrenejach, preteká Akvitánskou panvou a severozápadne od mesta Bayonne ústi do Biskajského zálivu. Splavná v dĺžke 128 km, energeticky využívaná.

Achelóos

Achelóos, Aspropotamos — rieka v záp. Grécku; dĺžka 223 km. Pramení v pohorí Pindos, ústi do Iónskeho mora. Využívaná energeticky a na zavlažovanie.

Aksu

Aksu, čín. A-kche-su-che, oficiálny prepis Akesuhe — rieka v Kirgizsku a Číne, jedna zo zdrojníc rieky Tarim; dĺžka 400 km, rozloha povodia 28 500 km2. Vyteká z ľadovcov str. Ťanšanu. Na hornom úseku v Kirgizsku názov Sarydžaz.

Aksu

Aksu — rieka vo vých. časti Kazachstanu, jedna z riek Sedemriečia; dĺžka 316 km, rozloha povodia 5 040 km2. Vyteká z ľadovcov Džungarského Alataua, ústi do vých. časti Balchašského jazera. Využívaná na zavlažovanie.

Aksuat

Aksuat — slané jazero na severozápade Kazachstanu v strede Turgajskej brány vo výške okolo 100 m n. m. Jeho plocha kolíše od 50 do 150 km2, hĺbka asi 3 m. Skladá sa z Veľkého Aksuatu a Malého Aksuatu spojených 700 m dlhým kanálom. Do jazera ústi rieka Karasu.

Alabama

Alabama — rieka v USA vznikajúca sútokom Coosy a Tallapoosy prameniacich v Apalačských vrchoch. Dĺžka (od prameňa Coosy) 1 183 km, rozloha povodia 58 500 km2. Po sútoku s Tombigbee vzniká tok Mobile, ktorý sa vlieva do Mexického zálivu. Priemerný ročný prietok v ústí 1 790 m3/s. Dôležitá dopravná cesta, splavná od mesta Montgomery.

Alakoľ

Alakoľ, Alakuľ — bezodtokové slané jazero v Kazachstane v polopúšťovej tektonickej zníženine Balchašsko-alakoľskej kotliny vo výške 343 m n. m.; plocha okolo 2 220 km2, hĺbka 45 m. Ročné kolísanie hladiny asi 1,2 m, zamŕza od januára do apríla. S jazerami Ujaly, Asykkoľ a Želanaškoľ tvorí jazernú sústavu s rozlohou povodia do 55-tis. km2. Do Alakoľa sa vlieva rieka Emeľ. Rybolov.

Alaotra

Alaotra — najväčšie jazero na Madagaskare, 750 m n. m.; plocha 220 km2, hĺbka 1 až 2 m. Meliorovaním močiarneho pobrežia sa získavajú ryžové polia. Rybolov.

Alazeja

Alazeja — rieka v Rusku v Jakutsku. Dĺžka 1 590 km, rozloha povodia 64 700 km2, priemerný ročný prietok v ústí 320 m3/s. Vzniká sútokom dvoch riek prameniacich v juž. časti Alazejskej plošiny. Ústi viacerými ramenami do Východosibírskeho mora. Zamrznutá od konca septembra do konca mája, resp. do začiatku júna.

Albano

Albano, tal. Lago di Albano — kráterové jazero v Taliansku v sopečnom pohorí Albanské vrchy; plocha 6 km2, maximálna hĺbka 170 m.

Albany

Albany [elbe-] — rieka v Kanade v provincii Ontário; dĺžka 480 km. Vzniká sútokom viacerých riek (Ogoki, Little, Cutrent, Kenogami), ústi do Jamesovej zátoky v Hudsonovom zálive. Na hornom toku energeticky využívaná.

Albertovo jazero

Albertovo jazero, fr. Lac Mobutu-Sese-Seco, angl. Lake Albert — tektonické jazero v Afrike na hranici Konžskej demokratickej republiky a Ugandy vo Východoafrickej priekopovej prepadline vo výške 620 m n. m.; plocha 5 350 km2, dĺžka 150 km, maximálna hĺbka 63 m. Od východu doň vteká Viktóriin Níl, ktorý z neho vyteká ako Albertov Níl. Od juhu vteká rieka Semliky odvodňujúca Eduardovo jazero. Albertovo jazero bolo objavené 1862 britskými cestovateľmi J. H. Spekom a J. A. Grantom. Rybolov a lodná doprava.

Albertov prieplav

Albertov prieplav, Albertkanaal — prieplav v severových. Belgicku; vodná cesta medzi Másou a Šeldou; dĺžka 130 km, hĺbka 4 m (pre lode s výtlakom do 2-tis. t). Preprava uhlia a stavebných látok. Od 1940 spája veľké priemyselné centrá Belgicka.

Aldan

Aldan — rieka v Rusku v Jakutsku, najväčší pravostranný prítok Leny; dĺžka 2 273 km, rozloha povodia 729-tis. km2, priemerný ročný prietok v ústí 5 060 m3/s. Pramení na sev. svahoch Stanového chrbta, v kamenistom koryte s častými prahmi preteká cez Aldanskú plošinu. Počas povodní stúpne hladina o 7 – 10 m. Splavná od prístavu Tommot v dĺžke 1 650 km. Dôležitý rybolov (jeseter). Zamrznutá 7 mesiacov. V povodí náleziská zlata a čierneho uhlia.

Aletschský ľadovec

Aletschský ľadovec [aleč-], nem. Aletschgletscher — dolinný ľadovec vo Švajčiarsku v Bernských Alpách v horskej skupine Finsteraarhorn; rozloha 129 km2, dĺžka 24 km, šírka 1 800 m. Najväčší dolinný ľadovec v Alpách a v celej kontinentálnej Európe. Spolu s priľahlým územím bol 2001 zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Alfeios

Alfeios — rieka v Grécku, najdlhšia rieka Peloponézu; dĺžka 120 km. Pramení v pohorí Taygetos a ústi do Iónskeho mora. Nesplavná.

Aliakmon

Aliakmon, Vistrilsca — rieka v sev. Grécku; dĺžka 314 km. Pramení v pohorí Grámmos, vlieva sa do Solúnskeho zálivu. Využívaná energeticky a na závlahy.

Altmühl

Altmühl [-mül] — rieka v Nemecku, ľavostranný prítok Dunaja; dĺžka 220 km. Pramení vo vysočine Frankenhöhe, časť dopravnej cesty Rýn – Mohan – Dunaj.

Alzette

Alzette [-zet] — rieka v Luxembursku, ľavostranný prítok rieky Saure; dĺžka 69 km. Pramení na francúzsko-luxemburských hraniciach a preteká hlavným mestom Luxemburg.

Amadeovo jazero

Amadeovo jazero, angl. Lake Amadeus — bezodtokové slané jazero v str. Austrálii (Severné teritórium) v rozľahlej zníženine juž. od MacDonnellových vrchov. Periodicky napĺňané. Zvyčajne suché, pokryté vrstvou soli.

Amga

Amga — rieka v Rusku, najväčší prítok rieky Aldan; dĺžka 1 462 km, rozloha povodia 69,3 tis. km2, priemerný ročný prietok 178 m3/s. Pramení v Aldanskej plošine, kde preteká úzkou dolinou so skalnatým dnom. Charakteristické sú jarné povodne (hladina stúpne o 7 m) a nízky zimný vodný stav. Zamrznutá od polovice októbra do konca mája (ľadochod spojený s ľadovými bariérami). Na dolnom toku splavná.

Amguň

Amguň — rieka v Rusku, ľavostranný prítok Amuru; dĺžka 723 km, rozloha povodia 55 500 km2, priemerný ročný prietok 500 m3/s. Vzniká sútokom riek Ajakit a Suluk v oblasti Burejského chrbta. Má zväčša charakter rovinatej rieky s rozvetvenými ramenami a ostrovmi. Zamrznutá 5 – 6 mesiacov. Na str. a dolnom toku splavná.

Ammersee

Ammersee [-zé] — alpské ľadovcové jazero v Nemecku v spolkovej krajine Bavorsko, preteká ním rieka Ammer, 531 m n. m. Plocha 47 600 km2, hĺbka až 82,5 m. Lodná doprava, rekreačná oblasť.

Amudarja

Amudarja, gr. Oxos, lat. Oxus — rieka v Strednej Ázii v Uzbekistane a Turkménsku, v dĺžke 300 km hraničná rieka s Afganistanom; vzniká sútokom ľadovcových riek Pjandž (Pamír) a Vachš (Alajský chrbát); dĺžka 1 415 km, rozloha povodia 309-tis. km2, priemerný ročný prietok 2 500 m3/s (najvodnatejšia rieka Strednej Ázie). Preteká púšťovou oblasťou Turanskej nížiny, kde oddeľuje púšte Karakum a Kyzylkum. Tu stráca tretinu vody vyparovaním a vsakovaním. Vyznačuje sa veľkým množstvom splavenín, s tým súvisiacimi zmenami v sieti ramien a veľkou kalnosťou, až 3,3 kg kalu na m3 vody (dvakrát viac ako Níl). Využíva sa na zavlažovanie (Karakumský prieplav a Amu-Bucharský prieplav) v oblasti s pestovaním bavlníka. Ústi do Aralského jazera rozsiahlou, asi 380 km dlhou dvojstupňovou deltou, ktorej mnohé ramená zanikajú v suchých oblastiach a odvádzajú vodu len pri maximálnych vodnostiach. Jarné povodne sú spôsobené topením snehu (apríl – máj), letné topením ľadovcov (jún – júl). Na dolnom toku každoročne zamŕza na 3 – 4 mesiace.

Amur

Amur, čín. Chej-lung-ťiang, Heilongjiang, oficiálny prepis Heilong Jiang — veľtok vo vých. Ázii, hraničná rieka medzi Ruskom a Čínou; dĺžka 2 864 km (4 416 km so zdrojnicami Šilka a Onon), rozloha povodia 1,843 mil. km2, priemerný ročný prietok v ústí 10 800 m3/s. Vzniká sútokom riek Šilka a Arguň. Jeho povodie zasahuje okrem Ruska a Číny aj do Mongolska. Hydrografická sieť zaberá viac ako 10-tis. riek a 61-tis. jazier. Horný tok má charakter horskej rieky, stredný tok je pokojnejší s výnimkou 150 km dlhého prielomu cez Malý Chingan (Truba). Dolný tok pretína v širokej doline Dolnoamurskú nížinu, rozvetvuje sa na viac ramien a ústi cez Amurský liman do Sachalinského zálivu Ochotského mora. Prítoky: Zeja, Bureja, Amguň (ľavostranné), Sungari, Ussuri (pravostranné).

Amur je typická monzúnová rieka s povodňami počas letných a jesenných monzúnových dažďov. Rozsiahle oblasti trvalo zamrznutej pôdy a bohaté letné monzúnové zrážky spôsobujú vysoký povrchový odtok (400 – 600 l/s/km2) a vysoké kulminačné prietoky (maximálny 32,4 tis. m3/s). Dolný tok zamŕza na štyri mesiace. Jarné ľadochody spôsobujú bariéry so vzdutím hladiny až o 15 m. Významná rieka z hľadiska rybolovu (99 druhov rýb). Splavná po celom toku, dôležitá dopravná tepna Ďalekého východu (prístavy Chabarovsk, Blagoveščensk, Komsomoľsk na Amure).

Anabar

Anabar — rieka na severovýchode ázijskej časti Ruska v Jakutsku; dĺžka 939 km, rozloha povodia 100-tis. km2, priemerný ročný prietok 498 m3/s. Pramení v Anabarskom masíve ako Veľká Kuonamka. Tečie v doline so strmými svahmi, po prechode na Severosibírsku nížinu sa dolina rozširuje. Hlavné prítoky: Malá Kuonamka a Udža (pravostranné), Suolema (ľavostranný). Ústi do Anabarského zálivu Mora Laptevovcov. V povodí Anabaru mnoho jazier. Zamŕza na 8 mesiacov. V ústí rybolov, v povodí náleziská diamantov.

Anadyr

Anadyr — rieka na severovýchode ázijskej časti Ruska; dĺžka 1 150 km, rozloha povodia 191-tis. km2, priemerný roč. prietok v ústí 1 680 m3/s. Pramení v Anadyrskej vysočine, horný tok preteká úzkou horskou dolinou, str. a dolný tok má charakter nížinnej rieky s početnými ramenami. Ústi do Anadyrského zálivu v Beringovom mori 6 – 7 km širokým ústím. Hl. prítoky: Jablon, Majn (pravostranné), Belaja, Taňurer (ľavostranné). Zamŕza od novembra do mája. Splavná 570 km pre lode s nízkym ponorom. Na dolnom toku rybolov. V povodí ložiská čierneho uhlia a zlata. Ústie Anadyru objavené 1648 S. I. Dežňovom; v 18. stor. opísal rieku D. J. Laptev.

Angelov vodopád

Angelov vodopád [anche-], špan. Salto del Angel, indiánske jazyky Churún-Meru — najvyšší vodopád sveta na juhu Venezuely v autonómnom štáte Bolívar na riečke Churún (prítok toku Carrao) v povodí rieky Caroní pretínajúcej Guyanskú vysočinu. Výška 979 m. Objavil ho 1933 americký letec a hľadač zlata Jimmie Angel (*1899, †1956). Patrí k turistickým atrakciám Venezuely; pre zlú prístupnosť navštevovaný len letecky.

Ångermanälven

Ångermanälven [on-] — rieka v strednom Švédsku; dĺžka 463 km, rozloha povodia 31 860 km2, priemerný ročný prietok v ústí 500 m3/s. Pramení v Škandinávskych vrchoch na hranici s Nórskom (hlavnou zdrojnicou je rieka Ransarån prameniaca na území Nórska), preteká viacerými jazerami, je na nej viacero vodopádov a perejí, estuárom ústi do Botnického zálivu Baltského mora. Významné prítoky: Fjällsjöälven, Faxälven (pravostranné), Vojman (ľavostranný). Rieka je využívaná na splavovanie dreva, na energetické účely (na rieke a jej prítokoch je viacero vodných elektrární), je splavná 80 km od ústia. Väčšie mestá na rieke: Vilhelmina, Sollefteå, Kramfors.

Angrapa

Angrapa, poľ. Węgorapa — rieka v Poľsku a Rusku, jedna zo zdrojníc Pregole; dĺžka 140 km, rozloha povodia 3 535 km2. Vyteká z jazera Mamry v Poľsku.

Aňuj

Aňuj, Oňuj, Dondon — rieka v Rusku na Ďalekom východe, prítok Amuru; dĺžka 393 km, rozloha povodia 12 700 km2. Pramení v pohorí Sichote-Aliň. Na hornom toku je typickou horskou, na dolnom toku nížinnou riekou s močaristými brehmi. V ústí sa rozvetvuje.

Aouk

Aouk [auk], Bahr Aouk — rieka v str. Afrike na hraniciach Čadu a Stredoafrickej republiky, pravostranný prítok rieky Šari, zdrojnice Čadského jazera; dĺžka 490 km. Typické vádí.

Apaporis

Apaporis — rieka v Kolumbii, ľavostranný prítok rieky Japurá; dĺžka 635 km. Pramení v predhorí Východnej Kordillery, preteká Amazonskou nížinou. Na dolnom toku čiastočne splavná.

Apurimac

Apurimac [-mak], Rio Apurimac — rieka v juž. Peru, jedna zo zdrojníc Ucayali; dĺžka 900 km. Pramení na úpätí Centrálnych Ánd, tiečie hlbokou strmou dolinou, na str. toku rovnomenným kaňonom. Považovaná za pramenný tok rieky Amazonky.

Araguaia

Araguaia [-guaja] — rieka v Brazílii, ľavostranný prítok Tocantinsu (povodie Amazonky); dĺžka 2 630 km, rozloha povodia okolo 370-tis. km2, priemerný ročný prietok v ústí okolo 8 500 m3 /s. Tečie záp. okrajom Brazílskej vysočiny, delí sa na ramená a vytvára ostrovy (Bananal). Splavná v dĺžke 1 300 km. Náplavy Araguaie sú zlato- a diamantonosné.

Araks

Araks, arménsky Araxa, azerbajdžansky Araz, perzsky Eres, turecky Aras— rieka v Zakaukazsku v Ázii, hraničná rieka Arménska a Azerbajdžanu s Iránom a Tureckom; najväčší pravostranný prítok Kury; dĺžka 1 072 km, rozloha povodia 102-tisíc km2, priemerný ročný prietok 285 m3/s. Pramení v Turecku v Arménskej vysočine. Ako typicky horská rieka tečie tiesňavami až po vyústenie do Araratskej roviny. Na dolnom toku preteká Muganskou stepou a Miľskou stepou, na Kursko-arakskej nížine na území Azerbajdžanu sa vlieva do Kury. Najvýznamnejšie prítoky sú Arpa, Razdan, Vozopan. Na rieke sú dvakrát do roka záplavy: v marci – júni (z topiaceho sa snehu) a v novembri – decembri (z dažďov). Araks je nesplavná rieka, je však využívaná energeticky (viacero vodných elektrární) a na dolnom toku na zavlažovanie.

Arc

Arc [ark] — rieka vo Francúzsku, ľavostranný prítok Isère; dĺžka 135 km. Ľadovcový alpský tok prameniaci v blízkosti Val d’Isère a ústiaci 25 km pod Albertville.

Arda

Arda, gr. Ardas, tur. Arda Nehri — rieka v Bulharsku, Grécku a Turecku, pravostranný prítok Marice; dĺžka 272 km (v Bulharsku 241 km). Tečie zníženinou vo vých. časti Rodop striedavo zúženými profilmi a rozšírenými úsekmi. Využívaná na zavlažovanie, na str. toku priehrady a vodné elektrárne. Dôležité mesto na rieke Kărdžali.

Ardenský prieplav

Ardenský prieplav — prieplav v severových. Francúzsku spájajúci Másu (pod mestom Sedan) s Aisne (povodie Seiny) v blízkosti Vailly-sur-Aisne. Dĺžka 99 km, v prevádzke od 1883; preprava uhlia a železných rúd.

Argens

Argens [-žan] — rieka vo Francúzsku; dĺžka 85 km. Pramení na juž. svahoch predhoria Álp, ústi do Ligúrskeho mora asi 25 km od Saint-Tropez.