Devínska brána

Devínska brána, lat. Porta Hungarica — časť prielomovej antecedentnej doliny medzi Devínskymi Karpatmi (súčasť Malých Karpát) na Slovensku a Hainburskými vrchmi v Rakúsku, v rámci Slovenska geomorfologický podcelok južnej časti Malých Karpát. Tvorí 11,5 km dlhý prechod Dunaja z Viedenskej kotliny do Malej dunajskej kotliny. Zaberá nivu Dunaja a jeho nízku terasu. Na štrky nivy sa viažu zásoby kvalitnej vody, územie je porastené bujným lužným lesom.

V minulosti tvorila Devínska brána hranicu medzi Rímskou ríšou a územím barbarov, neskôr medzi Veľkou Moravou a Východofranskou ríšou, potom medzi Uhorskom a Rakúskom (do 1918), v súčasnosti ňou vedie štátna hranica medzi Slovenskom a Rakúskom. V stredoveku strážili vstup do Devínskej brány opevnené sídla – na západe Devín, na východe Bratislavský hrad, na rakúskej strane Hainburg an der Donau a Hasenburg.