Zobraziť kategórie Skryť kategórie

Kategórie

Vyhľadávanie podľa kategórií: geografia regionálna

Zobrazené heslá 1 – 50 z celkového počtu 1779 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

Aachen

Aachen [á-], fr. Aix-la-Chapelle, hol. Aken — kúpeľné mesto v záp. Nemecku v spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko v blízkosti hraníc s Belgickom a Holandskom asi 65 km juhozáp. od Kolína nad Rýnom; 243-tis. obyvateľov (2014). Priemysel hutnícky, kovoobrábací, textilný, odevný, elektrotechnický, strojársky, chemický, gumársky, sklársky, potravinársky, spotrebný. V okolí ťažba uhlia. Dopravná križovatka; asi 30 km od centra mesta na území Holandska je medzinárodné letisko Maastricht-Aachen. Aachen je od 17. stor. známy ako kúpeľné mesto, kúpele zamerané najmä na liečbu reumatickej artritídy vznikli pri prameňoch liečivých termálnych vôd (teplota do 74 °C) využívaných už v období Rímskej ríše.

Miesto v blízkosti liečivých teplých sírnych prameňov bolo pôvodne obývané Keltmi a spojené s uctievaním keltského boha svetla a liečivých termálnych prameňov Granna (Grannus). V 1. stor. tam Rimania založili vojenský tábor a neskôr aj kúpele Aquisgranum (z lat. Aquae Granni; v centre mesta archeologické nálezy troch rímskych kúpeľov z 1. – 4. stor. n. l. ), ktoré sa používali aj po zániku Rímskej ríše. Vzhľadom na strategickú polohu miesta a liečivé pramene tam Pipin III. Krátky pravdepodobne začal budovať cisársku rezidenciu (falc). Karol Veľký si začiatkom 90. rokov 8. stor. zvolil Aquisgranum za hlavné mesto svojej ríše a pokračoval vo výstavbe falce. Jeho stavebná aktivita poukazuje na zámer vybudovať druhý, resp. nový Rím. V meste zhromaždil významných učencov a umelcov, ktorí sa podieľali na karolovskej renesancii, okolo 796 tam založil dielňu na odlievanie do kovu a skriptórium (existovalo do pol. 9. stor.), kde vznikli viaceré významné iluminované karolovské rukopisy. R. 1166 bolo Fridrichom I. Barbarossom vyhlásené za slobodné cisárske mesto. R. 1172 – 76 dal Fridrich I. Barbarossa mesto a falc opevniť hradbami. Od zač. 16. stor. mesto postupne upadalo (1562 boli korunovácie presunuté do Frankfurtu nad Mohanom). R. 1656 bola väčšina stavieb zničená pri požiari a následne barokovo prestavaná. R. 1794 bolo mesto okupované Francúzmi, stratilo postavenie slobodného cisárskeho mesta, 1801 – 15 súčasť Francúzska, 1815 pripadlo Prusku. Počas 2. svetovej vojny bola väčšina stavieb zničená, prestavaná v 2. pol. 20. stor.

Stavebné pamiatky: archeologické nálezy (od 19. stor.) cisárskej falce vybudovanej Karolom Veľkým, jednej z najvýznamnejších pamiatok karolovského umenia. Falc tvoril komplex viacerých budov, okrem reprezentačných stavieb z kameňa a tehál boli jej súčasťou aj obytné stavby z dreva, remeselnícke dielne a stajne. Jej najvýznamnejšou a najlepšie zachovanou stavbou je Palácová kaplnka (aj kaplnka falce alebo hradná kaplnka; 936 – 1531 v nej bolo korunovaných 31 nemeckých kráľov – cisárov) s dvoma menšími bazilikovými stavbami na stranách a s monumentálnym átriom s fontánou pred záp. fasádou. Na sever od kaplnky bola audienčná sieň s troma apsidami (aula regia; mala formu triklínia, resp. rímskej cisárskej baziliky a bola inšpirovaná Aulou Palatinou v Trieri) spojená s átriom kaplnky dvojpodlažnou krytou chodbou. Približne v strede krytej spojovacej chodby sa nachádzala monumentálna brána.
Palácová kaplnka, ktorá je zasvätená Panne Márii (dostavaná po 798, posvätená pápežom Levom III. 805; za jej architekta je pokladaný Odo z Metzu, *742, †814), bola v stredoveku včelenená (resp. prestavaná) do gotickej katedrály (dómu, nem. Aachener Dom, od 1802 biskupská katedrála). Kaplnka je dvojplášťová stavba, jej jadrom je oktogón (priemer 14,46 m) obkolesený ochodzou v tvare šestnásťstena, ktorá tvorí bočnú loď s emporami (galériami) na poschodí. Centrálny oktogón je zaklenutý osemdielnou kupolou na tambure. Na vých. strane sa nachádzala svätyňa štvorcového pôdorysu (nahradená neskorogotickým katedrálnym chórom) a na západe westwerk, ktorým sa do kaplnky vstupovalo (v prestavanej podobe sa čiastočne zachoval). Na poschodí westewerku oproti apside sa nachádza Cisársky trón. Centrálny oktogón (Hochmünster) dominuje interiéru stavby, v jeho spodnej časti je 8 masívnych pilierov nesúcich arkády horného podlažia, ktoré majú dvojnásobnú výšku a v strede sú stĺpmi rozdelené na dve podlažia. Interiér bol pôvodne obložený mramovými intarziami (opus sectile), v kupole sa nachádzala mozaika, ktorá zobrazovala Ježiša Krista v sláve so 4 evanjelistami a 24 starcami z Apokalypsy (súčasná mozaika je jej kópiou z 1880 – 81). Podľa Eginharda boli mramorové stĺpy aj obkladové materiály privezené z Ríma a Ravenny (niektoré stĺpy z kostola Sankt Gereon v Kolíne nad Rýnom). Súčasťou interiéru sú aj kovové dvere a mreže (pôvodne zlátené) zo 796 – 800 na galériách. Súčasná podoba interiéru pochádza zo začiatku 20. stor. Kaplnka symbolizuje Nebeský Jeruzalem a jej architektúra bola ovplyvnená najmä ranokresťanskou a byzantskou architektúrou (najmä kostolom San Vitale v Ravenne, ktorý dal vybudovať Justinián I. Veľký, ale aj Chrámom Sergia a Bakcha v Konštantínopole). Jej exteriér mal pôvodne červenú omietku, čo odkazuje na cisársku symboliku (cisársky purpur). R. 814 tam bol pravdepodobne v antickom sarkofágu pochovaný Karol Veľký (presné miesto nie je určené; Fridrich I. Barbarossa dal 1215 jeho pozostatky uložiť do skriňového relikviára nazývaného Karlsschrein, ktorý je umiestnený v kaplnke). V 13. stor. boli v exteriéri kaplnky nad tamburom vybudované trojuholníkové štíty. R. 1355 – 1414 k nej bol pristavaný vysoký neskorogotický katedrálny chór, ktorý bol inšpirovaný kaplnkou Sainte-Chapelle v Paríži a bol koncipovaný ako monumentálny relikviár (vzhľadom na veľké kružbové okná nazývaný Glashaus; od 13. stor. významné pútnické miesto). V období 14. – 18. stor. vzniklo v ochodze centrálneho oktogónu viacero kaplniek.

V katedrále sa nachádza viacero významných príkladov stredovekého umeleckého remesla, napr. kazateľnica nazývaná Ambona Henricha II. Svätého (1002 – 14), zlaté antependium Pala d’Oro (okolo 1020), monumentálny Svietnik Fridricha I. Barbarossu (1165 – 70), skriňový mariánsky relikviár Marienschrein (1220 – 39) a i. Jej súčasťou je aj klenotnica s viacerými významnými pamiatkami stredovekého zlatníctva (napr. Lotharov kríž z obdobia okolo 1000, relikviárová busta Karola Veľkého z 1350 a i.). R. 1978 bola katedrála zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Ďalšie pamiatky: radnica (pôvodne gotická, vybudovaná 1330 – 49 na mieste audienčnej siene karolovskej falce, prestavaná v období baroka a v 19. stor., značne poškodená v 2. svetovej vojne, následne reštaurovaná; v radnici sa nachádza Korunovačná sieň zo 14. stor.; do stavby radnice bola začlenená aj veža Granusturm z obdobia Karola Veľkého, ktorá sa zachovala do súčasnosti), gotický Grashaus (2. pol. 13. stor., pôvodne slúžil ako prvá radnica), farský kostol Sankt Foillan (1180, v 15. stor. goticky prestavaný), pôvodne minoritský kláštorný kostol Sankt Nikolaus (13. – 14. stor.), kostol Sankt Paul (pôvodne gotický, deštruovaný počas 2. svetovej vojny a rekonštruovaný v 2. pol. 20. stor.) a i.

Aalen

Aalen [á-] — mesto v Nemecku v spolkovej krajine Bádensko-Württembersko; 68-tis. obyvateľov (2014). Priemysel hutnícky, strojársky, textilný, optický, potravinársky (o. i. pivovarnícky).

Aare

Aare [á-] — najdlhšia rieka Švajčiarska, ľavostranný prítok Rýna; dĺžka 295 km, rozloha povodia 17 779 km2 (z toho 423 km2 zaľadnených). Vyteká z ľadovca Aare v Bernských Alpách, tečie cez Brienzer See, Thunské jazero a Bielske jazero. Preteká mestami Brienz, Thun, Bern a Aarau. Energeticky využívaná.

Aargau

Aargau [ár-] — kantón v sev. Švajčiarsku pri hraniciach s Nemeckom; 1 404 km2, 654-tis. obyvateľov (2015). Administratívne stredisko Aarau, úradný jazyk nemčina. Zvlnené územie s dolinami rieky Aare a jej prítokov, hospodársky rozvinuté s vyspelým priemyslom a intenzívnou poľnohospodárskou výrobou. Aargau patrí k najlesnatejším švajčiarskym kantónom. Hustá dopravná sieť.

Abadan

Abadan, perzsky Ábádán — mesto v Iráne na ostrove Abadan na rieke Šatt al-Arab 53 km od ústia do Perzského zálivu, administratívne stredisko provincie Chúzestan; 218-tis. obyv. (2006). Založené v 8. stor., po 1909 v dôsledku výstavby ropovodov a rafinérie ropy rýchly rast. Značne poškodené počas iracko-iránskej vojny 1980. Centrum spracovania ropy. Medzinárodné letisko, technologický inštitút, múzeum.

Abaja

Abaja [-bá-], amharsky Abaya Hayk — sladkovodné jazero v juž. Etiópii v Etiópskej priekope, 1 268 m n. m.; rozloha 1 256 km2, hĺbka 13 m. Rybolov.

Abbé

Abbé, Lac Abbé, amharsky Abhe Bid Hayk — bezodtokové slané jazero vo vých. Afrike v Etiópii a Džibutsku v Danakilskej preliačine; dĺžka 25 km. Prítokom je rieka Awaš.

Abbeville

Abbeville [abvil] — mesto v sev. Francúzsku v metropolitnom regióne Hauts-de-France v departemente Somme na rieke Somme; 24-tis. obyv. (2013). Priemysel textilný, potravinársky. Latinsky nazvané Abbatis villa, v 9. stor. majetok opátstva Saint-Riquier (založeného pravdepod. v 1. pol. 7. stor.), jedno z najstarších francúzskych miest (mestské právo z 1184), centrum grófstva Ponthieu, dôležitá pevnosť na obranu ústia rieky Somme, významné obchodné stredisko; striedavo pod anglickým a burgundským panstvom, koncom 15. stor. pripadlo Francúzsku. Archeologické nálezy z paleolitu (→ abbevillien), pozostatky rímskeho osídlenia z 3. stor., gotický kostol z prelomu 15. a 16. stor. Múzeum.

Abd al Kúrí

Abd al Kúrí, arabsky ’Abd al Kúrí — ostrov v Adenskom zálive medzi ostrovom Sokotra a mysom Raas Caseyr (Somálsko) patriaci Jemenu; rozloha 133 km2 (dĺžka 35 km, šírka do 5 km), 450 obyvateľov (2011). Maximálna výška 740 m n. m. V minulosti ťažba guána a lov perál, v súčasnosti lov rýb a pestovanie datlí. Okolie ostrova je pre výskyt plytčín a koralových útesov nebezpečné z hľadiska lodnej dopravy. Riedko osídlený.

Åbenrå

Åbenrå [óbenró] — prístavné mesto v Dánsku v administratívnej oblasti Syddanmark (Juž. Dánsko); 16-tis. obyvateľov (2013). Priemysel strojársky, potravinársky.

Abeokuta

Abeokuta — mesto v juhozáp. Nigérii asi 100 km na sever od Lagosu a 80 km na západ od Ibadanu, hlavné mesto členského štátu Ogun; 452-tis. obyvateľov (2006). Leží na dôležitom železničnom ťahu smerom na sever od Lagosu. Okolie pokrýva savana. Priemysel potravinársky (konzervovanie ovocia), pivovarnícky, textilný, chemický (výroba plastov), cementárne. Stredisko oblasti pestovania kakaovníka. Hlavným zamestnaním obyvateľov je roľníctvo. Podľa miestnej tradície bola Abeokuta (Abeokuta = pod kameňom) osídlená okolo 1830 ľuďmi kmeňa Egba z ibadanskej oblasti, ktorí museli opustiť svoje otrokármi zničené obydlia. Obyvatelia Abeokuty spolupracovali pri potláčaní obchodu s otrokmi. K britskej korune sa pripojili po príchode kresťanských misionárov 1842, 1914 prešlo mesto formálne pod britskú ochranu.

Abertamy

Abertamy — mesto v Česku v Karlovarskom kraji v okrese Karlove Vary v Krušných horách, 840 m n. m.; 1,2 tis. obyvateľov (2014). Mestské práva od 1876. Výroba kožených rukavíc a pletených výrobkov.

Aberystwyth

Aberystwyth [eberistvis] — mesto v Spojenom kráľovstve vo Walese v ceremoniálnom grófstve Dyfed; 13-tis. obyvateľov (2011). Kúpele, univerzita (založená 1872), Waleská národná knižnica, zrúcaniny normanského hradu z 12. stor.

Abesínia

Abesínia — zastaraný názov Etiópie.

Abcházsko

Abcházsko, Abcházska republika, gruz. Apchazetis, Apchazetis Respublika — autonómna republika Gruzínska (fakticky mimo jeho kontroly) v severozáp. časti Zakaukazska pri pobreží Čierneho mora; 8 600 km2, 243-tis. obyvateľov (2012), hlavné mesto Suchumi.

Väčšinu územia zaberajú juž. svahy Veľkého Kaukazu, časť sev. hraníc tvorí hlavný predelový hrebeň Kaukazu (Dombaj-Uľgen, 4 046 m n. m.). Predhoria juž. svahov Kaukazu prechádzajú smerom k pobrežiu do úrodnej nížiny. Na málo rozčlenenom pobreží Čierneho mora sú početné široké pláže. Krátke vodnaté rieky ústiace do Čierneho mora majú veľké zásoby energie. Z horských jazier sú najväčšie Rica a Amtkeli. Vlhké subtropické podnebie; vrcholy Kaukazu so stálou snehovou pokrývkou. V oblasti vlhkej nížiny zamokrené aluviálne pôdy, v predhoriach miestami úrodné červenozeme a žltozeme. V pobrežnej nížine rastú palmy, eukalypty a i. subtropické plodiny, predhorie je hlavnou oblasťou pestovania čajovníka, 55 % územia tvoria lesné porasty.

V juž. časti republiky pri rieke Galidzga sú ložiská čierneho uhlia, pri rieke Kodon ložiská barytu, známe sú aj ložiská polymetalických rúd a ortuti. Hlavným hospodárskym odvetvím je poľnohospodárstvo orientované na pestovanie tabaku a čajovníka (na juhovýchode republiky). Rozšírené je aj vinohradníctvo, včelárstvo a chov priadky morušovej. V priemyselnej výrobe dominujú odvetvia spracúvajúce najmä subtropické plodiny, prevažne čaj (v mestách Gali, Ačigvara, Okumi a i.) a tabak (Suchumi, Gudauta, Očamčira). Energetickou základňou sú tepelné elektrárne, ktoré využívajú ložiská uhlia v okolí Tkvarčeli, a vodné elektrárne na kaukazských riekach. V Suchumi je rozvinutý kožiarsko-obuvnícky, v Suchumi, Gudaute a Očamčire odevný priemysel. V železničnej doprave je významná elektrifikovaná trať Tuapse – Suchumi – Samtredia; prístavy v Suchumi, Očamčire, Gudaute, Gagre. Subtropický ráz krajiny, príjemná klíma a atraktívne pláže podmienili rozvoj cestovného ruchu. Centrami rekreačných oblastí medzinárodného významu sú Suchumi, Gudauta, Gagra a Picunda. V cestovnom ruchu má veľký význam i Dombaj a jazero Rica.

Obyvateľstvo: 51,1 % Abcházov, 19,2 % Gruzíncov, 17,2 % Arménov, 9,2 % Rusov, 0,6 % Grékov, 0,7 % Ukrajincov, 2,0 % ostatných (2016). Náboženstvo: 60 % pravoslávnych kresťanov, 16 % sunnitských moslimov, 3 % vyznávačov abcházskeho náboženstva, 5 % pohanov, 8 % ateistov a neveriacich, 8 % ostatných (2003). Používané jazyky: abcházština, gruzínčina, ruština.

Na území Abcházska sa nachádzajú bohaté archeologické náleziská z obdobia paleolitu a bronzovej (→ abcházske dolmeny) i železnej doby. V období gréckeho osídľovania (Dioskuria, dnes Suchumi; Pitiunti, dnes Picunda) bolo súčasťou Kolchidského kráľovstva (→ Kolchida). V 6. stor. sa celé záp. Gruzínsko stalo predmetom bojov medzi Byzanciou a Perziou. Abcházsko zohralo aktívnu úlohu pri vytváraní feudálneho Gruzínska, neskôr v bojoch proti Mongolom. V 80. rokoch 8. stor. abcházske knieža Leon II. politicky zjednotil záp. Gruzínsko, pripojil časť vých. Gruzínska, porazil Byzanciu a prijal titul kráľa Abcházskeho kráľovstva s hlavným mestom Khuthasi (dnešné Kutaisi), ktoré dosiahlo najväčší rozmach v 9. stor. – 1. pol. 10. stor., od 975 súčasť zjednoteného feudálneho Gruzínska. V 70. rokoch 16. stor. sa Abcházsko dostalo pod nadvládu Turkov, od 1810 spolu s celým Gruzínskom súčasť Ruska. Časté vzbury proti cárizmu, 1877 – 78 masové násilné vysídlenie Abcházov do Turecka.

R. 1917 – 21 bolo Abcházsko súčasťou Gruzínskej demokratickej republiky, 4. 3. 1921 vznikla Abcházska autonómna sovietska socialistická republika, od decembra 1921 súčasť Gruzínska, 1. 4. 1925 bola prijatá prvá abcházska ústava, od 1931 autonómna republika v rámci Gruzínska (Abcházska autonómna sovietska socialistická republika). Po rozpade ZSSR úsilie o dosiahnutie zvrchovanosti, 23. 7. 1992 zrušil abcházsky parlament ústavu z 1978 a obnovil platnosť ústavy z 1925 označujúcej Abcházsku republiku za zvrchovaný štát v rámci Gruzínska. Gruzínsko tento akt neuznalo a na územie Abcházska vstúpili v auguste 1992 gruzínske vojská. V septembri 1993 ukončenie bojov, na prímerie uzavreté 14. 5. 1994 dozerali na abcházsko-gruzínskych hraniciach na rieke Inguri od júna 1994 mierové sily OSN (tvorené prevažne ruskými vojskami) a pozorovatelia OSN, súčasne prebiehali rokovania o statuse Abcházska v rámci Gruzínska. Po rusko-gruzínskej vojne v auguste 2008 Rusko 26. 8. 2008 uznalo nezávislosť separatistického regiónu, medzinárodné spoločenstvo ho však naďalej považuje za neoddeliteľnú súčasť Gruzínska. V októbri 2008 prijal gruzínsky parlament zákon o okupovaných územiach, podľa ktorého sa štatút územia bývalej Abcházskej autonómnej sovietskej socialistickej republiky definuje ako okupované územie. Abcházsko, hospodársky i politicky závislé od Ruska, je prezidentská republika s vlastnou ústavou (prijatá 26. 11. 1994), parlamentom (35 členov) a zákonodarstvom, de facto nezávislá od Gruzínska, de iure súčasť Gruzínska. Prezidentom je od 25. septembra 2014 Raul Chadžimba (*1958).

Abia

Abia — členský štát Nigérie.

Abisko

Abisko — národný park v sev. Švédsku severne od 68° sev. zemepisnej šírky vo výške 342 – 1 174 m n. m., vyhlásený 1909; jeden z prvých národných parkov v Európe; rozloha 7 500 ha. Priemerná teplota v zime −10 °C, priemerná teplota v lete 14 °C, ročný úhrn zrážok okolo 300 mm. NP sa rozkladá pozdĺž turisticky atraktívneho kaňonu rieky Abiskojakka tečúcej zo severu a ústiacej do jazera Torneträsk. Súčasťou chránenej oblasti je i malý ostrov Abiskosuolo. Takmer tretinu územia tvoria holé horniny; horské útvary str. veľkosti pokrývajúce veľké časti územia sú v nižších častiach porastené brezovými lesmi, vo vyšších polohách porasty zakrpatených vŕb, alpínske lúky a kamenné moria. Flóra územia je obzvlášť bohatá a zahŕňa všetky najtypickejšie arktické druhy, charakteristické sú divé orchidey; pozdĺž strmých svahov rieky Abiskojakka niekoľko druhov hmyzožravých rastlín. Veľký počet vtákov (väčšina pozdĺž jazera Torneträsk pri ústí rieky). Cicavce oblasti patria k charakteristickým severským druhom (medveď, rys, los, arktický rosomák, líška, lumík). Na území národného parku sa nachádza prírodovedná výskumná stanica.

Abruzzi

Abruzzi [-cci] —

1.Abruzzy;

2. pôvodný názov administratívnej oblasti Abruzzo v Taliansku.

Abruzzo

Abruzzo [-cco], pôvodne Abruzzi — administratívna oblasť, kraj v Taliansku v str. časti Apeninského polostrova pri pobreží Jadranského mora; 10 795 km2, 1,327 mil. obyvateľov (2016); administratívne stredisko L’Aquila. Územie kraja vyplnené zväčša pohorím Abruzzy s vrchmi Gran Sasso d’Italia a Monte Amaro s predhoriami, na východe zvlnená pobrežná rovina. Najväčšie rieky Pescara a Vomano. Podnebie stredomorského typu, stredomorské rastlinstvo s macchiami a s porastmi duba a borovice. Ťažba síry a ropy. Priemysel sústredený v centrách Pescara a L’Aquila. Pestovanie pšenice, kukurice, ovsa, zemiakov, cukrovej repy; vinohrady, sady olív a citrusov (pomaranče, citróny). Chov oviec a hovädzieho dobytka, rybolov.

Abruzzy

Abruzzy [-cci], tal. Appenino Abruzzese, Abruzzi — pohorie v str. Taliansku, najvyššia časť Apenín. Prevažne vápencové s početnými krasovými javmi vrátane jaskýň a poljí. Poľnohospodárstvo iba v údoliach a panvách. Najvyšší vrch Corno Grande (2 914 m n. m.). Na území pohoria je národný park Parco nazionale d’Abruzzo Lazio e Molise (rozloha 497 km2, vyhlásený 1922). Oblasť silnej seizmickej činnosti. Ťažba asfaltu.

Abú

Abú — najvyššia skupina v horskom pásme Arávalí v Indii v juž. časti členského štátu Radžastan. Patrí ku geologicky najstarším oblastiam štátu. Staré kryštalické jadro často preniká až na povrch. Najvyšší vrch Gurušikhar, 1 721 m n. m. (hoci leží v suchej oblasti, ročný úhrn zrážok dosahuje až 1 640 mm).

Abuja

Abuja [-dža] — hlavné mesto Nigérie sev. od ústia Benue do Nigeru, administratívne stredisko federálneho teritória Federal Capital Territory; 1,236 mil. obyvateľov, aglomerácia 2,440 mil. obyvateľov (2011). Založené 1828, od 1983 budované ako budúce hlavné mesto krajiny, ktoré tam bolo formálne prenesené 12. 12. 1991 z Lagosu.

Abú Kir

Abú Kir, Abú Qír — rybárska dedina a letovisko na stredomorskom pobreží Egypta severovýchodne od Alexandrie. V zálive Abú Kir 1. 8. 1798 zničil britský admirál H. Nelson početne silnejšiu francúzsku flotilu, ktorá mala kryť egyptskú expedíciu Napoleona I. Bonaparta. Týmto víťazstvom dosiahlo Spojené kráľovstvo námornú prevahu v Stredomorí. V pozemnej bitke pri Abú Kire 25. 7. 1799 porazil Napoleon I. Bonaparte turecké vojská bojujúce na strane Spojeného kráľovstva. Britské jednotky pod velením generála R. Abercrombyho sa 8. 3. 1801 vylodili pri Abú Kire a 21. 3. porazili zvyšky francúzskej expedičnej armády.

Abú Zabí

Abú Zabí, arab. Abú Dhabi — hlavné mesto a prístavné mesto Spojených arabských emirátov, administratívne stredisko emirátu Abú Zabí; 1,146 mil. obyvateľov (2014). Politické, priemyselné, obchodné a kultúrne centrum. Priemysel petrochemický (rafinéria ropy), cementársky. Medzinárodné letisko. Osídlenie pred 1762, začiatkom 20. stor. 6-tis. obyvateľov (obchod, lov perál). Po 1962 rozvoj a intenzívna výstavba mesta v modernom štýle (množstvo mrakodrapov) v dôsledku ťažby ropy v emirátoch. Veľká mešita šejka Zajda (1996 – 2007), výstavné centrum (2007), galérie (Louvre Abú Zabí, 2017, architekt J. Nouvel).

Abymes

Abymes [abim], Les Abymes — mesto v Guadeloupe (zámorský department Francúzska) vo vých. časti ostrova Guadeloupe v mestskom zoskupení Pointe-è-Pitre; 58-tis. obyvateľov (2013). Obchodné stredisko. Pestovanie a spracovanie cukrovej trstiny.

Acaill

Acaill [ekeil] — ostrov pri záp. pobreží Írska; 145 km2, 2,6 tis. obyvateľov (2013). Maximálna výška 672 m n. m. Poľnohospodárstvo, rybolov, turistika. S Írskom spojený mostom.

Acireale

Acireale [ači-] — prístavné a kúpeľné mesto v Taliansku vo vých. Sicílii v provincii Catania na úpätí Etny; 53-tis. obyvateľov (2016). Priemysel potravinársky (export minerálnej vody, vína a ryže) a kožiarsky. Leží na železničnej trati Messina – Catania. Stavebné pamiatky: pôvodne baroková katedrála (1597– 1618) s modernou fasádou, barokový kostol San Sebastiano (pôv. 1609, po zemetrasení 1693 opravovaný 1699 – 1705), múzeum, galéria, hvezdáreň.

Acklins

Acklins [ak-] — koralový ostrov v Atlantickom oceáne v juž. časti Bahám v ostrovnej skupine Crooked Islands; pozdĺžneho tvaru, 389 km2, 565 obyvateľov (2010). Rovinatý reliéf, tropické pasátové podnebie, pestovanie tropických plodín.

Aconcagua

Aconcagua [-konka-] — najvyšší štít Ánd, Južnej Ameriky a záp. pologule na území Argentíny v blízkosti hraníc s Čile, 6 960 m n. m. Budovaný najmä usadenými horninami pokrytými vrstvou andezitov. Snežná čiara prebieha vo výške 4 600 – 4 700 m n. m., nad ňou 7 ľadovcov (najdlhší 6 km) s celkovou rozlohou 80 km2. V novodobej histórii prvýkrát na vrchol Aconcaguy vystúpil 1897 švajčiarsky horolezec Matthias Zurbriggen (*1856, †1917) a po ňom aj Angličan Stuart Vines a Talian Nicholas Lanti.

A-čcheng

A-čcheng, Acheng — mestský obvod v juhových. časti Charbinu (Čína) v provincii Chej-lung-ťiang na rieke A-š-che; 597-tis. obyvateľov (2010). Obchodné, poľnohospodárske a priemyselné stredisko. Priemysel tehliarsky, elektrotechnický, potravinársky (cukrovar, pivovar), menšie železiarne. Do 2006 samostatné mesto.

Ačinsk

Ačinsk — prístavné mesto v Rusku v Krasnojarskom kraji pri rieke Čulym (prítok Obu) na Transsibírskej magistrále; 107-tis. obyvateľov (2015). Leží v oblasti s veľkými zásobami hnedého uhlia (Kansko-ačinská hnedouhoľná panva s možnosťou povrchovej ťažby) a rúd farebných kovov. Energetika je základom hutníctva hliníka. Priemysel potravinársky, textilný, obuvnícky, nábytkársky, rozsiahla výroba stavebných materiálov, najmä cementu. Dôležitý železničný uzol (trate smerujú na juh k Abakanu a na sever k Jenisejsku). Založené 1683, mestom od 1782. Prírodopisné a historické múzeum. Pedagogický a lekársky inštitút, divadlo.

Adamauská vysočina

Adamauská vysočina, angl. Adamawa, fr. Adamaoua — pohorie v Kamerune, čiastočne v Nigérii a Stredoafrickej republike. Stupňovitá náhorná plošina budovaná najmä prekambrickými rulami a mladšími vyvretými horninami. Nad zarovnaným povrchom (1 000 – 1 500 m n. m.) sa týčia osamotené vrchy, najmä vyhasnuté sopky (Bamboutos, 2 740 m n. m.). Rovníkové podnebie. Pramenná oblasť riek Benue, Sanaga, Logone. Na juhu vždyzelené lesy, na severe savany. Významné ložiská bauxitu.

Adamawa

Adamawa — členský štát Nigérie.

Adamawa

Adamawa — historická ríša na území dnešnej vých. Nigérie a sev. Kamerunu na hornom toku rieky Benue. Začiatkom 19. stor. dobyli územie islamizovaní Fulbovia a založili tam štát s hlavným mestom Yola. Zakladateľom a prvým vládcom emirátu bol syn jedného z fulbských vodcov, bojovník a učenec Modibbo (Učený) Adama (*1771, †1848), podľa ktorého bola nazvaná ríša, predtým nazývaná Fumbina (Fombina). R. 1806 dostal Adama od islamského reformátora, šejka Usmana dan Fodia, zástavu a titul lamido fombina (vládca juhu) a 1809 začal fulbský džihád (svätú vojnu) proti nemoslimskému obyvateľstvu. Po Adamovej smrti prešla vláda na jeho 4 synov, ich moc však bola oslabená. Ríša platila tribút sultánom zo Sokota. Po 1901 ju dobyli britskí, nemeckí a francúzski kolonizátori, v nasledujúcom období bola časť územia začlenená do britskej kolónie a protektorátu Nigéria (provincia Yola, ktorú spravoval Adamov syn lamido Bobbo Ahmadu), časť do Britského Kamerunu a Francúzskeho Kamerunu. R. 1926 bola z provincie Yola vytvorená Adamawa (Gongola), tretia najväčšia provincia Nigérie. Po referende 1961 k nej bolo pričlenené aj územie ležiace na severe Britského Kamerunu.

Adamello

Adamello — horská skupina v Juž. Alpách v sev. Taliansku; najvyšší vrch Presanella, 3 556 m n. m. Tvorí súčasť pásma str. Álp tiahnucich sa od Simplonského priesmyku až k Brennerskému priesmyku. Zložená z vápencov, silno zaľadnená. Mnoho ľadovcových jazier, z ktorých najvyššie položené sú Lago Verde (Zelené pleso) na Monte Rosa (2 856 m n. m.) a Lago Gelato (Zmrznuté pleso).

Adamov

Adamov — mesto v Česku v Juhomoravskom kraji v okrese Blansko v Drahanskej vrchovine na rieke Svitava 12 km sev. od Brna; 4,6 tis. obyvateľov (2016). Pôvodne banské sídlo s ťažbou rúd. Bývalé stredisko strojárskeho (rozmnožovacie stroje, meracia a výpočtová technika) a chemického priemyslu (výroba plastov). Vých. od mesta sa nachádza CHKO Moravský kras.

Adamov most

Adamov most, angl. Adam’s Bridge, hindsky Ádam Kápul, sinhalsky Adamgé pálama, tamilsky Cétu — reťaz malých ostrovov, piesočnatých lavíc a koralových útesov medzi ostrovmi Pamban (India) a Mannar (Srí Lanka). Zvyšok v minulosti existujúceho spojenia medzi Indiou a Srí Lankou v dĺžke 40 – 50 km predstavuje prekážku námornej plavby (najväčšia hĺbka mora medzi ostrovmi 1,5 m).

Adamov vrch

Adamov vrch, angl. Adam’s Peak, sinhalsky Samanalakanda — druhý najvyšší vrch Srí Lanky, 2 243 m n. m. Budovaný paleozoickými rulami. Na vrchole sa nachádza zníženina hlboká 1,5 m, pripomínajúca ľudskú stupaj, vrch je preto pútnickým miestom moslimov (Adamova stopa), buddhistov (Buddhova stopa) i hinduistov (stopa boha Šivu).

Adamstown

Adamstown [edmstaun] — administratívne stredisko a jediná trvalo osídlená osada Pitcairnových ostrovov v Polynézii (zámorské územie Spojeného kráľovstva); 56 obyv. (2013). Leží vnútri ostrova Pitcairn. Obyvatelia sú potomkovia vzbúrencov z britskej lode Bounty a devätnástich Polynézanov, ktorí sa usídlili na ostrove 1789. Živia sa najmä lovom rýb. Nazvaný podľa britského námorníka z lode Bounty Johna Adamsa (*1767, †1829).

Adana

Adana — mesto v juž. Turecku v Anatólii v prímorskej nížine Çukurova neďaleko ústia rieky Seyhan do Iskenderunského zálivu, administratívne stredisko provincie (ilu) Adana; 1,664 mil. obyvateľov (2014). Priemysel textilný (bavlnársky), strojársky, tabakový, stavebných materiálov (výroba cementu), potravinársky. V okolí rozsiahle sady subtropického ovocia. Obchodné centrum juhotureckej poľnohospodárskej oblasti (pestovanie bavlníka). Dopravná križovatka.

Mesto známe už v staroveku, rozkvet v 6. stor. pred n. l. Kamenný most Taş Köprü (dlhý 310 m) postavený cisárom Hadriánom v 2. stor. n. l., mešity z 15. a 16. stor. Univerzita (založená 1973).

Adapazarı

Adapazarı — mesto v severozáp. Turecku v provincii (ilu) Sakarya na rieke Sakarya Nehri na starej vojenskej ceste z Istanbulu na východ; 240-tis. obyvateľov (2011). Priemysel dopravných prostriedkov (vagónka), chemický, papiernický, potravinársky, cementársky, výroba rafinovaného cukru, hodvábu, plátna a fajok. Export tabaku, orechového dreva a zeleniny (predovšetkým do Istanbulu). Dôležité obchodné a priemyselné centrum spojené železničnou traťou s Anatóliou. Dopravná križovatka.

Adarov mys

Adarov mys — mys v Antarktíde na Adarovom polostrove (súčasť Viktóriinej zeme). Miesto prvého vylodenia (1895), ako aj prvého prezimovania (1899) človeka na trvalom ľade Antarktídy (Nór C. E. Borchgrevink).

Adda

Adda — rieka v sev. Taliansku, ľavostranný prítok Pádu; dĺžka 313 km, rozloha povodia 7 979 km2. Pramení v Rétskych Alpách, preteká cez Comské jazero. Čiastočne splavná, energeticky využívaná.

Addis Abeba

Addis Abeba — hlavné mesto Etiópie na Etiópskej vysočine, 2 500 m n. m., predstavuje samostatnú administratívnu jednotku a je hlavným mestom etnického štátu Oromíya; 3,273 mil. obyvateľov (2015).

Založené 1887 cisárom Menelikom II. ako hlavné mesto kráľovstva Šoa. Po zjednotení krajiny od 1889 hlavné mesto Etiópie. R. 1936 okupované talianskymi vojskami, 1936 – 41 hlavné mesto Talianskej východnej Afriky, 5. 4. 1941 oslobodené britskou špeciálnou jednotkou a etiópskymi partizánmi, 5. 5. 1941 sa doň vrátil cisár Haile Selassie I. Po 2. svet. vojne rýchly rozvoj a modernizácia, v súčasnosti politické, hospodárske a kultúrne stredisko štátu. Priemysel strojársky (výroba dopravných prostriedkov), textilný, garbiarsky, obuvnícky, pivovarnícky, mlynársky, tabakový, cementársky, stavebných látok. Centrum cestovného ruchu. Dopravná križovatka (železnica do Džibuti), medzinárodné letisko. Knižnice, múzeá, univerzita (založená 1950), vedeckovýskumné ústavy. Sídlo metropolitu etiópskej cirkvi, Africkej únie (angl. African Union) a Hospodárskej komisie OSN pre Afriku (angl. United Nations Economic Commission for Africa).