Kjustendil, Kyustendil — kúpeľné mesto v záp. časti Bulharska v doline rieky Struma 85 km od hlavného mesta Sofia, administratívne stredisko oblasti Kjustendil a občiny Kjustendil; 51-tis. obyv.ateľov (2013). Priemysel potravinársky (najmä spracovanie ovocia a zeleniny), vinársky, liehovarnícky, tabakový. Obchodné stredisko poľnohospodárskej oblasti zásobujúcej Sofiu (pestovanie ovocia, viniča, zeleniny, tabaku a i.). Cestný uzol. Balneologické kúpele s viac ako 40 minerálnymi prameňmi (teplota viacerých dosahuje 74 °C), liečba pohybového ústrojenstva, pľúcnych a gynekologických chorôb. Turistické stredisko. V okolí ťažba zinku a olova.
Kjustendil patrí k najstarším mestám v Bulharsku, bolo osídlené už v 5. stor. pred n. l. Trákmi. R. 45 n. l. tam bolo postavené hradisko. V rímskej dobe názov Pautalia, od 45 súčasť rímskej provincie Trácia, ležalo na dôležitej križovatke rímskych obchodných ciest Via Egnatia a Via militaris pozdĺž údolia Strumy, významné bolo najmä za vlády cisára Trajána. Od 106 mesto (nazývané Ulpia, Pautalia Ulpia aj Ulpia Pautalia), v 2. – 3. stor. dosiahlo najväčší rozvoj (administratívne, kultúrne a hospodárske centrum regiónu). Počas vlády cisárov Antonina Pia a Caracallu sa tam razili vlastné mince. V polovici 2. stor. opevnené, vo 4. stor. poškodené inváziou barbarov, koncom 4. a začiatkom 5. stor. postavená pevnosť Hisarlaka (Chisarlăk), 533 mesto a pevnosť spustošené Slovanmi, v 6. stor. pevnosť obnovená. Pravdepodobne koncom 8. stor. alebo zač. 9. stor. začlenené do Bulharskej ríše, po christianizácii sídlo arcibiskupa bulharskej cirkvi. Pravdepodobne 1019 tam bolo založené nezávislé kniežatstvo (prvýkrát doložené 1372 ako Velbăžd, aj Velbužd). Po začlenení Bulharska do Osmanskej ríše (1393 – 96) správne centrum sandžaku v osmanskej provincii Rumélia (tur. Rumeli). Od 15. stor. súčasný názov. Do 18. stor. významné obchodné centrum. R. 1878 obsadené ruskými vojskami a súčasť Bulharského kniežatstva. Stavebné pamiatky: zvyšky rímskeho kúpeľného komplexu (Pautalijský asklépieion, 1. – 2. stor.), na základoch ktorého boli postavené turecké kúpele (15. stor., prestavané 1913, rekonštruované, dodnes v prevádzke), dervišské kúpele (16. stor., prestavané začiatkom 17. a v 19. stor., rekonštruované 2005), Chrám sv. Georgija (pôvodne z 10. – 11. stor., prestavaný 1878 – 80), stredoveká obranná veža, tzv. Pirgova kula (koniec 14. stor. – začiatok 15. stor.), Mešita Ahmeda Beja a Mešita Fatiha Mehmeda (polovica 15. stor.), Chrám zosnutia Panny Márie (1816), Chrám sv. Minu (1859), Chrám sv. Dimităra (1866), katedrálny chrám sv. veľkomučeníka Minu (1934), asi 2 km juhových. od mesta ruiny pevnosti Hisarlaka (Chisarlăk; 4./5. stor., obnovená koncom 6. stor.); v okolí mesta sa nachádza mnoho dokladov tráckej kultúry. Divadlo (1873). Viaceré múzeá, galérie.