Aare [á-] — najdlhšia rieka Švajčiarska, ľavostranný prítok Rýna; dĺžka 295 km, rozloha povodia 17 779 km² (z toho 423 km² zaľadnených). Vyteká z ľadovca Aare v Bernských Alpách, tečie cez Brienzer See, Thunské jazero a Bielske jazero. Preteká mestami Brienz, Thun, Bern a Aarau. Energeticky využívaná.

Abaja [-bá-], amharsky Abaya Hayk — sladkovodné jazero v juž. Etiópii v Etiópskej priekope, 1 268 m n. m.; rozloha 1 256 km², hĺbka 13 m. Rybolov.

Abaya Hayk [-ja hajk] → Abaja

Abbé, francúzsky Lac Abbé, amharsky Abhe Bid Hayk — bezodtokové slané jazero vo východnej Afrike v Afarskej panve na hranici Etiópie a Džibutska; plocha 340 km² (z toho 110 km² v Džibutsku), dĺžka 25 km, priemerná hĺbka 8,6 km. Prítokom je rieka Awaš.

Adda — rieka v sev. Taliansku, ľavostranný prítok Pádu; dĺžka 313 km, rozloha povodia 7 979 km². Pramení v Rétskych Alpách, preteká cez Comské jazero. Čiastočne splavná, energeticky využívaná.

Adenský záliv — záliv v Arabskom mori medzi Arabským polostrovom a Somálskym polostrovom. Prielivom Báb el-Mandeb spojený s Červeným morom. Dĺžka okolo 900 km, šírka do 300 km, max. hĺbka 4 525 m. Nepravidelné prílivy do 3 m. Hlavný prístav: Aden.

Adige [-dže] → Adiža

Admiralitná priekopa → Amirantská priekopa

Adour [adúr] — rieka v juhozáp. Francúzsku; dĺžka 335 km. Pramení v Pyrenejach, preteká Akvitánskou panvou a severozápadne od mesta Bayonne ústi do Biskajského zálivu. Splavná v dĺžke 128 km, energeticky využívaná.

Adriatické more → Jadranské more

Africko-antarktická panva, Atlanticko-antarktická panva — najväčšia podmorská panva juž. časti Atlantického oceána. Na juhu je ohraničená Antarktídou, na severe Africko-antarktickým chrbtom, na východe Kerguelenským chrbtom a na západe Juhoantilským chrbtom, podľa niektorých autorov sa spája s juhozáp. časťou Indického oceána. Maximálna hĺbka 5 872 m (podľa iných údajov 6 973 m) sa viaže na výraznú depresiu nachádzajúcu sa južne od vulkanickej vyvýšeniny vo vých. časti panvy. Jej najvyššie časti sú guyoty Ob a Lena. Priemerná hĺbka 5-tis. m. Centrálna časť panvy predstavuje plochú hlbokomorskú rovinu, smerom na juh postupne prechádzajúcu do naklonenej roviny kontinentálneho úpätia. Na dne sú dočervena sfarbené ílovité sedimenty s hrúbkou 500 – 1 000 m.

Africko-antarktický chrbát, Atlanticko-indický chrbát — pretiahnutý oceánsky chrbát v južnej časti Atlantického a Indického oceána severne od Antarktídy, od ktorej ho oddeľuje Africko-antarktická panva, a južne od Afriky, od ktorej ho oddeľuje Agulhaská panva. Je pokračovaním Stredoatlantického chrbta. Na západe sa z neho vynára Bouvetov ostrov a na východe Ostrov princa Eduarda. Má riftovú dolinu, strmé svahy a porušujú ho priečne zlomové línie.

Agulhaský prúd [aguľa-] — teplý povrchový prúd v juhových. časti Indického oceána pri vých. pobreží juž. Afriky medzi 25 – 40° juž. zemepisnej šírky. Vzniká spojením Mozambického prúdu a Madagaskarského prúdu. Teplota vrchných vrstiev vody v lete 22 – 26 °C, v zime 16 – 22 °C. Rýchlosť prúdu sa sezónne mení od 20 do 60 cm/s. Juž. časť prúdu sa pripája k Západnému príhonu.

Achelóos, Aspropotamos — rieka v záp. Grécku; dĺžka 223 km. Pramení v pohorí Pindos, ústi do Iónskeho mora. Využívaná energeticky a na zavlažovanie.

Achtuba, oficiálny prepis Ahtuba — ľavé rameno rieky Volga v Rusku (oddeľuje sa nad Volgogradom); dĺžka 520 km, priemerný ročný prietok okolo 150 m³/s. Splavné len pri najvyšších vodných stavoch. Prístav Achtubinsk.

Ain [en] — rieka vo Francúzsku, pravostranný prítok Rhôny; dĺžka 160 km. Pramení v pohorí Jura, preteká pozdĺž jeho záp. predhoria a pri Lyone ústi do Rhôny.

Aire [ér] — rieka vo Francúzsku, pravostranný prítok Aisne; dĺžka 131 km. Pramení v Argonách.

Aire [ér] — rieka v Spojenom kráľovstve v sev. Anglicku, pravostranný prítok rieky Ouse; dĺžka 113 km. Pramení v Penninských vrchoch. Splavná 37 km.

Aisne [en] — rieka v severových. Francúzsku, ľavostranný prítok Oise; dĺžka 300 km. Pramení v záp. časti pahorkatiny Argony. Splavná 160 km, z toho 57 km kanalizovaných. Ústi pri Compiègne. Prieplavom spojená s riekami Oise, Mása (Ardenský prieplav) a Marna.

Ajaguz — rieka v Kazachstane; dĺžka 492 km, rozloha povodia 15 700 km². Pramení na svahoch pohoria Tarbagataj. Preteká polopúšťovou oblasťou, stráca veľa vody a vsakuje do pôdy. Do Balchašského jazera vteká len v období vysokých povodňových stavov.

Ajan — jazero tektonicko-ľadovcového pôvodu na severe ázijskej časti Ruska, 469 m n. m. Vyteká z neho rieka Ajan.

Ajan — rieka na severe ázijskej časti Ruska, horný tok rieky Cheta (zdrojnica rieky Chatanga); dĺžka 181 km. Vyteká z jazera Ajan.

Akabský záliv, Khalíj al ’Aqubah — záliv v sev. časti Červeného mora medzi Arabským a Sinajským polostrovom. Dlhý asi 180 km, široký 16 – 28 km. Od Červeného mora ho oddeľuje vysoký podmorský prah. Centrálnu časť zaberá výrazná zníženina s max. hĺbkou 1 828 m. Teplota vrchných vrstiev vody sa pohybuje od 18 °C v zime po 25 °C v lete. Slanosť vody okolo 42 ‰. Prístavy: Akaba v Jordánsku, Eilat v Izraeli.

Akagera → Kagera

Aksu, čín. A-kche-su-che, oficiálny prepis Akesuhe — rieka v Kirgizsku a Číne, jedna zo zdrojníc rieky Tarim; dĺžka 400 km, rozloha povodia 28 500 km². Vyteká z ľadovcov str. Ťanšanu. Na hornom úseku v Kirgizsku názov Sarydžaz.

Aksu — rieka vo vých. časti Kazachstanu, jedna z riek Sedemriečia; dĺžka 316 km, rozloha povodia 5 040 km². Vyteká z ľadovcov Džungarského Alataua, ústi do vých. časti Balchašského jazera. Využívaná na zavlažovanie.

Aksuat — slané jazero na severozápade Kazachstanu v strede Turgajskej brány vo výške okolo 100 m n. m. Jeho plocha kolíše od 50 do 150 km², hĺbka asi 3 m. Skladá sa z Veľkého Aksuatu a Malého Aksuatu spojených 700 m dlhým kanálom. Do jazera ústi rieka Karasu.

Alabama — rieka v USA vznikajúca sútokom Coosy a Tallapoosy prameniacich v Apalačských vrchoch. Dĺžka (od prameňa Coosy) 1 183 km, rozloha povodia 58 500 km². Po sútoku s Tombigbee vzniká tok Mobile, ktorý sa vlieva do Mexického zálivu. Priemerný ročný prietok v ústí 1 790 m³/s. Dôležitá dopravná cesta, splavná od mesta Montgomery.

Alakoľ, Alakuľ — bezodtokové slané jazero v Kazachstane v polopúšťovej tektonickej zníženine Balchašsko-alakoľskej kotliny vo výške 343 m n. m.; plocha okolo 2 220 km², hĺbka 45 m. Ročné kolísanie hladiny asi 1,2 m, zamŕza od januára do apríla. S jazerami Ujaly, Asykkoľ a Želanaškoľ tvorí jazernú sústavu s rozlohou povodia do 55-tis. km². Do Alakoľa sa vlieva rieka Emeľ. Rybolov.

Alaotra — najväčšie jazero na Madagaskare, 750 m n. m.; plocha 220 km², hĺbka 1 až 2 m. Meliorovaním močiarneho pobrežia sa získavajú ryžové polia. Rybolov.

Alazeja — rieka v Rusku v Jakutsku. Dĺžka 1 590 km, rozloha povodia 64 700 km², priemerný ročný prietok v ústí 320 m³/s. Vzniká sútokom dvoch riek prameniacich v juž. časti Alazejskej plošiny. Ústi viacerými ramenami do Východosibírskeho mora. Zamrznutá od konca septembra do konca mája, resp. do začiatku júna.

Albano, tal. Lago di Albano — kráterové jazero v Taliansku v sopečnom pohorí Albanské vrchy; plocha 6 km², maximálna hĺbka 170 m.

Albany [elbe-] — rieka v Kanade v provincii Ontário; dĺžka 480 km. Vzniká sútokom viacerých riek (Ogoki, Little, Cutrent, Kenogami), ústi do Jamesovej zátoky v Hudsonovom zálive. Na hornom toku energeticky využívaná.

Albertkanaal → Albertov prieplav

Albertovo jazero, fr. Lac Mobutu-Sese-Seco, angl. Lake Albert — tektonické jazero v Afrike na hranici Konžskej demokratickej republiky a Ugandy vo Východoafrickej priekopovej prepadline vo výške 620 m n. m.; plocha 5 350 km², dĺžka 150 km, maximálna hĺbka 63 m. Od východu doň vteká Viktóriin Níl, ktorý z neho vyteká ako Albertov Níl. Od juhu vteká rieka Semliky odvodňujúca Eduardovo jazero. Albertovo jazero bolo objavené 1862 britskými cestovateľmi J. H. Spekom a J. A. Grantom. Rybolov a lodná doprava.

Albertov prieplav, Albertkanaal — prieplav v severových. Belgicku; vodná cesta medzi Másou a Šeldou; dĺžka 130 km, hĺbka 4 m (pre lode s výtlakom do 2-tis. t). Preprava uhlia a stavebných látok. Od 1940 spája veľké priemyselné centrá Belgicka.

Aldan — rieka v Rusku v Jakutsku, najväčší pravostranný prítok Leny; dĺžka 2 273 km, rozloha povodia 729-tis. km², priemerný ročný prietok v ústí 5 060 m³/s. Pramení na sev. svahoch Stanového chrbta, v kamenistom koryte s častými prahmi preteká cez Aldanskú plošinu. Počas povodní stúpne hladina o 7 – 10 m. Splavná od prístavu Tommot v dĺžke 1 650 km. Dôležitý rybolov (jeseter). Zamrznutá 7 mesiacov. V povodí náleziská zlata a čierneho uhlia.

Aletschský ľadovec [aleč-], nem. Aletschgletscher — dolinný ľadovec vo Švajčiarsku v Bernských Alpách v horskej skupine Finsteraarhorn; rozloha 129 km², dĺžka 24 km, šírka 1 800 m. Najväčší dolinný ľadovec v Alpách a v celej kontinentálnej Európe. Spolu s priľahlým územím bol 2001 zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Aleutská panva — hlbokomorská panva v severnej časti Tichého oceána medzi Kamčatkou a Aljašským polostrovom. Dĺžka 3 500 km, hĺbka 7 822 m (podľa niektorých údajov 7 678 m). Dno tvorí hlbokomorská rovina vyplnená vulkanicko-sedimentárnymi horninami s hrúbkou 3 – 4 km.

Aleutská priekopa — úzka uzavretá hlbokomorská priekopa v sev. časti Tichého oceána, ktorá obmedzuje severoamerickú litosférickú dosku v kanadskej časti Sev. Ameriky a pri Aljaške. Rozprestiera sa na juž. strane aleutského ostrovného oblúka smerom k oceánu. V období pliocénu a štvrtohôr rozšírená východným smerom. Údaje o hĺbke sú rôzne (7 678 m, 7 822 m, 7 855 m, 8 109 m), dĺžka 3 570 km (alebo 4 100 km), priemerná šírka 64 km. Strmé svahy sú prerezané podmorskými kaňonmi. Dno je ploché v dôsledku veľkej hrúbky morských sedimentov (1,5 – 2 km). Sú to väčšinou sedimentárne horniny turbiditného pôvodu, v podloží sú bazaltové horniny. Seizmicky veľmi aktívna oblasť.

Aleutské zlomové pásmo — sústava priečnych hlbinných zlomových línií porušujúcich podmorský reliéf severových. časti Tichého oceána; mladé zlomy kopírujúce zlomové línie staršieho založenia. Pozdĺž nich vznikajú až niekoľko km dlhé horizontálne posuny jednotlivých častí oceánskeho chrbta, následne úzke doliny, podmorské stupne a menšie chrbty.

Aleutský prúd — povrchový prúd v severových. časti Tichého oceána. Vzniká zmiešaním vody prúdov Kuro-šio a Oja-šio a pohybuje sa pozdĺž Aleutských ostrovov. Rozdeľuje sa na viac vetiev, z ktorých jedna prúdi na sever do Beringovho mora, ďalšia sa obracia na juh pozdĺž pobrežia USA a podieľa sa na vzniku Kalifornského prúdu.

Alfeios — rieka v Grécku, najdlhšia rieka Peloponézu; dĺžka 120 km. Pramení v pohorí Taygetos a ústi do Iónskeho mora. Nesplavná.

Aliakmon, Vistrilsca — rieka v sev. Grécku; dĺžka 314 km. Pramení v pohorí Grámmos, vlieva sa do Solúnskeho zálivu. Využívaná energeticky a na závlahy.

Aljašský záliv, angl. Gulf of Alaska — záliv v Tichom oceáne medzi Aljašským polostrovom a pevninou Severnej Ameriky. Plocha 1 327-tis. km², šírka pri vchode 2 200 km, hĺbka do 5 650 m.

Altmühl [-mül] — rieka v Nemecku, ľavostranný prítok Dunaja; dĺžka 220 km. Pramení vo vysočine Frankenhöhe, časť dopravnej cesty Rýn – Mohan – Dunaj.

Alzette [-zet] — rieka v Luxembursku, ľavostranný prítok rieky Saure; dĺžka 69 km. Pramení na francúzsko-luxemburských hraniciach a preteká hlavným mestom Luxemburg.

Amadeovo jazero, angl. Lake Amadeus — bezodtokové slané jazero v str. Austrálii (Severné teritórium) v rozľahlej zníženine juž. od MacDonnellových vrchov. Periodicky napĺňané. Zvyčajne suché, pokryté vrstvou soli.

Americko-ázijská panva — oceánska panva (Americká panva, osobitne Eurázijská panva) v oblasti severného pólu severne od Špicbergov v Arktíde. Členená na niekoľko čiastkových panví (Kanadská panva, Makarovova panva, Amundsenova panva, Nansenova panva) oddelených podmorskými chrbtami. Medzi nimi a okolitou pevninou sú okrajové šelfy zaliate plytkým morom. Priemerná hĺbka jednotlivých panví je okolo 4 000 m. Reliéf dna tvorí plochá abysálna rovina vytvorená akumuláciou sedimentov značnej hrúbky (do 2 km).

Amga — rieka v Rusku, najväčší prítok rieky Aldan; dĺžka 1 462 km, rozloha povodia 69,3 tis. km², priemerný ročný prietok 178 m³/s. Pramení v Aldanskej plošine, kde preteká úzkou dolinou so skalnatým dnom. Charakteristické sú jarné povodne (hladina stúpne o 7 m) a nízky zimný vodný stav. Zamrznutá od polovice októbra do konca mája (ľadochod spojený s ľadovými bariérami). Na dolnom toku splavná.