dispozícia

dispozícia [lat.] — možnosť voľného použitia, nakladania s niečím, rozhodovania; osnova nejakého diela;

1. archit. → architektonická dispozícia; → urbanistická dispozícia;

2. biol., lek. náchylnosť organizmu na určitú chorobu; aj súhrn vlastností organizmu, ktoré sa prejavujú jeho správaním a reakciou na faktory prostredia (napr. pri vzniku telesného alebo duševného ochorenia);

3. hud. a) rozdelenie skladby a tónov akordu na jednotlivé hlasy, usporiadanie nástrojov a jednotlivých hlasov v partitúre, b) pri organe plán zariadenia, rozvrh stavby a usporiadanie manuálov, registrov, mechaniky ap.;

4. v diplomatike jeden z vnútorných znakov listiny, súčasť kontextu (jadra listiny); vyjadrenie rozhodnutia, tlmočenie vôle vydavateľa záväznej pre všetky zúčastnené stránky. Určuje charakter listiny a jej zaradenie podľa obsahu. Rozhodujúce je dispozičné sloveso (napr. darujem), podľa ktorého možno určiť druh listiny. Súčasťou dispozície bola často pertinenčná formulka, ktorá uvádzala všetky náležitosti darovaného územia alebo hodnosti;

5. smernica, pokyn.