abdomen [lat.] —

1. lek. → brucho;

2. zool. pri stavovcoch brucho; pri článkonožcoch časť tela nasledujúca za hruďou, bruško (zadoček), v ktorom sú uložené hlavný pohlavný ústroj a koncová časť tráviacej rúry.

abductio [-dukció] → abdukcia

abdukcia [lat.], abductio —

1. lek. odtiahnutie (napr. končatiny), pohyb smerom od strednej línie tela. Svaly, resp. skupiny svalov, ktoré tento pohyb vykonávajú, sa označujú ako odťahovače (abduktory); opak: addukcia;

2. log. pravdepodobnostný úsudok vo forme sylogizmu, o ktorého hlavnej premise sa vie, že je pravdivá, ale jeho nižšia premisa je iba pravdepodobná; podľa Ch. S. Peircea taký typ usudzovania, pri ktorom sa na základe danej množiny faktov vytvára vysvetľujúca hypotéza.

ablácia [lat.] — odnášanie, odnímanie;

1. astron. odparovanie, tavenie a následné strhávanie častí povrchu telesa (napr. meteoroidu) spôsobené trením pri prelete atmosférou Zeme;

2. geol. proces ubúdania hmoty ľadovca alebo snehového poľa najmä vplyvom roztápania a vyparovania, ale aj mechanickým odnosom (napr. odnos vetrom). Abláciu spôsobuje najmä priame slnečné žiarenie, teplota horniny na kontakte s ľadovcom, uvoľňovanie latentného tepla vplyvom zmeny tlaku a tepelné pôsobenie ľadovcových vodných tokov. Vplyvom ablácie vznikajú na povrchu ľadovca rôzne povrchové tvary a ľadovcové toky. Zriedkavo aj synonymum pojmu denudácia (odnášanie produktov zvetraných hornín vetrom, vodou alebo ľadom);

3. lek. ablatio, odňatie, odlúčenie, odlupovanie, napr. odlučovanie plodového koláča (ablatio placentae), odlupovanie sietnice (ablatio retinae). V chirurgii zákrok, pri ktorom sa odstraňuje chorobne zmenená časť, napr. odstránenie prsníka pri rakovine prsnej žľazy (ablatio mammae).

ablatio [-ció] → ablácia

abortívny [lat.] — prudko sa meniaci, rýchlo sa vyvíjajúci stav. Abortívne ochorenie – ochorenie so skráteným priebehom a neúplným klinickým obrazom. Abortívny záchvat – neúplný epileptický záchvat.

abreografia [gr.] — snímkovanie zo štítu (→ röntgenologické vyšetrenie) nazvané podľa brazílskeho lekára Manoela de Abreu (*1894, †1962).

acquisitus [akvízí-; lat.] → akvirovaný

Adami, Pavol, 9. 7. 1739 Beluša, okr. Púchov – 11. 11. 1814 Viedeň — slovenský lekár, veterinár a zoológ. R. 1775 – 80 a 1810 – 12 profesor na viedenskej univerzite, 1803 – 09 na Lekárskej fakulte Jagelovskej univerzity v Krakove. Odborník v oblasti nákazlivých chorôb domácich zvierat, v strednej Európe známy ako špecialista na liečenie dobytčieho moru.

adaptačný syndróm — komplexná reakcia organizmu na stres. Prebieha v 3 fázach. V 1. fáze (poplachová, alarmová reakcia) klesá krvný tlak a teplota tela, nastáva hemokoncentrácia (šokové štádium) a mobilizácia organizmu (protišokové štádium), ktoré sú charakteristické zvýšeným výdajom kortikotropínu a glukokortikoidov a mobilizovaním energetických substrátov. V 2. fáze (fáza obrany) sa zvyšuje zápalová reakcia a rastie neurohormonálna reakcia organizmu s cieľom vyrovnať sa s vyvolávajúcou príčinou. Pri nadmernej reakcii, resp. pri nevyužití všetkých mobilizovaných reakcií organizmu, sa tieto môžu obrátiť proti organizmu a vznikajú adaptačné ochorenia (napr. žalúdkové a dvanástnikové vredy). Ak v 2. fáze nenastala úprava, adaptačný syndróm prerastá do 3. fázy (vyčerpanie), kde chýba hormonálna regulácia.

adductio [-kció] → addukcia

addukcia [lat.], adductio — pritiahnutie (napr. končatiny), pohyb smerom k strednej línii tela. Svaly, resp. skupiny svalov, ktoré tento pohyb vykonávajú, sa označujú ako priťahovače (adduktory). Opak: abdukcia.

adolescencia [lat.], adolescentia — obdobie vývinu človeka medzi koncom detstva a dosiahnutím dospelosti. Je charakterizované začiatkom a kulmináciou fyziologického, a najmä sexuálneho zrenia i začiatkami schopnosti abstraktného myslenia a formálneho usudzovania. Počas funkčnej a morfologickej premeny dieťaťa na muža alebo na ženu dochádza k hormonálnej prestavbe organizmu vyvolávajúcej rastové zrýchlenie (prejavujúce sa najmä rastom lineárnych charakteristík tela), ako aj vývin druhotných pohlavných znakov typických pre každé pohlavie. Adolescencia nastupuje po dosiahnutí pohlavnej zrelosti (u dievčat vstup do menarché, u chlapcov prvá polúcia). V 20. stor. sa vek pohlavnej zrelosti v západoeurópskej kultúre výrazne znížil, u dievčat je to v súčasnosti 12,9 roka, u chlapcov nastáva asi o 2 roky neskôr. Adolescencia sa končí dosiahnutím dospelosti (približne vo veku 25 rokov), ktorá je charakteristická dokončením telesného vývoja a dosiahnutím psychickej a sociálnej zrelosti (→ dospievanie). Často ju sprevádzajú emočné problémy vyplývajúce z interpretácie nového výzoru, statusu a vnímania nových úloh.

adrenergický systém — nervový systém (→ sympatikus), ktorý je súčasťou vegetatívneho nervového systému. Mediátorom je noradrenalín.

afekcia [lat.] —

1. lek. zachvátenie chorobou, všeobecne chorobný stav;

2. psychol. citový stav, vzrušenie.

aferentný [lat.] — prinášajúci, prívodný, dopravujúci od periférie k centru (napr. aferentný nerv, aferentný vzruch). Opak: eferentný.

agenesis [-zis] → agenéza

agenéza [gr.], agenesis — vrodené nevyvinutie niektorého orgánu. Často má genetické príčiny, napr. agenéza gonád – úplné chýbanie vaječníkov alebo semenníkov spôsobené poruchou embryonálneho vývoja.

Ahlersová [áler-], Eva, 12. 11. 1934 Ostrava — slovenská fyziologička a lekárka, manželka Ivana Ahlersa. R. 1962 pôsobila na Katedre lekárskej biológie Lekárskej fakulty, 1963 – 90 na Katedre všeobecnej biológie, 1990 – 97 na Katedre fyziológie živočíchov a človeka (1990 ju založila spolu s manželom) Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach; 1990 DrSc., 1992 profesorka. Zaoberá sa hormonálnymi a metabolickými zmenami pri ožiarených potkanoch, metabolickými a hormonálnymi biorytmami a funkciou pineálnej žľazy po ožiarení. Autorka 20 odborných príspevkov v rôznych monografiách a okolo 150 vedeckých prác. R. 1982 – 98 predsedníčka Rádiobiologickej sekcie Spoločnosti nukleárnej medicíny a radiačnej hygieny Slovenskej lekárskej spoločnosti a 1998 – 2001 Spoločnosti pre rádioterapiu, rádiofyziku a rádiobiológiu. Členka viacerých odborných organizácií, napr. Európskej pineálnej spoločnosti (European Pineal Society). Nositeľka viacerých vyznamenaní.

Acharius, Erick, 10. 10. 1757 Gefle, dnes Gävle – 14. 8. 1819 Vadstena — švédsky lekár a botanik, zakladateľ lichenológie. Žiak C. Linného, profesor botaniky. Lichenizované huby (lišajníky) vytriedil ako samostatnú skupinu rastlín, podrobne študoval ich vonkajšiu stavbu, vypracoval ich morfologickú terminológiu, kde zaviedol pojmy thallus, podécium, apotécium, peritécium, sorédium a cyfela, opísal veľa nových druhov, najmä európskych. Jeho práce Opis lišajníkov (Lichenographiae, 1798), Všeobecný opis lišajníkov (Lichenographia universalis, 1810) a Synopsis methodica Lichenum (1814) sa stali základom vedeckého výskumu lichenizovaných húb.

akčný potenciál — funkčná jednotka prenosu informácie na vzrušivých štruktúrach; šíriaca sa vlna elektrickej negativity na biologickej membráne, ktorá vzniká zrušením pokojového potenciálu, pričom sa mení povrch membrány z elektropozitívneho na elektronegatívny (proces sa označuje ako depolarizácia). Zmena je dôsledkom zvýšenej priepustnosti membrány pre ióny sodíka, nastáva ich presun do bunky (rýchle sodíkové kanály). Zmena sa vyrovnáva zvýšením priepustnosti membrány pre ióny draslíka z bunky. V okamihu, keď výtok draslíka prevýši vtok sodíka, začína sa obnovovať pôvodný stav, polarita biologickej membrány a pokojový potenciál (proces sa označuje ako repolarizácia). Udržiavanie akčného potenciálu je aktívnou vlastnosťou biologických membrán. Pokojový potenciál majú všetky biologické membrány, ale len nervové a svalové bunky môžu aktívne meniť priestupnosť svojej membrány.

akinéza [gr.] — neschopnosť pohybovať končatinami, ochrnutie, zmeravenie. Ako porucha hybnosti sa vyskytuje pri niektorých neurologických ochoreniach (nádory mozgu, Parkinsonova choroba), ale aj pri niektorých psychiatrických stavoch (hystéria, stupor).

aklimácia [gr.] — prispôsobovanie sa organizmu zmene len jedného faktora vonkajšieho prostredia (napr. zmene teploty).

akmé [gr.] — vrchol, vyvrcholenie ochorenia. Vo vzťahu k horúčke sa často používa na označenie jej najvyššej hodnoty, v psychoanalýze ako synonymum orgazmu.

akútny [lat.] — prudký, náhly, prudko nastupujúci a prebiehajúci (napr. chorobný stav). Opak: chronický.

akvirovaný [lat.], acquisitus — získaný.

Aldrovandi, Ulisse, 11. 9. 1522 Bologna – 4. 5. 1605 tamže — taliansky prírodovedec a lekár. Profesor na univerzite v Bologni, kde 1568 založil botanickú záhradu, zaoberal sa botanikou i zoológiou. Je podľa neho nazvaný rastlinný rod aldrovandka.

aleucaemia [-ké-] → aleukémia

aleukémia [gr.], aleucaemia — choroba krvi charakterizovaná deficitom, resp. vymiznutím bielych krviniek v krvi. Aleukemická leukémia je forma leukémie, pri ktorej nie je zvýšený počet cirkulujúcich malígnych buniek v periférnej krvi.

algezimetria [gr.] — metóda na objektivizáciu vnímania bolesti u ľudí. V praxi sa neujala, pretože vnímanie bolesti je subjektívne.

algor mortis [lat.] — posmrtný chlad, postupné posmrtné znižovanie telesnej teploty na teplotu prostredia (rýchlosť vyrovnania teploty závisí od prostredia).

alimentárna toxická aleukia — málokrvnosť u ľudí vyvolaná skonzumovaním obilia infikovaného hubami rodu Fusarium Link (Fusarium sporotrichoides Sher. alebo Fusarium poae (Peck) Wollenw).

alkohol [arab.] —

1. chem. → alkoholy;

2. ľudový názov etanolu;

3. alkoholický nápoj. V SR sa podľa zákona za alkoholické nápoje považujú liehoviny, destiláty, víno, pivo a i. nápoje, ktoré obsahujú viac ako 0,75 objemového percenta etanolu. Požívanie alkoholických nápojov je známe od najstarších čias, obľuba rôznych druhov alkoholu závisí napr. od národných zvyklostí, náboženských predpisov, charakteru miestnej produkcie a i. Konzumácia alkoholických nápojov v menších množstvách má povzbudzujúce účinky, vo väčších množstvách je nebezpečná, je rizikovým faktorom vzniku mnohých ochorení, pri nadmernom použití môže viesť až k otrave.

Príznaky alkoholového opojenia, ktoré má individuálny priebeh a závisí od množstva a koncentrácie vypitého alkoholu, rýchlosti konzumácie a individuálnych zvláštností človeka, sa objavujú už po požití malej dávky. Približne po 15 minútach sa alkohol dostáva do všetkých tkanív a telových tekutín. V začiatočnom štádiu sa prejavuje uvoľnenosťou, eufóriou, zrýchlením pulzu a rozšírením zreníc a kožných ciev. Postupne sa znižuje pozornosť, predlžuje reakčný čas, porušuje koordinácia pohybov, stúpa odvaha, mizne opatrnosť a strach (do 1,0 g/l alkoholu v krvi), neskôr nasleduje ospalosť, znecitlivenie (do 2,0 g/l) a v konečnom štádiu (pri otrave – intoxikácii) poruchy vedomia (kóma), zastavenie dýchania až smrť (3,0 – 5,0 g/l). Etanol je dobre rozpustný v tukoch, v tele sa premieňa účinkom enzýmov v pečeni. Zdravý ľudský organizmus metabolizuje za hodinu 6 – 7 g čistého etanolu. Pri otrave vo vyššom štádiu je potrebné podávať infúzie 10-percentnej glukózy, tekutiny a elektrolyty s tiamínom, v ťažších prípadoch je indikovaná hemodialýza. Dlhodobé nadmerné pitie alkoholu môže viesť k patologickej závislosti (→ alkoholizmus). Zvlášť nebezpečné je konzumovanie alkoholických nápojov u tehotných žien, pretože alkohol ako teratogén spôsobuje rôzne poruchy vyvíjajúceho sa organizmu. Citlivosť na alkohol je druhovo a individuálne špecifická, závisí o. i. aj od fázy vývinu zárodku v čase jeho konzumácie. Ženský organizmus buď blokuje, alebo uvoľňuje cestu teratogénnemu pôsobeniu na embryo a plod. Zvýšená konzumácia alkoholu vedie častejšie k opakovaným potratom, mŕtvonarodeným plodom a predčasným pôrodom, ako aj k zníženiu hmotnosti novorodenca alebo k oneskorovaniu jeho telesného a duševného vývinu.

Prítomnosť alkoholu v ľudskom organizme sa v lekárstve, súdnom lekárstve a toxikológii zisťuje v telových tekutinách, krvi alebo dychu. Na dôkaz alkoholu vo vydychovanom vzduchu sa používali detekčné trubičky. Princípom tejto nešpecifickej skúšky bola redukcia manganistanu draselného KMnO₄ alebo dichrómanu draselného K₂Cr₂O₇, ktorých sfarbenie sa mení priamo úmerne množstvu alkoholu vo vydychovanom vzduchu (fialový KMnO₄ bledne až ožltne, žltý K₂Cr₂O₇ zozelenie). Na začiatku 80. rokov. 20. stor. sa na dôkaz alkoholu vo vydychovanom vzduchu začali u nás používať analyzátory dychu. Sú to meracie prístroje (prenosné alebo neprenosné) na meranie a číselné zobrazenie hmotnostnej koncentrácie etanolu vo vydýchnutom vzduchu; pri prenosných zabezpečuje meranie citlivý elektrochemický alebo polovodičový senzor, neprenosné pracujú na princípe merania absorpcie infračerveného žiarenia. Prenosné polovodičové analyzátory dychu nie sú zaradené medzi určené meradlá, nemôžu byť použité na dôkazové účely, často podávajú len informáciu o prítomnosti alkoholu vo vydýchnutom vzduchu bez čiselnej hodnoty. Prenosné analyzátory pracujúce na elektrochemickom princípe spravidla spĺňajú technické a metrologické požiadavky. Na zisťovanie alkoholu v krvi sa najčastejšie používa Widmarkova skúška, pri ktorej sa alkohol z krvi vydestiluje (je však veľmi prácna a rovnako nešpecifická). Citlivý a špecifický dôkaz alkoholu je možný pomocou plynovej chromatografie.

Vzhľadom na negatívne následky konzumácie alkoholických nápojov je v SR zakázané predávať alebo podávať alkoholické nápoje (resp. inak umožňovať ich konzumovanie) osobám mladším ako 18 rokov a osobám zjavne ovplyvneným alkoholom, ako aj podávať alkoholické nápoje (resp. inak umožňovať ich bezprostredné konzumovanie) vodičom (trestný čin). Ďalej platí zákaz vstupu do priestorov a vozidiel verejnej dopravy osobám zjavne ovplyvneným alkoholom, ak ohrozujú alebo môžu ohroziť bezpečnosť alebo plynulosť dopravnej premávky či prepravy alebo verejný poriadok, alebo ak vzbudzujú verejné pohoršenie. Osoby vykonávajúce činnosť, pri ktorej by mohli ohroziť život, zdravie sebe alebo iným osobám alebo poškodiť majetok, nesmú konzumovať alkoholické nápoje pri svojej činnosti alebo pred jej uskutočnením, ak by počas tejto činnosti mohli byť ešte pod ich vplyvom. Pracovnoprávne predpisy zakazujú konzumovať alkohol na pracoviskách a v pracovnom čase. Tento zákaz sa nevzťahuje na zamestnancov na pracoviskách, kde je konzumácia týchto nápojov súčasťou plnenia pracovných úloh alebo je s plnením spomínaných úloh zvyčajne spojená.

alternatívna medicína, liečiteľstvo — súbor vedecky neoverených teórií o chorobách i o praktických postupoch a možnostiach ich liečenia. Alternatívne medicíny (ale aj komplementárna, naturálna, holistická a i.) vychádzajú z rôznych predvedeckých predstáv a názorov o príčinách chorôb a možnostiach ich liečby. Na získanie dôvery pacienta využívajú 4 základné prvky: dostatok času na pacienta, porozumenie pacientovým problémom a záujem o ne, dotyk, autoritu a charizmu. Ich rozvoj je kritikou odosobnenej, prírodovedne chápanej medicíny.

ambidextria [lat.] — lek. schopnosť rovnocenne používať obidve ruky; dôležitá pri výkone niektorých povolaní (napr. chirurg, hráč na hudobnom nástroji ap.).

ambulantná starostlivosť — zdravotná starostlivosť poskytovaná osobe, ktorej zdravotný stav nevyžaduje nepretržité poskytovanie zdravotnej starostlivosti dlhšie ako 24 hodín. Ambulantná starostlivosť sa poskytuje aj v domácom prostredí alebo v inom prirodzenom prostredí pacienta. Môže byť všeobecná, špecializovaná (gynekologická a zubnolekárska), špecializovaná iná alebo môže mať formu záchrannej zdravotnej služby. Poskytujú ju všeobecní lekári, gynekológovia, stomatológovia a ďalší lekári so špecializáciou v inom špecializačnom odbore ako všeobecné lekárstvo, ako aj sestry a ďalší zdravotnícki pracovníci s príslušnou odbornou spôsobilosťou.

análny otvor — kruhový otvor, ktorým vyúsťuje zadné črevo alebo konečník z tela.

androgýn [gr.] — obojpohlavná bytosť, hermafrodit;

1. lek. osoba postihnutá androgýniou (→ obojpohlavnosť);

2. mytol. predstava o niektorých božstvách, mýtických predkoch a prvých ľuďoch spájajúcich v sebe mužské aj ženské pohlavné znaky. Obraz androgýna, mužsko-ženskej bytosti, prekonáva stav binárnej opozície medzi mužom a ženou a zakladá sa na názore, že obe pohlavia sa navzájom dopĺňajú a až toto dopĺňanie vytvára dokonalého človeka. Platón vo svojom dialógu Hostina hovorí, že kedysi na počiatku žili bytosti, ktoré v sebe spájali obe pohlavia. Zeus ich potrestal za spupnosť tak, že obe pohlavia oddelil, a ľudia teraz hľadajú stratenú polovicu. Keď ju nájdu, zrodí sa v nich láska – eros. Do filozofickej polohy myšlienku androgýna vyniesol ruský filozof V. Soloviov v spisoch Zmysel lásky a Platónova životná dráma. Podľa neho naozajstný človek v plnosti svojej ideálnej osobnosti nemôže byť len mužom alebo ženou, ale má vládnuť vyššou jednotou oboch.

androspermia [gr.] — spermia určujúca samčie pohlavie. U človeka nesie chromozóm Y. Opak: gynekospermia.

anikterický [gr.] — bez žltačky, nezažltnutý. Opak: ikterický.

anisocytosis [-zo- -zis] → anizocytóza

anizocytóza [gr.], anisocytosis — nerovnaká veľkosť červených krviniek. Za normálnych okolností majú tvar bikonkávneho disku s priemerom 7,2 (± 0,5) µm a hrúbkou 1,8 – 2,1 μm. V krvi sa aj normálne vyskytuje určitá malá časť väčších (makrocyty) a menších (mikrocyty) krviniek (fyziologická anizocytóza). Pri hemolýze sa do krvi vyplavujú z kostnej drene aj menšie (mladé) krvinky, naopak, pri nedostatočnej tvorbe nových krviniek v krvi pretrvávajú väčšie (staršie) krvinky. Početné zastúpenie červených krviniek podľa ich veľkosti graficky vyjadruje Priceova-Jonesova krivka.

anomália [gr.] — nepravidelnosť, odchýlka od normálneho stavu;

1. astron. uhol, pomocou ktorého sa v nebeskej mechanike určuje poloha telesa na dráhe okolo centrálneho telesa, napr. planéty okolo Slnka, vedľajšej zložky dvojhviezdy okolo hlavnej zložky ap. Uhol JSP, ktorý zviera sprievodič planéty so smerom k perihéliu, sa nazýva pravá anomália. Pravá anomália sa mení nerovnomerne v súlade s druhým Keplerovým zákonom. Excentrická anomália je uhol medzi spojnicou OJ₁ a smerom k perihéliu, t. j. uhol J₁OP. Stredná anomália sa nazýva uhol J₂OP, ktorý zviera spojnica OJ₂ a smer k perihéliu. Do bodu J₂, ktorý je bližšie k perihéliu ako bod J₁, by sa planéta dostala pri rovnomernom pohybe po kružnici takou rýchlosťou, že v perihéliu a aféliu by bola v tom istom čase, ako keby sa pohybovala nerovnomerne po elipse. Vzťah medzi strednou a excentrickou anomáliou vyjadruje Keplerova rovnica.

2. biol., lek. odklon alebo odchýlka od normálnej stavby a funkcie jednotlivých orgánov, prípadne ich časti, alebo aj organizmu ako celku. Výskyt anomálií u človeka a pri zvieratách je dosť častý. Najčastejšie sú anomálie na končatinách, hlave, chrbtici a niektorých vnútorných orgánoch; vývojové anomálie v tvare alebo vo funkcii môžu prechádzať od menej výrazných, ktoré spravidla neohrozujú život a často ich možno korigovať, až po veľmi výrazné, rozsiahle vývojové poruchy znemožňujúce život.

anoxaemia [-xe-] → anoxémia

anoxémia [gr.], anoxaemia — absolútny nedostatok kyslíka v krvi. Vyskytuje sa zriedkavo, častejšia je hypoxémia.

anoxia [gr.], anoxia — absolútny nedostatok kyslíka v tkanivách. Znížený parciálny tlak kyslíka v organizme alebo v jeho častiach (orgánoch) sa označuje ako hypoxia. Vyskytuje sa len v extrémnych patologických situáciách, najmä v terminálnych stavoch. Príčinami sú nedostatočné sýtenie hemoglobínu kyslíkom v pľúcach (anoxická anoxia), znížená schopnosť hemoglobínu viazať kyslík (anemická anoxia), poruchy srdcovo-cievneho systému vedúce k zníženiu prekrvenia tkanív (stagnačná anoxia).

ante finem [lat.] — pred smrťou; ťažký neliečiteľný stav smerujúci k smrti.

antropocentrizmus [gr. + lat.] — názor, najčastejšie filozofický, pripisujúci človeku ústredné postavenie vo svete. Považuje človeka za najvyššiu hodnotu a meradlo všetkého. V historickom vývine nadobúdal antropocentrizmus rôzne podoby, pričom v tom istom období jestvovali jeho rozličné varianty. V Európe sa výrazne prejavil už vo filozofii sofistov (Prótagoras) a Sokrata. V stredoveku bol zatlačený do úzadia kresťanským teocentrizmom, ktorého súčasťou však bola špecifická podoba antropocentrizmu zdôrazňujúca výsadné postavenie človeka ako koruny tvorstva a zmyslu Kristovej obete. Idey laického antropocentrizmu boli obnovené v renesancii, rozpracované v humanizme. Hlavnou myšlienkou novovekého antropocentrizmu je chápanie človeka ako tvorcu seba samého, svojho sveta a dejín s kladnými i zápornými stránkami jeho činnosti. Už od začiatkov filozofie sa rozvíjal aj ďalší názor podriaďujúci človeka prírode a jej zákonom, kozmocentrizmus, ktorý pôsobí ako protiváha antropocentrizmu aj v novovekej a súčasnej filozofii v podobe rôznych foriem scientistickej filozofie. V súčasnosti je antropocentrizmus predmetom kritiky z viacerých smerov, napr. ekologického myslenia.

antropofágia [gr.] → kanibalizmus

aortografia [gr.] — lek. vyšetrovacia metóda znázorňujúca srdcovnicu pomocou röntgenového prístroja po vstreknutí kontrastnej látky.