Kircher, Athanasius

Kircher, Athanasius, 2. 5. 1602 (podľa niektorých prameňov 1601) Geisa, Durínsko – 27. 11. 1680 Rím — nemecký učenec, jezuita. Študoval na jezuitskom kolégiu vo Fulde, na Academii Theodoriana v Paderborne a na kolégiu v Kolíne nad Rýnom. R. 1618 vstúpil do jezuitského rádu, 1628 bol v Mainzi vysvätený za kňaza a od 1629 pôsobil ako profesor matematiky, etiky a orientálnych jazykov na jezuitskom kolégiu vo Würzburgu. Po úteku pred frakčnými a dynastickými bojmi v Nemecku (počas tridsaťročnej vojny) pôsobil 1632 – 33 na univerzite v Avignone, kde zastával rôzne akademické funkcie, a 1633 – 39 vyučoval matematiku, hebrejčinu a sýrčinu na Rímskom kolégiu (Collegium Romanum, Gregoriana) v Ríme; v ďalších rokoch sa venoval výlučne výskumu a vedeckej práci.

Polyhistor, zaoberal sa geografiou, geológiou, astronómiou, matematikou, fyzikou, biológiou, lingvistikou, egyptológiou, sinológiou, medicínou i hudobnou vedou. V diele nadviazal na myšlienky R. Descarta a zaslúžil sa o formovanie začiatkov európskeho osvietenstva i novovekej vedy.

V geológii prispel k výskumu sopiek (skúmal sopečné erupcie Etny a Vezuvu), jaskýň, bočných erózií, činnosti meandrujúcej rieky i prehistorických fosílií, známym sa stal vďaka avantgardnej teórii o vzniku a vnútornej stavbe Zeme, ktoré podal v diele Podzemný svet (Mundus Subterraneus, 1664, 2 zv.). Podľa neho Zem vznikla z prabahna a z centrálneho ohňa (súčasne aj biblické peklo), ktorý zabezpečuje, aby jej vnútro nezamrzlo; pohoria na povrchu Zeme i na dne oceánov tvoria kostru Zeme a križujú sa v podobe rovnobežkových a poludníkových pásem. R. 1678 zostavil prvú mapu západnej časti Atlantického oceána, na ktorej vyznačil smer Golfského prúdu, vytvoril aj mapu magnetických odchýlok (1643). Pod mikroskopom skúmal vzorky krvi a poukázal na možnosť existencie bacila moru. Jeden zo zakladateľov egyptológie, skúmal egyptské hieroglyfy, správne určil súvislosť starovekého egyptského jazyka s novodobým koptským jazykom (dielo Obnovená egyptčina, Lingua Aegyptiaca restituta, 1643) a vydal prvú gramatiku koptčiny Koptský posol (Prodromus Coptus, 1636). Vychádzajúc zo správ misionárov pôsobiacich v Číne, vytvoril prvú (bohato ilustrovanú) európsku encyklopédiu o Číne Veľkolepá Čína (China monumentis; aj pod názvom Ilustrovaná Čína, China illustrata, 1667). V Egypte určil miesta súvisiace s pobytom svätej rodiny a s raným kresťanstvom. Dobové poznatky z oblasti hudby zhrnul v obsiahlom bohato ilustrovanom diele Všeobecný návod na pestovanie hudby (Musurgia universalis, 1650). Na základe početných notových príkladov vysvetlil svoje názory na zvuk a hudbu, zaoberal sa hudobnou harmóniou, afektovou teóriou, rozličnými akustickými javmi, hudobnými nástrojmi, ako aj anatomickými rozdielmi sluchových a hlasových orgánov ľudí a niektorých zvierat, vtáčím spevom a i.

Viaceré zozbierané pozoruhodnosti a objekty (slúžiace aj na vedecký výskum) sústredil v Rímskom kolégiu v múzeu, ktoré bolo nazvané podľa neho Museum Kircherianum (založené 1651, po rozpustení jezuitského rádu 1773 boli zbierky premiestnené do iných múzeí). Autor asi 44 kníh, zachovalo sa aj vyše 2-tisíc rukopisov a listov z jeho bohatej korešpondencie. Podľa Kirchera sú nazvané kráter na Mesiaci (Kircher) a minerál kircherit.