Abú Ghuráb — archeologická lokalita v Egypte asi 10 km juhozápadne od Gízy. Výskumy Nemeckej orientálnej spoločnosti tam koncom 19. stor. odhalili zvyšky monumentálneho slnečného chrámu Šesepibre, ktorý dal postaviť panovník 5. dynastie Niuserre. Chrám sa skladal z údolného chrámu, zo vzostupnej cesty a zádušného chrámu. V okolí údolného chrámu nachádzajúceho sa na rozhraní úrodnej pôdy a púšte sa rozprestierala rozľahlá sídlisková aglomerácia. Vzostupná cesta, ktorá pokračovala juhozápadným smerom do púšte, sa napájala na vých. ohradný múr zádušného chrámu obdĺžnikového pôdorysu. V záp. časti chrámu bol mohutný podstavec so žulovým obložením, na ktorom stál vysoký obelisk vybudovaný z vápencových blokov. Na vých. úpätí podstavca sa dodnes nachádza monumentálny alabastrový oltár, ktorého strany imitujú hieroglyf hetep a ktorý je orientovaný na štyri svetové strany. Na juž. úpätí podstavca stála pôvodne kaplnka, ktorej steny boli zdobené hieroglyfickými textami a reliéfmi (o. i. torzo scény obradu napínania lana, ktoré patrilo k zakladaciemu rituálu vykonávanému na začiatku každej nábožensky významnej stavby). V podstavci viedla k obelisku chodba s úzkym schodiskom, ktorej steny boli tiež zdobené reliéfmi (scény sviatku sed, ročné obdobia a i.). Vo vých. časti nádvoria chrámu boli umiestnené kruhové bazény používané pri kultových obradoch, juž. od neho bola objavená vých.-záp. orientovaná štruktúra zo sušených tehál v tvare lode, ktorá zrejme predstavovala jednu z posvätných slnečných bárok boha Re.

Abúsír, gr. Busiris — archeologická lokalita na záp. brehu Nílu asi 25 km juhozáp. od Káhiry predstavujúca rozľahlé pohrebisko Starej ríše s kráľovskými a súkromnými hrobkami. Na práce nemeckých egyptológov zo začiatku 20. stor. nadviazali v 60. rokoch výskumy Čs. (dnes Českého) egyptologického ústavu Filozofickej fakulty Karlovej univerzity v Prahe, ktoré pokračujú dodnes. Na sev. hraniciach sa rozkladajú zvyšky slnečného chrámu postaveného prvým panovníkom 5. dynastie Weserkafom. Abúsíru dominujú pyramídy panovníkov Sahureho, Neferirkareho a Niuserreho z 5. dynastie. Južne a juhozápadne od Neferirkareho pyramídy sa nachádza pyramídový komplex jeho manželky Chentkaus II. a nedokončená pyramída kráľa Raneferefa. V okolí kráľovských pyramíd sú hrobky príslušníkov kráľovských rodín a vysokých štátnych úradníkov, ku ktorým patrí aj hrobka vezíra a Niuserreho zaťa Ptahšepsesa. Súkromné hrobky typu mastaby siahajú až k juž. hraniciam Abúsíru so Sakkárou. Juhozápadne od Raneferefovej nedokončenej pyramídy je skupina šachtových hrobov, ktoré pochádzajú z 26. – 27. dynastie. Z nich sa dosiaľ podarilo preskúmať hrobku Udžahorresneta a Iufaa.

Abydos [gr.], egypt. Abdžu, arab. Arába el-Madfúna — rozľahlá archeologická lokalita v Hornom Egypte na záp. brehu Nílu. V sev. časti nazývanej Kóm es Sultán sa nachádzajú zvyšky mestského osídlenia pochádzajúce z ranodynastického obdobia. Bol tam postavený chrám zasvätený bohovi Chentejimentejuovi (aj Chontamentej), ktorý neskôr splynul s bohom Usirom. V priestoroch chrámu boli objavené početné stély s kráľovskými dekrétmi a výsadami. Vďaka Usirovmu kultu sa Abydos stal významným náboženským a pútnickým centrom celého Egypta, preto jeho územie pokrývajú hrobky od preddynastického až po koptské obdobie. V oblasti Umm el-Káb sa nachádzajú zvyšky hrobiek kráľov z 1. a 2. dynastie; najnovšie výskumy tam však objavili doklady o kráľoch pochádzajúcich z ešte staršieho obdobia, zaradených k tzv. dynastii 0. Hrobky ranodynastických kráľov sa skladali z jednoduchej vymurovanej pohrebnej komory zastrešenej brvnami. Nadzemné časti sa nezachovali, predpokladá sa však, že ich tvorili násypy piesku ohradeného postrannými múrmi. Kráľovské hrobky boli obklopené ohradným múrom a vedľajšími hrobkami a predpokladá sa, že s nimi boli funkčne spojené rozľahlé tehlové stavby v severnej časti Abyda, v súčasnosti nazývanej Šunet el-Zebíb. Od Str. ríše si egyptskí panovníci stavali v Abyde kenotafy. Z nich najznámejší a najvýznamnejší je tzv. Memnonion Setchiho I., ktorý dokončil jeho syn a následník Ramesse II. Z priestorov tohto chrámu pochádza zoznam egyptských panovníkov od najstaršieho obdobia do 19. dynastie, jeden z mála vzácnych písomných prameňov k chronológii egyptských dejín. Severozáp. od chrámu Setchiho I. sú zvyšky kenotafu Ramesseho II.

Aha — egyptský faraón 1. dynastie vládnuci okolo 3150 pred n. l. Na základe nálezu slonovinovej tabuľky z Nakkády, na ktorej sa nachádza jeho meno spolu s menom Men, býva považovaný za Meniho, legendárneho zjednotiteľa Egypta a zakladateľa 1. dynastie. V minulosti sa mu pripisovalo vlastníctvo jednej z veľkých tehlových mastáb v sev. Sakkáre, podľa najnovších výskumov bol pochovaný na archaickom pohrebisku v Umm el-Káb v Abyde.

Ahmose — meno kráľov v starovekom Egypte: Ahmose I., aj Nebpehtejre Ahmose — egyptský panovník (okolo 1543 – 1518 pred n. l.), zakladateľ 18. dynastie, syn Sekenenreho Taa II. a Ahhotep I. Ukončil boje s Hyksósmi dobytím ich pevnosti Šaruhén v Palestíne, viedol vojenské ťaženia do Núbie, kde sa mu podarilo upevniť egyptskú nadvládu a zabezpečiť južnú hranicu. Významné udalosti zo začiatku jeho vlády sú zaznamenané v biografickom nápise zo skalnej hrobky egyptského vojaka (s menom Ahmose) v lokalite El-Káb. Jeho manželka Nefertari spolu so synom Amenhotepom I. bola uctievaná ako patrónka a ochrankyňa remeselníkov z osady Dér el-Medína, ktorí pracovali na budovaní kráľovských hrobiek v Údolí kráľov. Múmie Ahmoseho I. a jeho manželky boli objavené v skrýši v Dér el-Bahrí, pravá hrobka sa nachádza zrejme v Dra Abú en-Naga v Luxore, zatiaľ čo kenotaf bol lokalizovaný v Abyde; Ahmose II., gr. Amasis — egyptský panovník 26. dynastie (okolo 570 – 526 pred n. l.). Na trón nastúpil po vojenskej vzbure v armáde proti Wahibremu. Viedol aktívnu zahraničnú politiku, podporoval usádzanie Grékov na egyptskej pôde, ktorí sa sústreďovali v Naukratide. Oženil sa s kyrénskou princeznou a po bohatom príspevku na obnovu spustošeného Apolónovho chrámu v Delfách bol uznávaný ako priateľ Helénov. Pochovaný bol pravdepodobne v chrámovom komplexe bohyne Nejt v Sau.

ach — v starovekom Egypte forma posmrtnej existencie boha alebo človeka. Niekedy sa ach považuje za jednu z troch foriem ľudskej osobnosti (popri ba a ka). Po smrti opúšťalo telo človeka, aby sa stalo jednou z cirkumpolárnych, nezapadajúcich hviezd. Za ach sa považoval i mŕtvy panovník.

Achmim — mesto v strednej časti Egypta v guvernoráte Súhádž na východnom brehu Nílu asi 200 km severne od Luxoru; 102-tis. obyvateľov (2006). Textilný (najmä bavlnársky) priemysel. Obchodné stredisko. Mesto leží v blízkosti Egyptskej národnej železnice vedúcej po západnom brehu Nílu a spájajúcej Alexandriu s Asuánom.

V starovekom Egypte známe ako Ipu (aj Chentej-Menu), v Ptolemaiovskom období centrum 9. hornoegyptského kraja a stredisko kultu boha Mina, ktorého Gréci stotožňovali s bohom Panom, preto známe aj ako Panopolis (aj Chemmis). Bolo známe výrobou textílií. Z Achmimu pochádzali rodičia kráľovnej Teje, manželky Amenhotepa III., ktorej otec Juja bol kňazom a predstaveným boha dobytka Mina. V okolí mesta bolo v začiatkoch kresťanstva (4. stor.) vybudovaných niekoľko koptských kláštorov (koptský názov mesta Chmin).

Väčšina pamiatok v meste bola v neskorších obdobiach zničená (rozobraná na stavbu iných budov), v roku 1981 boli objavené zvyšky egyptského chrámu z Rímskeho obdobia, ktorý patril k najväčším v grécko-rímskom Egypte (s fragmentmi sochy faraóna Ramesseho II., so sochou jeho dcéry Meritamen i so sochou Nepherita I., zakladateľa a prvého faraóna 29. dynastie), neskôr aj ďalšieho chrámu. Na severovýchod od Achmimu sa v oblasti el-Salamúní nachádza skalná kaplnka zasvätená Minovi, pochádzajúca z 18. dynastie, ktorú dal zrejme vytesať faraón Thutmose III. a vyzdobiť i zreštaurovať Ptolemaios II. V oblastiach el-Salamúní a el-Hawáwíš sú i početné skalné hrobky od Starej ríše až po Ptolemaiovské a Rímske obdobie.

Achmos, aj Ahmos (Achmes, Ahmes, Ahmose), asi 18. stor. pred n. l. — staroveký egyptský pisár z obdobia vlády Hyksósov. Autor najstaršieho a najvýznamnejšieho zachovaného diela starovekej egyptskej matematiky Londýnskeho (Rhindovho, Achmosovho) papyrusu. Ide o upravený prepis starších materiálov z obdobia Strednej ríše (1994 – 1797 pred n. l.). Papyrus obsahuje 85 vyriešených úloh praktickej matematiky a podáva široký obraz obsahu a úrovne matematiky svojej doby.

Achnaton — jedno z mien Amenhotepa IV. (→ Amenhotep).

Achnaton, Hymnus na Atona — staroegyptské literárne dielo asi z polovice 14. stor. pred n. l., najznámejší zo staroegyptských hymnov, patrí medzi najlepšie výtvory egyptskej poézie. Jeho autorom je pravdepodobne kráľ Amenhotep IV. (Achnaton; → Amenhotep). Hymnus opisuje základné vlastnosti božstva Atona menami ďalších bohov, ale neobsahuje o nich iné zmienky. Predstavuje pomerne najdôslednejšiu monoteistickú koncepciu Blízkeho východu (s výnimkou Izraela). Vyniká množstvom pôsobivých lyrických obrazov a jednoduchou stavbou.

Aj, Chepercheperure Aj — egyptský panovník z konca 18. dynastie (vládol 1323 – 1320 pred n. l.), brat Teje, manželky Amenhotepa III. Predpokladá sa, že mohol byť otcom Nefertiti, hlavnej manželky Amenhotepa IV. (Achnatona). Faraónom sa stal po smrti Tutanchamona, za ktorého vládol počas jeho neplnoletosti. Uzurpoval hrobku v Údolí kráľov a dal si postaviť zádušný chrám v Luxore severne od Medínet Habu.

Aker — boh v starovekom Egypte predstavujúci zem, no najmä podsvetie, kde mal ochrannú funkciu. Zobrazovaný ako 2 zrastené sfingy. Podľa jednej zo staroegyptských kozmologických predstáv prechádzal boh Slnka v noci jeho vnútrom; večer vstupoval jeho západnou hlavou a z východnej sa ráno vynáral.

Akša — archeologická lokalita na záp. brehu Nílu v sev. Sudáne asi 30 km juž. od Abú Simbelu. Nachádzal sa tam chrám zasvätený bohovi Amonovi a bohovi Re i zbožštenému Ramessemu II., ktorý ho dal postaviť. V rámci záchrannej akcie UNESCO (v súvislosti s výstavbou Asuánskej priehrady) boli zachované zvyšky chrámu premiestnené do Národného múzea v Chartúme. Pohrebiská v okolí Akše dokazujú prítomnosť núbijskej kultúry (skupiny A až X).

Amasis → Ahmose II.

Amaunet — bohyňa v starovekom Egypte, ženská partnerka boha Amona. Vystupovala ako členka Osmora, skupiny egyptských prabožstiev, ktoré stáli na prapočiatku sveta. Najstaršia zmienka o nej pochádza už z Textov pyramíd. Často stotožňovaná s bohyňami Mut, Eset, Hathor či Neit.

Amduat — súbor náboženských textov v starovekom Egypte patriacich do kategórie kníh podsvetia (Amduat v preklade znamená to, čo je v podsvetí). Niektorí egyptológovia jeho počiatky datujú do začiatku Novej ríše, iní ešte skôr. Prvé priame doklady Amduatu pochádzajú z pohrebnej komory hrobky Thutmoseho I. a až do amarnského obdobia bol hlavnou zložkou výzdoby kráľovských hrobiek 18. dynastie. Dosiaľ jediný doklad jeho výskytu v nekráľovskej hrobke pochádza z vnútorných priestorov hrobky vezíra Vesera z 18. dynastie. V nasledujúcom období sa vo výzdobe kráľovských hrobiek začali popri Amduate používať aj ďalšie náboženské skladby a v 1. tisícročí pred n. l. sa jeho texty objavujú aj na papyrusoch a rakvách v hrobkách úradníkov.

Kompozične Amduat predstavuje opis podsvetia, jeho obyvateľov a ich funkcie. Dvanásť oddielov Amduatu zodpovedá dvanástim hodinám noci. Ústredným aktérom je slnečný boh Re, jeho cesta podsvetím v posvätnej bárke so sprievodom ďalších božstiev a jeho zápas s obrovským hadom Apopom. Regeneračný proces mal podobu omladeného slnečného boha rodiaceho sa každé ráno, keď opúšťal brány podsvetia, čím v symbolickej rovine vyjadroval mýtické znovuzrodenie a vznik sveta z pravodstva chaosu.

Amenemhet — meno kráľov v starovekom Egypte:

Amenemhet I., Sehetepibre Amenemhet — egyptský panovník (1994 – 1964 pred n. l.), zakladateľ 12. dynastie. Nepochádzal z kráľovského rodu, bol synom kňaza Senvosreta a jeho manželky Nofrety. Založil novú rezidenciu Ičtawej (Ictauej) pri Lište, hoci sám bol z Horného Egypta. Na severe územia dal postaviť tzv. Vládcove múry ako pevnosti na ochranu Egypta pred násilným prenikaním kočovníkov z juhozápadnej Ázie. Ešte počas svojho života zaviedol úrad spoluvládcu, ktorým sa stal jeho syn Senvosret (I.). Zomrel násilnou smrťou, pochovaný bol v pyramídovom komplexe v Lište;

Amenemhet II., Nebukaure Amenemhet — tretí panovník 12. dynastie (1919 – 1881 pred n. l.), syn Senvosreta I. a otec Senvosreta II. Počas jeho vlády sa rozvíjal živý obchod so susednými krajinami. Jeho pyramídový komplex sa nachádza v Dahšúre;

Amenemhet III., Nimaatre Amenemhet — šiesty panovník 12. dynastie (1853 – 1809 pred n. l.). Počas jeho vlády prežíval Egypt jeden zo svojich hospodársko-politických vrcholov. Narastal počet neegyptských obyvateľov, a to najmä z Ázie, využívaných pri prácach na realizácii štátnych projektov (odvodňovacie práce vo Fajjúme, stavebná činnosť po celom Egypte, najmä na severe). Dal vybudovať dve pyramídy, v Dahšúre a v Hawwáre, kde bol zádušný chrám pyramídového komplexu považovaný antickými autormi za labyrint;

Amenemhet IV., Maacherure Amenemhet — predposledný panovník 12. dynastie (1809 – 1800 pred n. l.). Pravdepodobne nebol synom Amenemheta III. a o jeho vláde je známe len málo. Stopy jeho stavebnej činnosti sa zachovali na Sinajskom polostrove i vo Fajjúme, pochovať sa dal pravdepodobne v pyramíde v Mazghúne;

Amenemhet V. – VII. — panovníci 13. dynastie, ktorých mená sú doložené na pečatiach, skarabeoch a stélach.

Amon — meno boha v starovekom Egypte. Najstaršie písomné doklady o ňom pochádzajú zo Starej ríše, jeho význam postupne vzrastal a počas Novej ríše sa stal štátnym božstvom. Bol zobrazovaný v antropomorfnej podobe, na hlave mal korunu, ktorú tvorili dve vysoké perá. Jeho posvätnými zvieratami boli baran a hus. Centrum jeho kultu sa nachádzalo v Hornom Egypte, predovšetkým vo Wasete (gr. Téby), kde mal postavené chrámy v Karnaku a Luxore, no od začiatku Novej ríše sa stavali aj na ďalších miestach, a to i mimo hraníc Egypta. Amonovo kňazstvo požívalo veľké výsady egyptských kráľov, čím postupne získalo značný ekonomický i politický vplyv. Pokúsil sa ho zlomiť Amenhotep IV. (→ Amenhotep) v rámci svojich rozsiahlych reforiem vrátane náboženskej. Po jeho smrti Amonovo kňazstvo opäť získalo predošlé postavenie a v priebehu 1. tisícročia pred n. l. ovládalo Horný Egypt, postupne však jeho význam začal upadať. Gréci stotožňovali Amona s bohom Diom (Zeus).

amulet [lat.] — predmet nosený spravidla na krku alebo zašitý v odeve. Pripisujú sa mu ochranné a iné blahodarné účinky, má chrániť pred zlými démonmi, upírmi, urieknutím, chorobami, zranením, nešťastím ap.

Nosenie amuletov je známe od praveku a bolo rozšírené vo všetkých kultúrach a stupňoch vývinu. Ich pôvod je spojený s ranými formami náboženstva, viera v amulety súvisí s mágiou a fetišizmom. Prvotné amulety boli prírodné predmetmi (kamienky, zvieracie zuby, mušle, kostičky ap.). Neskôr nadobudli esteticko-dekoratívnu funkciu, napr. v podobe šperku (gemy, kamey). Funkciu amuletu plnilo aj maľovanie tela a tetovanie. Na Slovensku sa ako amulety používali nielen medailóny s obrazom kresťanského svätca (→ agnusky, → škapuliar, → ruženec), predmety v tvare ochranných symbolov (srdce, kríž, znaky zvieratníka), ale aj texty zariekaní, hromový kameň a tzv. merindička, uzlík s rozličnými predmetmi, medzi ktorými boli posvätené bylinky, zrnká obilia, soľ, uhlík, minca ap. Amulety nosili prevažne ženy, a to buď stále, alebo pri významných príležitostiach. Viera v účinnosť amuletov pretrvala ojedinele až do súčasnosti. Podobnú funkciu plní aj talizman.

anch — hieroglyfická značka egyptského písma znamenajúca život. Anch patril medzi posvätné symboly a amulety, často sa vyskytuje na reliéfoch a maľbách v rukách bohov a panovníkov. Tvoril predobraz tzv. koptského kríža.

Anchesenpaamon — tretia dcéra egyptského panovníka Achnatona a kráľovnej Nefertiti. Bola manželkou Tutanchatona, pôvodne sa nazývala Anchesenpaaton, neskôr si podobne ako jej manžel zmenila meno, v ktorom bolo meno boha Atona nahradené Amonom. Predpokladá sa, že práve Anchesenpaamon po Tutanchamonovej smrti napísala chetitskému kráľovi Šupiluliumovi list, v ktorom ho z politických príčin žiadala o možnosť svojho manželstva s jeho synom Zananzuom, ten však bol na ceste do Egypta zavraždený.

Anchesenpaaton → Anchesenpaamon

Aniba, egypt. Miam — archeologická lokalita na záp. brehu Nílu asi 230 km južne od Asuánu. Nachádzajú sa tu zvyšky mohutnej pevnosti zo Strednej ríše, chrám boha Hora z Aniby dal postaviť zrejme Thutmose III. z 18. dynastie. V období Novej ríše bola Aniba administratívnym centrom egyptského miestokráľa (tzv. kráľovského syna z Kuše) pre správu území južne od Asuánu. V okolí sa nachádzajú pohrebiská s početnými hrobkami.

Anuket, gr. Anukis — bohyňa v starovekom Egypte. Miestom jej kultu bol ostrov Sehel v oblasti prvého nílskeho kataraktu. Tu spolu s bohyňou Satet a bohom Chnumom tvorila tzv. božskú triádu. Bola zobrazovaná v antropomorfnej podobe s vysokou korunou zo zviazanej trstiny na hlave, jej posvätným zvieraťom bola gazela.

Anukis → Anuket

Ápis → Hapi

Apop, gr. Apopis — v egyptskej mytológii meno obrovského hada ohrozujúceho poriadok sveta. Žil v podsvetí, kde zakaždým zápasil s bohom Re, ktorý tade prechádzal na svojej nočnej posvätnej bárke k vých. horizontu. Apop bol vždy porazený, svoje sily však dokázal obnoviť, a pripraviť sa tak na ďalší zápas, v ktorom bohovi Re pomáhali ostatní bohovia tvoriaci jeho sprievod (medzi nimi Sutech).

Apopis → Apop

Armant, egypt. Iunej, gr. Hermonthis — archeologická lokalita v Egypte na záp. brehu Nílu asi 20 km juž. od Luxoru. Armant bol strediskom 4. hornoegyptského kraja a hlavným centrom kultu sokolieho boha Montua, ktorého chrám bol v priebehu 2. a 1. tisícročia pred n. l. niekoľkokrát prestavaný a rozšírený. Montuov vplyv postupne narastal a presadil sa aj v priľahlých strediskách – v Medamúde, Tóde a vo Wasete. Sev. od Armantu sa nachádzalo Bucheum, pohrebisko posvätných býkov, s ktorým v priebehu 1. tisícročia pred n. l. Montuov kult splynul.

ba — jedna z niekoľkých foriem existencie boha alebo človeka v starovekom Egypte. V súvislosti s božstvom predstavuje a vyjadruje jeho silu, ktorá mu umožňuje prejavovať sa napr. vo zvieratách, v predmetoch ap. Množné číslo ba, ktoré sa spája s významnými náboženskými strediskami ako Tell el-Faraín (Bútó), Iunu (Heliopolis) a Nechen (Hierakonpolis), predstavuje zrejme zbožštených vládcov týchto lokalít. Vo vzťahu k prostému človeku vyjadruje ba jeho životnú fyzickú i psychickú silu. V podobe ba pokračoval človek ďalej vo svojom živote po smrti. Vznikala v okamihu smrti človeka a po smrti mohla existovať, ak boli náležite vykonané všetky predpísané zádušné obrady. Zobrazovala sa v podobe vtáka s hlavou nebohého.

balzamovanie [gr. > lat.] — konzervovanie mŕtveho tela napúšťaním jeho mäkkých častí antiseptickými a fixačnými látkami (masti, injekcie), ktoré zabránia posmrtnému rozkladu. Najvyššiu dokonalosť v balzamovaní dosiahli starí Egypťania; → mumifikácia.

Gebelén, arab. Dve hory — archeologická lokalita v Egypte na západnom brehu Nílu, asi 30 km južne od Luxoru. V staroveku (od čias Starej ríše) bola miestom uctievania bohyne Hathor, ktorá tam mala postavenú svätyňu. Hathorin chrám, ktorý patril k najstarším v Egypte, bol znova vybudovaný v Ptolemaiovskom období. V Gebeléne bol uctievaný aj boh Sobek, o čom svedčí nálezisko pohrebiska krokodílov. Z obdobia 4. dynastie pochádza jeden z najvýznamnejších nálezov egyptských papyrusov, ktoré obsahujú zoznamy robotníkov, obilia, chlebov, látok a i.

Gebel es-Silsila — archeologická lokalita v Egypte asi 65 km sev. od Asuánu. Známa pieskovcovým kameňolomom, ktorý v staroveku poskytoval stavebný materiál pre egyptských faraónov. V tom období tam stálo niekoľko skalných svätýň staroegyptských božstiev, z ktorých najznámejšiu dal vybudovať faraón Horemheb z konca 18. dynastie.

gerzská kultúra — neskoroneolitická kultúra preddynastického obdobia v Egypte so strediskom v lokalite el-Gerza; súčasť mladšej fázy kultúry Nakáda (Nakáda II).

Hapi —

1. egyptský boh Nílu, nílskej záplavy a úrodnosti, symbol prichádzajúcej záplavy a jej zúrodňujúcich účinkov. Zobrazoval sa v antropomorfnej podobe obézneho muža s dlhými vlasmi, ovisnutým bruchom a ženským poprsím, ktorý prináša obetné dary. Na hlave mal často vyobrazené zväzky symbolických rastlín Horného a Dolného Egypta, ktoré splietal dohromady, vyjadrujúc tak geografickú a politickú jednotu krajiny. Uctieval sa v chrámoch iných božstiev. Na jeho počesť Egypťania skomponovali oslavné hymny;

2. egyptský boh uctievaný v podobe živého býka, Grékmi nazývaný Ápis. Podľa písomných prameňov začiatky jeho kultu siahajú do začiatku dynastického obdobia. Jeho kultové centrum bolo v meste Mennofer (gr. Memfis), kde bol uctievaný spolu s bohom Ptahom ako jeho duša (→ ba). Považovaný za jeden zo symbolov plodnosti. V mladšom období bol zobrazovaný so slnečným diskom medzi rohmi. Vyznačoval sa zvláštnymi znakmi na tele a podľa nich sa rozpoznával. Krava, ktorá ho priviedla na svet, bola uctievaná ako bohyňa Eset (gr. Isis) a po smrti bola pochovaná na sakkárskom pohrebisku v Iseu (v blízkosti Serapea). Po smrti sa Hapi stal bohom Usirom v podobe Usir-Hapi (z gr. podoby mien Osiris-Ápis vzniklo v helenistickom období nové božstvo Serapis). Telá býkov personifikujúcich Hapiho sa po smrti balzamovali na veľkom kamennom stole a pochovávali v masívnych žulových sarkofágoch v podzemných komorách Serapea v Sakkáre. Pohrebisko objavil v 50. rokoch 19. stor. francúzsky egyptológ A. Mariette;

3. egyptský boh, jeden zo štyroch synov boha Hora. Považovaný za ochrancu mŕtveho a jeho vnútorných orgánov, ktoré sa ukladali do štyroch špeciálnych nádob (→ kanopa). Pod magickou ochranou Hapiho bola nádoba, v ktorej boli uložené pľúca a ktorej veko bolo obyčajne v tvare hlavy paviána. Ako jeden zo štvorice Horových synov bol asociovaný so severnou svetovou stranou.

Harachtej → Horachtej

Haremachet → Horemachet

Haremheb → Horemheb

Harmachis → Horemachet

Hathor — egyptská bohyňa (Hathor = doslovne Horov dom), jedno z najstarších a najpopulárnejších božstiev. Spájaná bola s prírodnými silami, oblohou a slnkom, bohyňa lásky, hudby a tanca, matka, ochrankyňa, ale aj ničiteľka. Jej posvätným zvieraťom bola krava, v podobe ktorej bola aj najčastejšie zobrazovaná; okrem zoomorfnej podoby bola zobrazovaná aj v antropomorfnej i kombinovanej forme (žena s kravskými ušami a rohmi). K jej charakteristickým atribútom patria kravské rohy so slnečným kotúčom a vztýčenou kobrou, ako aj hudobný nástroj sistrum. Miesta jej kultu sa vyskytovali po celom území Egypta i mimo neho, k najznámejším patrí kultové miesto s chrámom v Dendere, kde ju uctievali ako manželku boha Hora a matku Horsemataweja. Jej najvýznamnejším sviatkom v roku bola posvätná svadba s Horom v Edfú, súčasťou slávností boli obradné plavby po Níle medzi Denderou a Edfú so sochami obidvoch božstiev. Hathor bola uctievaná aj v Serabit el-Chádim na juhozápade Sinajského polostrova ako Pani tyrkysu, ktorý sa tam ťažil, a v meste Byblos ako Pani Byblu. V nápisoch nazývaná i Pani sykomory, Pani západu ap. V mytologických textoch o oku slnečného boha Re vystupuje Hathor ako ničiteľka ľudstva, pričom sa prejavujú jej živelné deštruktívne vlastnosti. Iné texty ju predstavujú ako dcéru boha Re, ale aj ako jeho matku a matku Hora. V týchto významoch bola symbolicky považovaná za matku egyptských kráľov. V období Starej ríše bola spolu s bohom Slnka Re a kráľom uctievaná v slnečných chrámoch. V mladšom období jej funkcie a symboly splývali s inými ženskými božstvami (Eset, Sachmet, Mut a i.), v gréckej mytológii stotožňovaná s Afroditou. Na početných egyptských sochárskych dielach sa zachovalo zoomorfné zobrazenie Hathor v podobe kravy v ochrannom postoji nad panovníkom (dnes napr. v Egyptskom múzeu v Káhire), hlavice stĺpov s podobou bohyne Hathor (tzv. Hathorina hlavica) boli napr. v chráme kráľovnej Hatšepsut v Dér el-Bahrí.

Hatšepsowet → Hatšepsut

Hatšepsut, aj Hatšepsowet — egyptská kráľovná (asi 1473 – 1458 pred n. l.) z 18. dynastie, dcéra Thutmoseho I. a kráľovnej Ahmose, manželka svojho nevlastného brata Thutmoseho II., s ktorým mala dcéru Neferure. Po smrti Thutmoseho II. sa dedičom trónu stal jeho syn Thutmose III., ktorého matkou bola vedľajšia manželka. Hatšepsut počas jeho neplnoletosti spravovala krajinu ako regentka, okolo 1473 pred n. l. však prebrala na seba všetku moc s tradičnými atribútmi a symbolmi a vládla ako faraón. Na tento účel boli vytvorené propagandistické texty o jej božskom zrodení, ktoré mali za úlohu nespochybniteľne potvrdiť jej nárok na egyptský trón v duchu štátnej a náboženskej ideológie. Počas panovania podnikla niekoľko vojnových ťažení do Sýrie, Palestíny a Núbie. Najvýznamnejšie však bolo vyslanie obchodnom výpravy v 9. roku jej vlády do bájnej krajiny Punt pod vedením pokladníka Nehesiho. Expedíciu dokumentuje výzdoba chrámového komplexu, ktorý dala vybudovať v Dér el-Bahrí. Rozsiahlu stavebnú činnosť kráľovnej možno doložiť i v Karnaku, kde okrem obeliskov dala postaviť kvarcitovú kaplnku pre boha Amona známu ako Červená kaplnka (podľa farby kameňa), rozšírila chrám smerom na juhozápad stavbou ôsmeho pylónu, svätyne posvätnej bárky a i. Stavebná činnosť sa rozvíjala aj na iných miestach (Madínit Habu, Beni Hasan). Hatšepsut bola pochovaná v hrobke v Údolí kráľov (KV 20). Po jej smrti Thutmose III. nariadil odstrániť jej meno zo všetkých stavieb.

Hauhet — egyptská bohyňa. Ženský protipól boha Heha, s ktorým tvorila božskú dvojicu v ešmunénskom mýte o vzniku sveta Osmoro. Bola symbolom nekonečnosti, zobrazovaná s telom ženy a hlavou hada.

Hawwára — archeologická lokalita v Egypte na západnom brehu Nílu v oblasti Fajjúmskej oázy (→ Fajjúm). Boli tam objavené zvyšky pyramídového komplexu faraóna Amenemheta III., panovníka 12. dynastie. Pyramída bola postavená zo sušených tehál a obložená vápencovými blokmi. Pod ňou bol vybudovaný podzemný chodbový systém s pohrebnou komorou a kamenným sarkofágom, južne od nej sú ruiny rozľahlého pyramídového chrámu, ktorý antickí autori opisujú ako labyrint.

Heh — egyptský boh, ktorý sa spájal s predstavou nekonečna. Spolu so svojím ženským aspektom, bohyňou Hauhet, boli členmi ešmunénskeho Osmora, kde bol ako mužský aspekt zobrazovaný v podobe muža s hlavou žaby. V systéme čísloviek jeho hieroglyfická značka vyjadrovala číslo milión. V mýte o nebeskej krave vystupuje Heh ako jeden z bohov, ktorých vytvoril boh Šu, aby mu pomohli podopierať oblohu. Zobrazovaný bol v ľudskej podobe s božskou parochňou a bradou, zvyčajne ako kľačí a v každej ruke drží osekanú palmovú vetvu so symbolmi používanými v ikonografii na obradné zaznamenávanie rokov. Niekedy je zobrazovaný s takouto palmovou vetvou na hlave. Jeho podoba bola súčasťou ozdôb, amuletov, šperkov ap.

Heka — egyptský boh, ktorý personifikoval sily a moc mágie. Uvádzaný je už v Textoch pyramíd. Stelesňoval aj stvoriteľské sily pri vzniku sveta. Sprevádzal slnečného boha Re v jeho posvätnom člne, na ktorom sa plavil podsvetím. Zobrazovaný v antropomorfnej podobe ako muž s božskou bradou, neskôr ako chlapec.

Heket — egyptská bohyňa. Uvádza sa už v Textoch pyramíd. Mala ochranné funkcie, napr. asistovala ženám pri pôrodoch. Zobrazovaná ako žaba alebo ako žena s hlavou žaby. Jej kult je doložený na viacerých miestach, uctievali ju v chrámoch iných božstiev.

Heliopolis — grécke meno a) starovekého mesta Baalbek, b) staroegyptského mesta Iunu.

Heluán, aj Helván, Hilwan, Hulwán — mesto v Egypte v južnej časti aglomerácie Káhiry na pravom brehu Nílu; 1,295 mil. obyvateľov (2016). Priemysel hutnícky, strojársky (výroba dopravných prostriedkov, o. i. železničných vagónov), chemický (výroba priemyselných hnojív), cementársky, potravinársky, textilný, polygrafický. Klimatické a termálne kúpele. Astronomické observatórium (1904), univerzita (1975). S Káhirou spojené metrom.

Archeologická lokalita s rozľahlým pohrebiskom s hrobkami príslušníkov vyšších a nižších vrstiev spoločnosti pochádzajúcich z formatívneho a ranodynastického obdobia.

Henennisut, aj Neninisut, gr. Hérakleopolis alebo Hérakleopolis Magna — archeologická lokalita v strednom Egypte na západnom brehu Nílu juhovýchodne od Fajjúmskej oázy (asi 140 km južne od Káhiry). Mesto bolo metropolou 20. hornoegyptského kraja. Počas Prvého prechodného obdobia bolo sídlom vládcov 9. a 10. dynastie, ktorí zápasili s ďalšími hornoegyptskými rodmi o hegemóniu nad celým Egyptom. Hlsvným božstvom mesta bol boh Herišef (uctievaný s hlavou barana), ktorého Gréci stotožnili s Heraklom (odtiaľ grécka verzia názvu). Jeho chrám prestavaný počas Novej ríše a ďalšie časti mesta skúmali E. Naville, W. M. F. Petrie a i. V okolí sú pohrebiská s hrobkami pochádzajúcimi z rozličných historických období.