klaster

Text hesla

klaster, angl. cluster — zhluk, skupina, zväzok;

1. fyz. a) zhluk (súbor) častíc, ktoré sú na základe svojich vlastností odlíšiteľné od svojho okolia, napr. malé kryštalické časti polykryštalického materiálu alebo zhluky atómov s rovnako orientovanými magnetickými momentmi v paramagnetickom materiáli. Spontánny vznik a zväčšovanie takýchto klastrov sa pozoruje v blízkosti kritického bodu (→ kritický stav), keď látka mení fázu, napr. pri prechode látky z paramagnetickej do feromagnetickej fázy pri poklese teploty (→ fázová premena); b) súbor väčšieho počtu vzájomne interagujúcich častíc (atómov, molekúl), ktorý má vďaka svojmu konečnému rozmeru špecifické fyzikálne vlastnosti odlišné od makroskopicky veľkých sústav, napr. magnetický klaster zložený približne zo 100 atómov. Na približný výpočet štatistickej sumy takéhoto súboru interagujúcich častíc sa používa metóda teoretickej fyziky nazývaná klastrový rozvoj;

2. genet. klaster génov — väčšinou zdvojením vzniknutý zhluk (zoskupenie) dvoch alebo viacerých génov, ktoré kódujú rovnaký alebo podobný génový produkt. Klastre génov tvoria približne 5 % ľudskej genetickej informácie (sú evolučne konzervatívne, v genóme človeka sa vyskytujú odpradávna a používajú sa napr. pri výskume evolúcie príbuzných druhov);

3. hud. zoskupenie alebo zhluk niekoľkých (najmenej troch) súčasne znejúcich priľahlých tónov s minimálnou intervalovou vzdialenosťou (veľká a malá sekunda) vytvárajúcich disonantný akord. Klaster nie je nositeľom harmonickej funkcie v zmysle kritérií klasickej harmónie, patrí k výrazovým kompozičným prostriedkom súčasnej (najmä aleatorickej) hudby. Používa sa na vytvorenie nekonvenčných zvukomalebných efektov najčastejšie v skladbách pre klávesové nástroje, na ktorých sa hrá päsťou, dlaňou alebo predlaktím. Klastre po prvý raz použil vo svojich klavírnych skladbách Henry Cowell (*1897, †1965), inovoval ich B. Bartók a teoretické pokyny na ich interpretáciu vypracovali K. Stockhausen a G. Ligeti. V orchestrálnych dielach vzniká klaster mikrointervalovými súzvukmi v sláčikovej alebo v dychovej sekcii, príp. v ich kombináciách. Orchestrálne klastre sa stali bežnou kompozičnou praxou v 50. rokoch 20. stor.;

4. chem. komplexná častica (molekula alebo ión), ktorá obsahuje tri alebo viac navzájom viazaných kovových atómov. Klastre tvoria najmä ťažšie prechodné kovy s nižšími oxidačnými číslami. Vo forme klastrov sa často vyskytujú karbonyly kovov, napr. [Os3(CO)12], [Cu4(CO)12], alebo halogenidové komplexy, napr. [Re3Cl9], [Mo6Cl8]Cl4. Oxidačné čísla atómov kovu v halogenidových klastroch nie sú vždy zhodné. Napr. v komplexnom katióne [Nb6Cl12]2+ majú štyri atómy nióbu oxidačné číslo 2 a dva atómy oxidačné číslo 3, takže celkové formálne (priemerné) oxidačné číslo je 2,33;

5. inform. a) počítačový klaster — počítačový systém vytvorený z viacerých počítačov pomocou počítačovej siete a špeciálneho softvéru, zvonka sa javiaci ako jeden celok. Počítačový klaster má väčšiu výpočtovú kapacitu, kapacitu pamäte alebo dostupnosť ako jednotlivé počítače. Podľa účelu využitia sa hovorí o databázovom klastri, výpočtovom klastri ap. Rozsiahle klastre, zvyčajne určené na vedecké výpočty, sa nazývajú superpočítače; b) označenie diskového bloku používaného v súvislosti s operačným systémom MS DOS;

6. mat. → zhluková analýza.

Popis ilustrácie

Model klastra [Re3Cl9]

Text hesla

klaster, angl. cluster — zhluk, skupina, zväzok;

1. fyz. a) zhluk (súbor) častíc, ktoré sú na základe svojich vlastností odlíšiteľné od svojho okolia, napr. malé kryštalické časti polykryštalického materiálu alebo zhluky atómov s rovnako orientovanými magnetickými momentmi v paramagnetickom materiáli. Spontánny vznik a zväčšovanie takýchto klastrov sa pozoruje v blízkosti kritického bodu (→ kritický stav), keď látka mení fázu, napr. pri prechode látky z paramagnetickej do feromagnetickej fázy pri poklese teploty (→ fázová premena); b) súbor väčšieho počtu vzájomne interagujúcich častíc (atómov, molekúl), ktorý má vďaka svojmu konečnému rozmeru špecifické fyzikálne vlastnosti odlišné od makroskopicky veľkých sústav, napr. magnetický klaster zložený približne zo 100 atómov. Na približný výpočet štatistickej sumy takéhoto súboru interagujúcich častíc sa používa metóda teoretickej fyziky nazývaná klastrový rozvoj;

2. genet. klaster génov — väčšinou zdvojením vzniknutý zhluk (zoskupenie) dvoch alebo viacerých génov, ktoré kódujú rovnaký alebo podobný génový produkt. Klastre génov tvoria približne 5 % ľudskej genetickej informácie (sú evolučne konzervatívne, v genóme človeka sa vyskytujú odpradávna a používajú sa napr. pri výskume evolúcie príbuzných druhov);

3. hud. zoskupenie alebo zhluk niekoľkých (najmenej troch) súčasne znejúcich priľahlých tónov s minimálnou intervalovou vzdialenosťou (veľká a malá sekunda) vytvárajúcich disonantný akord. Klaster nie je nositeľom harmonickej funkcie v zmysle kritérií klasickej harmónie, patrí k výrazovým kompozičným prostriedkom súčasnej (najmä aleatorickej) hudby. Používa sa na vytvorenie nekonvenčných zvukomalebných efektov najčastejšie v skladbách pre klávesové nástroje, na ktorých sa hrá päsťou, dlaňou alebo predlaktím. Klastre po prvý raz použil vo svojich klavírnych skladbách Henry Cowell (*1897, †1965), inovoval ich B. Bartók a teoretické pokyny na ich interpretáciu vypracovali K. Stockhausen a G. Ligeti. V orchestrálnych dielach vzniká klaster mikrointervalovými súzvukmi v sláčikovej alebo v dychovej sekcii, príp. v ich kombináciách. Orchestrálne klastre sa stali bežnou kompozičnou praxou v 50. rokoch 20. stor.;

4. chem. komplexná častica (molekula alebo ión), ktorá obsahuje tri alebo viac navzájom viazaných kovových atómov. Klastre tvoria najmä ťažšie prechodné kovy s nižšími oxidačnými číslami. Vo forme klastrov sa často vyskytujú karbonyly kovov, napr. [Os3(CO)12], [Cu4(CO)12], alebo halogenidové komplexy, napr. [Re3Cl9], [Mo6Cl8]Cl4. Oxidačné čísla atómov kovu v halogenidových klastroch nie sú vždy zhodné. Napr. v komplexnom katióne [Nb6Cl12]2+ majú štyri atómy nióbu oxidačné číslo 2 a dva atómy oxidačné číslo 3, takže celkové formálne (priemerné) oxidačné číslo je 2,33;

5. inform. a) počítačový klaster — počítačový systém vytvorený z viacerých počítačov pomocou počítačovej siete a špeciálneho softvéru, zvonka sa javiaci ako jeden celok. Počítačový klaster má väčšiu výpočtovú kapacitu, kapacitu pamäte alebo dostupnosť ako jednotlivé počítače. Podľa účelu využitia sa hovorí o databázovom klastri, výpočtovom klastri ap. Rozsiahle klastre, zvyčajne určené na vedecké výpočty, sa nazývajú superpočítače; b) označenie diskového bloku používaného v súvislosti s operačným systémom MS DOS;

6. mat. → zhluková analýza.

Zverejnené v marci 2017.

citácia

Klaster [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-12-15]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/klaster