kanibalizmus

Text hesla

kanibalizmus [indiánske jazyky > špan.] —

1. antropofágia, ľudožrútstvo — konzumovanie ľudského tela alebo jeho častí inými ľuďmi. Kanibalizmus sa v rozličných formách praktizoval na rôznych stupňoch vývoja ľudskej spoločnosti od najstarších čias až po súčasnosť na väčšine obývaných území. Rozlišuje sa potravný a psychopatický kanibalizmus. Habituálny potravný kanibalizmus (ľudské mäso sa pokladalo za bežnú potravu) bol spočiatku prirodzenou súčasťou ľudského života. Postupným vývojom bol zavrhnutý, zakázaný a trestný. Napriek tomu sa však aj v súčasnosti vyskytuje u niektorých prírodných národov rituálny potravný kanibalizmus ako súčasť celého komplexu náboženských a sociálnych zvykov, keď sa časti ľudského tela konzumujú napr. s vierou, že na konzumenta prejdú vlastnosti skonzumovanej časti (zjedenie srdca dodá smelosť, zjedenie mozgu rozum a i.), ďalej z pomsty ap. Jeho zvláštnou formou je takzvaný endokanibalizmus spočívajúci v konzumovaní určitých vybraných častí tela zomretých rodičov. V minulosti viedol kanibalizmus k rozšíreniu neurodegeneratívnej choroby mozgového tkaniva (→ Creutzfeldtova-Jakobova choroba) medzi pôvodnými obyvateľmi Novej Guiney, ktorí po víťaznom boji konzumovali mozog porazených nepriateľov. Núdzový potravný kanibalizmus sa vyskytuje sporadicky v extrémnych situáciách (hladomor, vojny, prírodné katastrofy, dlhodobá izolácia skupiny ľudí bez dostatku potravy) s cieľom prežiť hladovanie. Psychopatický kanibalizmus sa sporadicky objavuje u psychopatických osôb ako výraz rezignácie na plnenie vysoko nastavených hodnotových kritérií kultúrneho a spoločenského života; konzumovanie častí vlastného tela sa nazýva autokanibalizmus;

2. zool. požieranie jedincov v rámci jedného, resp. príbuzného druhu najčastejšie pre nedostatok potravy napr. pri premnožení. Kanibalizmus sa vyskytuje pri niektorých druhoch hmyzu (tzv. sexuálny kanibalizmus napr. pri snovačke jedovatej, Latrodectus hasselti, a modlivke zelenej, Mantis religiosa; samičky po kopulácii požierajú samčeky), ako aj pri stavovcoch (tzv. veľkostno-štrukturálny kanibalizmus napr. pri sysľovi Beldingovom, Urocitellus beldingi, väčšie jedince požierajú menšie; tzv. rodinný kanibalizmus napr. pri diviakovi lesnom, Sus scropha, dospelé jedince požierajú vlastné mláďatá; tzv. vnútromaternicový kanibalizmus napr. pri salamandre škvrnitej, Salamandra salamandra, embryá v maternici sa požierajú navzájom).

Kanibalizmus sa vyskytuje aj vo veľkochovoch hydiny a prasiat ako porucha skupinového správania v dôsledku psychickej záťaže, resp. ako zlozvyk, pri ktorom sa jednotlivé zvieratá navzájom napádajú a zraňujú (pri hydine sa prejavuje ozobávaním peria, kloaky, behákov a hlavy, pri prasatách obhrýzaním chvostíkov a uší).

Zverejnené v marci 2017.

Kanibalizmus [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2023-02-08]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kanibalizmus