acarapidosis [aka- -dózis; gr. > lat.] → akarinóza včiel

acarosis [aka- -zis] → akaróza

acidóza [lat. + gr.], acidosis —

1. lek. porucha acidobázickej rovnováhy podmienená zvýšením koncentrácie vodíkových iónov v extracelulárnej tekutine (tekutina obklopujúca bunky tela) a poklesom pH pod 7,36. Podľa mechanizmu vzniku sa rozlišuje respiračná acidóza, ktorá vzniká nedostatočným vylučovaním oxidu uhličitého z organizmu (poruchy dýchania), a metabolická acidóza, ktorá je zapríčinená zvýšeným prísunom vodíkových iónov exogénnou (otravy), resp. endogénnou (diabetická ketoacidóza) cestou, ich nedostatočným vylučovaním (zlyhávanie obličiek) alebo zvýšenými stratami hydrogenuhličitanu sodného (napr. pri hnačkách). Opak: alkalóza;

2. veter. metabolické ochorenie zvierat, ktorého sprievodným prejavom je zvýšený obsah kyslých látok v krvi (pokles pH krvi pod 7,35) alebo strata báz. Vyskytuje sa pri jednostrannom kŕmení prežúvavcov a pri kŕmení nekvalitnými krmivami s vysokým obsahom kyselín.

actinomycosis [ak- -kózis] → aktinomykóza

acyklia [gr.] — funkčná porucha vaječníkov samíc zvierat vznikajúca v dôsledku hormonálnej nedostatočnosti podmozgovej žľazy (hypofýzy) a vaječníkov. Vyznačuje sa dlhodobým chýbaním štádia ruje pri zvieratách s pravidelne sa opakujúcim pohlavným cyklom. Pri zvieratách so sezónnym výskytom ruje sa obdobie mimo sezóny párenia pokladá za fyziologickú acykliu. Acyklia sa prirodzene vyskytuje v čase gravidity zvierat.

adspekcia [lat.] → aspekcia

afta [gr.], aphta — ochorenie slizníc a kože prejavujúce sa pľuzgiermi. Po ich prasknutí (prípadne strhnutí) vzniká bolestivý defekt, okolo ktorého je červený dvorček, tzv. halo. Ranky po sekundárnej infekcii môžu vyústiť do hnisavého procesu. Tvorba áft u ľudí súvisí s herpetickými ochoreniami, s alergiami, nedostatkom vitamínov (najmä skupiny B), poruchami tráviaceho traktu, ako aj s menštruáciou. Aftu môžu vyvolávať fyzikálne a mechanické vplyvy, trvá 7 – 10 dní, hojí sa spontánne aj bez liečby. Ochorenie je charakteristické častým opakovaním. Zvieratám sa afty tvoria pri vírusových chorobách (slintačka a krívačka) na sliznici ústnej dutiny, na koži okolo úst a nosových otvorov, na vemene, trupe a končatinách (na miestach s jemnejšou kožou a slabým osrstením).

agalakcia [gr.], agalactia — lek., veter. neschopnosť tvoriť mlieko; pri zvieratách vzniká najčastejšie v dôsledku zápalu mliečnej žľazy, nedostatočnej výživy alebo staroby. Infekčná agalakcia – nákazlivé ochorenie postihujúce ovce a kozy. Prejavuje sa vysokou horúčkou, malátnosťou, nežravosťou, opuchom a bolestivosťou vemena i stratou mlieka. Postihnuté zvieratá hynú.

akantocefalóza [gr.] — vnútorné parazitárne ochorenie vodnej hydiny, najmä kačíc, spôsobené háčikohlavcami. Hromadné napadnutie spôsobuje vážne zdravotné problémy, postupné chudnutie, hnačky, málokrvnosť a ovplyvňuje znáškovú úžitkovosť.

akantóza [gr.], acanthosis — kožné ochorenie. Postihuje najmä staršie psy. Prejavuje sa tmavšou pigmentáciou a rozličným zhrubnutím papilárnej a rohovej vrstvy kože, zjavuje sa na málo osrstených miestach, napr. na mliečnej žľaze, ušniciach a nose. Príčina choroby nie je známa.

akarapidóza [gr. > lat.] → akarinóza včiel

akaróza [gr. > lat.], acarosis — parazitárne ochorenie zvierat spôsobené roztočom z rodu Acarus, ktorý napáda miesta s tenšou kožou a jemnejšou srsťou; môže sa rozšíriť na celé telo. Na postihnutých miestach sa tvoria uzlíky, ktoré neskôr praskajú, koža sa stáva červenkastou a hrubne, vznikajú chrasty, vypadáva srsť. Zvieratá pociťujú silné svrbenie, často sa otierajú, prejavujú nepokoj. Akaróza sa vyskytuje najmä pri koňoch, kozách, ošípaných a psoch.

aktinomykóza [gr.], actinomycosis —

1. lek. chronické hnisavé ochorenie rôznych tkanív spôsobené aktinomycétami. Prameňom nákazy je sám človek, nakazí sa z vlastného vnútorného prostredia (napr. z ústnej dutiny). Aktinomykóza postihuje pľúca, oblasť hrudníka a krku alebo brucho. Lieči sa penicilínom, v prípade potreby chirurgicky;

2. pri zvieratách chronický zápal vyvolaný aktinomycétami. Vyskytuje sa najmä pri hovädzom dobytku (postihuje mäkké častí ústnej dutiny a jazyka) a ošípaných (postihuje vemeno). Klinické príznaky sa vyvíjajú dlhodobo – tvorba podkožných opuchlín s častým porušením citlivosti kože. Pri postihnutí jazyka vzniká jeho výrazný opuch (tzv. drevený jazyk), jazyk vyčnieva z ústnej dutiny a má obmedzenú pohyblivosť;

3. choroba rastlín spôsobená niektorým druhom prokaryontných jednobunkových organizmov z radu Actinomycetales. Zvyčajne sa prejavuje chrastavitosťou. Vyskytuje sa pri zemiaku, repe a mrkve.

akuarióza [gr.] — invázne ochorenie hydiny a holubov spôsobené niekoľkými druhmi akuárií (parazitických červov), pri holuboch napr. Acuaria spiralis. Spôsobuje poruchy na sliznici žalúdka, odumieranie tkaniva ap. Vzniká najmä v letných mesiacoch, postihnutý živočích slabne a časom hynie. Prevencia predpokladá odstraňovanie medzihostiteľov a udržiavanie prísnej čistoty.

allotriophagia [-fá-] → alotriofágia

alopécia [gr.] —

1. lek. → plešivosť;

2. veter. alotrichopécia — strata srsti na zvyčajne osrstených miestach zvierat. Vyskytuje sa najmä pri rôznych kožných ochoreniach (dermatomykózy, roztočové ochorenia ap.). Z hospodárskych zvierat najčastejšie postihuje hovädzí dobytok, z domácich zvierat psy.

alotrichopécia [gr.] → alopécia

alotriofágia [gr.], allotriophagia, lízavka — veter. chronické ochorenie (najmä dobytka) prejavujúce sa zvrátenou chuťou. Môže byť sprievodným príznakom niektorých ochorení (metabolické poruchy, helmintózy). Zvieratá žerú zem, piesok, rôzne predmety (napr. kožené), drevo, znečistenú podstielku, pijú močovku, lížu srsť, v dôsledku čoho sa im často upchávajú predžalúdkové otvory. Pri ovciach sa prejavuje rozsiahlym požieraním vlny, čo má za následok zažívacie poruchy až úhyn.

American Rock [emerikn rok] → amroks

amroks, angl. American Rock — úžitkové stredne ťažké mäsovo-nosivé plemeno kúr, ktoré sa do Európy dostalo po 2. svet. vojne. Chovajú sa iba pásikavé kury, základná farba operenia je čierna so širšími priečnymi sivo-bielymi pásmi. Hmotnosť kohúta je 3,5 – 4,5 kg, sliepky 3 – 3,5 kg, znáška 200 vajec ročne.

anafrodízia [gr.] — veter. nedostatočné vonkajšie prejavy ruje zvierat, tichá ruja. Vznikajú v dôsledku nedostatočnej psychickej erotizácie a zníženej produkcie samičích pohlavných hormónov. Primárnymi príčinami môžu byť neadekvátna výživa, extrémne výkyvy počasia, stresové stavy (napr. transport) a genetická predispozícia.

anafylaxia [gr.] — stav vyvolaný anafylaktickou reakciou s účasťou protilátok IgE (→ imunoglobulíny) alebo prostredníctvom aktivovaného komplementu. V druhom prípade ide o agregačnú anafylaxiu, ktorá vzniká tak, že v organizme sa napr. po opakovanom podaní toho istého antigénu jeho reakciou s predtým vytvorenými protilátkami (zvyčajne IgG) tvorí množstvo precipitujúcich (agregujúcich) imunokomplexov, ktoré aktivujú komplement. Vznikajú pritom anafylatoxíny, ktoré zo žírnych buniek a z bazofilov uvoľnia mediátory anafylaxie. Okrem imunokomplexov môžu takto aktivovať komplement aj agregáty IgG (zhluky ich molekúl). Rozlišuje sa systémová (celková) anafylaxia, ktorá môže viesť k anafylaktickému šoku (u človeka napr. po opakovanom injikovaní cudzorodej bielkoviny alebo po opakovanom uštipnutí hmyzom – včely alebo osy), a lokálna anafylaxia, ktorá sa môže vyskytnúť na koži (žihľavka), nosovej sliznici (nádcha) alebo na sliznici tráviaceho ústrojenstva (kŕče, hnačka).

anaplazmóza [gr.] — parazitárne ochorenie hovädzieho dobytka a oviec vyvolané cudzopasníkom, rodom rickettsií Anaplasma, ktorý napáda červené krvinky. Vyskytuje sa v okolí Stredozemného mora, v Severnej Amerike a v južnej Afrike.

andalúzanka — ľahké nosivé plemeno kúr vyšľachtené v Anglicku zo španielskych kúr. Hmotnosť kohúta 2,5 – 3 kg, sliepky 2 – 2,5 kg. Náročné na chovateľskú úroveň. Nazvaná podľa španielskeho kraja Andalúzia.

androgény [gr.] — samčie pohlavné hormóny produkované v pohlavných žľazách a v kôre nadobličiek. Sú zodpovedné za vývoj sekundárnych pohlavných znakov, vývoj pohlavných orgánov a sexuálne správanie samcov. Tvoria sa v semenníkoch, v malom množstve vo vaječníkoch a v kôre nadobličiek oboch pohlaví. Najdôležitejším androgénom u človeka je testosterón. Vo fetálnom období androgény ovplyvňujú vývoj vonkajších genitálií. Najvýraznejšie účinky majú počas puberty – ovplyvňujú rast mieška, pohlavného údu a prostaty, vývoj ochlpenia mužského typu, rast fúzov a brady, prehĺbenie hlasu, rozvoj pohlavnej potencie a agresívnejšieho správania, rast svalovej hmoty. V dospelosti udržiavajú mužský charakter ochlpenia a mužské správanie, podporujú vývoj spermií, červených krviniek a bránia vzniku osteoporózy. Používajú sa v substitučnej liečbe u mužov (napr. na potlačenie niektorých prejavov podmienených nadbytkom ženských pohlavných hormónov), ako anaboliká a u žien pri liečbe nádoru prsníka.

andrológia [gr.] —

1. lek. náuka o mužskom organizme, jeho morfológii a patológii pohlavných orgánov;

2. veter. náuka o fyziológii a patológii samčích pohlavných orgánov a sexualite samcov.

anglický strakoš — malé športové plemeno králikov vyšľachtené 1880 v Anglicku z domácich strakatých králikov. Telo má štíhle s dlhšími končatinami, hmotnosť 2,25 – 3,25 kg. Základná farba srsti je biela s jemnou strakatou čiernou, modrou, žltou alebo sivou kresbou; udržanie ideálnej strakatosti je veľmi náročné.

angorský králik — jedno z najstarších plemien králika. Do 1. svetovej vojny bol v Čechách a na Slovensku športovým plemenom, v súčasnosti sa chová najmä pre dlhú jemnú a hustú srsť vo viacerých farebných odtieňoch (najväčšie praktické uplatnenie má srsť bielych králikov), ktorá sa musí pravidelne zostrihávať. Produkcia srsti samíc a kastrátov je väčšia.

ankona — ľahké nosivé plemeno kúr pôvodom z Talianska. Chová sa s čierno-bielou kresbou, pričom biela kresba musí byť pravidelne rozmiestnená po celom tele. Hmotnosť kohúta 2,7 – 3 kg, sliepky 2,3 – 2,5 kg. Nazvaná podľa talianskeho mesta Ancona.

ankylosis [-zis] → ankylóza

ankylóza [gr.], ankylosis — kĺbová stuhnutosť spôsobená patologickými procesmi kĺbu alebo jeho okolia. Charakterizuje ju úplná strata hybnosti. Liečba: operačná úprava postavenia kĺbových koncov; mobilizačné výkony s cieľom zlepšiť alebo nahradiť stratenú hybnosť kĺbu. Ankylóza je trvalý stav, najdôležitejšia je prevencia.

antverpčanka — okrasné plemeno malých kúr vyšľachtené v Belgicku. Vyznačuje sa pernatými ozdobami a prítulnou povahou, perie v zátylí vytvára hrivu. Hmotnosť kohúta je 0,6 kg, sliepky 0,5 kg. Nazvané podľa belgického mesta Antverpy.

araukana — športovo-okrasné plemeno kúr nazvané podľa čilského indiánskeho kmeňa Araukánov, ktorí ho pôvodne chovali, koncom 19. stor. dovezené do Európy. Vyznačuje sa živým temperamentom. Hmotnosť kohúta 2 kg, sliepky 1,6 kg.

Arendarčík, Jozef, 23. 4. 1922 Batizovce, okres Poprad – 8. 12. 1993 Košice — slovenský veterinárny fyziológ, endokrinológ a hematológ. R. 1954 – 90 pôsobil na Vysokej škole veterinárskej (dnes Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie) v Košiciach, 1957 – 80 vedúci Katedry porovnávacej fyziológie, 1980 – 87 po reštrukturalizácii sústavy katedier vedúci Oddelenia porovnávacej fyziológie Katedry normálnej a patologickej fyziológie; 1968 mimoriadny profesor, 1970 DrSc.

Predstaviteľ porovnávacej fyziológie, zakladateľ a priekopník veterinárnej endokrinológie na Slovensku. Zaoberal sa niektorými hematologickými ukazovateľmi a ich praktickým využitím, ale najmä izoláciou a stanovením aktivity hypofyzárnych a extrahypofyzárnych gonadotropných hormónov pri domácich zvieratách so zameraním na reguláciu a riadenie ich reprodukcie, ďalej endokrinnými a funkčno-morfologickými ukazovateľmi systému hypotalamus – hypofýza – ováriá pri prežúvavcoch, ako aj vplyvom jednorazového a chronického rádioaktívneho žiarenia na gonadotropnú funkciu hypotalamo-hypofyzárneho systému oviec.

Spoluautor učebníc Fyziologie hospodářských zvířat (1969) a Veterinárna medicína pre farmaceutov (1974), autor a spoluautor okolo 190 vedeckých a odborných článkov v domácich a zahraničných odborných časopisoch. Člen výboru Slovenskej fyziologickej spoločnosti a Slovenskej endokrinologickej spoločnosti pri Slovenskej lekárskej spoločnosti, 1964 – 80 výkonný redaktor vedeckého časopisu Folia veterinaria. Nositeľ mnohých ocenení.

argentínsky naháč — plemeno bezsrstých mačiek, v Európe zatiaľ veľmi zriedkavé.

asanačný veterinárny ústav → kafiléria

asil — bojovné plemeno kúr pôvodom z Prednej Indie, do Európy sa dostalo koncom 19. stor. Na dokonalosť kresby peria sa nekladie dôraz, hlavný je bojovný výzor. Krížením so stredne ťažkými plemenami poskytuje krížence vhodné na výkrm. Hmotnosť kohúta 2,1 – 2,5 kg, sliepky 1,6 – 2 kg.

askaridóza [gr.], askaridiáza, ascaridosis, ascaridiasis — ochorenie, ktorého pôvodcom je škrkavka detská. Vyskytuje sa na celom svete, najmä však v trópoch a subtrópoch. Dospelé škrkavky parazitujú v tenkom čreve, zdrojom nákazy je infikovaný človek vylučujúci v stolici ich vajíčka. Nákaza nastáva požitím zrelých vajíčok z pôdy prostredníctvom kontaminovanej vody alebo potravy (najmä nedostatočne umytej zeleniny). Larva sa v tenkom čreve uvoľní z vajíčka a dostáva sa krvnou cestou do pečene, pľúc a po určitom čase zrenia opäť tráviacim traktom do čreva. Ochorenie sa prejavuje zvýšenými teplotami (asi 5. – 6. deň po nakazení pri migrácii lariev do pľúc), poruchami dýchacieho systému. Črevnú formu parazitózy sprevádzajú bolesti brucha, nechutenstvo, hnačky, vracanie. Červy môžu spôsobiť zápal červovitého prívesku slepého čreva, črevnú nepriechodnosť, žltačku, pri zhluku aj perforáciu čreva. Diagnostika sa zakladá na náleze vajíčok v stolici chorého. Liečba: chemoterapeutická. Prevencia: dôsledná hygiena (ruky, strava, najmä ovocie a zelenina), aktívne vyhľadávanie a liečba nakazených detí, najmä v detských kolektívoch.

Vyskytuje sa aj pri zvieratách, najčastejšie pri hydine, ošípaných a koňoch. Za vážne ochorenie sa považuje predovšetkým pri mladých zvieratách. Pri prasatách môže vyvolať askaróznu pneumóniu spojenú s vážnymi dýchacími poruchami a zvýšenou telesnou teplotou. Črevná forma spravidla vyvoláva zaostávanie v raste. Pri kurčatách sú sprievodnými znakmi hnačka, načuchrané perie a vychudnutosť.

aspekcia [lat.], adspekcia — vyšetrovacia metóda usmerňujúca ďalší postup pri klinickom vyšetrovaní na základe posúdenia symptómov, ktoré možno vierohodne posúdiť zrakom (farba slizníc, frekvencia a intenzita dychu, stabilita, chôdza, správanie, reakcie na predmety atď.).

balijská mačka — plemeno mačiek s dlhou klinovitou hlavou, rovným nosom, stredne veľkými mandľovitými očami modrej farby a veľkými zašpicatenými, pri základoch širokými ušami. Má dlhý tenký chvost (chlpy na ňom by mali mať tvar chochola) a jemnú mliečnobielu srsť bez podsady, uši, nohy, chvost a labky sú ružovkastosivé. Variety sa uznávajú ako pri siamských mačkách, z ktorých najpravdepodobnejšie aj pochádzajú a ktoré majú mutantný gén zodpovedný za rast dlhej srsti.

bantamka — jedno z najstarších malých športovo–okrasných plemien kúr dovezené do Európy z Japonska. Hmotnosť kohúta 0,6 kg, sliepky 0,5 kg, farebne veľmi rôznorodé plemeno. Nazvané omylom podľa indonézskeho mesta Bantam.

blastocysta [gr.] — primitívna zárodočná vrstva blastuly; guľovitý útvar s dutinou, ktorý vzniká brázdením vajíčka cicavcov pri jeho prechode vajcovodom do maternice (postupným delením buniek moruly) a tvorí ďalšie vývinové štádium blastogenézy. Včasná blastocysta obsahuje približne 60 buniek, delením sa počet buniek ďalej zvyšuje. Vonkajšiu stenu blastocysty tvoria bunky, ktoré sa nazývajú trofoblast, dutinu blastocysty vypĺňa tekutina. Na periférii dutiny sú uložené vnútorné bunky blastocysty tvoriace embryoblast, z ktorého buniek sa v ďalšom vývine vyvíja celé embryo.

butón [fr.] — špecifické patologické zmeny (útvary) vznikajúce na sliznici žalúdka a hrubého čreva ošípaných; patognómický príznak chronickej formy klasického moru ošípaných.

campylobakterióza [kam-] → kampylobakterióza

capillariosis [ka-; lat.] → kapilarióza

diftéria [gr. > lat.] —

1. lek. → záškrt;

2. veter. diftéria hydiny → kiahne (vtáčie).

dyzentéria, bacilárna úplavica, črevná úplavica — vysoko nákazlivé črevné ochorenie človeka a zvierat, ktorého pôvodcom sú baktérie rodu Shigella (bacilárna dyzentéria), na Slovensku najčastejšie Shigella sonnei, v menšej miere Shigella flexneri; najťažší priebeh má dyzentéria vyvolaná baktériou Shigella dysenteriae. V tropických a subtropických oblastiach sa vyskytuje amébová dyzentéria (→ amébiáza).

Dyzentéria je typickým ochorením z nedodržania základných hygienických noriem, prenáša ju výlučne človek špinavými rukami, potravinami, vodou a pod. Inkubačná doba je 1 – 7 dní, najčastejšie 3 dni. Ochorenie sa začína bolesťami brucha s bolestivým nutkaním na stolicu (tenezmus) 10- až 30-krát denne a horúčkou. Stolica je vodnatá, často s prímesou hlienu a krvi. V súčasnosti má dyzentéria zväčša ľahký, u oslabených, starých alebo malých jedincov však môže mať ťažký priebeh.

Liečba spočíva v podávaní dostatočného množstva tekutín a diéte, pri ktorej v ľahších prípadoch príznaky ochorenia ustúpia o 1 – 2 dni, v ťažších prípadoch je nevyhnutná rehydratácia organizmu infúziami, podávanie chemoterapeutík určených na dezinfekciu čriev, prípadne spazmolytík na zmiernenie tenezmu.

enterohepatitída [gr.] —

1. zápal tenkého čreva a pečene;

2. → histomoniáza.

entomóza [gr.] — všeobecné označenie chorôb vyvolaných parazitickým hmyzom a roztočmi; → ektoparazitózy.

enzootia [gr.] — hromadné ochorenie zvierat, ktoré sa vyskytuje na určitom vymedzenom území a nešíri sa do okolia (infekcie s prírodnou ohniskovosťou, napr. červienka).