Jorubovia

Jorubovia, aj Yorubovia, vlastným menom omo Yorùbá — západoafrická etnická skupina z juhozápadnej časti Nigérie (najmä štáty Ekiti, Lagos, Ogun, Ondo, Osun a Oyo, čiastočne aj Bayelsa, Delta, Edo, Kwara a Kogi). Najpočetnejšia národnosť Nigérie (29 mil., 2016). Okrem Nigérie žijú aj v Ghane, Benine, Pobreží Slonoviny, Togu, Rovníkovej Guinei, Burkine Faso, Nigeri, Libérii, Gambii, Sierre Leone, Spojenom kráľovstve, Grécku a USA; spolu asi 30 mil. (2016). Hovoria jorubským jazykom. Vyznávajú kresťanstvo (protestanti), islam (sunniti), africké tradičné náboženstvo.

Pôvod Jorubov nie je dodnes objasnený. Podľa jednej z legiend prišli okolo roku 1000 pred n. l. do oblasti juhozápadnej Nigérie z Núbie a Egypta, odkiaľ ušli pred náboženským prenasledovaním. Podľa jorubského kozmogonického mýtu boh Olorun (aj Olodumare) stvoril mesto Ife (Ile-Ife) ako prvé obývateľné miesto na Zemi a poslal tam Oduduwu (aj Odudua), jedného zo 16 menších bohov, ktorý založil kráľovstvo Ife a stal sa jeho prvým panovníkom (nazývaným oni). Ďalšie zo 16 pôvodných jorubských kráľovstiev založili jeho synovia a stali sa ich vládcami (nazývaní oba). Autoritu kráľa potvrdzoval kozmogonický mýtus o stvorení Zeme, podľa ktorého kráľ a členovia kráľovského rodu i najvyššej vrstvy kňazov nepochádzali z toho istého predka ako zvyšok kmeňa, ich predkami neboli bytosti zo Zeme a od ostatných ľudí sa odlišovali stavbou tela (mali úzke a predĺžené lebky). Pozícia kráľa bola dedičná, neprechádzala však vždy priamo z otca na syna. Ako jediný mal právo nosiť perlami zdobené rúcho, sandále, slnečník a palicu.

Prvé historicky doložené jorubské kráľovstvo (mestský štát) Ife vzniklo v 10. stor. a jeho panovník (oni) sa stal najvyššou náboženskou autoritou Jorubov. Postupne vznikali ďalšie kráľovstvá (mestské štáty, napr. Sabe, Ketu, Egba, Ado Ekiti, Ijebu, Awori, Oyo), od 12. stor. existoval silný zväzok 16 jorubských štátov (Jorubská ríša), v ktorom vedúcu úlohu hralo Ife a v 17. stor. Oyo, ktorého vládca (nazývaný alaafin) sa stal politickou i náboženskou hlavou Jorubov. Jorubská ríša sa v tom období rozprestierala od rieky Niger na východe po Ghanskú ríšu na západe. V 17. a 18. stor. Jorubovia bohatli najmä vďaka obchodu s otrokmi, ktorého zákaz (1807) však výrazne oslabil ich ekonomiku. To spolu s expanziou moslimskej Sokotskej ríše viedlo k úpadku kráľovstva Oyo, spod jeho nadvlády sa vymanili Ibadan (založený koncom 18. stor., v 1. pol. 19. stor. vojensky a politicky najvýznamnejší jorubský mestský štát), Ijebu a ďalšie jorubské štáty, ktoré bojovali medzi sebou (takzvaná jorubská občianska vojna). V 80. rokoch 19. stor. Briti nepokoje ukončili, územia obývané Jorubmi včlenili do protektorátu Južná Nigéria a začiatkom 20. stor. ich oficiálne kolonizovali, pričom systém britskej vlády nad krajinou napodobňoval štruktúru pôvodnej vlády (→ Nigéria, Dejiny)

Jorubovia sa zaoberajú prevažne poľnohospodárstvom (pestovanie dioskórey, kolokázie jedlej, kukurice, manioku, prosa, kakaovníka), ale aj rybolovom, sú známi aj ako zdatní obchodníci a najmä ako zruční remeselníci a vynikajúci umelci, jorubské výtvarné umenie predstavuje jeden z pilierov klasického afrického umenia, jorubského pôvodu sú nigérijskí spisovatelia Daniel Olorunfemi Fagunwa, píšuci po jorubsky, Amos Tutuola, prvý africký nositeľ Nobelovej ceny za literatúru (1986), Wole Soyinka, píšuci po anglicky (→ nigérijská literatúra) i spisovateľ, propagátor tradičnej jorubskej kultúry a profesor jorubského jazyka na univerzite v Ibadane Akinwumi Isola.

Tradičné náboženstvo Jorubov má zložitú hierarchiu 400 – 600 menších božstiev (orišov), na čele ktorých stojí hlavný boh stvoriteľ (pán nebies) Olorun (aj Olodumare). K hlavným božstvám patria Orunmila, božstvo (oriša) múdrosti, ktoré má veštecké schopnosti (veštiareň v meste Ife) a je hlavným patrónom takzvaného Orákula Ifá, systému predpovedania budúcnosti obsiahnutého v ústne tradovanom súbore textov (Odù-Ifá; 2008 zapísaný do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO), Osun, bohyňa plodnosti a ochrankyňa detí a matiek (Posvätný háj bohyne Osun na okraji mesta Oshogbo, ktorý tvorí viacero hájov zasvätených jednotlivým jorubským božstvám, bol 2005 zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO), Oya, bohyňa vetra, búrky a rieky Niger a manželka Šanga (Šango), boha hromu a blesku a vládcu kráľovstva Oyo (festival konaný každoročne na jeho počesť bol 2023 zapísaný do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO), Eleda (Èşù, Ešu, Eleggua), ktorá je zodpovedná za osud človeka, jeho úspechy i neúspechy a sprostredkúva ľudské prosby božstvám, a i. Charakteristickým znakom jorubského náboženstva je kult predkov, viera, že mŕtvi môžu ovplyvniť život potomkov a zabezpečiť im pozemský blahobyt. Odkazy od mŕtvych prináša počas tanečného rituálu (takzvanej maškarády) Egungun, médium predstavujúce muža zahaleného do rúcha z trávy a na tvári s maskou zvyčajne s úzkymi perami a dlhým špicatým nosom, ktorý sa vrátil od mŕtvych. Ďalší jorubský tanečný rituál Gelede je oslavou materstva, ženskosti a ženských predkov, tancujú ho muži v maskách a tradičných kostýmoch a každoročne sa predvádza na festivale Gelede (jorubské tance a výroba masiek festivalu Gelede boli 2008 zapísané do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO).

Tradičné jorubské náboženstvo s množstvom rituálov a kultových objektov viedlo k vytvoreniu významných umeleckých diel. Typické sú drevorezby (napr. kultové masky, bohato vyrezávané dvere, drevené piliere a stĺpy podopierajúce strechy jorubských palácov), sochy z kameňa, kovu a terakoty, rezby zo slonoviny, hrnčiarske, tkáčske, garbiarske, sklárske a kováčske výrobky, kamenné obydlia a kráľovské paláce. Úroveň technického poznania Jorubov bola vysoká, čoho dokladom sú bronzové a mosadzné plastiky, takzvané ifské bronzy (→ Ife). Odlievali sa do takzvanej vírivej formy zo sadry, do ktorej vtekal tekutý kov a ten sa následkom odstredivej sily rozptýlil po celej ploche, pričom vznikol tenkostenný odliatok s prázdnym vnútrom. Osobitným artefaktom jorubského umenia sú aj drevené rituálne sošky dvojčiat, takzvané ibeji (pre jorubskú populáciu je charakteristický pomerne vysoký počet narodených dvojčiat).