Asýria

Text hesla

Asýria — v staroveku územie v severnej Mezopotámii pri strednom toku rieky Tigris (dnes severný Irak). V 3. tisícročí pred n. l. bolo súčasťou štátov, ktoré vznikli v južnej Mezopotámii: najskôr Akkadskej ríše (2334 – 2154 pred n. l.; → Akkad), neskôr Novosumerskej ríše, v ktorej vládla III. dynastia z Uru (2112 – 2004 pred n. l.; → Ur, → Sumer). Predpokladá sa, že približne v polovici 3. tisícročia pred n. l. sa tam začalo usádzať semitské etnikum Asýrčanov. Tradičným náboženským strediskom tejto oblasti bolo mesto Aššur (od neho je odvodený aj názov Asýria) s chrámom zasväteným najvyššiemu asýrskemu bohovi Aššurovi, ktoré sa začiatkom 2. tisícročia pred n. l. (v tzv. staroasýrskom období, 2000 – 1350 pred n. l.) stalo aj politickým centrom malého mestského štátu, základom neskoršej mocnej Asýrskej ríše.

Spočiatku tam vládla dynastia miestneho pôvodu. Koncom 19. stor. pred n. l. amorejský náčelník Šamší-Adad I. ovládol Aššur, stal sa asýrskym kráľom (vládol 1807 – 1775 pred n. l.) a kombináciou vojenských a diplomatických prostriedkov zjednotil pod svojou vládou celú severnú Mezopotámiu. Jeho potomkovia si však nadvládu nad týmto územím nedokázali udržať a Asýria sa dostala najskôr pod politický vplyv Babylonu (za vlády Chammurapiho, 1792 – 1750 pred n. l.) a neskôr Churritmi utvoreného štátu Mitanni s centrom v severovýchodnej Sýrii. Nezávislosť získala opäť až v tzv. stredoasýrskom období (1350 – 1000 pred n. l.) za vlády Aššur-uballitu I. (1365 – 1330 pred n. l.) a čoskoro sa zaradila k najvýznamnejším mocnostiam Blízkeho východu, a to predovšetkým za vlády Salmanasara I. (vládol 1274 – 1245 pred n. l.), ktorý sa usiloval o pripojenie štátu Mitanni k Asýrii. Podarilo sa to až jeho synovi Tukultí-Ninurtovi I. (1244 – 1208 pred n. l.), ktorý nakrátko dobyl aj Babylon. Územie stredoasýrskeho štátu počas vojenských výprav významne rozšíril najmä Tiglatpilesar I. (vládol asi 1114 – 1076 pred n. l.), ktorý ovládol časť Sýropalestíny, Anatólie a západného Iránu. Od konca 13. stor. pred n. l. sa začalo obdobie úpadku, ktoré malo dve fázy: prvú, po zavraždení Tukultí-Ninurtu I. na konci 13. stor. pred n. l., ktorá trvala asi sto rokov, a druhú, ktorá súvisela s intenzívnejším prenikaním Aramejcov na konci 2. tisícročia pred n. l. a trvala asi do konca 10. stor. pred n. l.

Vzostup Asýrie na najvýznamnejšiu mocnosť Prednej Ázie sa začal až koncom 10. stor. pred n. l. v novoasýrskom období (1000 – 609 pred n. l.). Vrchol moci dosiahla za vlády Sargona II. (721 – 705 pred n. l.) a jeho potomkov Sancheriba (704 – 681 pred n. l.), Asarhaddona (680 – 669 pred n. l.) a Aššurbanipala (668 – asi 630 pred n. l.), keď sa stala vojensky dominantnou veľmocou. Asýrski králi ovládali celú Mezopotámiu a časť územia Iránu, Anatólie a Sýrie, prechodne kontrolovali aj Egypt (za vlády Asarhaddona a Aššurbanipala). Toto obdobie zároveň predstavuje vrcholnú fázu rozkvetu asýrskej kultúry (→ Asýrčania). Politické stredisko ríše sa presunulo z Aššuru do iných miest (Kalchu, Ninive), Aššur si však naďalej zachoval postavenie hlavného kultového strediska. Za vlády Aššurbanipalových nástupcov vypukla hlboká kríza ríše, ktorá súvisela s bojmi medzi jednotlivými mocenskými skupinami asýrskej elity. Situáciu využil babylonský kráľ Nabopolasar (626 – 605 pred n. l.), ktorý spolu s Kyaxarom, kráľom Médie (625 – 585 pred n. l.), úspešne bojoval proti Asýrii. Vojna sa skončila dobytím a zničením všetkých významných asýrskych miest (615 – 609 pred n. l.), čo znamenalo koniec existencie nezávislého asýrskeho štátu.

Asýrski králi

Staroasýrske obdobie (2000 – 1350 pred n. l.)
? – ? Puzur-Aššur I.
? – ? Šalim-achum
? – ? Ilu-šumma
1974 – 1935 pred n. l. Eríšum I.
1934 – 1921 pred n. l. Ikúnum
1920 – 1881 pred n. l. Sargon (kontrola)
1880 – 1873 pred n. l. Puzur-Aššur II.
1872 – ? pred n. l. Narám-Sín
? – 1807 pred n. l. Eríšum II.
1807 – 1775 pred n. l. Šamší-Adad I.
1775 – 1735 pred n. l. Išme-Dagan
Stredoasýrske obdobie (1350 – 1000 pred n. l.)
1392 – 1366 pred n. l. Eríba-Adad I.
1365 – 1330 pred n. l. Aššur-uballit I.
1329 – 1320 pred n. l. Enlil-nirárí
1319 – 1308 pred n. l. Arik-dén-ilí
1307 – 1275 pred n. l. Adad-nirárí I.
1274 – 1245 pred n. l. Salmanasar I.
1244 – 1208 pred n. l. Tukultí-Ninurta I.
1207 – 1204 pred n. l. Aššur-nádin-apli
1203 – 1198 pred n. l. Aššur-nirárí III.
1197 – 1193 pred n. l. Enlil-kudurrí-usur
1192 – 1180 pred n. l. Ninurta-apil-Ekur
1179 – 1134 pred n. l. Aššur-dán I.
1133 pred n. l. Ninurta-tukultí-Aššur
1133 pred n. l. Mutakkil-Nusku
1132 – 1115 pred n. l. Aššur-réš-išši I.
1114 – 1076 pred n. l. Tiglatpilesar I.
1075 – 1074 pred n. l. Ašaréd-apil-Ekur
1073 – 1056 pred n. l. Aššur-bél-kala
1055 – 1054 pred n. l. Eríba-Adad II.
1053 – 1050 pred n. l. Šamší-Adad IV.
1049 – 1031 pred n. l. Aššurnasirpal I.
1031 – 1020 pred n. l. Salmanasar II.
1019 – 1014 pred n. l. Aššur-nirárí IV.
Novoasýrske obdobie (1000 – 609 pred n. l.)
1013 – 973 pred n. l. Aššur-rabi II.
972 – 968 pred n. l. Aššur-réš-išši II.
967 – 935 pred n. l. Tiglatpilesar II.
934 – 912 pred n. l. Aššur-dán II.
911 – 891 pred n. l. Adad-nirárí II.
890 – 884 pred n. l. Tukultí-Ninurta II.
883 – 859 pred n. l. Aššurnasirpal II.
858 – 824 pred n. l. Salmanasar III.
823 – 811 pred n. l. Šamší-Adad V.
810 – 783 pred n. l. Adad-nirárí III.
782 – 773 pred n. l. Salmanasar IV.
772 – 755 pred n. l. Aššur-dán III.
754 – 746 pred n. l. Aššur-nirárí V.
745 – 727 pred n. l. Tiglatpilesar III.
726 – 722 pred n. l. Salmanasar V.
721 – 705 pred n. l. Sargon II.
704 – 681 pred n. l. Sancherib
680 – 669 pred n. l. Asarhaddon
668 – asi 630, resp. medzi 631 – 627 pred n. l. Aššurbanipal
627 – 625 pred n. l. Aššur-etel-iláni
626 – 625 pred n. l. Sín-šum-líšir
624 – 612 pred n. l. Sín-šar-iškun
612 – 610 pred n. l. Aššur-uballit II.
Text hesla

Asýria — v staroveku územie v severnej Mezopotámii pri strednom toku rieky Tigris (dnes severný Irak). V 3. tisícročí pred n. l. bolo súčasťou štátov, ktoré vznikli v južnej Mezopotámii: najskôr Akkadskej ríše (2334 – 2154 pred n. l.; → Akkad), neskôr Novosumerskej ríše, v ktorej vládla III. dynastia z Uru (2112 – 2004 pred n. l.; → Ur, → Sumer). Predpokladá sa, že približne v polovici 3. tisícročia pred n. l. sa tam začalo usádzať semitské etnikum Asýrčanov. Tradičným náboženským strediskom tejto oblasti bolo mesto Aššur (od neho je odvodený aj názov Asýria) s chrámom zasväteným najvyššiemu asýrskemu bohovi Aššurovi, ktoré sa začiatkom 2. tisícročia pred n. l. (v tzv. staroasýrskom období, 2000 – 1350 pred n. l.) stalo aj politickým centrom malého mestského štátu, základom neskoršej mocnej Asýrskej ríše.

Spočiatku tam vládla dynastia miestneho pôvodu. Koncom 19. stor. pred n. l. amorejský náčelník Šamší-Adad I. ovládol Aššur, stal sa asýrskym kráľom (vládol 1807 – 1775 pred n. l.) a kombináciou vojenských a diplomatických prostriedkov zjednotil pod svojou vládou celú severnú Mezopotámiu. Jeho potomkovia si však nadvládu nad týmto územím nedokázali udržať a Asýria sa dostala najskôr pod politický vplyv Babylonu (za vlády Chammurapiho, 1792 – 1750 pred n. l.) a neskôr Churritmi utvoreného štátu Mitanni s centrom v severovýchodnej Sýrii. Nezávislosť získala opäť až v tzv. stredoasýrskom období (1350 – 1000 pred n. l.) za vlády Aššur-uballitu I. (1365 – 1330 pred n. l.) a čoskoro sa zaradila k najvýznamnejším mocnostiam Blízkeho východu, a to predovšetkým za vlády Salmanasara I. (vládol 1274 – 1245 pred n. l.), ktorý sa usiloval o pripojenie štátu Mitanni k Asýrii. Podarilo sa to až jeho synovi Tukultí-Ninurtovi I. (1244 – 1208 pred n. l.), ktorý nakrátko dobyl aj Babylon. Územie stredoasýrskeho štátu počas vojenských výprav významne rozšíril najmä Tiglatpilesar I. (vládol asi 1114 – 1076 pred n. l.), ktorý ovládol časť Sýropalestíny, Anatólie a západného Iránu. Od konca 13. stor. pred n. l. sa začalo obdobie úpadku, ktoré malo dve fázy: prvú, po zavraždení Tukultí-Ninurtu I. na konci 13. stor. pred n. l., ktorá trvala asi sto rokov, a druhú, ktorá súvisela s intenzívnejším prenikaním Aramejcov na konci 2. tisícročia pred n. l. a trvala asi do konca 10. stor. pred n. l.

Vzostup Asýrie na najvýznamnejšiu mocnosť Prednej Ázie sa začal až koncom 10. stor. pred n. l. v novoasýrskom období (1000 – 609 pred n. l.). Vrchol moci dosiahla za vlády Sargona II. (721 – 705 pred n. l.) a jeho potomkov Sancheriba (704 – 681 pred n. l.), Asarhaddona (680 – 669 pred n. l.) a Aššurbanipala (668 – asi 630 pred n. l.), keď sa stala vojensky dominantnou veľmocou. Asýrski králi ovládali celú Mezopotámiu a časť územia Iránu, Anatólie a Sýrie, prechodne kontrolovali aj Egypt (za vlády Asarhaddona a Aššurbanipala). Toto obdobie zároveň predstavuje vrcholnú fázu rozkvetu asýrskej kultúry (→ Asýrčania). Politické stredisko ríše sa presunulo z Aššuru do iných miest (Kalchu, Ninive), Aššur si však naďalej zachoval postavenie hlavného kultového strediska. Za vlády Aššurbanipalových nástupcov vypukla hlboká kríza ríše, ktorá súvisela s bojmi medzi jednotlivými mocenskými skupinami asýrskej elity. Situáciu využil babylonský kráľ Nabopolasar (626 – 605 pred n. l.), ktorý spolu s Kyaxarom, kráľom Médie (625 – 585 pred n. l.), úspešne bojoval proti Asýrii. Vojna sa skončila dobytím a zničením všetkých významných asýrskych miest (615 – 609 pred n. l.), čo znamenalo koniec existencie nezávislého asýrskeho štátu.

Asýrski králi

Staroasýrske obdobie (2000 – 1350 pred n. l.)
? – ? Puzur-Aššur I.
? – ? Šalim-achum
? – ? Ilu-šumma
1974 – 1935 pred n. l. Eríšum I.
1934 – 1921 pred n. l. Ikúnum
1920 – 1881 pred n. l. Sargon (kontrola)
1880 – 1873 pred n. l. Puzur-Aššur II.
1872 – ? pred n. l. Narám-Sín
? – 1807 pred n. l. Eríšum II.
1807 – 1775 pred n. l. Šamší-Adad I.
1775 – 1735 pred n. l. Išme-Dagan
Stredoasýrske obdobie (1350 – 1000 pred n. l.)
1392 – 1366 pred n. l. Eríba-Adad I.
1365 – 1330 pred n. l. Aššur-uballit I.
1329 – 1320 pred n. l. Enlil-nirárí
1319 – 1308 pred n. l. Arik-dén-ilí
1307 – 1275 pred n. l. Adad-nirárí I.
1274 – 1245 pred n. l. Salmanasar I.
1244 – 1208 pred n. l. Tukultí-Ninurta I.
1207 – 1204 pred n. l. Aššur-nádin-apli
1203 – 1198 pred n. l. Aššur-nirárí III.
1197 – 1193 pred n. l. Enlil-kudurrí-usur
1192 – 1180 pred n. l. Ninurta-apil-Ekur
1179 – 1134 pred n. l. Aššur-dán I.
1133 pred n. l. Ninurta-tukultí-Aššur
1133 pred n. l. Mutakkil-Nusku
1132 – 1115 pred n. l. Aššur-réš-išši I.
1114 – 1076 pred n. l. Tiglatpilesar I.
1075 – 1074 pred n. l. Ašaréd-apil-Ekur
1073 – 1056 pred n. l. Aššur-bél-kala
1055 – 1054 pred n. l. Eríba-Adad II.
1053 – 1050 pred n. l. Šamší-Adad IV.
1049 – 1031 pred n. l. Aššurnasirpal I.
1031 – 1020 pred n. l. Salmanasar II.
1019 – 1014 pred n. l. Aššur-nirárí IV.
Novoasýrske obdobie (1000 – 609 pred n. l.)
1013 – 973 pred n. l. Aššur-rabi II.
972 – 968 pred n. l. Aššur-réš-išši II.
967 – 935 pred n. l. Tiglatpilesar II.
934 – 912 pred n. l. Aššur-dán II.
911 – 891 pred n. l. Adad-nirárí II.
890 – 884 pred n. l. Tukultí-Ninurta II.
883 – 859 pred n. l. Aššurnasirpal II.
858 – 824 pred n. l. Salmanasar III.
823 – 811 pred n. l. Šamší-Adad V.
810 – 783 pred n. l. Adad-nirárí III.
782 – 773 pred n. l. Salmanasar IV.
772 – 755 pred n. l. Aššur-dán III.
754 – 746 pred n. l. Aššur-nirárí V.
745 – 727 pred n. l. Tiglatpilesar III.
726 – 722 pred n. l. Salmanasar V.
721 – 705 pred n. l. Sargon II.
704 – 681 pred n. l. Sancherib
680 – 669 pred n. l. Asarhaddon
668 – asi 630, resp. medzi 631 – 627 pred n. l. Aššurbanipal
627 – 625 pred n. l. Aššur-etel-iláni
626 – 625 pred n. l. Sín-šum-líšir
624 – 612 pred n. l. Sín-šar-iškun
612 – 610 pred n. l. Aššur-uballit II.

Zverejnené v auguste 1999.

citácia

Asýria [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2020-09-26]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/asyria