Kordillery

Kordillery, angl. a špan. Cordilleras, fr. Cordillères —

1. najdlhšia horská sústava na Zemi tiahnuca sa západnou časťou Severnej Ameriky od pobrežia Aljašského polostrova, Strednou Amerikou a západnou časťou Južnej Ameriky až po južný okraj Ohňovej zeme; dĺžka 15 500 km, maximálna šírka viac ako 1 500 km (v USA približne na 40° severnej zemepisnej šírky); tvorí mohutnú hradbu medzi nížinami vo východnej časti amerického svetadielu a pobrežím Tichého oceána. Delí sa na Kordillery Severnej Ameriky a Kordillery Južnej Ameriky (od Panamskej šije názov Andy) spojené horskou sústavou Strednej Ameriky;

2. označenie Kordiller Severnej Ameriky tiahnucich sa medzi 19 – 69° severnej zemepisnej šírky zo severozápadnej časti Aljašského polostrova po Tehuantepeckú šiju na juhu Mexika; dĺžka viac ako 5 000 km. Kordillery sú tvorené viacerými čiastkovými pohoriami rozčlenenými pozdĺžnymi tektonicky podmienenými depresiami, ďalej náhornými plošinami vulkanického pôvodu a tektonickými panvami. Delia sa podľa viacerých kritérií, napr. na Severné Kordillery (pohoria na Aljašskom polostrove a na Aleutách a pohoria v Kanade), Stredné Kordillery (pohoria v USA) a Južné Kordillery (pohoria južne od USA), podľa ďalšieho kritéria na západné pásmo (časť pohorí Aljašského polostrova a priľahlých ostrovov, Pobrežné vrchy, Kaskádové vrchy, Sierra Nevada, Západná Sierra Madre, Južná Sierra Madre), centrálne pásmo (rozľahlé stredohorské náhorné plošiny a kotliny (plošina Fraser Plateau, Kolumbijská plošina, Veľká panva, Coloradska plošina, Mexická plošina) a východné pásmo (Aljašský chrbát s najvyšším vrchom Kordiller – vrchom Denali, pôvodný názov McKinley, 6 194 m n. m., Brooksove vrchy, Mackenzieho vrchy, Kolumbijská plošina, Skalnaté vrchy, Východná Sierra Madre). Systém Kordiller pokračuje západným pásmom cez štáty Strednej Ameriky a východným pásmom cez Veľké Antily a Malé Antily smerom na juh. Kordillery sú vrásovo-zlomové pásmové pohorie s vulkanickými, tektonicky stále aktívnymi komplexmi; v južnom Mexiku sú horské pásma Kordiller v dĺžke 1 000 km prerušené pásom aktívnych vulkánov (Citlaltépetl, 5 700 m n. m.; Popocatépetl, 5 426 m n. m.; a i.), aktívne stratovulkány sú o. i. aj v Kaskádových vrchoch (Rainier, 4 392 m n. m.; Hood, 3 424 m n. m.; Saint Helens, 2 549 m n. m.).

Kordillery patria k systému alpíd, ich vývoj spadá najmä do obdobia konca druhohôr a do treťohôr; sformovali sa v miestach konvergentného kontaktu dvoch litosférických dosiek – Tichooceánskej dosky a Severoamerickej dosky, významnú úlohu mali aj ľavostranné posuny pozdĺž zlomov, od archaika až po koniec treťohôr prešli mnohými geotektonickými cyklami ukončenými orogenézami, z hľadiska ich vývoja bol rozhodujúci alpínsky geotektonický cyklus a v rámci neho bola dôležitá laramská orogenéza, ktorá postihla horninové komplexy od najmladších druhohôr (od najvrchnejšej kriedy) po horninové komplexy najmladších treťohôr. Sú budované rôznymi magmatickými, metamorfovanými a sedimentárnymi horninami prekambrického, prvohorného, druhohorného a treťohorného veku. Horské bariéry Kordiller zabraňujú prúdeniu vzdušných más v rovnobežkovom smere, pomerne častým javom sú prieniky arktického vzduchu z vyšších zemepisných šírok na severe až do oblasti Mexického zálivu na juhu.

Vzhľadom na dĺžku a poludníkový smer zasahujú Kordillery do viacerých klimatických pásem: od arktického (Brooksove vrchy) cez subarktické (väčšia časť Aljašského polostrova), mierne a subtropické (stredná časť Kordiller) až po tropické (Kalifornský polostrov, západná časť Mexika), v pohoriach je vysokohorská klíma s výraznými klimatickými stupňami vo vertikálnom smere. Západné svahy Kordiller skláňajúce sa k Tichému oceánu majú oceánsku klímu (okolie San Francisca stredomorskú), vnútrozemská časť Kordiller prevažne kontinentálnu klímu, ktorej najväčšie extrémy sú v oblasti náhorných plošín a medzihorských panví, extrémne teploty presahujúce 50 °C sa vyskytujú v zrážkovom tieni pohoria Sierra Nevada a na Coloradskej plošine, vo Veľkej panve so suchou púšťovou klímou sú priemerné teploty v januári -17 °C, v júli 40 °C, najvyššia teplota, 56,7 °C, bola nameraná v Doline smrti v Mohavskej púšti, najnižšia teplota, -73,3 °C, v Aljašskom chrbte na štíte Denali vo výške 4 500 m n. m. Maximálny ročný úhrn zrážok, až do 5 000 mm, majú západné, náveterné svahy Kordiller, menej ako 500 mm stredohorské kotliny a východné svahy Skalnatých vrchov, najsuchšie územia sú Veľká panva a Coloradska plošina so 100 – 300 mm.

Kordillery predstavujú po takmer celej dĺžke hlavné rozvodie medzi Tichým oceánom, Atlantickým oceánom a Severným ľadovým oceánom. Sú pramennou oblasťou viacerých riek; do Tichého oceána ústia väčšinou kratšie toky, z ktorých k najvýznamnejším patria Columbia, Colorado, Fraser a Yukon, do Severného ľadového oceána napr. rieka Mackenzie, do Atlantického oceána Saskatchewan, Missouri, Rio Grande a i.; v strednej časti sú občasné vodné toky, močariská, slané jazerá (najväčšie Veľké soľné jazero) a bezodtokové kotliny (Dolina smrti, Bolsón de Mapimí). Vodné toky Kordiller majú veľký energetický potenciál (viacero priehrad a vodných elektrární – Hoover Dam na rieke Colorado, Theodore Roosevelt Dam na rieke Salt, prítoku rieky Gila) a dopravný význam, v suchých oblastiach sú využívané na zavlažovanie (Colorado, Sacramento, Gila, Rio Gande).

Územie má pestré druhové zastúpenie rastlinstva a živočíšstva s množstvom treťohorných reliktov a endemitov; rozloženie Kordiller cez viacero klimatických pásem podmieňuje diferenciáciu vegetačných spoločenstiev v horizontálnom smere, rozdielne klimatické a pôdne podmienky s narastajúcou nadmorskou výškou podmieňujú vývin viacerých vegetačných stupňov vo vertikálnom smere. Jedinečnosť a pestrosť krajiny Kordiller je chránená, množstvo chránených území a lokalít zapísaných v Zozname svetového dedičstva UNESCO: v Aljašskom chrbte národný park Denali National Park and Preserve (vyhlásený 1917, rozloha 24 585 km², 1976 biosférická rezervácia, NP zriadený na ochranu jedinečných ekosystémov s výskytom viac ako 450 druhov kvitnúcich rastlín); v Skalnatých vrchoch Kanadské parky v Skalnatých vrchoch (1984 – 90 zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO), národné parky Glacier National Park (súčasť prvého medzinárodného parku na svete Waterton-Glacier International Peace Park, ktorý bol v roku 1995 zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO, biosférická rezervácia), Yellowstonský národný park (najstarší národný park na svete, vyhlásený 1872, 1978 zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO), Grand Teton National Park (vyhlásený 1929, rozloha 1 255 km²) a Rocky Mountain National Park (vyhlásený 1915, rozloha 1 078 km²; miestami budovaný horninami starými 2 mld. rokov, výskyt množstva glaciálnych foriem georeliéfu, ekosystémy lužných lesov, montánnych a podhorských lesov a alpínskej tundry); v Kaskádových vrchoch národné parky Lassen Volcanic National Park (→ Lassen Peak), Crater Lake National Park (nachádza sa tam najhlbšie kalderové jazero v USA, → Kráterové jazero), Mount Rainier National Park (→ Rainier) a North Cascades National Park (vyhlásený 1968, rozloha 204 km²; výskyt viac ako 30 ľadovcov); v Sierre Nevade národné parky Yosemitský národný park (1984 zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO), Kings Canyon National park (vyhlásený 1940, rozloha 1 869,25 km²; dominantou je dolina vytvorená ľadovcom v granitoidných horninách) a Sequoia National Park; na území Veľkej panvy národné parky Great Basin National Park (vyhlásený 1986, rozloha 312 km²; výskyt vysokohorských jazier často so slanou vodou, kvapľových jaskýň a až 5 000 rokov starých borovíc) a Death Valley National Park (vyhlásený 1994, rozloha 13 628 km²); na Coloradskej plošine národné parky Veľký kaňon (1979 zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO), Zion National Park (vyhlásený 1919, rozloha 593 km²; unikátna roklina, ktorej začiatok tvorí amfiteáter so strmými skalnými stenami), Capitol Reef National Park (vyhlásený 1971, rozloha 979 km²; výskyt unikátnych skalných útvarov, lokalita Waterpocket Fold s kvestovým georeliéfom vytvoreným na naklonenej geologickej štruktúre z pieskovca), Canyonlands National Park (vyhlásený 1964, rozloha 1 366 km²; výskyt zaujímavých skalných útvarov z pestrého pieskovca, kaňony riek Colorado a Green), Arches National Park (vyhlásený 1971, rozloha 310 km²; výskyt unikátnych skalných útvarov z pieskovca, napr. skalných brán, oblúkov, mostov, veží a hríbov, stolových vrchov a kývavcov), Mesa Verde National Park (1978 zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO) a Petrified National Park (vyhlásený 1962, rozloha 884 km²; výskyt fosílnych stromov z obdobia triasu, na jeho území viac ako 600 archeologických lokalít).