Albany [elbe-] — rieka v Kanade v provincii Ontário; dĺžka 480 km. Vzniká sútokom viacerých riek (Ogoki, Little, Cutrent, Kenogami), ústi do Jamesovej zátoky v Hudsonovom zálive. Na hornom toku energeticky využívaná.

Alberta — provincia na západe Kanady; 661 200 km², 4,197 mil. obyvateľov (2015), administratívne stredisko Edmonton. Rozprestiera sa na úpätí Kordiller a ich zvlnenom predhorí, na juhu hraničí s USA. Územím prechádzajú Skalnaté vrchy, ktoré sa postupne skláňajú k severovýchodu. Najväčšiu výšku dosahujú v národnom parku Jasper (vyše 3 700 m n. m., tam i najvyšší vrch územia Columbia, 3 747 m n. m.). Vých. a severových. časť Alberty zaberajú Veľké prérie, ktoré sem prechádzajú z USA, na severe sa začína Arktická nížina. Mierne suché pevninské podnebie, v Kordillerách vysokohorské.

Dôležitá poľnohospodárska oblasť Kanady s pestovaním obilia, cukrovej repy a chovom dobytka. Poľnohospodárska výroba sa sústreďuje prevažne na veľkých farmách na necelých 19 mil. ha pôdy. Po 2. svet. vojne značný rozvoj priemyslu, najmä po objavení nálezísk ropy a zemného plynu i nekonvenčnej ropy. Väčšina ropy a zemného plynu sa ťaží v ložiskách Pembina, Rainbow, Leduc a Redwater, nekonvenčná ropa v oblasti mesta Fort McMurray. Rozvinutý ropný, potravinársky (spracovanie mäsa, mlyny) priemysel. Hlavné centrá: Edmonton, Calgary, Fort Saskatchewan. Naftovody a plynovody vedú do Ontária, Vancouveru a USA.

Anticosti [entikosti], angl. Anticosti Island, fr. Île d’Anticosti — ostrov v Zálive svätého Vavrinca (Atlantický oceán) patriaci Kanade, administratívne predstavuje súčasť provincie Quebec ; 7 892 km², 240 obyv. (2011). Budovaný najmä vápencami; hojne zalesnený.

Apalačské vrchy, Apalače, angl. Appalachian Mountains — horský systém vo vých. časti Severnej Ameriky tiahnuci sa od ostrova Newfoundland na sever po mesto Montgomery v štáte Alabama. Dĺžka vyše 3-tis. km, šírka 600 km, maximálna výška 2 037 m n. m. (Mitchell v časti Blue Ridge). Budovaný najmä žulami, rulami, kremencami a prvohornými bridlicami.

Delí sa na Severné Apalačské vrchy a Južné Apalačské vrchy, ktoré sú od seba oddelené dolinami riek Mohawk a Hudson. Severné Apalačské vrchy vznikli kaledónskym, Južné Apalačské vrchy hercýnskym vrásnením. Značný vplyv na konečné sformovanie Severných Apalačských vrchov malo pleistocénne zaľadnenie. Záp. časť Apalačských vrchov tvorí Apalačská plošina budovaná z karbónskych vrstiev s veľkými zásobami čierneho uhlia; Južné Apalačské vrchy sa členia na plošiny Cumberland Plateau, Allegheny, Blue Ridge a Piedmont. Pohorie je husto zalesnené. Bohaté ložiská uhlia (pri Pittsburghu, Huntingdone a Birminghame), rúd, ropy, zemného plynu, azbestu a mramoru. Rieka Tennessee s prítokmi využívaná na výrobu elektrickej energie.

Appalachian Mountains [epelejčien mautins] → Apalačské vrchy

Asbestos — mesto v Kanade v provincii Quebec vých. od Montrealu; 7,1 tis. obyvateľov (2011). Priemysel textilný, strojársky, papiernický, stavebných materiálov, keramický. V blízkosti mesta významné ložiská azbestu. Ložiskovo najproduktívnejšia oblasť dlhá 80 – 90 km sa viaže na telesá ultrabázických hornín (najmä peridotity a dunity, menej pyroxenity a gabrá) šošovkovitého tvaru. Ťažba vyvrcholila v 70. rokoch 20. stor. (1,4 mil. ton chryzotilových vláken), 2011 bola zastavená.

Boothia [búsie], anglicky Boothia Peninsula, predtým Boothia Felix — polostrov Kanady v teritóriu Nunavut vybiehajúci do Severného ľadového oceánu medzi Boothijkým zálivom na východe a úžinou Franklin Strait na západe; dĺžka okolo 300 km, šírka okolo 200 km, rozloha 32 331 km², asi 800 obyvateľov (Inuiti). Na severe je oddelený od ostrova Somerset prielivom Bellot Strait, s pevninou spojený úzkou šijou Boothia Isthmus. Je najsevernejším polostrovom Severnej Ameriky, Murchisonov mys (71° 58’ severnej zemepisnej šírky), ktorým je ukončený, je najsevernejším bodom pevninovej Severnej Ameriky. Polostrov je budovaný najmä prekambrickými horninami, prevažnú časť územia tvorí náhorná plošina s maximálnou výškou 573 m n. m., pri pobreží sú nížiny.

Územie bolo objavené Johnom Rossom počas jeho druhej arktickej expedície v období 1829 – 31, ktorej cieľom bolo hľadanie severozápadnej námornej cesty. Ross nazval polostrov podľa majiteľa pálenice a propagátora prieskumu Arktídy Felixa Bootha (*1780, †1850), ktorý expedíciu financoval. Účastník expedície James Clark Ross, synovec J. Rossa, lokalizoval 1. júna 1831 polohu severného magnetického pólu, ktorý sa v tom období nachádzal na polostrove Boothia, na myse Adelaide.

Brooksove vrchy [brukso-], anglicky Brooks Range — horský systém v Severnej Amerike tiahnuci sa od Mackenzieho zálivu po pobrežie Čukotského mora – z Kanady z teritória Yukon (približne 6 % rozlohy pohoria) do USA do štátu Aljaška (94 % rozlohy pohoria); dĺžka asi 1 100 km, šírka 240 km. Je pokračovaním Skalnatých vrchov. Oddeľuje nížinu na severnom pobreží Aljaškého polostrova pri Severnom ľadovom oceáne od doliny rieky Yukon.

Pohorie bolo vyvrásnené koncom druhohôr. Najvyšší štít Isto má 2 736 m n. m. Územie má glaciálny reliéf, celoročné mrazy nedovoľujú rozvoj vegetácie. Nachádza sa v ňom najsevernejšie situovaný národný park USA Gates of the Arctic National Park and Preserve (rozloha 34 287 km², vyhlásený v roku 1980). V kanadskej časti Brooksových vrchov (v Kanade nazývané Britské vrchy, anglicky British Mountains) sa nachádza národný park Ivvavik National Park (rozloha 10 168 km², vyhlásený v roku 1984).

Pohorie bolo pomenované v roku 1925 podľa Alfreda Hulse Brooksa, hlavného amerického geológa Aljašky v období 1903 – 24.

Bylotov ostrov [baj-], anglicky Bylot Island — ostrov v ostrovnej skupine Ostrovy kráľovnej Alžbety pri severozápadnom pobreží Baffinovho ostrova patriaci Kanade, administratívne predstavuje súčasť provincie Nunavut; 11 067 km² (17. najväčší ostrov Kanady), nie je trvalo obývaný. Hornaté vnútrozemie vypĺňa masív (dĺžka 160 km) s výškami do 1 951 m n. m. Podstatnú časť ostrova pokrývajú ľadovce, nad ktoré vyčnievajú skalné vrchy (→ nunataky). Ľadovce zosúvajúce sa na severovýchod a juhozápad miestami dosahujú morskú hladinu. Takmer celý ostrov je súčasťou národného parku Sirmilik National Park (vyhlásený v roku 2001, rozloha 22 200 km²).

Ostrov je pomenovaný podľa arktického prieskumníka Roberta Bylota (†1622), ktorý ho ako prvý Európan spozoroval v roku 1616.

Cape Breton [kejp -tn], anglicky Cape Breton Island, francúzsky Île du Cap-Breton — ostrov v Atlantickom oceáne pri vstupe do Zálivu svätého Vavrinca, patriaci Kanade, súčasť provincie Nové Škótsko; dĺžka 150 km, šírka 100 km, rozloha 10 311 km², 132-tisíc obyvateľov (2016). Od polostrova Nové Škótsko je oddelený hlbokým prielivom Cans, od ostrova Newfoundland Cabotovým prielivom. Je budovaný najmä kryštalickými a metamorfovanými horninami. Severná a západná časť má hornatý povrch s maximálnou výškou 532 m n. m., na juhozápade sa rozprestiera nížina, uprostred ktorej leží slané jazero Bras d’Or (plocha 1 099 km²) vyhlásené v roku 2011 za biosférickú rezerváciu UNESCO. V severnej časti je národný park Cape Breton Highlands National Park (rozloha 949 km², vyhlásený v roku 1936).

Ostrov je od roku 1955 spojený hrádzou (dĺžka 1 385 m) s pevninou. Na východnom pobreží leží prístavné mesto Sydney, v minulosti najväčšie samostatné sídlo ostrova, dnes súčasť administratívnej jednotky Cape Breton Regional Municipality, ktorá vznikla v roku 1995 zlúčením viacerých miest a obcí. V minulosti zohrávali významnú úlohu v ekonomike ostrova ťažba uhlia na pobreží a strojársky priemysel, v posledných rokoch je snaha diverzifikovať hospodárstvo investovaním do rozvoja cestovného ruchu a malých podnikov, ako aj výrobných podnikov v oblasti automobilového (výroba súčiastok do automobilov) a farmaceutického priemyslu. Na ostrove je rozvinutý aj morský rybolov, poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo.

Cape Breton bol objavený v roku 1497 Giovannim Cabotom.

Coppermine [kopemajn] — rieka v severnej časti Kanady v Severozápadných teritóriách a teritóriu Nunavut; dĺžka 845 km, priemerný ročný prietok v ústí 338 m³/s. Vyteká z jazera Gras, ústi do Korunovačného zálivu Severného ľadového oceána. Rieka nie je splavná, sú na nej početné pereje a vodopády. Jej názov je odvodený od ložísk medi (angl. copper mine = medená baňa) v dolnej časti povodia.

Frobisher Bay [-šer bej] —

1. → Frobisherov záliv;

2. → Iqaluit.

Frobisherov záliv [-še-], angl. Frobisher Bay, eskimácky Iqaluit — záliv Labradorského mora (Atlantický oceán) prenikajúci hlboko do vnútrozemia Baffinovho ostrova (Kanada); dĺžka 240 km, šírka 32 – 64 km, hĺbka do 120 m. Na pobreží Frobisherovho zálivu leží Iqaluit, administratívne stredisko samosprávneho územia Nunavut. Nazvaný podľa M. Frobishera, ktorý ho 1576 objavil a mylne považoval za prieliv, ako záliv identifikovaný až 1860.

Gander [gen-] — mesto v Kanade v severovýchodnej časti ostrova Newfoundland v provincii Newfoundland and Labrador pri severovýchodnom brehu jazera Gander; 12-tis. obyvateľov (2016). Založené 1935 v súvislosti s budovaním letiska v blízkosti železnice, malo predovšetkým obytnú funkciu pre staviteľov letiska a neskôr pre obsluhujúci personál. Stredisko obchodu, služieb a finančníctva (pobočky piatich najväčších bánk Kanady) priľahlej oblasti. Medzinárodné letisko ležiace 2 km juhovýchodne od mesta (po otvorení 1938 bolo niekoľko rokov najväčším letiskom na svete) je strediskom riadenia letov pre severné oblasti Atlantického oceána, v minulosti významné letisko obsluhujúce transatlantické lety, ktorého význam poklesol potom, čo moderné lietadlá začali prelietavať Atlantický oceán bez medzipristátia, ostalo však prednostným miestom núdzového pristátia pre lietadlá čeliace zdravotným alebo bezpečnostným problémom na palube.

Hadia rieka, angl. Snake River — rieka v severozápadnej časti USA, najväčší ľavostranný prítok rieky Columbia; dĺžka 1 670 km, rozloha povodia 282-tis. km², priemerný ročný prietok 1 530 m³/s. Pramení v Yellowstonskom národnom parku vo Wyomingu, preteká rovinou Snake River Plain a Kolumbijskou plošinou, na území ktorej vytvára kaňon Hells Canyon (dĺžka 200 km, hĺbka do 2 430 m), početné vodopády. Do Columbie sa vlieva pri meste Pasco. Hlavné prítoky: Salmon, Clearwater (pravostranné), Malheur, Owyhee (ľavostranné). Splavná od mesta Lewiston. Využívaná na zavlažovanie (viacero priehrad na hornom toku) a energetiku (hydroelektrárne na strednom toku).

Halifax — prístavné mesto v Kanade na juhovýchode polostrova Nové Škótsko na pobreží Atlantického oceána, administratívne stredisko provincie Nové Škótsko; 403-tis. obyvateľov (2017). Centrum priemyslu, obchodu, kultúry a školstva. Priemysel hutnícky (zlievarne), lodný, strojársky, kovoobrábací, potravinársky (najmä rybný a mäsový), textilný, odevný, obuvnícky, petrochemický. Jeden z najvýznamnejších námorných prístavov Kanady (najväčší nezamŕzajúci prístav štátu, významné prekladisko ťažkých nákladov a kontajnerov, vývoz poľnohospodárskych produktov, dreva a i.), začiatočný bod transkanadskej železnice (Canadian Pacific Railway) vedúcej do Vancouveru, medzinárodné letisko.

Založený 1749 britskými prisťahovalcami ako vojenská pevnosť a pre svoju strategickú polohu sa stal významnou námornou základňou vo viacerých vojnových konfliktoch (aj počas obidvoch svetových vojen z neho odchádzali mnohé vojenské konvoje); 1840 bola uvedená do prevádzky prvá parná transatlantická lodná linka medzi Kanadou a Spojeným kráľovstvom. Stavebné pamiatky: citadela (1828, postavená na základoch starej pevnosti z 1749; dnes múzeum), kostol Saint Paul’s Church (1750) je najstarším kostolom anglikánskej cirkvi v Kanade, vládne budovy (1800), Province House (1818). Viaceré vysoké školy, päť univerzít (Saint Mary’s University, 1802; Dalhousie University, založená 1818; Nova Scotia College of Art and Design, 1907; Mount Saint Vincent University, 1925; University of King’s College, 1802), konzervatórium, múzeá (napr. Nového Škótska, námorné), galérie; sídlo katolíckeho arcibiskupstva. V prístave Halifax došlo 6. 12. 1917 k jednej z najväčších explózií spôsobených nejadrovými výbušninami v histórii ľudstva potom, ako sa zrazila nórska a francúzska loď (majúca na palube viac ako 2 400 t výbušnín). Explózia, pri ktorej zahynulo okolo 3-tis. ľudí, zničila prístav a priľahlú časť mesta.

Hamilton [he-] — rieka v Kanade, od 1965 Churchill.

Hamilton [he-] — mesto v Kanade v južnej časti provincie Ontário v západnom cípe Ontárijského jazera; 537-tis. obyvateľov (2016). Významné priemyselné a kultúrne stredisko. Priemysel hutnícky (okolo 50 % produkcie štátu), chemický, petrochemický, kovoobrábací, strojársky (o. i. výroba automobilov), elektrotechnický, textilný. Obchodné stredisko sadovníckej oblasti. Železničný uzol, významný obchodný prístav.

Územie Hamiltonu bolo pôvodne obývané indiánskym kmeňom Mohawkov (v súčasnosti južne od mesta najväčšia kanadská indiánska rezervácia Six Nations of the Grand River), 1616 tam prišli prví Európania, 1815 založil miestny politik George Hamilton (*1787/88, †1836) osadu, ktorá bola 1833 podľa neho nazvaná, od 1846 mesto. Stavebné pamiatky: hrad Dundurn s parkom (1835, neskôr zreštaurovaný, dnes múzeum a sídlo premiéra provincie). Univerzita (McMaster University, založená 1887 v Toronte, od 1930 v Hamiltone), divadlá, múzeá (napr. vojenských lietadiel, hutnícke), galérie (napr. jedna z najväčších kanadských galérií Art Gallery of Hamilton), Kráľovská botanická záhrada (založená 1941).

Hay River [hej rivr] — mesto v Kanade v juhozápadnej časti Seveorzápadných teritórií na juhozápadnom brehu Veľkého jazera otrokov pri ústí rieky Hay River; 3,5 tis. obyvateľov (2017). Založené 1868 Spoločnosťou Hudsonovho zálivu ako poštová stanica. Stredisko sladkovodného rybolovu. Cestný uzol, železničné spojenie s mestom Grimshaw (provincia Alberta), prístav (prekládkové centrum). V blízkosti ťažba zinku a grafitu. Na rieke Hay River 55 km juž. od mesta vodopády Alexandra Falls (vysoké 32 m).

Charlesbourg [šarlbúr], pôvodne Bourg Royal, Charles Borromée — severná časť mesta Quebec v Kanade v provincii Quebec; 81-tis. obyvateľov (2014). V minulosti poľnohospodárske stredisko, v súčasnosti najmä obytná funkcia. Do 2001 samostatné mesto, od 1. 1. 2002 súčasť Quebecu. Jedno z najstarších sídel provincie (založené 1659).

Charlottetown [šárlottaun] — prístavné mesto v Kanade, administratívne stredisko provincie Ostrov princa Eduarda v Zálive svätého Vavrinca; 36-tis. obyvateľov, aglomerácia 69-tis. obyvateľov (2016). Priemysel potravinársky (mliekarský, konzervárenský), strojársky, hutnícky, textilný (bavlnársky). Rybolov. Obchodné a turistické stredisko. Letisko.

Oblasť dnešného Charlottetownu bola pôvodne obývaná Indiánmi. V 20. rokoch 18. stor. tam prišli Francúzi a svoju osadu nazvali Port la Joie. R. 1763 prešla do majetku Britov a 1764 bola nazvaná Charlottetown na počesť Charlotte Sophie, manželky britského kráľa Juraja III. Od 1765 hlavné centrum kolónie, od 1855 mesto. R. 1864 sa v Charlottetowne uskutočnila prvá z konferencií, ktoré viedli k vzniku Kanady. R. 1866 pri požiari časť mesta zhorela. Viacero univerzít, napr. University of Prince Edward Island (1969).

Stavebné pamiatky: Government House (1834), Province House (1843 – 47), Beaconsfield Historic House (1877, dnes múzeum), viktoriánska meštianska architektúra (koniec 19. – začiatok 20. stor.) a i.

Chibougamau [čibugamo] — mesto v Kanade v provincii Quebec pri jazere Chibougamau; 7,5 tis. obyvateľov (2018). Významné stredisko ťažby rúd medi, zinku a zlata.

Vzniklo 1952 ako banská obec pri ložiskách objavených 1903 (ťažba sa začala 1949), od 1954 mesto.

Inukjuak, aj Port Harrison — osada v Kanade v severnej časti provincie Quebec na východnom pobreží Hudsonovho zálivu v ústí rieky Innuksuak; 1,8 tis. obyvateľov (najmä Inuitov, 2016). Prístup do osady Inukjuak nie je možný po súši, iba letecky, v letnom období i po vode. Oblasť bola pôvodne obývaná Inuitmi, začiatkom 20. stor., keď tam vznikla prvá obchodná spoločnosť, dostala názov Port Harrison, od 1980 Inukjuak. Múzeum.

Iqaluit [ikelujt], 1942 – 86 Frobisher Bay — mesto v Kanade v južnej časti Baffinovho ostrova na brehu Frobisherovho zálivu, administratívne stredisko teritória Nunavut; 7,7 tis. obyvateľov (60 % Inuitov, 2016). Dostupné letecky; rybársky prístav.

Založené 1942 ako americká letecká základňa, 2001 mesto.

Jamesova zátoka [džejmso-], anglicky James Bay — morský záliv vnikajúci hlboko do pevniny Kanady, južné pokračovanie Hudsonovho zálivu, v širšom význame považovaný za jeho súčasť; dĺžka 400 km, šírka do 220 km, hĺbka do 12 m. Pobrežie Jamesovej zátoky patrí provinciám Quebec a Ontário, jej ostrovy (najväčší Akimiski Island, rozloha 3 002 km²) územiu Nunavut. Do zátoky ústi viacero riek, o. i. Albany, Rupert, Eastmain a Fort George River. Z hľadiska existencie a ekonomického rozvoja civilizácie má pobrežie Jamesovej zátoky najpriaznivejšie podmienky z celej oblasti Hudsonovho zálivu, bolo osídlené už v prehistorickom období. Pre Európanov bola Jamesova zátoka objavená 1610 H. Hudsonom, nazvaná podľa anglického námorného kapitána Thomasa Jamesa (*1593, †1635), ktorý 1630 – 31 túto oblasť skúmal. Od konca 17. stor. založila Spoločnosť Hudsonovho zálivu pôsobiaca na pobreží zátoky niekoľko obchodných faktórií. R. 1971 sa začala realizácia veľkého projektu (James Bay Project) založeného na využívaní hydroenergetického potenciálu riek ústiacich do Jamesovej zátoky, čo sa však stretlo s vlnami protestov tak miestneho indiánskeho obyvateľstva, ako aj ekologických aktivistov. Na západnom pobreží národný park Polar Bear Provincial Park (vyhlásený 1970, rozloha 23,5 km²) zriadený na ochranu bieleho medveďa.

Jasper [džes-], angl. Jasper National Park, fr. Parc national de Jasper — národný park v Kanade v provincii Alberta, najväčší NP v Skalnatých vrchoch; vyhlásený 1907 ako lesný park, status NP od 1930, rozloha 10 878 km². Územie budované väčšinou usadenými silno zvrásnenými horninami. Charakteristický glaciálny reliéf, najväčšie súvislé ľadovcové pole v Skalnatých vrchoch. Najväčší a najsevernejšie položený národný park územia zapísaného 1984 do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO ako Kanadské parky v Skalnatých vrchoch, pozostávajúceho zo 4 NP (Banff, Jasper, Yoho National Park a Kootenay National Park, rozloha 23 049 km²).

Jonquière [žonkjér] — mestská štvrť a územnosprávna jednotka mesta Saguenay v Kanade v juž. časti provincie Quebec na rieke Sable (prítok Saguenay); 60-tis. obyvateľov (2014). Jonquière bola založená 1847, do 2002 samostatné mesto. Významné stredisko drevárskeho, celulózového a hutníckeho (výroba hliníka) priemyslu, ďalej chemický a energetický (hydroelektráreň na rieke Saguenay) priemysel.

Kamloops [-lúps] — mesto v Kanade v juž. časti provincie Britská Kolumbia na rieke Thompson; okolo 86-tis. obyvateľov, aglomerácia okolo 93-tis. obyvateľov. Priemysel drevársky, papiernický, potravinársky, petrochemický (ropná rafinéria). Stredisko obchodu s poľnohospodárskymi produktmi, ako aj dobytkárstva Britskej Kolumbie. Dopravná križovatka, letisko. Turistické stredisko (poľovačky, rybačky). V okolí ťažba zlata a medi.

Pôvodne obývané indiánskym kmeňom Shuswapov, 1811 prišli do oblasti prví Európania a 1812 tam založili obchodnú stanicu na obchod s kožušinami. Od 1893 mesto. R. 1967 a 1973 boli ku Kamloops pričlenené okolité obce a stal sa centrom oblasti. Múzeum (1937), galéria (1978), divadlo Western Canada Theatre (1975), univerzita Thompson Rivers University (2005), zoologická záhrada British Columbia Wildlife Park (1965).

Kanada, angl. a fr. Canada — štát v sev. časti Severnej Ameriky rozkladajúci sa na jej dvoch pätinách (2. najväčší štát na svete, po Rusku), jeho súčasťou sú mnohé ostrovy: na severe ležiace ostrovy Kanadského arktického súostrovia (najväčšie ostrovy: Baffinov ostrov, 507-tis. km²; Viktóriin ostrov, 217-tis. km²; Ellesmerov ostrov, 196-tis. km²; Banksov ostrov, 70-tis. km²; Devon, 55-tis. km²), pri vých. pobreží ostrov Newfoundland (111 tis. km²), pri záp. pobreží Vancouverov ostrov (31 tis. km²) a i. Na severe je obmývaný Severným ľadovým oceánom, na západe Tichým oceánom, na východe Atlantickým oceánom, na juhu a severozápade hraničí s USA (na severozápade s Aljaškou), úzkymi prielivmi na severovýchode oddeľujúcimi Kanadské arktické súostrovie od Grónska (autonómne územie Dánska) vedie hranica s Dánskom. Administratívne sa delí na 10 provincií a 3 teritóriá.

Prírodné pomery — silno členité pobrežie, ktoré je na západe vysoké s mnohými fjordmi a ostrovmi (Vancouverov ostrov, Ostrovy kráľovnej Šarloty), na východe nižšie s väčšími polostrovmi (Labrador a Nové Škótsko, oddelené Zálivom svätého Vavrinca) a viacerými ostrovmi (Newfoundland, Ostrov princa Eduarda, Anticosti), na severe väčšinou nízke s mnohými zálivmi (Hudsonov záliv, Ungavský záliv, Mackenzieho záliv), polostrovmi (polostrov Ungava, Melvillov polostrov, polostrov Boothia) a s rozsiahlym Kanadským arktickým súostrovím. Dĺžka pobrežnej línie 202 080 km. Najmä sev. a vých. časť krajiny má viditeľné stopy pleistocénneho zaľadnenia. Veľkú časť územia Kanady (okolo poklesnutej panvy Hudsonovho zálivu a Foxovho zálivu) tvorí stabilná časť kontinentálnej zemskej kôry, geologický štít Laurentia (Kanadský štít) budovaný prekambrickými kryštalickými a premenenými horninami, ľadovcom formovaný povrch má charakter mierne zvlnenej plošiny s množstvom jazier a močaristých depresií, výšky väčšinou nepresahujú 600 m n. m. Rovinatý reliéf Laurentie je na severovýchode ohraničený výrazne členitým pohorím Arctic Cordillera (maximálna výška 2 616 m n. m.) tiahnucim sa sev. a severových. časťou Kanadského arktického súostrovia od vých. časti Ellesmerovho ostrova cez Baffinov ostrov po sev. výbežok polostrova Labrador, na polostrove Labrador vystupuje z Laurentie Laurentínska plošina, v juž. časti Kanady leží územie Veľkých kanadských jazier. Medzi záp. okrajom Laurentie a vých. okrajom Kordiller sa tiahne rozsiahly pás sev. časti Centrálnych rovín dvíhajúcich sa od východu na západ a na juž. úpätí Skalnatých vrchov dosahujúcich výšku 1 200 m n. m., ich juž. časť je súčasťou Veľkých prérií. Záp. časť Kanady zaberá horský systém Kordiller široký asi 600 km, rozčlenený na dve hlavné pásma – na vých. pásmo Skalnatých vrchov s ich sev. pokračovaním Mackenzieho vrchmi a na záp. pásmo Pobrežných vrchov prudko sa zvažujúcich do Tichého oceána a vytvárajúcich pobrežie s množstvom zálivov; horské pásma sú oddelené vnútornými plošinami; na hranici s Aljaškou v horskom pásme Saint Elias Mountains najvyšší vrch Kanady Logan, 5 959 m n. m. – 2. najvyšší vrch Severnej Ameriky, po vrchu Denali (Mount McKinley). Na východe sa pozdĺž Atlantického oceána až po Newfoundland a Nové Škótsko tiahne kanadská časť Apalačských vrchov.

Sev. časť Kanady leží v subarktickom až arktickom podnebnom pásme zasahujúcom značne na juh od severnej polárnej kružnice. Zvyšok Kanady leží v miernom podnebnom pásme (s rastúcou vzdialenosťou od mora s výraznými znakmi kontinentality, v Kordillerach horské podnebie na vých. svahoch otepľované vetrom chinook). Teploty v zime v rovnakých zemepisných šírkach sú na pobreží Atlantického oceána nižšie ako na pobreží Tichého oceána, čo spôsobuje studený Labradorský prúd vkliňujúci sa pri Newfoundlande od severu medzi juhoatlantické kanadské pobrežie a teplý Golfský prúd. Záp. pobrežie Kanady obmýva teplý Severný tichomorský prúd. Stretávanie sa studených vôd Labradorského prúdu a teplých vôd Golfského prúdu je príčinou výskytu častých hmiel v priľahlých územiach. V zime v dôsledku prenikania arktického vzduchu hlboko na juh dochádza často vo vnútrozemí k výskytu veľmi nízkych teplôt a k nárastu ročných teplotných amplitúd (priemerné minimálne teploty v januári klesajú v Montreale pod −12 °C a v Calgary pod −15 °C, najvyššie teploty namerané v týchto mestách sú viac ako 36 °C), v oblasti Veľkých kanadských jazier je kontinentálny charakter podnebia zmierňovaný klimatickým efektom ich vodných plôch. Priemerná teplota v januári sa pohybuje od viac ako 0 °C na záp. pobreží, −5 až −10 °C na vých. pobreží a −15 až −20 °C v str. časti územia do −35 °C a menej na severe; priemerná teplota v júli od 3 – 5 °C na severe do 21 °C na juhu a od 15 – 17 °C na západe do viac ako 20 °C na východe. Ročný úhrn zrážok od 2 600 mm na tichooceánskom pobreží (v záp. časti Kordiller až do 6 000 mm) a 1 450 mm na atlantickom pobreží do 300 – 400 mm vo vnútrozemí (na severe len do 200 mm).

Dobre vyvinutá riečna sieť, veľkú časť roka sú rieky a jazerá zamrznuté (5 – 9 mesiacov). Rieka Mackenzie vytekajúca z Veľkého jazera otrokov vytvára spolu s Riekou otrokov (jedna zo zdrojníc Veľkého jazera otrokov) a ich prítokmi najrozsiahlejší riečny systém Kanady; Mackenzie ústi rozsiahlou deltou do Beaufortovho mora Severného ľadového oceána. Ďalší rozsiahly riečny systém vytvára spolu s riekami Saskatchewan, Winnipeg a Red rieka Nelson, ktorá ústi do Hudsonovho zálivu (Severný ľadový oceán). Najvodnatejšou riekou a významnou dopravnou komunikáciou je Rieka svatého Vavrinca vytekajúca z Ontárijského jazera a jedným z najväčších estuárov na svete ústiaca do Atlantického oceána. Na hraničnej rieke Niagara spájajúcej Erijské jazero a Ontárijské jazero sa nachádzajú Niagarské vodopády, ktoré sú významnou turistickou atrakciou. Do Tichého oceána ústi rieka Fraser a rieky Yukon a Columbia, ktoré Kanadou pretekajú svojimi hornými úsekmi. Kanada je krajina s najväčšou plochou sladkovodných jazier na svete (okolo 400-tis. km²), prevládajú jazerá ľadovcového pôvodu. Na hranici s USA leží sústava Veľkých kanadských jazier (Horné jazero, Hurónske jazero, Erijské jazero a Ontárijské jazero sa nachádzajú na území obidvoch štátov, Michiganské jazero len na území USA), v centrálnej časti Kanady sú veľké jazerá: Veľké medvedie jazero, Veľké jazero otrokov, Winnipegské jazero a Atabaské jazero.

Kanadské arktické ostrovy, severozáp. pobrežie a sev. časť polostrova Labrador pokrýva riedka arktická vegetácia prechádzajúca smerom na juh do súvislej tundry; prechodný pás medzi tundrou a lesom vytvára oblúk tiahnuci sa od delty rieky Mackenzie juhových. smerom až po Jamesovu zátoku Hudsonovho zálivu a odtiaľ centrálnou časťou Labradora po Atlantický oceán; zvyšnú časť Kanady (takmer polovicu rozlohy územia, okrem výbežku Veľkých prérií využívaných prevažne poľnohospodársky) pokrývajú lesy (zväčša ihličnaté charakteru tajgy); na vlhkom tichooceánskom pobreží rastú jedinečné husté ihličnaté lesy s tujou riasnatou (Thuja plicata), duglaskou tisolistou (Pseudotsuga menziesii) a jedľovcom rôznolistým (Tsuga heterophylla); na juhových. časti územia prevládajú zmiešané až listnaté lesy so zastúpením jaseňa, topoľa, duba a javora; v Kordillerach je výrazná výšková zonálnosť rastlinstva. V Kanade je mnoho chránených území s rozličným stupňom ochrany vrátane 43 národných parkov (2016). Do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO boli zapísané národné parky Nahanni National Park (1978), Wood Buffalo National Park (1983, najväčší národný park Kanady), Kanadské parky v Skalnatých vrchoch (1984 – 90, vrátane najstaršieho národného parku Banff vyhláseného 1885), Gros Morne National Park (1987), Miguasha National Park (1999), Kluane National Park and Reserve s provinciálnym parkom Tatshenshini-Alsek Provincial Park (1979, ako súčasť medzinárodného systému chránených území v pohraničí Kanady a USA), územie národného parku Waterton Lakes National Park (ako súčasť medzinárodného parku Waterton-Glacier International Peace Park, 1995), provinciálny park Dinosaur Provincial Park (1979, významné paleontologické nálezisko okolo 40 druhov dinosaurov v provincii Alberta v doline rieky Red Deer) a lokalita Joggins Fossil Cliffs (2008, významné paleontologické nálezisko s bohatým výskytom rozmanitých rastlinných a živočíšnych skamenelín na zrubovom pobreží záp. časti Nového Škótska).

Hospodárstvo — Kanada je krajinou s rozsiahlymi zásobami prírodných a nerastných zdrojov, s vyspelým priemyslom a poľnohospodárstvom a patrí k ekonomicky najrozvinutejším krajinám sveta. Význam poľnohospodárstva, lesného hospodárstva (najväčší dodávateľ surového dreva a drevených výrobkov na svete) a rybolovu, ktoré boli v minulosti dominantné, klesol, tieto odvetvia však majú stále vysoký podiel na exporte. Pre Kanadu je charakteristický pomerne veľký rozdiel vo vyspelosti jednotlivých oblastí spôsobený najmä prírodnými danosťami. Najrýchlejší ekonomický rast dosahuje záp. časť Kanady (Britská Kolumbia a Alberta), rozhodujúcu úlohu si však v ekonomike udržiavajú tzv. centrálne provincie (Ontário a Quebec), dlhodobú ekonomickú stagnáciu tzv. atlantických provincií (Nového Škótska, New Brunswicku, Ostrova princa Eduarda a Newfoundlandu a Labradora), ktorá súvisela s ich tradičnou orientáciou na rybný priemysel, pomáhajú prekonávať diverzifikácia ich ekonomických aktivít a ťažba ropy i zemného plynu v šelfe Atlantického oceána.

Na tvorbe HDP sa 27,1 % podieľa priemysel, 1,9 % poľnohospodárstvo, 71,0 % služby (2011). V priemysle pracuje 22,0 %, v poľnohospodárstve 2,5 %, v službách 75,5 % ekonomicky aktívnych obyvateľov (2007). Rast HDP 2,2 % (2011). Miera nezamestnanosti 7,4 %, miera inflácie 2,8 % (2011). Na tvorbe HDP sa významnou mierou podieľa ťažobný priemysel (4,4 %), Kanada má veľké zásoby nekonvenčnej ropy (v provincii Alberta) a zemného plynu, odhadovaný objem zásob ropy 179 mld. barelov, z toho 170 mld. barelov nekonvenčnej ropy (2007), ročná produkcia viac ako 1 mld. barelov (3,5 mil. barelov denne, 6. miesto na svete, 2010); odhadovaný objem zásob zemného plynu 1,8 bilióna m³ (2011), ťažba 152,3 mld. m³ (3. mieste na svete, 2010); ďalej sa ťaží uhlie (68 mil. t, 2010), diamanty (11,7 mil. karátov; prevažne z ložísk v arktickej oblasti), zlato (91 t; Black Fox vých. od mesta Timmins, Red Lake, Kamloops), rudy železa (37 mil. t; polostrov Labrador), meď (525-tis. t; Kamloops, Greater Sudbury, Kidd Creek sev. od Timmins, Flin Flon), zinok (649-tis. t, 5. miesto na svete; Brunswick Mine pri Bathurste s ťažbou ukončenou 2013, Kidd Creek sev. od Timmins, Flin Flon), nikel (158-tis. t, 2. miesto na svete; Greater Sudbury), urán (9,7 tis. t, 2. miesto na svete), ilmenit (754-tis. t, 3. miesto na svete), molybdén (8,3 tis. t, 5. miesto na svete), platina (3. miesto na svete), draselné soli (11 mil. t, 1. miesto na svete), síra (20 % svetovej produkcie), kuchynská soľ (5. miesto na svete), kobalt (2. miesto na svete), sadra (4. miesto na svete), striebro, stavebné materiály a i.

Významný hutnícky priemysel (9 mil. t surového železa, 15,1 mil. t ocele a 3,2 mil. t hliníka, výroba ktorých je v závislosti od zdrojov vodnej energie sústredená najmä v provinciách Quebec a Britská Kolumbia, 2008), ďalej strojársky (najmä výroba dopravných prostriedkov, 60 % objemu výroby pripadá na automobilový priemysel; GM Canada, Magna International a Bombardier Inc. koncern vyrábajúci najmä lietadlá a koľajové vozidlá, ako sú vlaky a električky), letecký a kozmický (Montreal), chemický (výroba organických chemikálií, priemyselných hnojív, syntetických živíc a plastov), petrochemický a farmaceutický priemysel, veľký význam si udržiavajú tradičné odvetvia potravinárskeho, drevárskeho (132,5 mil. m³ surového dreva, 2010; ťažba najmä v Britskej Kolumbii a v Quebecu) a celulózovo-papiernického (popredný svetový výrobca novinového papiera) priemyslu; v Kanade pôsobí množstvo firiem podnikajúcich v oblasti informačných a komunikačných technológií (hlavné centrá Toronto, Montreal a Vancouver) alebo technológií na ochranu životného prostredia; na výrobe elektrickej energie (570,9 mld. kWh, 2010; jeden z najväčších svetových producentov) sa 61 % podieľajú vodné elektrárne (najväčšie Robert Bourassa s výkonom 5 616 MW a Churchill Falls s výkonom 5 428 MW sú na riekach La Grande a Churchill na polostrove Labrador), 23 % tepelné a 15 % jadrové elektrárne (jadrová elektráreň Bruce Nuclear Generating Station s výkonom 6 232 MW patrí z hľadiska inštalovaného výkonu k najväčším jadrovým elektrárňam na svete), 1 % vyrobenej energie pripadá na alternatívne zdroje energie, najmä na prílivové (krajina má vhodné podmienky na ich výstavbu najmä v oblasti Fundyjského zálivu) a veterné elektrárne.

V poľnohospodárskej výrobe využívajúcej okolo 7 % z celkovej rozlohy a sústredenej najmä v stepných provinciách Manitoba, Saskatchewan a Alberta prevažuje špecializovaná farmárska veľkovýroba s vysokým stupňom mechanizácie. Kanada je významným producentom obilia, najmä pšenice (26,8 mil. t, 2009) a jačmeňa (7,6 mil. t, 2010), ďalej kukurice (11,7 mil. t, 2010), repky olejnej (12,8 mil. t, 2. najväčší producent na svete, 2010), sóje (4,3 mil. t, 2010), šošovice, ľanového a horčičného semena, hrachu a javorového sirupu (2,4 mil. l, 2009); chov dobytka (13,2 mil. kusov, 2009), ošípaných (12,2 mil. kusov), hydiny (170,6 mil. kusov), kožušinovej zveri; rybolov (914-tis. t morských živočíchov, z toho 490-tis. t rýb), produkcia rýb z akvakultúr (155-tis. t, z toho 118-tis. t rýb, prevažne lososov).

V rámci služieb pracuje najviac ľudí v obchode, ďalej v zdravotníctve, sociálnych službách, ako aj v oblasti vedy a školstva, až po nich nasleduje finančný sektor, ktorý je z hľadiska tvorby HDP najdôležitejší. Pre svoju rozmanitosť a pre mnohé oblasti zachované v pôvodnom stave je Kanada obľúbeným cieľom turistov prichádzajúcich väčšinou z USA. Vývoz ropy a zemného plynu, strojov a zariadení, cestných strojov, kovov, chemických produktov a chemikálií, poľnohospodárskych produktov, dreva a výrobkov z dreva, papiera a celulózy. Dovoz strojov a zariadení, cestných strojov, ropy a zemného plynu, chemických produktov a chemikálií, potravín. Hlavní obchodní partneri: USA, Spojené kráľovstvo, Čína, Mexiko, Japonsko. Na tvorbe HDP sa 4,6 % podieľa doprava, cestná a železničná sieť sú relatívne husté, v juž., husto obývaných územiach dobre rozvinuté; 46 552 km železničných tratí, 1,042 mil. km ciest (z toho 415 600 km spevnených vrátane 17 000 km diaľnic a rýchlostných ciest, 2009), vých. a záp. pobrežie sú spojené systémom diaľnic Trans-Canada Highway (dĺžka 8 030 km); veľký význam má tak vnútroštátna, ako aj medzinárodná letecká doprava, 1 404 letísk, z toho 514 so spevnenou pristávacou dráhou (2010), 19 medzinárodných letísk, najväčšie v Toronte, vo Vancouveri, v Montreale a Calgary; 75 835 km plynovodov a ropovodov (2010). Čulá pobrežná a vnútrozemská riečna doprava, Rieka svätého Vavrinca ako súčasť vodnej cesty Saint Lawrence Seaway je najdôležitejšiou vnútrozemskou cestou spájajúcou Veľké kanadské. jazerá s Atlantickým oceánom, najstarším dodnes fungujúcim prieplavom (využívaný turisticky) je prieplav Rideau (Rideau Canal) spájajúci Ottawu s mestom Kingston pri Ontárijskom jazere (otvorený 1832; 2007 zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO). Najdôležitejšie námorné prístavy sú vo Vancouveri, Montreale a Halifaxe. V málo zaľudnených oblastiach mimo dosahu cestnej siete má tradíciu doprava po vodných cestách, ktorú dopĺňa letecká doprava zabezpečovaná malými lietadlami; na severe krajiny sa v zime na prepravu ťažkých a objemných nákladov stále viac využívajú zamrznuté rieky a jazerá.

Obyvateľstvo → Kanaďania. Podiel mestského obyvateľstva 81 % (2010). Najväčšie mestá: Toronto, Montreal, Calgary, Ottawa, Edmonton, Mississauga, Winnipeg, Vancouer, Hamilton, Quebec.

Dejiny — začiatky osídľovania územia Kanady Paleoindiánmi siahajú do obdobia asi 25 000 – 30 000 pred n. l. (→ Indiáni), pričom jednotlivé regióny boli osídľované nerovnomerne. Pravdepodobne okolo 1000 pred n. l. sa v sev. oblastiach Kanady začali usádzať Inuiti (→ Eskimáci). Indiánske kmene (v súčasnosti nazývané prvé národy, angl. First Nations, fr. premières nations) mali vlastné kultúrne i jazykové osobitosti, živili sa najmä lovom, rybolovom a čiastočne aj poľnohospodárstvom (pestovanie kukurice, fazule, tekvice, slnečnice, tabaku), ich náboženstvom bol animizmus. Najvyspelejšie boli kmene Hurónov a Irokézov. Dokladom spôsobu života a kultúrnej vyspelosti Indiánov sú lokality zapísané 1981 do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO: prírodná a archeologická lokalita Head-Smashed-In Buffalo Jump Complex predstavujúca najstarší doklad kolektívneho organizovaného lovu bizónov (asi od 4000 pred n. l.) a Ninstints (Nans Dins) – zaniknutá dedina indiánskeho kmeňa Haidov so zvyškami domov a s totemovými stĺpmi vysokej umeleckej úrovne, v národnom parku SGang Gwaay.

Prvými Európanmi, ktorí doplávali k brehom Kanady, boli islandskí Vikingovia. Pravdepodobne pod vedením Leifa Erikssona (syn Erika Červeného) pristáli okolo 1000 n. l. na ostrove Newfoundland (krajinu nazvali Vinland) a pokúsili sa tam založiť osadu, toto osídlenie však existovalo len krátko a z dlhodobého hľadiska nemalo žiadny význam. Jediným prameňom informácií o objavení Severnej Ameriky Vikingmi boli dlho len tzv. Vinlandské ságy, existenciu vikinských osád v Kanade však potvrdili archeologické výskumy. R. 1961 – 64 bolo na severe ostrova Newfoundland objavené vikinské sídlisko L’Anse aux Meadows z obdobia okolo 1000 n. l. (1978 zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO). Kanada (jej vých. pobrežie) bola Európanmi opäť objavená koncom 15. stor. počas výskumnej plavby G. Cabota (1497 – 98). R. 1534 počas svojej prvej výpravy preskúmal J. Cartier oblasť okolo ústia Rieky sv. Vavrinca a Zálivu sv. Vavrinca a vyhlásil ich za francúzske dŕžavy, počas druhej výpravy (1535) proti prúdu Rieky sv. Vavrinca sa dostal až k indiánskej (irokézskej) dedine Stadacona (na mieste dnešného mesta Quebec) a krajinu nazval Canada (Kanada; z irokézskeho kanata, t. j. dedina). Ďalšie výpravy podnikli M. Frobisher (1576 – 78), S. de Champlain (1603 – 15) a i. Pre pôvodné obyvateľstvo však malo stretnutie s európskou civilizáciou katastrofálne dôsledky (→ Severoamerickí Indiáni). K pobrežiu Kanady sa od pol. 16. stor. vydávali aj lode baskických lovcov veľrýb; rybárska osada Red Bay Basque Whaling Station v dnešnej provincii Newfoundland a Labrador, ktorá bola v 16. – 17. stor. ich centrom, bola 2013 zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

R. 1605 založili Francúzi prvé trvalo obývané sídlo Port-Royal (dnes Annapolis Royal v provincii Nové Škótsko) v oblasti, ktorú nazvali Akádia (fr. Acadie, angl. Acadia); jej hranice neboli nikdy presne stanovené, zahŕňala približne územia dnešných kanadských provincií Nové Škótsko a New Brunswick, vých. časť dnešnej provincie Quebec a časť amerického štátu Main. Názvom Akádia však Francúzi obyčajne označovali aj všetky francúzske kolónie na území dnešnej Kanady. R. 1608 založil S. de Champlain Quebec (historická časť mesta bola 1985 zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO), ktorý sa stal hlavným mestom francúzskej kolónie Nové Francúzsko (1627 – 35 jej guvernér), a 1642 francúzsky dôstojník Paul de Chodomey de Maisonneuve (*1612, †1676) Montreal. Francúzi sa usilovali kolonizovať vnútrozemie Kanady (oblasť okolo Zálivu sv. Vavrinca, povodia Rieky sv. Vavrinca, Veľkých kanadských jazier a povodia Mississippi), kde vybudovali celý rad pevností. Ich hlavným záujmom bol obchod s kožušinami, preto nadviazali pevné obchodné vzťahy s Indiánmi, ktorí sa neskôr (18. stor.) stali ich spojencami v konfliktoch s Britmi. R. 1615 prišli prví francúzski katolícki misionári, 1639 vybudovali jezuiti prvé stále misionárske centrum v Sainte-Marie among the Hurons (fr. Sainte-Marie-au-pays-des-Hurons; dnes súčasť lokality Midland v provincii Ontário). Osídľovanie však postupovalo pomaly a napriek tomu, že formálnou hlavou kolónie bol francúzsky kráľ, jej správu fakticky vykonávali monopolné obchodné spoločnosti, a to až do 1663, keď francúzsky kráľ Ľudovít XIV. vyhlásil Nové Francúzsko za francúzsku kráľovskú kolóniu pod priamou kontrolou koruny. Územie dnešnej Kanady okrem Francúzov začali kolonizovať aj Angličania, 1610 sa usadili v oblasti Newfoundlandu, ich osídlenie však čoskoro zaniklo a oblasť ovládli Francúzi. R. 1670 bola Angličanmi založená Spoločnosť Hudsonovho zálivu, ktorá v oblasti okolo Hudsonovho zálivu (→ Rupertova zem) čoskoro získala monopol na obchod s kožušinami. Počas 17. stor. sa francúzske a anglické kolónie v Severnej Amerike vyvíjali samostatne a vzájomné kontakty medzi nimi boli minimálne.

Na konci 17. stor. (1689 – 97) sa však medzi Britmi a Francúzmi začali dlhotrvajúce vojny. V rámci európskej vojny o španielske dedičstvo (1702 – 13) stratilo Francúzsko Utrechtským mierom (1713) v prospech Veľkej Británie Newfoundland, časť Akádie (→ Nové Škótsko) a Rupertovu zem. R. 1749 založili Briti pevnosť Halifax, ktorá sa neskôr rozvinula na jedno z najvýznamnejších prístavných miest Kanady a Severnej Ameriky. V 1. pol. 18. stor. došlo k sérii tzv. francúzsko-indiánskych vojen proti Veľkej Británii (pomoc indiánskych spojencov však vo veľkej miere využívali obidve strany), ktoré boli úzko späté s vojnami mocností na európskom kontinente (→ sedemročná vojna, 1756 – 63). R. 1759 porazili britské vojská Francúzov na Abrahámových pláňach (fr. Plaines d’Abraham, angl. Plains of Abraham) pod hradbami Quebecu, ktorý potom obsadili, 1760 dobyli aj Montreal. Po Parížskom mieri (10. februára 1763) pripadlo celé územie Nového Francúzska Veľkej Británii (tzv. Conquest), po francúzsky hovoriaci obyvatelia Akádie boli vysídlení (deportácie sa začali už 1755, pripomína ich historický park Grand-Pré National Historic Site v Novom Škótsku, 2012 zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO; Akádčania sa v súčasnosti sa nazývajú Cajuni a žijú v diaspóre najmä v štáte Louisiana v USA). Zisk rozsiahlych dŕžav osídlených prevažne katolíkmi francúzskeho pôvodu však znamenal pre britskú korunu potenciálny problém, pretože pokus o poangličtenie (vrátane prijatia anglikánskej viery) obyvateľov týchto území mohol vyvolať silný odpor a rovnako bolo potrebné riešiť aj problémy pôvodného obyvateľstva. Preto 7. októbra 1763 britský kráľ Juraj III. vydal Kráľovskú proklamáciu (angl. Royal Proclamation of 1763), na základe ktorej územie v povodí Rieky sv. Vavrinca obývané po francúzsky hovoriacim obyvateľstvom získalo status provincie (→ Quebec), bola určená dočasná hranica medzi britskými kolóniami na pobreží Atlantického oceána a pôdou Indiánov na západ od Apalačských vrchov a i. R. 1774 prijala britská vláda Zákon o Quebecu (angl. Quebec Act; platil do 1791), ktorý posunul hranice provincie Quebec na juh po rieku Ohio a na jej území akceptoval katolícke náboženstvo a francúzsky občiansky zákonník (→ Code civil), čím si Briti zabezpečili lojalitu francúzskych Kanaďanov počas Americkej revolúcie. Na druhej strane tento krok značne rozvíril verejnú mienku medzi anglikánskym obyvateľstvom, ktoré sa prudko zradikalizovalo, a prispel k šíreniu revolučných nálad. Kanada sa však nepridala k povstalcom a stala sa cieľom desiatok tisíc utečencov lojálnych britskej korune, ktorí odchádzali z územia dnešných USA. Po anglicky hovoriaci protestanti sa usádzali v Quebecu, a najmä v oblasti Veľkých kanadských jazier, čo však viedlo k vytvoreniu dvoch skupín obyvateľstva s odlišnou kultúrou, náboženstvom a jazykom. R. 1791 bol Quebec Konštitučným zákonom (angl. The Constitutional Act) rozdelený na dve britské kolónie (hranicu medzi nimi tvorila rieka Ottawa): Hornú Kanadu (angl. Upper Canada, fr. Haut-Canada) s prevahou po anglicky hovoriacich osadníkov, ktorá zaberala územie okolo horného toku Rieky sv. Vavrinca (dnešná kanadská provincia Ontário), a Dolnú Kanadu (angl. Lower Canada, fr. Bas-Canada) s prevahou po francúzsky hovoriacich osadníkov, ktorá zaberala územie okolo dolného toku Rieky sv. Vavrinca a pobrežie Zálivu sv. Vavrinca (časť územia dnešných provincií Quebec, Newfoundland a Labrador).

Pokus USA získať ďalšie územia v britskej Kanade narazil na rozhodný odpor tak po anglicky, ako aj po francúzsky hovoriacich kanadských kolonistov, čo viedlo k vojenskému konfliktu medzi USA a Spojeným kráľovstvom (tzv. vojna 1812, → anglicko-americká vojna). Kanada sa postavila na britskú stranu (väčšina bitiek sa odohrala na kanadskom území) a Britov podporovalo aj indiánske obyvateľstvo (1811 bola vytvorená protiamerická indiánska konfederácia pod vedením náčelníka Šóníov Tecumseha). Vojna sa skončila uzavretím Gentskej zmluvy (1814), podľa ktorej boli obnovené pôvodné hranice medzi USA a Kanadou, a v nasledujúcom období sa Kanaďania zamerali na riešenie vnútorných problémov i na expanziu na sever a západ realizovanú prostredníctvom Spoločnosti Hudsonovho zálivu a konkurenčnej Severozápadnej spoločnosti (North West Company, založená 1779). Po prudkých vzájomných sporoch medzi nimi (aj vojenskými; 1815 – 20 tzv. pemikanová vojna) ich britská vláda 1821 prinútila zlúčiť sa (pod názvom Spoločnosť Hudsonovho zálivu). R. 1829 vyhlásilo Spojené kráľovstvo Newfoundland za britskú kolóniu. Vedomie vzájomnej spolupatričnosti Kanaďanov, ktoré sa vytvorilo počas vojny s USA, ako aj rastúca nespokojnosť s britskou hospodárskou a politickou nadvládou viedli k vzniku hnutia tzv. vlastencov (patriotov) za uskutočnenie demokratických reforiem a za dosiahnutie samosprávy (o. i. požiadavka tzv. zodpovednej vlády, t. j. vlády, ktorá sa nezodpovedá britskej korune, ale parlamentu provincií; tzv. reformisti R. Baldwin, L. H. Lafontaine a i.). Pretože britská koloniálna správa nebola ochotná pristúpiť na ich požiadavky, vypuklo v novembri 1837 v Dolnej Kanade ozbrojené povstanie vedené L. J. Papineauom (o. i. namierené aj proti pokusom o asimiláciu frankofónneho obyvateľstva) a v decembri 1837 povstanie v Hornej Kanade vedené W. L. Mackenziem. Obidve povstania boli potlačené (1838). Začiatkom 1838 vymenovala britská vláda za guvernéra Kanady lorda z Durhamu (→ J. G. Lambton), ktorý vypracoval jeden z najvýznamnejších dokumentov v dejinách Kanady, tzv. Durhamovu správu (Správa o situácii v Britskej Severnej Amerike, angl. Report on the Affairs of British North America; dokončená v januári 1839). V nej navrhol zjednotenie Hornej a Dolnej Kanady, čo sa malo stať jadrom ďalšej integrácie britských kolónií v Severnej Amerike, zavedenie čiastočnej samosprávy a urýchlenie anglikanizácie po francúzsky hovoriaceho obyvateľstva. R. 1840 prijal britský parlament Zákon o zjednotení Hornej a Dolnej Kanady (angl. The Act of Union) pod názvom Spojená provincia Kanada (angl. United Province of Canada, aj Provincia Kanada, angl. Province of Canada) s jediným zastupiteľským orgánom a právom na vnútornú samosprávu, pričom jediným úradným a rokovacím jazykom sa stala angličtina; Horná Kanada bola premenovaná na Západnú Kanadu, Dolná Kanada na Východnú Kanadu. Došlo k oddeleniu cirkvi od štátu a k sekularizácii majetku anglikánskej cirkvi (1854). Začali sa vytvárať základy moderných politických strán (1854 konzervatívna, 1873 liberálna). Zavedenie reforiem umožnilo v nasledujúcom období začiatok hospodárskeho rozvoja. Nastal prudký rast populácie (aj vďaka rastúcej imigrácii z Európy), boli osídľované ďalšie územia mimo územia Spojenej provincie Kanada. S cieľom ukončiť teritoriálne spory s USA bola podpisom Oregonskej dohody (1846) medzi Spojeným kráľovstvom a USA stanovená spoločná hranica na 49. rovnobežke (49° s. š.), ktorá bola ako hranica stanovená už 1818, sporným však zostalo územie Oregonu (Američanmi nazývané Oregon Country, Britmi Columbia), pretože Američania si nárokovali na územie na severe až po 54°40‘ s. š. Po rozdelení Oregonu poverila britská vláda Spoločnosť Hudsonovho zálivu vybudovaním stálych sídel v britskej časti (aj ako dôsledok vypuknutia zlatej horúčky v oblasti sútoku riek Fraser a Thompson), ktorá sa 1858 ako Britská Kolumbia stala britskou kolóniou.

Nevyhnutnosť čeliť rastúcej hospodárskej a politickej sile USA viedla na začiatku 50. rokov 19. stor. k myšlienke spojenia britských kolónií na území dnešnej Kanady (v literatúre niekedy nazývaných Britská Severná Amerika, angl. British North America). Po rokovaniach medzi tzv. otcami konfederácie (angl. Fathers of Confederation, fr. Pères de la Confédération) v Charlottentowne (1. – 8. septembra 1864), Quebecu (10. – 27. októbra 1864) a Londýne (december 1866) bol projekt konfederácie uzákonený britským parlamentom (29. marca 1867) ako Zákon o Britskej Severnej Amerike (angl. The British North America Act, Constitution Act, fr. Acte de l’Amérique du Nord britannique de 1867), ktorý vstúpil do platnosti 1. júla 1867 (kanadský národný sviatok – Deň Kanady, angl. Canada Day, fr. Fête du Canada) a dodnes predstavuje základ kanadskej ústavy (od jej novelizácie 1982 sa nazýva Ústavný zákon 1867, angl. Constitution Act, 1867, fr. Loi constitutionnelle de 1867). Na jeho základe Kanada ako prvá britská kolónia získala štatút domínia, čím vznikol nový štátny útvar Domínium Kanada (aj Kanadské domínium, angl. Dominion of Canada), do ktorého sa spojili bývalé britské severoamerické kolónie Spojená provincia Kanada, Nové Škótsko a New Brunswick (Nový Brunšvik), pričom Spojená provincia Kanada bola rozdelená na provincie Quebec a Ontário. Bol vytvorený parlament zložený z dvoch komôr (dolnú volilo obyvateľstvo, hornú vymenúval generálny guvernér). Hlavným mestom sa stala Ottawa, v ktorej sídlila ústredná federálna vláda (podliehali jej obrana, financie, doprava a spoje, obchod, daňový systém a imigračná politika, vymenúvala guvernérov provincií), jej prvým predsedom sa stal J. A. Macdonald. Záležitosti miestneho charakteru (samospráva v obciach, kultúra, zdravotníctvo ap.) spravovali vlády provincií. Frankofónnemu Quebecu bolo priznané právo používať pri rokovaní v parlamente popri anglickom aj francúzsky jazyk. Spojené kráľovstvo si ponechalo právo rozhodovať o zmenách ústavy, zahraničnopolitických otázkach a o otázkach vojny a mieru. R. 1868 odkúpila Kanada od Spoločnosti Hudsonovho zálivu Rupertovu zem, ktorá sa spolu so Severozápadným teritóriom (dnešné teritórium Yukon, pevninová časť Severozápadných teritórií, severozáp. pevninová časť Nunavutu, severozáp. časť Saskatchevanu, sev. Alberta a sev. Britská Kolumbia) stala ako Severozápadné teritóriá (1869, fakticky 1870) súčasťou kanadskej konfederácie. Faktickému prevzatiu Severozápadných teritórií pod kanadskú správu nakrátko zabránilo prvé povstanie (1869 – 70) Métisov pod vedením Louisa Riela (*1844, †1885), ktorého výsledkom bolo vyčlenenie Manitoby (1870) ako samostatnej provincie. R. 1871 sa ďalšou provinciou Kanady stala Britská Kolumbia (od 1866 zjednotená s Vancouverom) a 1872 bol za provinciu vyhlásený Ostrov princa Eduarda. Po vzniku konfederácie nastal veľký hospodársky rozmach, rozvíjal sa priemysel, budovala infraštruktúra, a to najmä rozvojom lodnej dopravy a stavbou transkontinentálnych železníc (ako prvá bola postavená Kanadská pacifická železnica, angl. Canadian Pacific Railway, dokončená 1885). V záujme získania novej pôdy, na ktorú si však právoplatne nárokovali dovtedy tam žijúci pôvodní obyvatelia (Indiáni), bolo v období 1871 – 1921 medzi Kanadou (resp. britským panovníkom) a indiánskymi kmeňmi uzatvorených jedenásť dodnes platných tzv. číslovaných zmlúv (angl. Numbered Treaties). Na ich základe Indiáni postúpili určité územia európskym prisťahovalcom a ako kompenzáciu dostali potraviny, odevy, strelivo a náhradné, pre nich vyhradené (rezervované) územie – indiánske rezervácie (sťahovanie Indiánov do rezervácií prebiehalo 1871 – 75). Po objavení zlata v auguste 1896 v oblasti rieky Klondike v Yukone (→ bonanza; → Dawson) prichádzali do oblasti desaťtisíce hľadačov zlata (prospektorov), vypukla ďalšia zlatá horúčka, ktorej dôsledkom bolo o. i. vyhlásenie Yukonu (1898) za kanadské teritórium (už od 1892 sa medzi USA a Kanadou uskutočnili rokovania o hraniciach medzi Kanadou a Aljaškou, ktorú 1867 odkúpili USA od Ruska, definitívne boli stanovené 1903). R. 1905 získali štatút provincií časti Severozápadných teritórií Alberta a Saskatchewan.

Koncom 19. a zač. 20. stor. zaznamenala Kanada značný hospodársky rast. Do 1. svetovej vojny vstúpila automaticky po vyhlásení vojny Spojeným kráľovstvom a na európske bojiská vyslala vlastné vojenské sily (vyše 600-tis. mužov) spočiatku zložené prevažne z dobrovoľníkov. To výrazne posilnilo jej medzinárodnú prestíž a po vojne pokračovala v procese osamostatňovania. Fakticky vystupovala ako suverénny štát: 1818 – 19 sa zúčastnila Parížskej mierovej konferencie, 1919 sa stala jedným zo signatárov Versaillskej mierovej zmluvy a ako samostatný subjekt jedným zo zakladajúcich členov novovzniknutej Spoločnosti národov. R. 1919 bolo zavedené volebné právo žien. Počas prvých dvoch liberálnych vlád na čele s premiérom W. L. (Mackenziem) Kingom (1921 – 26, 1926 – 30) nastal hospodársky rozmach a obdobie prosperity. Na imperiálnej konferencii Commonwealthu (1926) Spojené kráľovstvo formálne uznalo autonómiu Kanady a štatutárnu rovnosť členských krajín (domínií) Commonwealthu. Ekonomický rast a optimistické očakávania do budúcnosti však dočasne zastavila svetová hospodárska kríza (1929 – 30), ktorá mala v niektorých oblastiach veľmi tvrdé dôsledky. R. 1931 počas vlády premiéra R. B. Bennetta (1930 – 35) schválilo Spojené kráľovstvo ustanovenie o rozšírení právomocí kanadskej vlády vo sfére vnútornej (žiadny zákon prijatý britským parlamentom nie je platný na území Kanady, pokiaľ nie je schválený kanadským parlamentom) i zahraničnej politiky, o. i. aj možnosť otvoriť vlastné diplomatické zastúpenia, čím poskytlo Kanade formálnu nezávislosť (→ Westminsterský štatút). Dôsledkom však bolo čoraz väčšie uvoľňovanie vzťahov so Spojeným kráľovstvom a upevňovanie kontaktov s USA, zvlášť významné bolo postupné zrastanie ekonomík obidvoch krajín, čo sa prehĺbilo najmä počas 2. svetovej vojny (vybudovanie diaľnice spájajúcej Aljašku s USA, vybudovanie mnohých podnikov ťažkého priemyslu Američanmi, ktoré sa neskôr stali základom leteckého a automobilového priemyslu). Počas tretej vlády W. L. (Mackenzieho) Kinga (1935 – 48) prežívala Kanada zložité obdobie. Spočiatku podporovala politiku appeasementu voči Nemecku, po vypuknutí 2. svetovej vojny presadil premiér v kanadskom parlamente vyhlásenie vojny po boku Spojeného kráľovstva (10. 9. 1939). Prvou veľkou vojenskou operáciou kanadských pozemných jednotiek dislokovaných v Spojenom kráľovstve bol neúspešný pokus britsko-kanadských síl o vylodenie v Dieppe (19. 8. 1942); 6. 6. 1944 sa po boku Spojencov zúčastnili invázie v Normandii (vylodenie na pláži Juno; dosiahli najhlbšie prieniky zo všetkých spojeneckých vojsk). Počas vojny došlo v Kanade k obrovskému rozvoju vojenského priemyslu, ktorého produkty zásobovali Spojencov, kanadské vojenské a obchodné loďstvo zohralo významnú úlohu v bitke o Atlantik. Po skončení vojny sa Kanada dostala do ekonomickej depresie a 1948 prijala Marshallov plán. R. 1945 sa stala zakladajúcim členom OSN. Počas vlády liberálov vedenej premiérom L. S. Saint-Laurentom (1948 – 57) sa výrazne angažovala v oblasti medzinárodnej politiky: 1949 sa stala zakladajúcim členom NATO, vtedajší kanadský minister zahraničných vecí (1948 – 57) a neskorší premiér L. B. Pearson výrazne prispel k ukončeniu suezskej krízy (1956 – 57), začo dostal 1957 Nobelovu cenu za mier. R. 1949 sa ku Kanade pripojil dovtedy formálne nezávislý Newfoundland ako jej desiata provincia (→ Newfoundland a Labrador).

V povojnovom období pokračoval rozvoj Kanady na rozvinutý priemyselný štát, v sociálnej oblasti sa presadzovala politika tzv. štátu blahobytu (angl. welfare state), silná imigrácia z krajín Európy, Ázie i z USA mala za následok zmenu demografickej situácie. Americké spoločnosti pôsobiace v Kanade začali fakticky kontrolovať väčšinu priemyselných odvetví (ťažbu ropy, nerastných surovín ap.). Po nástupe konzervatívcov do vlády sa premiér J. G. Diefenbaker (1957 – 63) usiloval preorientovať obchod opäť výraznejšie na Spojené kráľovstvo (obmedziť výšku obchodných kontaktov s USA). V období pokračujúcej studenej vojny však Kanada s USA úzko spolupracovala a 1958 s nimi podpísala dohodu, na základe ktorej s cieľom zabezpečiť obranu Kanady a USA bolo zriadené spoločné Severoamerické veliteľstvo protivzdušnej obrany (angl. North American Aerospace Defense Command, NORAD) pod americkým velením (v Kanade vo Winnipegu bolo zriadené len jedno z vedľajších veliteľstiev). Odpor obyvateľstva proti umiestneniu rakiet s jadrovými hlavicami na kanadskom území však napokon viedol k pádu vlády (1963) a k návratu liberálov (1963 – 68 L. B. Pearson). Vzťahy s USA (aj na úrovni vlád) sa skomplikovali aj pre odpor kanadského obyvateľstva proti americkému bombardovaniu Vietnamu počas vietnamskej vojny (1965 – 73; do Kanady sa presídlilo viacero Američanov s cieľom vyhnúť sa brannej povinnosti). Ekonomický rast a citlivá sociálna politika (zavedenie minimálnej mzdy, 40-hodinového pracovného týždňa i zdravotného poistenia, zlepšenie penzijného systému) sa odrazili na zvyšovaní blahobytu obyvateľstva a spolu s presadzovaním koncepcie multikulturalizmu výrazne prispeli k posilňovaniu kanadskej národnej identity, národného sebavedomia, patriotizmu a myšlienky kultúrnej svojbytnosti. Súčasne však v provincii Quebec v 60. rokoch 20. stor. (obdobie tzv. tichej revolúcie, fr. révolution tranquille, angl. Quiet Revolution) narastali nacionalistické a separatistické tendencie a zvyšovalo sa napätie medzi ňou a zvyškom Kanady. Otázka Quebecu začala komplikovať aj kanadské medzinárodné vzťahy, a to najmä po vystúpení francúzskeho prezidenta Ch. de Gaulla, ktorý pri oficiálnej návšteve Kanady (1967) verejne podporil autonomistické ambície frankofónneho obyvateľstva. R. 1968 sa P. E. Trudeau stal prvým po francúzsky hovoriacim premiérom v kanadskej histórii (1968 – 79). Prvým významným krokom jeho vlády bolo prijatie Zákona o úradných jazykoch (angl. Official Languages Act, fr. Loi sur les langues officielles), ktorý 1969 schválil kanadský parlament. Zákon ustanovil anglický a francúzsky jazyk ako úradné jazyky Kanady, zaručoval im status rovnocennosti na federálnej úrovni a napriek tomu, že neskôr boli prijaté ďalšie zákonné úpravy (o. i. 1988 jeho revízia), stal sa základom oficiálnej dvojjazyčnosti. Pre navrhovaný sociálny program, pre úsilie zaviesť do činnosti vlády dlhodobé plánovanie, ako aj pre zavedenie štátnej kontroly cien a platov sa však P. E. Trudeau dostal do sporu s konzervatívcami, ktorí sa 1979 – 80 dostali nakrátko k moci. Počas druhej Trudeauovej vlády (1980 – 84) sa 1980 uskutočnilo prvé referendum o otázke oddelenia Quebecu (60 % obyvateľov bolo za jeho zotrvanie v rámci Kanady). Za najvýznamnejší počin jeho vlády sa však považuje úprava kanadskej ústavy. Výsledkom procesu tzv. patriácie ústavy (koncept vychádzal z Trudeauových návrhov) bolo 17. 4. 1982 oficiálne vyhlásenie britskej kráľovny Alžbety II., na základe ktorého boli všetky ústavné právomoci prenesené (patriované) z britského parlamentu na kanadský, čím sa Kanada v zákonodarnej oblasti stala suverénnym štátom. Zároveň vstúpil do platnosti Ústavný zákon z 1982 (angl. Constitution Act, 1982, fr. Loi constitutionnelle de 1982). Ústavné zmeny viedli k polarizácii spoločnosti a k prudkému nárastu separatistických snáh s cieľom dosiahnuť autonómiu Quebecu (predstavitelia Quebecu odmietli ústavu podpísať). Vyriešiť otázku Quebecu s definitívnou platnosťou sa usilovala konzervatívna vláda premiéra M. B. Mulroneyho (1984 – 93). Dohodou z Meech Lake (3. 6. 1987) malo byť Quebecu zaručené ústavné právo na ochranu francúzskeho jazyka a kultúry bez ohľadu na záujmy nefrancúzsky hovoriacich obyvateľov provincie, pre rastúci nesúhlas v provinciách však nebola ratifikovaná v náležitom termíne, a preto nevstúpila do platnosti. R. 1992 voliči v Severozápadných teritóriách rozhodli v referende o postupnom vytvorení samosprávnej jednotky (teritória) pre Eskimákov žijúcich v tamojšom regióne Nunavut (vyčlenený 1999). R. 1995 sa konalo druhé referendum o zotrvaní Quebecu v kanadskej federácii, ktorého výsledok bol veľmi tesný (50,6 % za zotrvanie, 49,4 % proti nemu). R. 1997 vydal Najvyšší súd stanovisko, že Quebec nemá právo na jednostranné vyhlásenie nezávislosti. Separatistické hnutie však naďalej pokračuje v činnosti a otázka Quebecu zostáva zdrojom napätia, ktoré môže viesť k destabilizácii politických i hospodárskych perspektív krajiny (→ Quebec).

Politický systém — Kanada je parlamentnou monarchiou v rámci britského Spoločenstva národov, z hľadiska medzinárodného práva personálnou úniou. Hlavou štátu (tzv. Commonwealth realm v rámci britského Spoločenstva národov) je britský kráľ/kráľovná (v súčasnosti, od 1953, Alžbeta II.), v Kanade s oficiálnym titulom kanadský kráľ/kráľovná (angl. King/Queen of Canada, fr. Roi/Reine du Canada), ktorého/ktorú v krajine zastupuje generálny guvernér, od 2017 Julie Payettová (Payette). Právny rámec existencie Kanady vytvára ústava (Ústavný zákon z 1982, angl. Constitution Act, 1982, fr. Loi constitutionnelle de 1982), ktorej súčasťou je aj Kanadská charta práv a slobôd (angl. Canadian Charter of Rights and Freedoms, fr. Charte canadienne des droits et libertés) a podľa ktorej je Kanada parlamentná zastupiteľská demokracia s federálnym usporiadaním. Zákonodarným orgánom je parlament (angl. Parliament of Canada, fr. Parlement du Canada) so sídlom v Ottawe, ktorý tvoria Dolná komora (angl. House of Commons, fr. Chambre des communes) s 308 členmi (75 z Quebecu) volenými na 5 rokov a Senát (angl. Senate of Canada, fr. Le Sénat du Canada) maximálne so 112 členmi vymenúvanými generálnym guvernérom podľa návrhu predsedu vlády (kreslá sú prideľované na regionálnom základe). Volebné právo od 18 rokov.

Školský systém — tvoria ho základné (Elementary School, Junior School; približne do 16. roku veku dieťaťa), stredné (High School) a vyššie stredné školy (Community College) a univerzity a z väčšej časti je financovaný z verejných (federálnych a provinčných) zdrojov. V jednotlivých provinciách, ktorých vlády zodpovedajú za kvalitu vzdelávacích programov, sa na všetkých úrovniach uplatňujú rôzne vzdelávacie varianty. Vzdelávacími jazykmi sú angličtina a francúzština, v niektorých oblastiach aj menšinové jazyky (eskimácko-aleutské jazyky). Súčasťou systému sú aj súkromné a cirkevné školy. Prvé školy v Kanade vznikali v 17. stor. na území Nového Francúzska a zakladali ich najmä jezuiti, neskôr aj členovia iných konfesií alebo súkromné osoby. Organizované základné a vyššie vzdelávanie sa začalo v prvých desaťročiach 19. stor., výraznejšie sa rozvíjalo až od 1841 po prijatí zákona o vzdelávaní. Vyše storočnú tradíciu má dištančná (externá) forma štúdia, ktorá vznikla na viacerých univerzitách pre prírodné danosti krajiny (ťažšia dostupnosť z niektorých oblastí). K najvýznamnejším kanadským univerzitám patria University of Toronto (založená 1827), University of Ottawa (fr. Université d’Ottawa, založená 1848, prvá bilingválna univerzita), Université de Montréal (založená 1878) a i.

Tlač — vyznačuje sa určitými špecifikami, ktoré sú dané susedstvom s USA (dovoz periodík) a dvojjazyčnosťou krajiny. Je ovládaná veľkými (aj zahraničnými) mediálnymi korporáciami (Thomson Reuters Corporation, založená 2008; Quebecor alebo Québecor, založená 1950; The Brunswick News, založená 1902). Hlavnými kanadskými celoštátnymi denníkmi sú The Globe and Mail (založený 1844) a National Post (založený 1998) vydávané v anglickom jazyku v Toronte a Le Devoir (založený 1910) a Le Journal de Montréal (založený 1964) vydávané vo francúzskom jazyku v Montreale. Takmer vo všetkých kanadských mestách vychádza aspoň jeden regionálny denník, v bilingválnych mestách (Ottawa, Montreal) vychádzajú dva hlavné denníky (v anglickom a vo francúzskom jazyku). Niektoré regionálne denníky prekonávajú celoštátne denníky v náklade (The Toronto Star, založený 1892), ako aj v čítanosti (Windsor Star, založený 1888; Calgary Sun, založený 1980). Okrem toho vychádza veľké množstvo týždenníkov s rôznym zameraním.

R. 1936 bola založená kanadská štátna rozhlasová spoločnosť CBC/Radio-Canada (angl. Canadian Broadcasting Corporation, fr. Société Radio-Canada, SRC; vysiela v obidvoch úradných jazykoch – v angličtine a vo francúzštine, ako aj v ôsmich domorodých jazykoch), ktorej súčasťou sú aj štátne televízne spoločnosti (založená 1952) CBC television (vysiela po anglicky) a ICI Radio-Canada Télé (vysiela po francúzsky). V Kanade pôsobí aj viacero ďalších mediálnych spoločností s rôznym obsahovým a teritoriálnym zameraním.

Kanadské arktické súostrovie, angl. Canadian Arctic Archipelago — skupina viac ako 36 500 ostrovov v Severnom ľadovom oceáne patriacich Kanade; rozloha 1,425 mil. km², okolo 14-tis. obyvateľov. Ostrovy ležia sev. a severových. od pevniny Severnej Ameriky, od ktorých ich oddeľujú Hudsonov prieliv, prieliv Fury and Hecla Strait, Franklinov prieliv, prieliv Victoria Strait, prieliv Dease Strait, Prieliv Dolphin a Union a i. Od Grónska ich oddeľujú Davisov prieliv, Baffinovo more, Smithov prieliv a prieliv Robeson Channel. Delia sa na sev. (Ostrovy kráľovnej Alžbety) a juž. skupinu ostrovov, ktoré sú oddelené prielivmi tiahnucimi sa v rovnobežkovom smere: Lancasterským prielivom, Barrowovým prielivom, Melvillovým prielivom a MacClurovým prielivom. Len 94 ostrovov má povrch väčší ako 130 km²; najväčšie ostrovy súostrovia Baffinov ostrov (507-tis. km²), Viktóriin ostrov (217-tis. km²) a Ellesmerov ostrov (196-tis. km²) sú zároveň najväčšími ostrovmi Kanady a patria k 10 najväčším ostrovom sveta.

Geologická stavba juž. skupiny ostrovov, ktoré vznikli znížením sev. časti kryštalického štítu Laurentie (Kanadský štít), je príbuzná stavbe pevniny Severnej Ameriky, sev. skupina ostrovov je budovaná mladšími horninami. Ostrovy ležiace na západe majú nižšie nadmorské výšky (priemerná výška do 300 m n. m.) ako na severovýchode, kde sa od Baffinovho ostrova cez vých. časť Ellesmerovho ostrova tiahne výrazne členité pohorie Arctic Cordillera (výška vrchov presahuje 2 000 m n. m.). Drsné podnebie, počas zimy trvajúcej 9 mesiacov klesá teplota na -60 °C, v krátkom studenom lete vystupuje na 3 – 5 °C; silné vetry; nízky ročný úhrn zrážok (takmer výlučne snehových); vo vých. časti početné ľadovce (pokrývajú okolo 156-tis. km²). Oblasť polárnej púšte, na juhu miestami tundra. Pomerne pestré zastúpenie živočíchov: soby, vlky, biele medvede, líšky, zajac belák, mrože, tulene, veľryby, veľa druhov vtákov. Obývaných je len zopár ostrovov: Baffinov ostrov, Viktóriin ostrov, Ellesmerov ostrov, Banksov ostrov, ostrov Southampton a Ostrov kráľa Viliama. Najväčším sídlom je Iqaluit (na Baffinovom ostrove).

Kanadské parky v Skalnatých vrchoch, aj Parky kanadských Skalnatých vrchov, angl. Canadian Rocky Mountain Parks, fr. Parcs des montagnes Rocheuses canadiennes — komplex chránených území v Kanade na rozhraní provincií Alberta a Britská Kolumbia na hlavnom hrebeni Skalnatých vrchov zapísaný 1984 – 90 do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO, rozloha 23 049 km². Skladá sa zo štyroch národných parkov – Banff National Park (→ Banff; najstarší národný park Kanady), Yoho National Park, Jasper National Park (→ Jasper) a Kootenay National Park, a z troch provinciálnych parkov Britskej Kolumbie – Mount Robson Provincial Park (→ Robson), Mount Assiniboine Provincial Park (vyhlásený 1922, rozloha 391 km²) a Hamber Provincial Park (vyhlásený 1941, rozloha 241 km²).

Vysokohorské územie s glaciálnymi, fluvioglaciálnymi a fluviálnymi formami reliéfu, ľadovcovými poľami, aktívnymi ľadovcami, množstvom horských jazier a vodopádov (Takakkaw Falls v národnom parku Yoho National Park, výška 381 m, jedny z najvyšších vodopádov Kanady), ako aj s významnými paleontologickými náleziskami (nálezisko Burgess Shale v národnom parku Yoho National Park, → burgesské bridlice). Pramenné oblasti a oblasti horných tokov významných riek Severnej Ameriky (North Saskatchewan, Atabaska, Columbia, Fraser).

Kaskádové vrchy, angl. Cascade Range, fr. Chaîne des Cascades — horské pásmo v Kordillerach tiahnuce sa zo severu na juh od jazera Fraser v Kanade po Sierru Nevadu v Kalifornii v USA; dĺžka okolo 1 000 km, šírka 140 – 200 km. Budované kryštalickými horninami, bridlicami, pieskovcami a vulkanickými horninami. Početné kužele vyhasnutých aj aktívnych sopiek, najvyšší štít Mount Rainier, 4 392 m n. m. Najvyššie horské oblasti sú zaľadnené. Vďaka blízkosti Tichého oceána a prevládajúcim záp. vetrom je územie bohaté na zrážky, a to najmä náveterné záp. svahy (miestami okolo 3 800 mm ročne). Pohorím sa v krajinársky hodnotnom kaňone Columbia River Gorge (hĺbka 1 200 m, dĺžka 130 km) prelamuje rieka Columbia; výskyt fumarolov a horúcich prameňov. Svahy porastené ihličnatými lesmi. Na území Kaskádových vrhov sú 4 národné parky: Lassen Volcanic National Park (→ Lassen Peak), Crater Lake National Park, Mount Rainier National Park (→ Rainier) a North Cascades National Park (vyhlásený 1968, rozloha 2 043 km²).

Kitchener [-če-], do 1916 Berlin — mesto v Kanade v juž. časti provincie Ontário asi 100 km záp. od Toronta; 219-tis. obyvateľov (2013), aglomerácia Kitchener-Waterloo 441-tis. obyvateľov (2011). Finančné a priemyselné stredisko. Priemysel automobilový, elektrotechnický, kovoobrábací, nábytkársky, textilný, gumársky, potravinársky. Dopravná križovatka.

Založené zač. 19. stor. nemeckými prisťahovalcami, od 1833 názov Berlin. Od 1912 mesto, 1916 nazvané podľa britského poľného maršala H. H. Kitchenera.

Klondike [-dajk] — banská oblasť v severozáp. Kanade v teritóriu Yukon vých. od hranice s Aljaškou (USA) pozdĺž rieky Klondike River; okolo 10-tis. obyvateľov, strediskom je mesto Dawson. Oblasť sa stala známou zlatou horúčkou, ktorá vypukla 1897 po objavení zlata v rieke Klondike River a v jej prítokoch a trvala do 1899. Zlato sa v oblasti ťaží dodnes s prestávkou od konca 60. do začiatku 70. rokov 20. stor., nie však individuálnym ryžovaním, ale priemyselne s využitím plávajúcich bagrov. Obdobie zlatej horúčky v oblasti pripomína historický park Klondike Gold Rush International Historical Park spravovaný od 1998 spoločne USA a Kanadou.