Abd al Kúrí, arabsky ’Abd al Kúrí — ostrov v Adenskom zálive medzi ostrovom Sokotra a mysom Raas Caseyr (Somálsko) patriaci Jemenu; rozloha 133 km² (dĺžka 35 km, šírka do 5 km), 450 obyvateľov (2011). Maximálna výška 740 m n. m. V minulosti ťažba guána a lov perál, v súčasnosti lov rýb a pestovanie datlí. Okolie ostrova je pre výskyt plytčín a koralových útesov nebezpečné z hľadiska lodnej dopravy. Riedko osídlený.

Abisko — národný park v sev. Švédsku severne od 68° sev. zemepisnej šírky vo výške 342 – 1 174 m n. m., vyhlásený 1909; jeden z prvých národných parkov v Európe; rozloha 7 500 ha. Priemerná teplota v zime −10 °C, priemerná teplota v lete 14 °C, ročný úhrn zrážok okolo 300 mm. NP sa rozkladá pozdĺž turisticky atraktívneho kaňonu rieky Abiskojakka tečúcej zo severu a ústiacej do jazera Torneträsk. Súčasťou chránenej oblasti je i malý ostrov Abiskosuolo. Takmer tretinu územia tvoria holé horniny; horské útvary str. veľkosti pokrývajúce veľké časti územia sú v nižších častiach porastené brezovými lesmi, vo vyšších polohách porasty zakrpatených vŕb, alpínske lúky a kamenné moria. Flóra územia je obzvlášť bohatá a zahŕňa všetky najtypickejšie arktické druhy, charakteristické sú divé orchidey; pozdĺž strmých svahov rieky Abiskojakka niekoľko druhov hmyzožravých rastlín. Veľký počet vtákov (väčšina pozdĺž jazera Torneträsk pri ústí rieky). Cicavce oblasti patria k charakteristickým severským druhom (medveď, rys, los, arktický rosomák, líška, lumík). Na území národného parku sa nachádza prírodovedná výskumná stanica.

Abruzzy [-cci], tal. Appenino Abruzzese, Abruzzi — pohorie v str. Taliansku, najvyššia časť Apenín. Prevažne vápencové s početnými krasovými javmi vrátane jaskýň a poljí. Poľnohospodárstvo iba v údoliach a panvách. Najvyšší vrch Corno Grande (2 914 m n. m.). Na území pohoria je národný park Parco nazionale d’Abruzzo Lazio e Molise (rozloha 497 km², vyhlásený 1922). Oblasť silnej seizmickej činnosti. Ťažba asfaltu.

Abú — najvyššia skupina v horskom pásme Arávalí v Indii v juž. časti členského štátu Radžastan. Patrí ku geologicky najstarším oblastiam štátu. Staré kryštalické jadro často preniká až na povrch. Najvyšší vrch Gurušikhar, 1 721 m n. m. (hoci leží v suchej oblasti, ročný úhrn zrážok dosahuje až 1 640 mm).

Acaill [ekeil] — ostrov pri záp. pobreží Írska; 145 km², 2,6 tis. obyvateľov (2013). Maximálna výška 672 m n. m. Poľnohospodárstvo, rybolov, turistika. S Írskom spojený mostom.

Acklins [ak-] — koralový ostrov v Atlantickom oceáne v juž. časti Bahám v ostrovnej skupine Crooked Islands; pozdĺžneho tvaru, 389 km², 565 obyvateľov (2010). Rovinatý reliéf, tropické pasátové podnebie, pestovanie tropických plodín.

Aconcagua [-konka-] — najvyšší štít Ánd, Južnej Ameriky a záp. pologule na území Argentíny v blízkosti hraníc s Čile, 6 960 m n. m. Budovaný najmä usadenými horninami pokrytými vrstvou andezitov. Snežná čiara prebieha vo výške 4 600 – 4 700 m n. m., nad ňou 7 ľadovcov (najdlhší 6 km) s celkovou rozlohou 80 km². V novodobej histórii prvýkrát na vrchol Aconcaguy vystúpil 1897 švajčiarsky horolezec Matthias Zurbriggen (*1856, †1917) a po ňom aj Angličan Stuart Vines a Talian Nicholas Lanti.

Adamauská vysočina, angl. Adamawa, fr. Adamaoua — pohorie v Kamerune, čiastočne v Nigérii a Stredoafrickej republike. Stupňovitá náhorná plošina budovaná najmä prekambrickými rulami a mladšími vyvretými horninami. Nad zarovnaným povrchom (1 000 – 1 500 m n. m.) sa týčia osamotené vrchy, najmä vyhasnuté sopky (Bamboutos, 2 740 m n. m.). Rovníkové podnebie. Pramenná oblasť riek Benue, Sanaga, Logone. Na juhu vždyzelené lesy, na severe savany. Významné ložiská bauxitu.

Adamello — horská skupina v Juž. Alpách v sev. Taliansku; najvyšší vrch Presanella, 3 556 m n. m. Tvorí súčasť pásma str. Álp tiahnucich sa od Simplonského priesmyku až k Brennerskému priesmyku. Zložená z vápencov, silno zaľadnená. Mnoho ľadovcových jazier, z ktorých najvyššie položené sú Lago Verde (Zelené pleso) na Monte Rosa (2 856 m n. m.) a Lago Gelato (Zmrznuté pleso).

Adamov most, angl. Adam’s Bridge, hindsky Ádam Kápul, sinhalsky Adamgé pálama, tamilsky Cétu — reťaz malých ostrovov, piesočnatých lavíc a koralových útesov medzi ostrovmi Pamban (India) a Mannar (Srí Lanka). Zvyšok v minulosti existujúceho spojenia medzi Indiou a Srí Lankou v dĺžke 40 – 50 km predstavuje prekážku námornej plavby (najväčšia hĺbka mora medzi ostrovmi 1,5 m).

Adamov vrch, angl. Adam’s Peak, sinhalsky Samanalakanda — druhý najvyšší vrch Srí Lanky, 2 243 m n. m. Budovaný paleozoickými rulami. Na vrchole sa nachádza zníženina hlboká 1,5 m, pripomínajúca ľudskú stupaj, vrch je preto pútnickým miestom moslimov (Adamova stopa), buddhistov (Buddhova stopa) i hinduistov (stopa boha Šivu).

Adam’s Bridge [edms bridž] → Adamov most

Adarov mys — mys v Antarktíde na Adarovom polostrove (súčasť Viktóriinej zeme). Miesto prvého vylodenia (1895), ako aj prvého prezimovania (1899) človeka na trvalom ľade Antarktídy (Nór C. E. Borchgrevink).

Adelaidin ostrov, angl. Adelaide Island — jeden z ostrovov pozdĺž Antarktického polostrova v Západnej Antarktíde. Súčasť sopečného ostrovného pásu tiahnuceho sa pozdĺž záp. okraja Antarktídy od oblasti Viktóriinej zeme cez Zem Márie Byrdovej až k ostrovom Južné Shetlandy. Vulkanity (čadiče a ich vulkanoklastiká) treťohorného a štvrtohorného veku ležia na staroalpínskom podloží.

Adelina zem — územie vo východnej časti Antarktídy, jeden z dištriktov Francúzskych južných území; rozloha 431 888 km², bez trvalého osídlenia. Leží medzi Wilkesovou zemou na východe a Viktóriinou zemou na západe, je obmývané D’Urvillovým morom. Má tvar takmer rovnoramenného trojuholníka, ktorého základňa (dĺžka asi 270 km) leží medzi 136° až 142° východnej zemepisnej dĺžky, tretí vrchol trojuholníka je na južnom póle. Je súčasťou Východnej Antarktídy predstavujúcej prekambrický štít – jadro kontinentu. Pri pobreží je niekoľko drobných ostrovov. Územie je pokryté kontinentálnym ľadovcom (priemerná hrúbka 2 160 m). Má antarktické podnebie s prudkými vetrami a s extrémne nízkymi teplotami, teploty v januári -1 °C až 7 °C, v júli -15 °C až -20 °C. Na území sú ložiská kovov (meď, rudy železa a i.). Na ostrove Île des Pétrels v priľahlom súostroví Archipel de Pointe-Géologie (Ostrovy geológie) je polárna výskumná stanica Dumont d’Urville.

Pobrežnú časť Adelinej zeme – Adelino pobrežie objavil 20. januára 1840 francúzsky moreplavec Jules Sébastien César Dumont d’Urville, ktorý ho nazval po svojej manželke. V roku 1893 vyhlásilo Francúzsko Adelino pobrežie za svoje územie, v roku 1924 oficiálne vyhlásilo zvrchovanosť nad týmto územím a podriadilo ho guvernérovi Madagaskaru. Hranice Adelinej zeme boli zadefinované v roku 1938 po dlhých rokovaniach s Austráliou. Územie je od roku 1955 jedným z dištriktov Francúzskych južných území. Avšak podľa medzinárodnej Zmluvy o Antarktíde prijatej v roku 1959 nárok Francúzska na Adelinu zem nie je jej signatármi ani uznaný, ani uprený.

Adrar des Iforas — planina na Sahare na hraniciach Mali a Alžírska. Budovaná prevažne prekambrickými žulami. Priemerná výška 700 m n. m. Početné vádí, ojedinele vyvýšeniny (do 1 000 m n. m.) zväčša vulkanického pôvodu. Kočovný chov tiav.

Afarská panva, Afarský trojuholník — rozsiahla tektonicky podmienená depresia vo východnej Afrike vo Východoafrickej priekopovej prepadline na území východnej Etiópie, strednej Eritrey, južného Džibutska a severozápadného Somálska. Má zhruba trojuholníkový tvar a rozlohu približne 4-tisíc km². Územie je seizmicky aktívne a má mnoho aktívnych (Erta Ale) aj neaktívnych (stratovulkán Ajälu Tärara) sopiek a horúcich prameňov. Veľkú plochu pokrýva Danakilská púšť rozkladajúca sa v severovýchodnej časti Etiópie, južnej časti Eritrey a na veľkej časti Džibutska. V jej severnej časti leží Danakilská prelačina, jedna z najteplejších a najsuchších oblastí na svete. Na území Džibutska leží Asalská preliačina so slaným jazerom Lac Assal, ktorého depresia je najnižším miestom v Afrike (155 m pod hladinou mora). Najväčším vodným tokom územia je rieka Awaš, ktorá pramení v Etiópskej vysočine, tečie na sever, preteká viacerými slanými jazerami a ústi do jazera Abbé.

Afarská panva je osídlená zväčša Afarmi živiacimi sa pastierstvom a ťažbou draselných solí, chloridu sodného a síry.

Územie je významnou antropologickou oblasťou s paleontologickými nálezmi (→ Afar).

Agion Oros → Atos

Ağrı Dağı → Ararat

Aguja [-cha] — mys v sev. časti Peru, jeden z najzápadnjších výbežkov Juž. Ameriky (81° 18’ záp. zemepisnej dĺžky). Pokrytý vyprahnutou časťou púšte Sechura s pieskovými dunami, barchanmi (miestny názov medanos) a suchomilnou krovitou vegetáciou. Mys Pariñas, najzápadnejší mys Južbej Ameriky, je asi o 200 km severnejšie.

Agung, Gunung Agung — aktívna sopka, stratovulkán v Indonézii vo východnej časti ostrova Bali, jeho najvyšší vrch, 3 142 m n. m. Prvé zaznamenané erupcie boli v októbri 1710 až vo februári 1711, ďalšie erupcie v rokoch 1808, 1821, 1843, vo februári 1963 až v januári 1964 (jedny z najsilnejších a najničivejších erupcií v histórii Indonézie, zomrelo viac ako 1-tisíc ľudí) a v auguste 2017 až júni 2019.

Na západnom svahu je komplex hinduistických svätýň.

Ahaggar, Hoggar — horský masív v Alžírsku na Sahare budovaný žulami, kremencami a čadičovými príkrovmi. Vrchom Tahat dosahuje výšku až 3 005 m n. m. Tropické suché horské podnebie. Ročný úhrn zrážok do 150 mm, výnimočne snehové zrážky. Obyvatelia Tuaregovia s prevažne kočovným pastierstvom. Atraktívny horolezecký terén. Stredisko Tamanrasset.

Achdar, Džabal Achdar, Al-Jabal al-Akhdar — horský systém vo vých. časti Arabského polostrova, najmä v Ománe. Priemerná výška okolo 1 500 m n. m., max. 3 083 m n. m. Vyvrásnený v alpskej orogenéze. Budovaný najmä vápencami, hadcami, bazaltmi. Rozťatý zlomami; strmé svahy, doliny periodických riek. Suchá klíma, polopúšťové rastlinstvo, v dolinách suché lesy (dubovo-orechové).

Aigína, Egina — ostrov v Aiginskom zálive Egejského mora patriaci Grécku, administratívne predstavuje súčasť kraja Atika; 87,4 km², 13-tis. obyvateľov (2013). Hornatý reliéf, najvyšší vrch Oros, 531 m n. m. Pestovanie ovocných stromov, olív, viniča. Hlavným morským prístavom a turistickým strediskom je mesto Aigína (kompou spojené s mestom Pireus).

Pôvodnými obyvateľmi Aigíny boli Achájci, v 8. stor. pred n. l. ju ovládli Dóri. V 6. a 5. stor. pred n. l. patrila k námorným veľmociam, po 456 pred n. l. ju ovládli Atény. Našli sa na nej zvyšky mnohých chrámov zasvätených Afrodite, Apolónovi, Artemide a Dionýzovi. K najvýznamnejším patrí neskoroarchaický chrám bohyne Afaie (510 – 480 pred n. l.). Na hore Oros bolo náboženské stredisko a oltár Dia Panhellénia.

Aiginský záliv, aj Sarónsky záliv, gr. Saronikos Kolpos — najväčší záliv Egejského mora na pobreží Grécka medzi polostrovom Atika na severovýchode, historickým územím Argolida na severovýchodnom pobreží polostrova Peloponéz na juhozápade a Korintskou šijou na severozápade; rozloha 740 km², maximálna hĺbka 416 m. V zálive ležia Sarónske ostrovy. Na východnom pobreží v aglomerácii Atén leží prístavné mesto Pireus s najväčším prístavom Grécka a jedným z najväčších prístavov Stredozemného mora (najväčší osobný prístav v Európe). Aiginský záliv spojený s Korintským zálivom Iónskeho mora Korintským prieplavom zohráva významnú úlohu v námornej doprave.

Aïr, Azbine — kryštalicko-vulkanický horský masív na juhu Sahary na území štátu Niger juhových. od pohoria Ahaggar. Silne rozrušený, početné vádí. Najvyšší vrch Gréboun, 2 012 m n. m. Horské púšťové podnebie. ObyvateliaTuaregovia sa živia chovom dobytka a poľnohospodárstvom v oázach. Najvýznamnejšie sídlo Agadez. Ložiská medi, uránu a olova. Prírodná rezervácia.

Aitutaki — atol v juž. časti Cookových ostrovov (Polynézia), ktoré sú pridruženým štátom Nového Zélandu; 2-tis. obyvateľov (2012). Jeho vnútrozemie dosahuje výšku 86 m n. m. Okraje lagúny širokej do 12 km lemuje na východe viac ako 10 ostrovčekov. Pestovanie tropického ovocia. Prítomnosť letiska podporuje rozvoj cestovného ruchu.

Ajon — ostrov vo Východosibírskom mori vo vchode do Čaunského zálivu patriaci Rusku, administratívne predstavuje súčasť Čukotského autonómneho okruhu; rozloha 2 000 km², 242 obyvateľov (2012). Od polostrova Kyttyk oddelený úzkym prielivom. Ostrov má nížinný charakter, maximálna výška 64 m n. m., miestami strmé brehy. Budovaný sypkými morskými uloženinami, v ktorých je mŕtvy ľad (ľadovec, ktorý sa nepohybuje a je zasypaný zemou). Povrch pokrýva arktická tundra s machmi a lišajníkmi v lete slúžiaca ako pasienok pre soby.

Akvitánska panva, fr. Bassin d’Aquitaine, Garonnská panva — nížina v juhozáp. Francúzsku pri pobreží Biskajského zálivu medzi Pyrenejami, Centrálnym masívom a bránou Poitou v povodí Garonne a Dordogne; 80-tis. km², priemerná výška 135 m n. m. Geologicky je Akvitánska panva sedimentárnou panvou s druhohornými (jurskými) až treťohornými usadeninami (v striedajúcom sa slede kontinentálneho a morského vývoja) prekrytými štvrtohornými uloženinami. Odvodňovaná riekami Garonne a Adour s prítokmi. Má nížinatý charakter, na východe a juhu sa dvíha do výšky 300 m n. m. Juhozáp. časť (Landes) je aluviálna piesočnatá nížina oddelená od Atlantického oceána pásom vysokých dún. V 19. stor. bola piesočnatá krajina zalesnená (borovica), v súčasnosti lesy veľmi utrpeli požiarmi. Ložiská ropy (Parentis-en-Borry), soli, lignitu a zemného plynu s veľkou prímesou síry (Lacq). Hlavný prístav Bordeaux. Priemysel potravinársky (víno, koňak, syry), drevársky, strojársky, chemický (Bordeaux, Toulouse). Poľnohospodárstvo rozvinuté na celom území okrem Landes; pestuje sa pšenica, kukurica, vinič, tabak a ovocie.

Ala-Arča — národný park v Kirgizsku v Kirgizskom chrbte 40 km od Biškeku; vyhlásený 1976, rozloha 194 km². Hornaté územie sa rozkladá pozdĺž rieky Ala-Arča vo výškach 1 500 – 4 875 m n. m. Zmiešané lesy prechádzajú vo vyšších nadmorských výškach do jedľových s výskytom borievky, nad nimi alpínske lúky, najvyššie oblasti sú zaľadnené; územie má 20 väčších i menších ľadovcov. V národnom parku žijú srnec, svišť, sup, vzácne sa vyskytujúci leopard škvrnitý a i. Obľúbená turistická oblasť vyhľadávaná turistami, horolezcami a lyžiarmi a vzhľadom na blízkosť hlavného mesta obľúbené miesto víkendových piknikov.

Alajská kotlina — medzihorská kotlina v Kirgizsku tiahnuca sa zo západu na východ medzi Alajským chrbtom a Zaalajským chrbtom; rozloha 1 700 km², dĺžka 150 km, šírka 8 – 25 km. Jej ploché dno budované riečnymi a svahovými uloženinami sa dvíha z 2 240 m n. m. na západe do 3 536 m n. m. na východe (priesmyk Tomurun). Územím preteká rieka Kyzylsu s prítokmi, pozdĺž ktorej, najmä v záp. časti, prevláda závlahové poľnohospodárstvo, veľké plochy tvoria pasienky s dominantným chovom koní, oviec a jakov. Stromy v Alajskej kotline nerastú, z drevín sa vyskytujú len borievkové porasty.

Alajský chrbát, kirgizsky Alaj Kyrka Toosu, tadžicky Qotorkŭhi Oloj, bývalé Kokandské hory — horská reťaz rovnobežkového priebehu v Str. Ázii na území Kirgizska a Tadžikistanu v pamírsko-altajskom horskom systéme. Dĺžka 400 km, maximálna výška 5 880 m n. m. Smerom na juh klesá do Alajskej kotliny, smerom na sever tvorí juž. okraj Ferganskej doliny. Mnohé vrcholy sú pokryté trvalým ľadom a snehom, 811 km² zaľadnených. Alajský chrbát bol vyvrásnený počas hercýnskej orogenézy, je budovaný prevažne kryštalickými bridlicami a pieskovcami. V podhorí púšťové a stepné rastlinstvo, na svahoch sa rozprestierajú lúky a lesy. Na sev. svahoch ťažba ortuti, antimónu, hnedého uhlia. Priesmykom Taldyk vedie cestná komunikácia okolo jazera Karakuľ. Alajským chrbtom prebieha rozvodie riek Amudarja a Syrdarja. Častý cieľ horolezeckých výprav.

Alandy [ó-], fínsky Ahvenanmaa, švédsky Åland — súostrovie viac ako 6 500 nízkych malých ostrovov (80 obývaných) oddeľujúce Baltské more od Botnického zálivu; autonómna provincia Fínska; rozloha 1 505 km², 29-tis. obyvateľov (2016). Budované najmä žulou a rulou. Maximálna výška 132 m n. m., pod hladinou početné skaly. Hlavné mesto a prístav Maarianhamina na najväčšom ostrove Fasta Åland (650 km²). Chladné mierne morské podnebie. Obyvatelia (98 % tvoria Švédi) sa zaoberajú rybolovom, chovom dobytka a roľníctvom (zelenina, jarná pšenica).

Do 1809 súčasť Švédska, 1809 ho mierovou zmluvou spolu s Fínskom získalo Rusko, od 1917 patrí Fínsku; po sporoch so Švédskom 1921 vyhlásená jeho demilitarizácia (potvrdená 1947 v mierovej zmluve s Fínskom); 1951 – 52 získalo autonómiu.

Alaska Peninsula [e- -sju-] → Aljašský polostrov

Ala-šan, Alashan — púšťové územie v Číne na západ od mohutného oblúka Žltej rieky, juž. časť púšte Gobi. Zaberá časť autonómnej oblasti Vnútorné Mongolsko a sever provincie Kan-su; rozloha 1 mil. km². Jedna z najpustejších oblastí sveta, plošina s maximálnymi výškovými rozdielmi 200 m, v depresiách slané jazerá. Územie suchých stepí a polopúští. Riedko osídlené Mongolmi.

Alašan, Alashan — bývalý názov pohoria Che-lan-šan.

Alatau — názov viacerých horských hrebeňov v Strednej Ázii a na Sibíri. Horské reťaze sú prevažne v Kirgizsku a Kazachstane a patria najmä k Ťanšanu (Džungársky Alatau, Terskej Alatau, Zailijský Alatau, Kungej-Alatau, Talaský Alatau, Kirgizský Alatau). Najväčší je Zailijský Alatau v sev. hrebeni záp. Ťanšanu, súbežne s ním sa nad jazerom Issyk-Kuľ ťahá oblúk Kungej-Alatau. Jeho záp. predĺžením (oddelený riekou Ču) je Kirgizský chrbát; smerom na juhozápad vybieha nad dolinou Talasu Talaský Alatau. Vo vnútornom Ťanšane leží Terskej Alatau, ktorý na juhu ohraničuje Issykkuľskú kotlinu. Džungársky Alatau leží vo vých. časti Kazachstanu na hranici s Čínou. Na svahoch výrazná výšková stupňovitosť.

Albanské vrchy, tal. Colli Albani, Monti Albani — skupina vulkanických vyvýšenín v Taliansku na juhovýchod od Ríma; maximálna výška 956 m n. m. (Monte Faete). Patria do štvrtohornej, v súčasnosti už vyhasnutej sopečnej činnosti. V kráteroch jazerá Albano a Nemi. Mestá: Frascati, Albano, Castel Gandolfo (pápežský palác) a i. Rekreačná oblasť Rimanov; turistické centrum.

Aldabra, anglicky Aldabra Group— koralové ostrovy v Indickom oceáne patriace Seychelám.

Aldanská plošina, rus. Aldanskoje nagorie, oficiálny prepis Aldanskoe nagor’e — plošina v juhových. Rusku vo vých. Sibíri na juhu Jakutska. Priemerná výška 800 – 1 000 m n. m., maximálna 2 306 m n. m. Povrch rozčlenený hlbokými dolinami. Budovaná komplexmi kryštalických bridlíc, na ktorých sú slabo porušené vrstvy pieskovcov a vápencov preniknuté masívmi žúl. Podnebie sa vyznačuje dlhou zimou so silnými dlhotrvajúcimi mrazmi a krátkym letom. Svahy do výšky 1 200 – 1 300 m n. m. pokrýva tajga (smreky, borovica), vyššie sú machy, lišajníky a kamenistá tundra. Ložiská uhlia, zlata a rúd železa.

Aleutské vrchy, angl. Aleutian Range — vrchy v USA v štáte Aljaška. Tiahnu sa vo forme horskej reťaze Aljašským polostrovom v dĺžke asi 2 600 km. Intenzívna sopečná činnosť, početné sopky, najvyššia z nich 2 507 m n. m., najznámejšia Katmai (2 312 m n. m.).

Aleuty, angl. Aleutian Islands — ostrovy v sev. časti Tichého oceána patriace USA, administratívne súčasť štátu Aljaška; 17 670 km², 8,2 tis. obyvateľov (2012). Hlavná osada Dutch Harbor na ostrove Unalaska. Sú pokračovaním Aljašského polostrova a vytvárajú oblúk dlhý 1 740 km smerom ku Komandorským ostrovom a Kamčatke. Oddeľujú Beringovo more od Tichého oceána. Tvorí ich asi 150 ostrovov sopečného pôvodu na podmorskom chrbte. Miestami siahajú do 2 200 m n. m.; najväčšie sú Unimak (5 180 km²), Unalaska (2 728 km²) a Umnak (2 200 km²). Delia sa na štyri skupiny ostrovov: Near, Rat, Andreanof a Fox. Na Aleutách je 25 činných sopiek (najvyššia Shishaldin, 2 857 m n. m.). Chladné hmlisté a vlhké podnebie. Obyvateľmi sú zväčša Aleuti pomiešaní s Rusmi, ktorí toto územie ako prví kolonizovali v polovici 19. stor. Lov rýb a tuleňov. Početné horúce pramene.

Alexandrina zem, rus. Zemľa Aleksandry, oficiálny prepis Zemlja Aleksandry — ostrov Ruska v záp. časti súostrovia Zem Františka Jozefa v Archangeľskej oblasti; rozloha 2 800 km², maximálna výška 328 m n. m. Väčšinu povrchu pokrývajú ľadovce spúšťajúce sa do mora. Na nezaľadnených plochách je rastlinstvo arktickej tundry (machy a lišajníky), ktorého rast je často obmedzený len na praskliny v pôde. Na pobreží žijú ľadový medveď, tuleň, mrož.

Alexandrove ostrovy, angl. Alexander Archipelago — ostrovná skupina, okolo 1 200 ostrovov pri severozápadnom pobreží Sev. Ameriky patriacich USA, administratívne súčasť štátu Aljaška; 36 800 km², okolo 37-tis. obyvateľov. Predstavujú zatopené horské pásmo Kordiller prechádzajúce pod morskú hladinu. Strmé a členité brehy vytvárajú početné fjordy. Vrchovitý povrch ostrovov pokrývajú do výšky 1 100 m n. m. husté ihličnaté lesy. Najväčšie ostrovy Chichagof (5-tis. km²), Baranof (4,5 tis. km²), Kupreanof (3-tis. km²). Pôvodný názov dokazuje, že prvými bielymi osadníkmi boli Rusi (bádatelia, lovci, obchodníci s kožušinami).

Aljašský chrbát, angl. Alaska Range — horské pásmo na severozápade Severnej Ameriky v juž. časti štátu Aljaška (USA) s najvyšším vrchom Severnej Ameriky Denali (predtým názov McKinley; 6 194 m n. m.) a s najvyššou sopkou kontinentu Saint Elias (5 448 m n. m.). Centrálna časť budovaná žulami a rulami, okrajové partie sedimentmi rôzneho pôvodu. V juž. časti sa tiahne pásmo činných sopiek (Iliamna Volcano, Redoult Volcano). Nižšie časti strmých vrchov (do 1 100 m n. m.) sú pokryté ihličnatými lesmi, nad nimi je pásmo vysokohorskej tundry, trvalý sneh a ľadovce, z ktorých viaceré siahajú do dolín a vytvárajú podhorské ľadovce. Aljašský chrbát tvorí klimatickú hranicu medzi oblasťami mierneho oceánskeho podnebia na juhu a subpolárneho podnebia na severe. Vedie ním jediná železnica na Aljaške (z tichooceánskeho prístavu Seward na polostrove Kenai do mesta Fairbanks).

Aljašský polostrov, angl. Alaska Peninsula — úzky polostrov na severozápade Severnej Ameriky v USA v štáte Aljaška; asi 45-tis. km². Vybieha ďaleko na juhozápad a spolu s reťazou vulkanických ostrovov Aleuty, ktoré sú jeho pokračovaním, oddeľuje Beringovo more od Tichého oceána. Pozdĺž sev. pobrežia sa tiahne pobrežná nížina, na juhu vulkanické Aleutské vrchy (sopky Katmai, 2 047 m n. m.; Veniaminof, 2 507 m n. m., a i.).

Allegheny [eligeny; angl.], Allegheny Mountains, Allegheny Plateau — horské pásmo plošinatého charakteru v Severnej Amerike, jadro juž. časti Apalačských vrchov. Vých. okraj tvorí Blue Ridge s najvyšším vrchom v časti USA vých. od Mississippi (Mitchell 2 037 m n. m). Allegheny majú charakteristický zarovnaný povrch, výška vrcholov 1 800 – 2 000 m n. m. Blue Ridge prudko klesá v dĺžke takmer 1 500 km na juhovýchod do podhoria Piedmont s plošinným charakterom. Budované najmä žulami, rulami, kremencami a prvohornými bridlicami. Karbónske vrstvy obsahujú bohaté ložiská čierneho uhlia a rudy viacerých kovov.

Allgauské Alpy, nem. Allgäuer Alpen — časť Severných vápencových Álp v Rakúsku a Nemecku medzi Bodamským jazerom a dolinou rieky Lech. Chov dobytka; turistika; hlavné strediská Mittelberg, Oberstdorf, Sonthofen.

Alor, indonézsky Kepulauan Alor — ostrovná skupina v Indonézii v Malých Sundách medzi ostrovmi Flores a Timor; 2 900 km², 181-tis. obyvateľov (2008). Najväčší ostrov Alor (2 330 km²) s administratívnym strediskom a prístavom Kalabahi. Hornatý povrch (najvyšší bod 1 839 m n. m.) rozčlenený pozdĺž strmých zlomov. Obyvateľstvo austronézskej jazykovej rodiny tvoria zväčša animisti s tradičným spôsobom života.

Alpenvorland [-for-] — oblasť v Nemecku v juž. Bavorsku medzi Dunajom na severe a Alpami a ich predhorím na juhu. Postupne sa dvíha od severu na juh zo 400 m n. m. do 800 m n. m. Po vyvrásnení Álp v treťohorách bola priehlbeň na jej mieste zaliata plytkým morom a postupne vypĺňaná sedimentmi alpských riek (mohutné vrstvy štrkov, pieskov a hlín). Z nich sa vytvorili hrubozrnné zlepence, pieskovce a íly. Pri ďalšom vyzdvihnutí Álp a ich predhoria na konci treťohôr bola táto pokrývka rozrezaná dolinami riek a čiastočne odnesená. Územie do dnešnej podoby rozhodujúcim spôsobom premodelovalo štvrtohorné zaľadnenie (morény s jazerami ľadovcového pôvodu – Chiemske jazero, Ammersee). Významná oblasť pestovania pšenice, jačmeňa, cukrovej repy, chmeľu. Chov dobytka a ošípaných. Mestá Mníchov, Regensburg, Augsburg.