Vyhľadávanie podľa kategórií: geografia regionálna – Severná a Stredná Amerika - Spojené štáty americké

Zobrazené heslá 1 – 50 z celkového počtu 95 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

Adirondack Mountains

Adirondack Mountains [e- -dek mauntins] — pohorie v USA v štáte New York medzi riekami Hudson, Mohawk a Riekou sv. Vavrinca; najvyšší vrch Marcy, 1 629 m n. m. Súčasť Kanadského štítu. Územie budované kryštalinikom, premodelované pevninským ľadovcom. Významný región turistiky a zimných športov. V Adirondack Mountains leží Lake Placid.

Akron

Akron [ekren] — mesto v USA v štáte Ohio asi 50 km juž. od Erijského jazera; 198-tis. obyvateľov (2015), aglomerácia 570-tis. obyvateľov (2010). Založené 1807 ako obchodné stredisko medzi riekami Cuyahoga a Tuscarawas. Veľký rozvoj mesta po vybudovaní prvej továrne na spracovanie kaučuku a výrobu požiarnych hadíc. Hlavné centrum gumárskeho priemyslu a výroby pneumatík v USA (závody Goodyear, Goodrich, Firestone), ďalej chemický, strojársky (poľnohospodárske stroje), spotrebný, zápalkársky priemysel. Dopravné centrum, letisko, univerzita (založená 1870) a výskumné ústavy.

Alabama

Alabama, skratka Ala. — štát na juhu USA medzi pobrežím Mexického zálivu na juhu a juž. výbežkami Apalačských vrchov, ktoré vypĺňajú sev. časť štátu. V juž. časti sa prímorskou, miestami močaristou rovinou začína Mississippská nížina. Teplé subtropické podnebie, ročný úhrn zrážok 1 500 mm. K najväčším riekam patria Tennessee a Tensaw. V porovnaní s inými štátmi USA je Alabama hospodársky menej rozvinutým štátom. Pri Birminghame na severe ťažba čierneho uhlia, železnej rudy, bauxitov. Priemysel drevársky, nábytkársky, papiernický, ťažobný, kovospracujúci (Birmingham), textilný, chemický. Dôležité priemyselné strediská: Birmingham, Gadsden, Mobile (veľký námorný prístav); v doline rieky Tennessee sú sústredené energeticky náročné odvetvia. V Huntsville je sídlo Marshall Space Flight Center (vedúce vedecké a konštrukčné stredisko NASA). V poľnohospodárstve prevláda živočíšna výroba (chov hydiny, hovädzieho dobytka); pestuje sa bavlník, kukurica, podzemnica olejná a krmoviny.

Alabama bola objavená Španielmi 1519 a 1528, v 17. stor. osídlená Angličanmi (provincia Carolina), v 18. stor. Francúzmi (mesto Fort Louis, 1702). Sedemročnú vojnu medzi anglickými a francúzskymi kolonistami ukončil 1763 Parížsky mier. Francúzsko odstúpilo územie na východ od Mississippi (vrátane Alabamy) Veľkej Británii, juž. časť pripadla Španielsku, ktoré ju 1810 – 13 odstúpilo USA. Po Americkej revolúcii sa väčšia časť Alabamy stala súčasťou USA. R. 1817 získala status teritória, od 1819 je dvadsiatym druhým štátom USA. Počas občianskej vojny v USA (1861 – 65) patrila k štátom, ktoré sa odtrhli od Únie a vytvorili Konfederované štáty americké. V najznámejšej bitke na území Alabamy pri Mobile Bay 5. 8. 1865 námorné jednotky Únie pod velením admirála D. G. Farraguta porazili jednotky Konfederácie. Od apríla 1865 do 1877 okupovali Alabamu vojská Únie. V septembri 1865 ústavné zhromaždenie odvolalo rozhodnutie o odtrhnutí a zrušilo otroctvo. R. 1866 – 68 pod vojenskou správou, 1901 prijatá súčasná ústava. Rasové nepokoje pretrvávali aj po 2. svet. vojne. Zrodilo sa tam aj hnutie za práva Afroameričanov pod vedením M. L. Kinga. V Kongrese USA má Alabama 2 senátorov a 7 poslancov.

Alabama

Alabama — rieka v USA vznikajúca sútokom Coosy a Tallapoosy prameniacich v Apalačských vrchoch. Dĺžka (od prameňa Coosy) 1 183 km, rozloha povodia 58 500 km2. Po sútoku s Tombigbee vzniká tok Mobile, ktorý sa vlieva do Mexického zálivu. Priemerný ročný prietok v ústí 1 790 m3/s. Dôležitá dopravná cesta, splavná od mesta Montgomery.

Alas.

Alas. — skratka Aljašky.

Albany

Albany [elbe-] — prístavné mesto v USA na rieke Hudson, hlavné mesto štátu New York; 99-tis. obyvateľov (2015), aglomerácia 595-tis. obyvateľov (2010). Veľké správne centrum; priemysel hutnícky, strojársky, chemický, petrochemický, potravinársky. Výborná dopravná poloha, významné dopravné centrum s veľkým vnútrozemským prístavom (aj pre námorné lode), dôležitý cestný a železničný uzol na trase z New Yorku k Veľkým kanadským jazerám, do Montrealu a Bostonu.

Jedno z najstarších miest v Severnej Amerike založené holandskými osadníkmi 1614. Stavebné pamiatky: holandská pevnosť zo 17. stor., obytné domy zo 17. – 18. stor., kostoly z 18. a 19. stor. a administratívne budovy z 19. stor. Stredisko vedy a kultúry. Dve univerzity, múzeá.

Albuquerque

Albuquerque [-bakórki] — mesto v USA v štáte Nové Mexiko na rieke Rio Grande; 559-tis. obyvateľov (2015), aglomerácia 741-tis. obyvateľov (2010). Centrum železničnej a automobilovej dopravy a obchodu s poľnohospodárskymi produktmi, drevársky a potravinársky priemysel, stredisko jadrového a kozmického výskumu. Kúpeľné a turistické stredisko. Založené 1706 španielskymi osadníkmi ako vojenská stanica, početné pamiatky zo španielskeho obdobia. Univerzita (založená 1889). V blízkosti pamiatky pueblových Indiánov.

Aleutské vrchy

Aleutské vrchy, angl. Aleutian Range — vrchy v USA v štáte Aljaška. Tiahnu sa vo forme horskej reťaze Aljašským polostrovom v dĺžke asi 2 600 km. Intenzívna sopečná činnosť, početné sopky, najvyššia z nich 2 507 m n. m., najznámejšia Katmai (2 312 m n. m.).

Aleuty

Aleuty, angl. Aleutian Islands — ostrovy v sev. časti Tichého oceána patriace USA, administratívne súčasť štátu Aljaška; 17 670 km2, 8,2 tis. obyvateľov (2012). Hlavná osada Dutch Harbor na ostrove Unalaska. Sú pokračovaním Aljašského polostrova a vytvárajú oblúk dlhý 1 740 km smerom ku Komandorským ostrovom a Kamčatke. Oddeľujú Beringovo more od Tichého oceána. Tvorí ich asi 150 ostrovov sopečného pôvodu na podmorskom chrbte. Miestami siahajú do 2 200 m n. m.; najväčšie sú Unimak (5 180 km2), Unalaska (2 728 km2) a Umnak (2 200 km2). Delia sa na štyri skupiny ostrovov: Near, Rat, Andreanof a Fox. Na Aleutách je 25 činných sopiek (najvyššia Shishaldin, 2 857 m n. m.). Chladné hmlisté a vlhké podnebie. Obyvateľmi sú zväčša Aleuti pomiešaní s Rusmi, ktorí toto územie ako prví kolonizovali v polovici 19. stor. Lov rýb a tuleňov. Početné horúce pramene.

Alexandria

Alexandria — mesto v USA na severe štátu Virgínia na pravom brehu rieky Potomac oproti Washingtonu; 154-tis. obyvateľov (2015). Priemysel chemický, železiarsky, strojársky (o. i. výroba dopravných prostriedkov, poľnohospodárskych strojov), elektronický. Obytné mesto Washingtonu. Vzniklo v 1. pol. 18. stor. ako osada pod názvom Belhaven, od 1742 názov Alexandria, od 1779 mesto. Sídlo štátnych inštitúcií (napr. ministerstva obrany, patentového úradu a i.). Múzeá.

Alexandrove ostrovy

Alexandrove ostrovy, angl. Alexander Archipelago — ostrovná skupina, okolo 1 200 ostrovov pri severozápadnom pobreží Sev. Ameriky patriacich USA, administratívne súčasť štátu Aljaška; 36 800 km2, okolo 37-tis. obyvateľov. Predstavujú zatopené horské pásmo Kordiller prechádzajúce pod morskú hladinu. Strmé a členité brehy vytvárajú početné fjordy. Vrchovitý povrch ostrovov pokrývajú do výšky 1 100 m n. m. husté ihličnaté lesy. Najväčšie ostrovy Chichagof (5-tis. km2), Baranof (4,5 tis. km2), Kupreanof (3-tis. km2). Pôvodný názov dokazuje, že prvými bielymi osadníkmi boli Rusi (bádatelia, lovci, obchodníci s kožušinami).

Aljašský chrbát

Aljašský chrbát, angl. Alaska Range — horské pásmo na severozápade Severnej Ameriky v juž. časti štátu Aljaška (USA) s najvyšším vrchom Severnej Ameriky Denali (predtým názov McKinley; 6 194 m n. m.) a s najvyššou sopkou kontinentu Saint Elias (5 448 m n. m.). Centrálna časť budovaná žulami a rulami, okrajové partie sedimentmi rôzneho pôvodu. V juž. časti sa tiahne pásmo činných sopiek (Iliamna Volcano, Redoult Volcano). Nižšie časti strmých vrchov (do 1 100 m n. m.) sú pokryté ihličnatými lesmi, nad nimi je pásmo vysokohorskej tundry, trvalý sneh a ľadovce, z ktorých viaceré siahajú do dolín a vytvárajú podhorské ľadovce. Aljašský chrbát tvorí klimatickú hranicu medzi oblasťami mierneho oceánskeho podnebia na juhu a subpolárneho podnebia na severe. Vedie ním jediná železnica na Aljaške (z tichooceánskeho prístavu Seward na polostrove Kenai do mesta Fairbanks).

Aljašský polostrov

Aljašský polostrov, angl. Alaska Peninsula — úzky polostrov na severozápade Severnej Ameriky v USA v štáte Aljaška; asi 45-tis. km2. Vybieha ďaleko na juhozápad a spolu s reťazou vulkanických ostrovov Aleuty, ktoré sú jeho pokračovaním, oddeľuje Beringovo more od Tichého oceána. Pozdĺž sev. pobrežia sa tiahne pobrežná nížina, na juhu vulkanické Aleutské vrchy (sopky Katmai, 2 047 m n. m.; Veniaminof, 2 507 m n. m., a i.).

Allegheny

Allegheny [eligeny; angl.], Allegheny Mountains, Allegheny Plateau — horské pásmo plošinatého charakteru v Severnej Amerike, jadro juž. časti Apalačských vrchov. Vých. okraj tvorí Blue Ridge s najvyšším vrchom v časti USA vých. od Mississippi (Mitchell 2 037 m n. m). Allegheny majú charakteristický zarovnaný povrch, výška vrcholov 1 800 – 2 000 m n. m. Blue Ridge prudko klesá v dĺžke takmer 1 500 km na juhovýchod do podhoria Piedmont s plošinným charakterom. Budované najmä žulami, rulami, kremencami a prvohornými bridlicami. Karbónske vrstvy obsahujú bohaté ložiská čierneho uhlia a rudy viacerých kovov.

Allentown

Allentown [elentaun] — mesto v USA vo vých. časti štátu Pensylvánia na vých. úpätí Apalačských vrchov; 120-tis. obyvateľov (2015). Založené 1762 ako Norhampton, od 1838 Allentown, mesto od 1867. Rozvinutý priemysel strojársky, automobilový, chemický, potravinársky, elektrotechnický, elektronický, stavebných materiálov, odevný. Stredisko poľnohospodárskej oblasti. Dopravná križovatka, prístav. V blízkosti mesta v Center Valley Pennsylvánska univerzita (založená 1855). Múzeum, domy z 18. stor.

Amarillo

Amarillo [emerilou] — mesto v USA na severe štátu Texas, 1 120 m n. m; 199-tis. obyvateľov (2015). Založené 1887. Stredisko ťažby a spracovania ropy, zemného plynu a rúd farebných kovov, strojársky priemysel (lietadlá, zbrojárstvo). Významný železničný a cestný uzol, letisko.

Americká Samoa

Americká Samoa, Teritórium Americkej Samoy, angl. American Samoa, Territory of American Samoa — zámorské autonómne územie USA v juhozáp. časti Tichého oceána pri záp. okraji Polynézie. Patria k nemu sopečné ostrovy Tutuila (135 km2), Aunu’u, súostrovie Manu’a, atoly Rose a Swains. Hornaté ostrovy sopečného pôvodu s koralovými útesmi. Tropické podnebie s priemernými teplotami 25 – 27 °C, ročný úhrn zrážok 80 – 450 mm. Tropické rastlinstvo a živočíšstvo, polovica ostrovov pokrytá lesmi. Pestovanie kokosovníka, cukrovej trstiny, banánovníka; rybolov. Základom ekonomiky je potravinársky priemysel (konzervovanie rýb, kreviet, sušenie kopry). Turistický ruch. Obyvateľstvo: Polynézania, zväčša Samojčania; náboženstvo: protestanti, katolíci, metodisti, mormóni; úradné jazyky: samojčina, angličtina. Na ostrove Tutuila americká námorná základňa.

Samosprávne zámorské územie USA zriadené 1899 na základe zmluvy medzi Spojeným kráľovstvom, Nemeckom a USA. Od 1951 čiastočná vnútorná samospráva, 1960 vytvorený zákonodarný zbor (Fono), výkonnú moc má guvernér od 1977 volený priamo obyvateľmi.

Americká Samoa
Rozloha: 194,8 km2
Počet obyvateľov: 57 000 (2015)
Hlavné mesto: Pago Pago

Americké Panenské ostrovy

Americké Panenské ostrovy, angl. Virgin Islands of the United States — zámorské autonómne územie USA v záp. časti Panenských ostrovov v Malých Antilách v Karibskom mori; hlavné ostrovy: Saint Thomas (tam hlavné mesto Charlotte Amalie), Saint Croix, Saint John. Tropické oceánske podnebie; pestovanie kokosovníka, cukrovej trstiny, tropického ovocia, zeleniny; rybolov. Spracúvanie dovážaného bauxitu a ropy, výroba rumu. Turistický ruch; americká vojenská základňa. Obyvatelia: prevažne černosi a mulati; náboženstvo: protestantské, anglikánske, katolícke; úradný jazyk: angličtina.

Objavené 1493 K. Kolumbom, neskôr sa časť ostrovov stala dánskou a časť britskou kolóniou. R. 1917 bola dánska časť predaná USA. Výkonnú moc má guvernér volený priamo obyvateľmi.

Americké Panenské ostrovy
Rozloha: 347,1 km2
Počet obyvateľov: 103 000 (2016)
Hlavné mesto: Charlotte Amalie

Anaheim

Anaheim [ejnehejm] — mesto v USA v štáte Kalifornia na záp. okraji mesta Los Angeles; 351-tis. obyvateľov (2015). Súčasť aglomerácie Los Angeles. Založené 1857 nemeckými kolonistami. Priemysel letecký, elektronický, elektrotechnický, chemický, konzervárenský. V minulosti pestovanie citrusov. Čulý cestovný ruch vďaka zábavným parkom Disneyland (otvorený 1955) a Disney California Adventure Park (otvorený 2001).

Anchorage

Anchorage [enkoridž] — prístavné mesto v USA v štáte Aljaška; 299-tis. obyvateľov (2015). Založené 1914 pri stavbe železničnej trate. Rozvoj počas 2. svetovej vojny, 1964 zničené pri zemetrasení, obnovené. Hospodárske centrum Aljašky s ťažobným (ťažba a spracovanie ropy) a rybným priemyslom. Veľké dopravné stredisko so železnicou, s diaľnicou, prístavom, medzinárodným letiskom. Stredisko turistiky; dve univerzity (založené 1954 a 1957).

Annapolis

Annapolis [eneplis] — prístavné mesto v USA na brehu Chesapeackej zátoky vých. od Washingtonu, hlavné mesto štátu Maryland; 40-tis. obyvateľov (2015). Rozvinutý potravinársky priemysel (konzervárne, spracovanie rýb, ustríc).

Založené 1649 ako Providence, potom niekoľkokrát zmenilo svoj názov, od 1694 hlavné mesto britskej kolónie Maryland, od 1695 súčasný názov, mestské práva 1708. Od novembra 1783 do júna 1784 dočasné hlavné mesto USA a sídlo amerického Kongresu, ktorý tam 14. 1. 1784 ratifikoval Parížsky mier (→ Americká revolúcia). Múzeum námorníctva, oceánografické observatórium, domy v koloniálnom štýle z 18. stor. Akadémia vojenského námorníctva USA (založená 1845).

Apalačské vrchy

Apalačské vrchy, Apalače, angl. Appalachian Mountains — horský systém vo vých. časti Severnej Ameriky tiahnuci sa od ostrova Newfoundland na sever po mesto Montgomery v štáte Alabama. Dĺžka vyše 3-tis. km, šírka 600 km, maximálna výška 2 037 m n. m. (Mitchell v časti Blue Ridge). Budovaný najmä žulami, rulami, kremencami a prvohornými bridlicami.

Delí sa na Severné Apalačské vrchy a Južné Apalačské vrchy, ktoré sú od seba oddelené dolinami riek Mohawk a Hudson. Severné Apalačské vrchy vznikli kaledónskym, Južné Apalačské vrchy hercýnskym vrásnením. Značný vplyv na konečné sformovanie Severných Apalačských vrchov malo pleistocénne zaľadnenie. Záp. časť Apalačských vrchov tvorí Apalačská plošina budovaná z karbónskych vrstiev s veľkými zásobami čierneho uhlia; Južné Apalačské vrchy sa členia na plošiny Cumberland Plateau, Allegheny, Blue Ridge a Piedmont. Pohorie je husto zalesnené. Bohaté ložiská uhlia (pri Pittsburghu, Huntingdone a Birminghame), rúd, ropy, zemného plynu, azbestu a mramoru. Rieka Tennessee s prítokmi využívaná na výrobu elektrickej energie.

Arizona

Arizona, skratka Ariz. — štát na západe USA hraničiaci s Mexikom. Z väčšej časti hornatý. Centrálnu a severnú časť zaberá Coloradska plošina, južnú a juhovýchodnú časť plošina rieky Gila (obidve výrazne rozčlenené riekou Colorado s prítokmi Little Colorado, Gila). Suché subtropické kontinentálne podnebie. Na juhu horská púšť so stromovými kaktusmi, na svahoch horských chrbtov suché borovicové lesy, v medzihorských bezodtokových panvách (bolsony) občasné slané jazerá a piesočné presypy. Rieky s energetickým potenciálom, najväčšie priehrady a hydroelektrárne na rieke Colorado (Hoover Dam, Glen Canyon Dam).

Početné národné parky a prírodné rezervácie: Grand Canyon National Park (→ Veľký kaňon), Petrified Forest National Park, Canyon de Chelly National Monument (všetky na území Coloradskej plošiny), národný park Saguaro National Park a biosférická rezervácia Organ Pipe Cactus National Monument (na hraniciach s Mexikom).

Značné nerastné bohatstvo, najmä zásoby farebných kovov. Ťažba rúd medi (1. miesto v USA, zabezpečuje dve tretiny produkcie USA), striebra, zlata, mangánu, sľudy, azbestu. Priemysel hutnícky (spracovanie farebných kovov, najmä medi a hliníka vo Phoenixe), kovospracujúci, potravinársky, elektronický. Pestovanie bavlníka (tretina plôch), krmovín, ovocia (citrusy). Chov dobytka a oviec, najmä na mäso. Riedko osídlené územie, obyvateľstvo sústredené v mestách Flagstaff, Phoenix, Tucson a Nogales. Veľké indiánske rezervácie na ľavom brehu rieky Colorado (najmä kmene Navahov a Hopiov).

Najstaršími indiánskymi kultúrami na území Arizony boli hohokamská a anasazská, neskôr príchod kočovných Apačov a Navahov. V 16. stor. tam začali prenikať z Mexika Španieli, najmä misionári. Od 17. stor. patrila Arizona do miestokráľovstva Nové Španielsko. Po získaní nezávislosti Mexika (1821) sa stala jeho súčasťou, po skončení americko-mexickej vojny sa oblasť nazývaná Nové Mexiko, ktorej súčasťou bola aj Arizona, dostala pod správu USA. R. 1853 boli kúpou územia medzi riekami Colorado a Rio Grande del Norte dotvorené súčasné hranice Arizony. Po vypuknutí občianskej vojny v USA sa pridala na stranu Konfederácie (1862), ale už v apríli 1862 bola obsadená vojskami Únie. R. 1863 na základe zákona podpísaného prezidentom A. Lincolnom dostala štatút teritória, 1912 dosiahla štátnosť ako 48. členský štát USA.

Arkansas

Arkansas, skr. Ark. — štát na juhu USA na pravom brehu Mississippi. Povrch vypĺňa na juhu a východe Mississippská nížina, v severozáp. časti vrchoviny Boston a Ouachita (výšky nad 800 m n. m.) navzájom oddelené riekou Arkansas. Vlhké mierne až subtropické podnebie. Prevládajú žltozeme, černozeme a aluviálne pôdy. V nížinách a dolinách subtropické lesy, vo vyšších polohách borovice a duby. Veľké zásoby tvrdého dreva. Prevažne poľnohospodársky štát s farmami na juhovýchode. Pri Mississippi hlavné oblasti pestovania bavlníka. Ďalej pestovanie sóje, ryže, obilia. Chov hydiny a dobytka. Priemysel potravinársky (spracovanie hydiny, konzervovanie ovocia), drevársky, elektronický, chemický, ťažobný (ťažba ropy, bauxitu, stavebných materiálov). Pre Arkansas sú charakteristické malé až stredne veľké mestá.

Územie Arkansasu bolo objavené v 16. stor. Španielmi pod vedením Hernanda de Soto (*1500, †1542). R. 1686 tam Francúzi založili pevnosť Arkansas Post a územie bolo vyhlásené za francúzske (Louisiana). Francúzi tam vykonávali misionársku činnosť a obchodovali s Indiánmi až do 1762, keď postúpili územie na západ od Mississippi Španielsku. R. 1800 Španielsko tajne vrátilo územie Francúzsku, od ktorého ho 1803 odkúpili USA. Od 1812 samostatná oblasť v rámci teritória Missouri, 1819 samostatné teritórium, 1836 25. štát USA. Počas občianskej vojny v USA patril k 11 juž. štátom, ktoré sa odtrhli od Únie a vytvorili Konfederáciu. Načas existovali dve vlády, jedna lojálna Severu v Little Rocku a druhá konfederačná vo Washingtone (na juhozápade Arkansasu). R. 1868 bol Arkansas začlenený späť do Únie, 1874 bola prijatá súčasná ústava. Po skončení obdobia Rekonštrukcie Juhu USA (1863 – 77) boli vo vláde skoro nepretržite demokrati s výnimkou 1967 – 71, keď stál na čele vlády republikán Winthrop Rockefeller (*1912, †1973).

Arkansas

Arkansas, Arkansas River — rieka v USA, pravostranný prítok Mississippi; dĺžka 2 334 km, rozloha povodia 470-tis. km2. Pramení v Skalnatých vrchoch, cez ktoré preteká hlboko zarezanou dolinou. Pri meste Pueblo vyteká do prérií. Hlavné prítoky: Cimarron, Canadian. Splavná 800 km, energeticky využívaná.

Arlington

Arlington — mesto v USA na severozápade štátu Texas v mestskom zoskupení Dallas – Fort Worth; 388-tis. obyvateľov (2015). Založené v súvislosti s výstavbou železnice 1876. Stredisko priemyslu a obchodu. Priemysel automobilový, elektronický. Letisko. Univerzita (založená 1895), divadlo (1973), galéria moderného umenia (1989).

Badlands National Park

Badlands National Park [bedlends našnl pák] — národný park na severe str. časti USA v oblasti Veľkých prérií v štáte Južná Dakota medzi riekami Cheyenne a White; vyhlásený 1939 ako národná pamiatka, 1978 národný park, rozloha 982 km2. Tvorený vodorovne uloženými vrstvami hornín druhohorného veku, na ktoré sa navrstvili treťohorné usadeniny pomerne malej hrúbky. Tieto boli denudáciou zväčša odnesené a modeláciou terénu v aridných podmienkach sa vytvorila divoká krajina bez vegetácie, s roklinami, krátkymi chrbtami a tabuľovými horami. Hospodársky nevyužívané územie.

Berkeley

Berkeley [bákly] — mesto v USA v štáte Kalifornia v aglomerácii San Francisca na brehu zálivu San Francisco; 121-tisíc obyvateľov (2016). Významné stredisko vedy s dvoma univerzitami, sídlo Kalifornskej univerzity (University of California, zal. 1868), početné vedeckovýskumné pracoviská, stredisko jadrového výskumu. Priemysel farmaceutický, chemický, potravinársky, strojársky. Prístav pre jachty, letisko. Múzeum.

Colorado

Colorado [kolerádou], angl. Colorado River, špan. Río Colorado — rieka na juhozápade USA (štáty Colorado, Utah, Arizona, Nevada a Kalifornia) a v Mexiku (štáty Baja California, Sonora); dĺžka 2 334 km, rozloha povodia 640 000 km2, priemerný ročný prietok na dolnom toku 508 m3/s. Pramení v Skalnatých vrchoch, tečie naprieč Coloradskou plošinou, kde priberá veľké prítoky Green a Saint Juan a v oblasti Canyonland vytvára rad hlbokých kaňonov, na ktoré nadväzuje na juhozápade najznámejší Veľký kaňon (Grand Canyon). Po opustení Coloradskej plošiny sa tok rozširuje do údolného jazera za priehradou Hoover Dam. Dolný tok preteká púšťovými oblasťami (Colorado Desert, Gilská púšť), vytvára deltu a ústi do Kalifornského zálivu (Tichý oceán). Rieka je využívaná energeticky (viacero priehradných nádrží a hydroelektrární, najväčšia Hoover Dam Power Station, 2 074 MW), na zavlažovanie, na zásobovanie vodou mestá na pobreží Kalifornského zálivu, ale i veľké mestá Kalifornie (vrátane Los Angeles); na dolnom toku (900 km od ústia) splavná pre riečne lode.

Connecticut

Connecticut [kenetyket] — rieka na severovýchode USA; dĺžka 655 km, rozloha povodia 29 200 km2, priemerný ročný prietok v ústí 483 m3/s. Vyteká z jazera Fourth Connecticut Lake v Apalačských vrchoch pri hraniciach s Kanadou, ústi estuárom do prielivu Long Island Sound (Atlantický oceán). Hlavné prítoky: White, Deerfield, Farmington. Využívaná energeticky, zásluhou viacerých prieplavov vybudovaných na ťažko splavných úsekoch je rieka splavná pre menšie námorné lode do Hartfordu, pre riečne lode do Holyoke. Významné mestá na rieke: Springfield, Hartford.

Cumberland

Cumberland [kambelend], angl. Cumberland River — rieka v USA v štátoch Kentucky a Tennessee, ľavostranný prítok Ohia; dĺžka 1 107 km, rozloha povodia okolo 45 920 km2. Vzniká sútokom riek Poor Fork a Clover Fork vytekajúcich z náhornej plošiny Cumberland Plateau. Hlavné prítoky: Little, Red (pravostranné), South Fork, Obey, Caney Fork (ľavostranné). Preteká chráneným územím Cumberland Falls State Resort Park (vyhlásené 1931, rozloha 671 ha). V doline rieky sú viaceré retenčné nádrže a početné hydroelektrárne. Splavná od jazera Cumberland. Najvýznamnejším mestom na rieke je Nashville.

Fairbanks

Fairbanks [férbenks] — mesto v USA v strednej časti štátu Aljaška na rieke Chena; 32-tis. obyvateľov (2. najväčšie mesto Aljašky, 2018), aglomerácia Fairbanks-North Star 99-tis. obyvateľov (2018). Priemysel petrochemický, drevársky, obchod s kožušinami. Konečný bod diaľnice Alaska Highway vedúcej z Dawson Creek (Kanada) a železničnej trate z prístavu Seward, medzinárodné letisko. Turistické stredisko.

Založené 1902 v období zlatej horúčky a nazvané podľa senátora Ch. W. Fairbanksa. Päť km severozápadne od mesta Fairbanks sa nachádza sídlo University of Alaska (1917).

Fall River

Fall River [fól rive] — prístavné mesto v USA v juhovýchodnej časti štátu Massachusetts v ústí rieky Taunton do zátoky Mount Hope (Atlantický oceán) v metropolitnej oblasti Providence; 90-tis. obyvateľov (2018). Priemysel odevný, textilný (bavlnársky), chemický (výroba priemyselných hnojív), elektrotechnický, potravinársky. Dopravná križovatka.

Územie, na ktorom sa dnes Fall River nachádza, bolo 1659 odobraté Indiánom a 1686 osídlené kolonistami. R. 1803 nazvané Fallriver, potom premenované na Troy (do 1831). V 19. stor. jedno z hlavných stredísk textilného priemyslu (prvá textilná továreň vznikla 1811), 1929 – 32 úpadok. Sídlo katolíckeho biskupstva.

Fargo

Fargo — mesto v USA vo východnej časti štátu Severná Dakota na rieke Red; 125-tis. obyvateľov (2018), aglomerácia Fargo-Moorhead 245-tis. obyvateľov (2018). Obchodné a finančné stredisko poľnohospodárskej oblasti (pestovanie pšenice, chov dobytka). Priemysel potravinársky, sklársky, drevársky, hutnícky, kovoobrábací, chemický (výroba priemyselných hnojív), informačných technológií. Dopravná križovatka, letisko.

Založené 1871 pri Severnej pacifickej železnici. Nazvané podľa Williama Georga Farga (*1818, †1881), priekopníka v expresnej lodnej preprave. Sídlo North Dakota State University of Agriculture (od 1890). Historické múzeum. Hudobné festivaly. Sídlo rímskokatolíckeho biskupstva.

Ga.

Ga. — skratka štátu Georgia.

Hagåtña

Hagåtña [-ňa], do 1998 Agaña — hlavné mesto ostrova a zámorského autonómneho územie USA Guam ležiace v zálive v strednej časti západného pobrežia; 1,1 tis. obyvateľov (2010). Bývalé stredisko španielskej koloniálnej vlády v Mikronézii. Viaceré stavebné pamiatky (katedrála, námestie, pevnosti) a Latta Stone Park (skalné stavby dávnych kultúr). Asi 10 km juhozápadne v zálive Apra hlavná základňa americkej tichomorskej flotily. Významné medzinárodné letisko.

Haleakala

Haleakala, East Maui Volcano — spiaca sopka na ostrove Maui (Havajské ostrovy) v národnom parku Haleakala National Park (116 km2, vyhlásený 1961, od 1980 medzinárodná biosférická rezervácia), jedna z najväčších sopiek na Zemi; 3 055 m n. m., obvod krátera 34 km, hĺbka 600 m (podľa niektorých zdrojov až 800 m), na dne viacero menších kráterov. Rozsiahla štítová sopka zaberajúca takmer 75 % územia ostrova. Na jej vrchole je Meesovo observatórium (Mees Solar Observatory; → havajské observatóriá). Posledná erupcia okolo 1790.

Hamilton

Hamilton [he-] — mesto v USA v juhozápadnej časti štátu Ohio na rieke Miami (prítok Ohia) severne od mesta Cincinnati; 62-tis. obyvateľov (2015). Priemysel strojársky, papiernický, textilný. Sídlo jednej z fakúlt Miami University (Oxford, Ohio).

Hammond

Hammond [he-] — mesto v USA v severozápadnej časti štátu Indiana pri Michiganskom jazere v aglomerácii Gary-Hammond; 81-tis. obyvateľov (2010). Priemysel hutnícky, strojársky (o. i. výroba dopravných prostriedkov), chemický, petrochemický. Založené 1869, od 1884 mesto. Od 1943 sídlo niekoľkých fakúlt Purdue University vo West Lafayet (založená 1869).

Hampton

Hampton [hem-] — prístavné mesto v USA v štáte Virgínia pri ústí rieky James do Chesapeackej zátoky v aglomerácii Newport News-Hampton; 1378-tis. obyvateľov (2010). Priemysel stavebných materiálov, rybný, chemický, strojársky (montáž nákladných automobilov). Súčasť prístavného zoskupenia v Hampton Roads. Turistické stredisko. Jedno z najstarších kontinuálne osídlených miest v Severnej Amerike založené 1610 pri pevnosti Algernourne postavenej 1609 – 67, neskôr nazvanej Fort Monroe (podľa amerického prezidenta J. Monroea), ktorá zohrala úlohu v americkej občianskej vojne. V 19. stor. bola rozšírená o ďalšie pevnosti, napr. Fort Calhoun a Fort Wool, čím vznikol jeden z najväčších pevnostných komplexov v USA. Fort Monroe je od 1973 sídlom prestížnej vojenskej školy United States Army Training and Doctrine Command (TRADOC) a vojenskohistorického múzea v kazematách (Fort Monroe’s Casemate Museum). V Hamptone je sídlo jedného z hlavných veliteľstiev amerických pozemných vojsk. Vojenská základňa (Lanley Air Force Base), výskumné stredisko NASA (NASA Langley Research Center). Univerzita (založená 1968). Múzeá.

Hampton Roads

Hampton Roads [hem- rouds] — časť estuáru rieky James ústiacej do Chesapeackej zátoky v USA v štáte Virgínia; dĺžka okolo 6,5 km. Nachádza sa v ňom zoskupenie prístavov Newport News, Norfolk, Hampton a Portsmouth. Vývoz čierneho uhlia, tabaku a hnojív; dovoz ropy a rúd. Priemysel lodný, drevársky, chemický. V Portsmouthe námorná vojenská základňa.

Harlem

Harlem — mestská štvrť New Yorku v USA v severovýchod. časti ostrova Manhattan severne od Central Parku; 364-tis. obyvateľov (2010). Harlem bol založený 1658 Holanďanmi ako osada Nieuw Haarlem (názov podľa mesta Haarlem v severozáp. Holandsku), v 19. stor. mala ešte vidiecky charakter, v 20. stor. prílev černošského obyvateľstva (od 1910) a Portoričanov (od 1940) znamenal pokles životného štandardu a rast nezamestnanosti, na druhej strane však aj rozvoj špecifickej afroamerickej kultúry. Harlem sa delí na taliansku, španielsku (obývanú Portoričanmi) a černošskú štvrť (v nej je sústredená asi polovica černošského obyvateľstva New Yorku, v súčasnosti jeho sťahovanie do mestských častí Bronx, Brooklyn a i.).

Harlingen

Harlingen — mesto v USA v južnej časti štátu Texas na brehu ramena rieky Rio Grande; 75-tis. obyvateľov (2010). Potravinársky priemysel. Významné obchodné stredisko poľnohospodárskej oblasti (pestovanie citrusových plodín). Riečny prístav (export obilia a ropy).