Abymes [abim], Les Abymes — mesto v Guadeloupe (zámorský department Francúzska) vo vých. časti ostrova Guadeloupe v mestskom zoskupení Pointe-è-Pitre; 58-tis. obyvateľov (2013). Obchodné stredisko. Pestovanie a spracovanie cukrovej trstiny.

Adamstown [edmstaun] — administratívne stredisko a jediná trvalo osídlená osada Pitcairnových ostrovov v Polynézii (zámorské územie Spojeného kráľovstva); 56 obyv. (2013). Leží vnútri ostrova Pitcairn. Obyvatelia sú potomkovia vzbúrencov z britskej lode Bounty a devätnástich Polynézanov, ktorí sa usídlili na ostrove 1789. Živia sa najmä lovom rýb. Nazvaný podľa britského námorníka z lode Bounty Johna Adamsa (*1767, †1829).

Adelina zem — územie vo východnej časti Antarktídy, jeden z dištriktov Francúzskych južných území; rozloha 431 888 km², bez trvalého osídlenia. Leží medzi Wilkesovou zemou na východe a Viktóriinou zemou na západe, je obmývané D’Urvillovým morom. Má tvar takmer rovnoramenného trojuholníka, ktorého základňa (dĺžka asi 270 km) leží medzi 136° až 142° východnej zemepisnej dĺžky, tretí vrchol trojuholníka je na južnom póle. Je súčasťou Východnej Antarktídy predstavujúcej prekambrický štít – jadro kontinentu. Pri pobreží je niekoľko drobných ostrovov. Územie je pokryté kontinentálnym ľadovcom (priemerná hrúbka 2 160 m). Má antarktické podnebie s prudkými vetrami a s extrémne nízkymi teplotami, teploty v januári -1 °C až 7 °C, v júli -15 °C až -20 °C. Na území sú ložiská kovov (meď, rudy železa a i.). Na ostrove Île des Pétrels v priľahlom súostroví Archipel de Pointe-Géologie (Ostrovy geológie) je polárna výskumná stanica Dumont d’Urville.

Pobrežnú časť Adelinej zeme – Adelino pobrežie objavil 20. januára 1840 francúzsky moreplavec Jules Sébastien César Dumont d’Urville, ktorý ho nazval po svojej manželke. V roku 1893 vyhlásilo Francúzsko Adelino pobrežie za svoje územie, v roku 1924 oficiálne vyhlásilo zvrchovanosť nad týmto územím a podriadilo ho guvernérovi Madagaskaru. Hranice Adelinej zeme boli zadefinované v roku 1938 po dlhých rokovaniach s Austráliou. Územie je od roku 1955 jedným z dištriktov Francúzskych južných území. Avšak podľa medzinárodnej Zmluvy o Antarktíde prijatej v roku 1959 nárok Francúzska na Adelinu zem nie je jej signatármi ani uznaný, ani uprený.

Adirondack Mountains [e- -dek mauntins] — pohorie v USA v štáte New York medzi riekami Hudson, Mohawk a Riekou sv. Vavrinca; najvyšší vrch Marcy, 1 629 m n. m. Súčasť Kanadského štítu. Územie budované kryštalinikom, premodelované pevninským ľadovcom. Významný región turistiky a zimných športov. V Adirondack Mountains leží Lake Placid.

Agaña → Hagåtña

Aguascalientes [aguaska-] — mesto v str. Mexiku na rieke Aguascalientes, hlavné mesto štátu Aguascalientes ; 766-tis. obyvateľov, aglomerácia 1,044 mil. obyvateľov (2015). Založené v 2. pol. 16. stor., rozvoj podmienený ťažbou striebra v 18. stor. Obchodné stredisko poľnohospodárskej oblasti; priemysel textilný, potravinársky, petrochemický, výroba keramiky. Železničný uzol. Početné budovy v štýle vrcholného baroka (chrám Guadelupe, palác guvernéra a i.). V blízkosti ťažba cínových rúd a výskyt teplých prameňov, podľa ktorých je mesto nazvané (zo španielskeho aguas calientes = horúce pramene).

Aguascalientes [aguaska-] — štát v str. časti Mexika na Mexickej plošine; 5 616 km², 1,313 mil. obyv. (2015), hlavné mesto Aguascalientes. Územie vypĺňa náhorná plošina s výškou do 2 000 m n. m. a rozľahlé plytké kotliny (→ bolsony). Suché tropické vysokohorské podnebie, priemerné mesačné teploty 9 – 20 °C, v zime citeľné ochladenie, ročný úhrn zrážok 300 – 600 mm. Hospodársky slabo rozvinuté územie. V poľnohospodárstve je zamestnaných 37 % aktívneho obyvateľstva. Obrába sa (najmä v kotlinách) 140-tis. ha pôdy, z toho 50-tis. ha je zavlažovaných. Pestujú sa kukurica, fazuľa, ovocie, agáva. Na horských lúkach chov oviec. Baníctvo, významné v koloniálnom období, stratilo na dôležitosti. Priemysel sústredený do hlavného mesta štátu. Cez Aguascalientes vedú železnice a cesty z centra Mexika na severe.

Ahuachapán [auačapan] — mesto na západe Salvádora v blízkosti hranice s Guatemalou, stredisko departementu Ahuachapán; 63-tis. obyvateľov (2007). Priemysel potravinársky (najmä cukrovarnícky), tabakový, textilný. Obchodné stredisko poľnohospodárskej oblasti (obchod s kávou, cukrom, obilím, tropickým ovocím). Stredisko cestovného ruchu (výskyt geotermálnych prameňov). V blízkosti hydroelektráreň a geotermálna elektráreň.

Aitutaki — atol v juž. časti Cookových ostrovov (Polynézia), ktoré sú pridruženým štátom Nového Zélandu; 2-tis. obyvateľov (2012). Jeho vnútrozemie dosahuje výšku 86 m n. m. Okraje lagúny širokej do 12 km lemuje na východe viac ako 10 ostrovčekov. Pestovanie tropického ovocia. Prítomnosť letiska podporuje rozvoj cestovného ruchu.

Akron [ekren] — mesto v USA v štáte Ohio asi 50 km juž. od Erijského jazera; 198-tis. obyvateľov (2015), aglomerácia 570-tis. obyvateľov (2010). Založené 1807 ako obchodné stredisko medzi riekami Cuyahoga a Tuscarawas. Veľký rozvoj mesta po vybudovaní prvej továrne na spracovanie kaučuku a výrobu požiarnych hadíc. Hlavné centrum gumárskeho priemyslu a výroby pneumatík v USA (závody Goodyear, Goodrich, Firestone), ďalej chemický, strojársky (poľnohospodárske stroje), spotrebný, zápalkársky priemysel. Dopravné centrum, letisko, univerzita (založená 1870) a výskumné ústavy.

Ala. — skratka Alabamy.

Alabama — rieka v USA vznikajúca sútokom Coosy a Tallapoosy prameniacich v Apalačských vrchoch. Dĺžka (od prameňa Coosy) 1 183 km, rozloha povodia 58 500 km². Po sútoku s Tombigbee vzniká tok Mobile, ktorý sa vlieva do Mexického zálivu. Priemerný ročný prietok v ústí 1 790 m³/s. Dôležitá dopravná cesta, splavná od mesta Montgomery.

Alabama, skratka Ala. — štát na juhu USA medzi pobrežím Mexického zálivu na juhu a juž. výbežkami Apalačských vrchov, ktoré vypĺňajú sev. časť štátu. V juž. časti sa prímorskou, miestami močaristou rovinou začína Mississippská nížina. Teplé subtropické podnebie, ročný úhrn zrážok 1 500 mm. K najväčším riekam patria Tennessee a Tensaw. V porovnaní s inými štátmi USA je Alabama hospodársky menej rozvinutým štátom. Pri Birminghame na severe ťažba čierneho uhlia, železnej rudy, bauxitov. Priemysel drevársky, nábytkársky, papiernický, ťažobný, kovospracujúci (Birmingham), textilný, chemický. Dôležité priemyselné strediská: Birmingham, Gadsden, Mobile (veľký námorný prístav); v doline rieky Tennessee sú sústredené energeticky náročné odvetvia. V Huntsville je sídlo Marshall Space Flight Center (vedúce vedecké a konštrukčné stredisko NASA). V poľnohospodárstve prevláda živočíšna výroba (chov hydiny, hovädzieho dobytka); pestuje sa bavlník, kukurica, podzemnica olejná a krmoviny.

Alabama bola objavená Španielmi 1519 a 1528, v 17. stor. osídlená Angličanmi (provincia Carolina), v 18. stor. Francúzmi (mesto Fort Louis, 1702). Sedemročnú vojnu medzi anglickými a francúzskymi kolonistami ukončil 1763 Parížsky mier. Francúzsko odstúpilo územie na východ od Mississippi (vrátane Alabamy) Veľkej Británii, juž. časť pripadla Španielsku, ktoré ju 1810 – 13 odstúpilo USA. Po Americkej revolúcii sa väčšia časť Alabamy stala súčasťou USA. R. 1817 získala status teritória, od 1819 je dvadsiatym druhým štátom USA. Počas občianskej vojny v USA (1861 – 65) patrila k štátom, ktoré sa odtrhli od Únie a vytvorili Konfederované štáty americké. V najznámejšej bitke na území Alabamy pri Mobile Bay 5. 8. 1865 námorné jednotky Únie pod velením admirála D. G. Farraguta porazili jednotky Konfederácie. Od apríla 1865 do 1877 okupovali Alabamu vojská Únie. V septembri 1865 ústavné zhromaždenie odvolalo rozhodnutie o odtrhnutí a zrušilo otroctvo. R. 1866 – 68 pod vojenskou správou, 1901 prijatá súčasná ústava. Rasové nepokoje pretrvávali aj po 2. svet. vojne. Zrodilo sa tam aj hnutie za práva Afroameričanov pod vedením M. L. Kinga. V Kongrese USA má Alabama 2 senátorov a 7 poslancov.

Alandy [ó-], fínsky Ahvenanmaa, švédsky Åland — súostrovie viac ako 6 500 nízkych malých ostrovov (80 obývaných) oddeľujúce Baltské more od Botnického zálivu; autonómna provincia Fínska; rozloha 1 505 km², 29-tis. obyvateľov (2016). Budované najmä žulou a rulou. Maximálna výška 132 m n. m., pod hladinou početné skaly. Hlavné mesto a prístav Maarianhamina na najväčšom ostrove Fasta Åland (650 km²). Chladné mierne morské podnebie. Obyvatelia (98 % tvoria Švédi) sa zaoberajú rybolovom, chovom dobytka a roľníctvom (zelenina, jarná pšenica).

Do 1809 súčasť Švédska, 1809 ho mierovou zmluvou spolu s Fínskom získalo Rusko, od 1917 patrí Fínsku; po sporoch so Švédskom 1921 vyhlásená jeho demilitarizácia (potvrdená 1947 v mierovej zmluve s Fínskom); 1951 – 52 získalo autonómiu.

Alas. — skratka Aljašky.

Alaska Peninsula [e- -sju-] → Aljašský polostrov

Albany [elbe-] — rieka v Kanade v provincii Ontário; dĺžka 480 km. Vzniká sútokom viacerých riek (Ogoki, Little, Cutrent, Kenogami), ústi do Jamesovej zátoky v Hudsonovom zálive. Na hornom toku energeticky využívaná.

Albany [elbe-] — prístavné mesto v USA na rieke Hudson, hlavné mesto štátu New York; 99-tis. obyvateľov (2015), aglomerácia 595-tis. obyvateľov (2010). Veľké správne centrum; priemysel hutnícky, strojársky, chemický, petrochemický, potravinársky. Výborná dopravná poloha, významné dopravné centrum s veľkým vnútrozemským prístavom (aj pre námorné lode), dôležitý cestný a železničný uzol na trase z New Yorku k Veľkým kanadským jazerám, do Montrealu a Bostonu.

Jedno z najstarších miest v Severnej Amerike založené holandskými osadníkmi 1614. Stavebné pamiatky: holandská pevnosť zo 17. stor., obytné domy zo 17. – 18. stor., kostoly z 18. a 19. stor. a administratívne budovy z 19. stor. Stredisko vedy a kultúry. Dve univerzity, múzeá.

Alberta — provincia na západe Kanady; 661 200 km², 4,197 mil. obyvateľov (2015), administratívne stredisko Edmonton. Rozprestiera sa na úpätí Kordiller a ich zvlnenom predhorí, na juhu hraničí s USA. Územím prechádzajú Skalnaté vrchy, ktoré sa postupne skláňajú k severovýchodu. Najväčšiu výšku dosahujú v národnom parku Jasper (vyše 3 700 m n. m., tam i najvyšší vrch územia Columbia, 3 747 m n. m.). Vých. a severových. časť Alberty zaberajú Veľké prérie, ktoré sem prechádzajú z USA, na severe sa začína Arktická nížina. Mierne suché pevninské podnebie, v Kordillerách vysokohorské.

Dôležitá poľnohospodárska oblasť Kanady s pestovaním obilia, cukrovej repy a chovom dobytka. Poľnohospodárska výroba sa sústreďuje prevažne na veľkých farmách na necelých 19 mil. ha pôdy. Po 2. svet. vojne značný rozvoj priemyslu, najmä po objavení nálezísk ropy a zemného plynu i nekonvenčnej ropy. Väčšina ropy a zemného plynu sa ťaží v ložiskách Pembina, Rainbow, Leduc a Redwater, nekonvenčná ropa v oblasti mesta Fort McMurray. Rozvinutý ropný, potravinársky (spracovanie mäsa, mlyny) priemysel. Hlavné centrá: Edmonton, Calgary, Fort Saskatchewan. Naftovody a plynovody vedú do Ontária, Vancouveru a USA.

Albuquerque [-bakórki] — mesto v USA v štáte Nové Mexiko na rieke Rio Grande; 559-tis. obyvateľov (2015), aglomerácia 741-tis. obyvateľov (2010). Centrum železničnej a automobilovej dopravy a obchodu s poľnohospodárskymi produktmi, drevársky a potravinársky priemysel, stredisko jadrového a kozmického výskumu. Kúpeľné a turistické stredisko. Založené 1706 španielskymi osadníkmi ako vojenská stanica, početné pamiatky zo španielskeho obdobia. Univerzita (založená 1889). V blízkosti pamiatky pueblových Indiánov.

Aleutské vrchy, angl. Aleutian Range — vrchy v USA v štáte Aljaška. Tiahnu sa vo forme horskej reťaze Aljašským polostrovom v dĺžke asi 2 600 km. Intenzívna sopečná činnosť, početné sopky, najvyššia z nich 2 507 m n. m., najznámejšia Katmai (2 312 m n. m.).

Aleuty, angl. Aleutian Islands — ostrovy v sev. časti Tichého oceána patriace USA, administratívne súčasť štátu Aljaška; 17 670 km², 8,2 tis. obyvateľov (2012). Hlavná osada Dutch Harbor na ostrove Unalaska. Sú pokračovaním Aljašského polostrova a vytvárajú oblúk dlhý 1 740 km smerom ku Komandorským ostrovom a Kamčatke. Oddeľujú Beringovo more od Tichého oceána. Tvorí ich asi 150 ostrovov sopečného pôvodu na podmorskom chrbte. Miestami siahajú do 2 200 m n. m.; najväčšie sú Unimak (5 180 km²), Unalaska (2 728 km²) a Umnak (2 200 km²). Delia sa na štyri skupiny ostrovov: Near, Rat, Andreanof a Fox. Na Aleutách je 25 činných sopiek (najvyššia Shishaldin, 2 857 m n. m.). Chladné hmlisté a vlhké podnebie. Obyvateľmi sú zväčša Aleuti pomiešaní s Rusmi, ktorí toto územie ako prví kolonizovali v polovici 19. stor. Lov rýb a tuleňov. Početné horúce pramene.

Alexandria — mesto v USA na severe štátu Virgínia na pravom brehu rieky Potomac oproti Washingtonu; 154-tis. obyvateľov (2015). Priemysel chemický, železiarsky, strojársky (o. i. výroba dopravných prostriedkov, poľnohospodárskych strojov), elektronický. Obytné mesto Washingtonu. Vzniklo v 1. pol. 18. stor. ako osada pod názvom Belhaven, od 1742 názov Alexandria, od 1779 mesto. Sídlo štátnych inštitúcií (napr. ministerstva obrany, patentového úradu a i.). Múzeá.

Alexandrove ostrovy, angl. Alexander Archipelago — ostrovná skupina, okolo 1 200 ostrovov pri severozápadnom pobreží Sev. Ameriky patriacich USA, administratívne súčasť štátu Aljaška; 36 800 km², okolo 37-tis. obyvateľov. Predstavujú zatopené horské pásmo Kordiller prechádzajúce pod morskú hladinu. Strmé a členité brehy vytvárajú početné fjordy. Vrchovitý povrch ostrovov pokrývajú do výšky 1 100 m n. m. husté ihličnaté lesy. Najväčšie ostrovy Chichagof (5-tis. km²), Baranof (4,5 tis. km²), Kupreanof (3-tis. km²). Pôvodný názov dokazuje, že prvými bielymi osadníkmi boli Rusi (bádatelia, lovci, obchodníci s kožušinami).

Aljašský chrbát, angl. Alaska Range — horské pásmo na severozápade Severnej Ameriky v juž. časti štátu Aljaška (USA) s najvyšším vrchom Severnej Ameriky Denali (predtým názov McKinley; 6 194 m n. m.) a s najvyššou sopkou kontinentu Saint Elias (5 448 m n. m.). Centrálna časť budovaná žulami a rulami, okrajové partie sedimentmi rôzneho pôvodu. V juž. časti sa tiahne pásmo činných sopiek (Iliamna Volcano, Redoult Volcano). Nižšie časti strmých vrchov (do 1 100 m n. m.) sú pokryté ihličnatými lesmi, nad nimi je pásmo vysokohorskej tundry, trvalý sneh a ľadovce, z ktorých viaceré siahajú do dolín a vytvárajú podhorské ľadovce. Aljašský chrbát tvorí klimatickú hranicu medzi oblasťami mierneho oceánskeho podnebia na juhu a subpolárneho podnebia na severe. Vedie ním jediná železnica na Aljaške (z tichooceánskeho prístavu Seward na polostrove Kenai do mesta Fairbanks).

Aljašský polostrov, angl. Alaska Peninsula — úzky polostrov na severozápade Severnej Ameriky v USA v štáte Aljaška; asi 45-tis. km². Vybieha ďaleko na juhozápad a spolu s reťazou vulkanických ostrovov Aleuty, ktoré sú jeho pokračovaním, oddeľuje Beringovo more od Tichého oceána. Pozdĺž sev. pobrežia sa tiahne pobrežná nížina, na juhu vulkanické Aleutské vrchy (sopky Katmai, 2 047 m n. m.; Veniaminof, 2 507 m n. m., a i.).

Allegheny [eligeny; angl.], Allegheny Mountains, Allegheny Plateau — horské pásmo plošinatého charakteru v Severnej Amerike, jadro juž. časti Apalačských vrchov. Vých. okraj tvorí Blue Ridge s najvyšším vrchom v časti USA vých. od Mississippi (Mitchell 2 037 m n. m). Allegheny majú charakteristický zarovnaný povrch, výška vrcholov 1 800 – 2 000 m n. m. Blue Ridge prudko klesá v dĺžke takmer 1 500 km na juhovýchod do podhoria Piedmont s plošinným charakterom. Budované najmä žulami, rulami, kremencami a prvohornými bridlicami. Karbónske vrstvy obsahujú bohaté ložiská čierneho uhlia a rudy viacerých kovov.

Allentown [elentaun] — mesto v USA vo vých. časti štátu Pensylvánia na vých. úpätí Apalačských vrchov; 120-tis. obyvateľov (2015). Založené 1762 ako Norhampton, od 1838 Allentown, mesto od 1867. Rozvinutý priemysel strojársky, automobilový, chemický, potravinársky, elektrotechnický, elektronický, stavebných materiálov, odevný. Stredisko poľnohospodárskej oblasti. Dopravná križovatka, prístav. V blízkosti mesta v Center Valley Pennsylvánska univerzita (založená 1855). Múzeum, domy z 18. stor.

Alofi — mesto a administratívne stredisko ostrova Niue predstavujúceho pridružený štát Nového Zélandu; 1,6 tis. obyvateľov (2011). Leží v centre záp. pobrežia ostrova, kde je prerušená koralová bariéra obklopujúca ostrov. Je jediným prístavom ostrova. Asi 5 km na juh od mesta malé letisko. R. 1979 a 2004 Alofi zničené silným hurikánom.

Amarillo [emerilou] — mesto v USA na severe štátu Texas, 1 120 m n. m; 199-tis. obyvateľov (2015). Založené 1887. Stredisko ťažby a spracovania ropy, zemného plynu a rúd farebných kovov, strojársky priemysel (lietadlá, zbrojárstvo). Významný železničný a cestný uzol, letisko.

Americká Samoa, Teritórium Americkej Samoy, angl. American Samoa, Territory of American Samoa — zámorské autonómne územie USA v juhozáp. časti Tichého oceána pri záp. okraji Polynézie. Patria k nemu sopečné ostrovy Tutuila (135 km²), Aunu’u, súostrovie Manu’a, atoly Rose a Swains. Hornaté ostrovy sopečného pôvodu s koralovými útesmi. Tropické podnebie s priemernými teplotami 25 – 27 °C, ročný úhrn zrážok 80 – 450 mm. Tropické rastlinstvo a živočíšstvo, polovica ostrovov pokrytá lesmi. Pestovanie kokosovníka, cukrovej trstiny, banánovníka; rybolov. Základom ekonomiky je potravinársky priemysel (konzervovanie rýb, kreviet, sušenie kopry). Turistický ruch. Obyvateľstvo: Polynézania, zväčša Samojčania; náboženstvo: protestanti, katolíci, metodisti, mormóni; úradné jazyky: samojčina, angličtina. Na ostrove Tutuila americká námorná základňa.

Samosprávne zámorské územie USA zriadené 1899 na základe zmluvy medzi Spojeným kráľovstvom, Nemeckom a USA. Od 1951 čiastočná vnútorná samospráva, 1960 vytvorený zákonodarný zbor (Fono), výkonnú moc má guvernér od 1977 volený priamo obyvateľmi.

Americké Panenské ostrovy, angl. Virgin Islands of the United States — zámorské autonómne územie USA v záp. časti Panenských ostrovov v Malých Antilách v Karibskom mori; hlavné ostrovy: Saint Thomas (tam hlavné mesto Charlotte Amalie), Saint Croix, Saint John. Tropické oceánske podnebie; pestovanie kokosovníka, cukrovej trstiny, tropického ovocia, zeleniny; rybolov. Spracúvanie dovážaného bauxitu a ropy, výroba rumu. Turistický ruch; americká vojenská základňa. Obyvatelia: prevažne černosi a mulati; náboženstvo: protestantské, anglikánske, katolícke; úradný jazyk: angličtina.

Objavené 1493 K. Kolumbom, neskôr sa časť ostrovov stala dánskou a časť britskou kolóniou. R. 1917 bola dánska časť predaná USA. Výkonnú moc má guvernér volený priamo obyvateľmi.

Ammasalik, predtým Angmagssalik — ostrov pri juhovýchodnom pobreží Grónska; 772 km², 2-tis. obyvateľov (2013). Rybolov. Meteorologická stanica. Strediskom ostrova je sídlo Tasiilaq.

Anaheim [ejnehejm] — mesto v USA v štáte Kalifornia na záp. okraji mesta Los Angeles; 351-tis. obyvateľov (2015). Súčasť aglomerácie Los Angeles. Založené 1857 nemeckými kolonistami. Priemysel letecký, elektronický, elektrotechnický, chemický, konzervárenský. V minulosti pestovanie citrusov. Čulý cestovný ruch vďaka zábavným parkom Disneyland (otvorený 1955) a Disney California Adventure Park (otvorený 2001).

Anáhuac [anauak], Mesa de Anáhuac — juž. časť Stredomexickej vysočiny v Mexiku. Predstavuje vlastné jadrové územie starej ríše Aztékov i dnešného Mexika. Najdôležitejšími časťami sú Mexická kotlina a Tolucká kotlina. Reliéf Anáhuacu s priemernou výškou 2 200 m n. m. zvýrazňujú početné zlomy i eróziou spracované sopečné horniny. V oboch kotlinách najväčšia koncentrácia obyvateľstva Mexika, nachádza sa tu i hlavné mesto Mexiko.

Andros, angl. Andros Island — ostrovná skupina v Atlantickom oceáne v súostroví Bahamy; 5 957 km²; 7,4 tis. obyvateľov (2004). Administratívnym strediskom je Andros Town na najväčšom ostrove North Andros (3 349 km²). Značne zalesnené územie. Na plantážach pestovanie tabaku, kávy, cukrovej trstiny.

Anguilla [engvile alebo angvila] — zámorské územie Spojeného kráľovstva v Karibskom mori na ostrovoch Anguilla (91 km²) a Sombrero (5 km²) v Malých Antilách. Hlavné mesto The Valley leží na vápencovom ostrove Anguilla lemovanom koralovými útesmi, výška do 70 m n. m. Tropické vlhké pasátové podnebie. Pestovanie bavlníka, kokosovníka, sisalu. Chov dobytka; rybolov. Ťažba soli z mora, turistika. Obyvateľstvo: černosi a mulati; úradný jazyk: angličtina; náboženstvo: anglikáni a metodisti.

Anguillu objavil 1493 K. Kolumbus. Od 1650 anglická kolónia, od 19. stor. pod spoločnou správou s ostrovmi Svätý Krištof a Nevis. Keď sa Svätý Krištof a Nevis 1967 stali pridruženým územím Spojeného kráľovstva, Anguilla pridruženie odmietla a po pokuse o osamostatnenie (7. 2. 1969 vyhlásenie republiky), ktorého dôsledkom bola intervencia britských vojsk, zostala Anguilla priamo podriadená britskej korune. Štatút samosprávneho britského územia jej bol priznaný 1976; od 1980 zámorské britské územie s vnútornou autonómiou (1982 prijatá prvá ústava). Hlavou štátu je britská kráľovná zastupovaná guvernérom. Jednokomorový parlament má 12 členov (z toho 7 volených na 5 rokov).

Anchorage [enkoridž] — prístavné mesto v USA v štáte Aljaška; 299-tis. obyvateľov (2015). Založené 1914 pri stavbe železničnej trate. Rozvoj počas 2. svetovej vojny, 1964 zničené pri zemetrasení, obnovené. Hospodárske centrum Aljašky s ťažobným (ťažba a spracovanie ropy) a rybným priemyslom. Veľké dopravné stredisko so železnicou, s diaľnicou, prístavom, medzinárodným letiskom. Stredisko turistiky; dve univerzity (založené 1954 a 1957).

Annapolis [eneplis] — prístavné mesto v USA na brehu Chesapeackej zátoky vých. od Washingtonu, hlavné mesto štátu Maryland; 40-tis. obyvateľov (2015). Rozvinutý potravinársky priemysel (konzervárne, spracovanie rýb, ustríc).

Založené 1649 ako Providence, potom niekoľkokrát zmenilo svoj názov, od 1694 hlavné mesto britskej kolónie Maryland, od 1695 súčasný názov, mestské práva 1708. Od novembra 1783 do júna 1784 dočasné hlavné mesto USA a sídlo amerického Kongresu, ktorý tam 14. 1. 1784 ratifikoval Parížsky mier (→ Americká revolúcia). Múzeum námorníctva, oceánografické observatórium, domy v koloniálnom štýle z 18. stor. Akadémia vojenského námorníctva USA (založená 1845).

Anticosti [entikosti], angl. Anticosti Island, fr. Île d’Anticosti — ostrov v Zálive svätého Vavrinca (Atlantický oceán) patriaci Kanade, administratívne predstavuje súčasť provincie Quebec ; 7 892 km², 240 obyv. (2011). Budovaný najmä vápencami; hojne zalesnený.

Antigua — ostrov v Malých Antilách v Atlantickom oceáne; rozloha 280 km², 80-tis. obyvateľov (2011). S ostrovmi Barbuda a Redonda vytvára štát Antigua a Barbuda. Zväčša rovinatý povrch, maximálna výška 405 m n. m. Pestovanie a spracovanie poľnohospodárskych plodín. Objavený 1493 K. Kolumbom.

Antigua a Barbuda, angl. Antigua and Barbuda — štát v Strednej Amerike v súostroví Malé Antily v Karibskom mori na ostrovoch Antigua (280 km²), Barbuda (160 km²) a Redonda (2 km²); sopečného pôvodu. Administratívne členenie: 6 farností (Saint George, Saint John’s, Saint Mary, Saint Paul, Saint Peter, Saint Philip). Vlhké pasátové podnebie, zrážky počas vlhkého polroka (máj – október). Pôvodné rastlinstvo činnosťou človeka zmenené. Lesy zaberajú asi 2-tis. ha. Lagúna na Barbude je chránenou oblasťou hniezdenia vodných vtákov.

Hospodárstvo je založené na cestovnom ruchu, krajinu navštívi okolo 250-tis. turistov ročne (najmä z USA, 2015). Na tvorbe HDP sa služby podieľajú 79 %, priemysel 19 %, poľnohospodárstvo 2 % (2016). Poľnohospodárska výroba je limitovaná nedostakom vody a pracovných síl (zamestnaných najmä v sektore služieb) a výskytom prírodných katastrof (časté hurikány). Poľnohospodárska pôda zaberá celkovo okolo 20 % rozlohy krajiny, orná pôda iba 9 % (2011). Pestovanie cukrovej trstiny, bavlníka, kukurice, ryže, tropického ovocia, zeleniny; chov dobytka; rybolov. Priemysel potravinársky (spracúvanie poľnohospodárskych plodín), textilný, petrochemický (spracúvanie dovážanej ropy), elektronický; rozvinuté remeslá. Pomerne dobre vybudovaná cestná sieť, železničná doprava slúžiaca v minulosti len na dopravu cukrovej trstiny už nefunguje. Hlavný námorný prístav a medzinárodné letisko v hlavnom meste Saint John’s. Hlavní obchodní partneri: Poľsko, USA, Spojené kráľovstvo. Vývoz: cukor, melasa, bavlna, textilné a ropné výrobky, potraviny, elektronické komponenty, zvieratá, remeselnícke výrobky. Dovoz: ropa, spotrebný tovar.

Obyvateľstvo tvoria najmä černosi (89 %) a mulati (10 %), potomkovia afrických otrokov, ktorí hovoria kreolskou angličtinou (antiguan creole english, barbudan creole english). Prevláda protestantské náboženstvo (87 %). Až 98 % obyvateľov žije na ostrove Antigua, takmer všetci obyvatelia Barbudy sústredení v meste Codrington.

Ostrov Antigua objavil 1493 K. Kolumbus, 1628 bola anglickými osadníkmi kolonizovaná Barbuda a 1632 Antigua. Redonda zostala neobývaná. R. 1871 – 1965 bola Antigua a Barbuda britskou kolóniou Záveterných ostrovov, potom súčasť Západoindickej federácie, 1967 získala autonómiu, 1981 nezávislosť; člen Spoločenstva národov. Od 2014 je generálnym guvernérom Rodney Errey Lawrence Williams (*1947) a predsedom vlády Gaston Alfonso Browne (*1967).

Antigua a Barbuda je konštitučná monarchia, hlavou štátu je britská kráľovná, ktorú zastupuje generálny guvernér. Zákonodarným orgánom je dvojkomorový parlament zložený z Poslaneckej snemovne (volenej na obdobie 5 rokov; 18 členov) a Senátu (vymenovaného generálnym guvernérom; 17 členov).

Apalačské vrchy, Apalače, angl. Appalachian Mountains — horský systém vo vých. časti Severnej Ameriky tiahnuci sa od ostrova Newfoundland na sever po mesto Montgomery v štáte Alabama. Dĺžka vyše 3-tis. km, šírka 600 km, maximálna výška 2 037 m n. m. (Mitchell v časti Blue Ridge). Budovaný najmä žulami, rulami, kremencami a prvohornými bridlicami.

Delí sa na Severné Apalačské vrchy a Južné Apalačské vrchy, ktoré sú od seba oddelené dolinami riek Mohawk a Hudson. Severné Apalačské vrchy vznikli kaledónskym, Južné Apalačské vrchy hercýnskym vrásnením. Značný vplyv na konečné sformovanie Severných Apalačských vrchov malo pleistocénne zaľadnenie. Záp. časť Apalačských vrchov tvorí Apalačská plošina budovaná z karbónskych vrstiev s veľkými zásobami čierneho uhlia; Južné Apalačské vrchy sa členia na plošiny Cumberland Plateau, Allegheny, Blue Ridge a Piedmont. Pohorie je husto zalesnené. Bohaté ložiská uhlia (pri Pittsburghu, Huntingdone a Birminghame), rúd, ropy, zemného plynu, azbestu a mramoru. Rieka Tennessee s prítokmi využívaná na výrobu elektrickej energie.

Apataki — ostrov v súostroví Tuamotu.

Appalachian Mountains [epelejčien mautins] → Apalačské vrchy

Ariz. — skratka Arizony.

Arizona, skratka Ariz. — štát na západe USA hraničiaci s Mexikom. Z väčšej časti hornatý. Centrálnu a severnú časť zaberá Coloradska plošina, južnú a juhovýchodnú časť plošina rieky Gila (obidve výrazne rozčlenené riekou Colorado s prítokmi Little Colorado, Gila). Suché subtropické kontinentálne podnebie. Na juhu horská púšť so stromovými kaktusmi, na svahoch horských chrbtov suché borovicové lesy, v medzihorských bezodtokových panvách (bolsony) občasné slané jazerá a piesočné presypy. Rieky s energetickým potenciálom, najväčšie priehrady a hydroelektrárne na rieke Colorado (Hoover Dam, Glen Canyon Dam).

Početné národné parky a prírodné rezervácie: Grand Canyon National Park (→ Veľký kaňon), Petrified Forest National Park, Canyon de Chelly National Monument (všetky na území Coloradskej plošiny), národný park Saguaro National Park a biosférická rezervácia Organ Pipe Cactus National Monument (na hraniciach s Mexikom).

Značné nerastné bohatstvo, najmä zásoby farebných kovov. Ťažba rúd medi (1. miesto v USA, zabezpečuje dve tretiny produkcie USA), striebra, zlata, mangánu, sľudy, azbestu. Priemysel hutnícky (spracovanie farebných kovov, najmä medi a hliníka vo Phoenixe), kovospracujúci, potravinársky, elektronický. Pestovanie bavlníka (tretina plôch), krmovín, ovocia (citrusy). Chov dobytka a oviec, najmä na mäso. Riedko osídlené územie, obyvateľstvo sústredené v mestách Flagstaff, Phoenix, Tucson a Nogales. Veľké indiánske rezervácie na ľavom brehu rieky Colorado (najmä kmene Navahov a Hopiov).

Najstaršími indiánskymi kultúrami na území Arizony boli hohokamská a anasazská, neskôr príchod kočovných Apačov a Navahov. V 16. stor. tam začali prenikať z Mexika Španieli, najmä misionári. Od 17. stor. patrila Arizona do miestokráľovstva Nové Španielsko. Po získaní nezávislosti Mexika (1821) sa stala jeho súčasťou, po skončení americko-mexickej vojny sa oblasť nazývaná Nové Mexiko, ktorej súčasťou bola aj Arizona, dostala pod správu USA. R. 1853 boli kúpou územia medzi riekami Colorado a Rio Grande del Norte dotvorené súčasné hranice Arizony. Po vypuknutí občianskej vojny v USA sa pridala na stranu Konfederácie (1862), ale už v apríli 1862 bola obsadená vojskami Únie. R. 1863 na základe zákona podpísaného prezidentom A. Lincolnom dostala štatút teritória, 1912 dosiahla štátnosť ako 48. členský štát USA.

Ark. — skratka Arkansasu.

Arkansas, skr. Ark. — štát na juhu USA na pravom brehu Mississippi. Povrch vypĺňa na juhu a východe Mississippská nížina, v severozáp. časti vrchoviny Boston a Ouachita (výšky nad 800 m n. m.) navzájom oddelené riekou Arkansas. Vlhké mierne až subtropické podnebie. Prevládajú žltozeme, černozeme a aluviálne pôdy. V nížinách a dolinách subtropické lesy, vo vyšších polohách borovice a duby. Veľké zásoby tvrdého dreva. Prevažne poľnohospodársky štát s farmami na juhovýchode. Pri Mississippi hlavné oblasti pestovania bavlníka. Ďalej pestovanie sóje, ryže, obilia. Chov hydiny a dobytka. Priemysel potravinársky (spracovanie hydiny, konzervovanie ovocia), drevársky, elektronický, chemický, ťažobný (ťažba ropy, bauxitu, stavebných materiálov). Pre Arkansas sú charakteristické malé až stredne veľké mestá.

Územie Arkansasu bolo objavené v 16. stor. Španielmi pod vedením Hernanda de Soto (*1500, †1542). R. 1686 tam Francúzi založili pevnosť Arkansas Post a územie bolo vyhlásené za francúzske (Louisiana). Francúzi tam vykonávali misionársku činnosť a obchodovali s Indiánmi až do 1762, keď postúpili územie na západ od Mississippi Španielsku. R. 1800 Španielsko tajne vrátilo územie Francúzsku, od ktorého ho 1803 odkúpili USA. Od 1812 samostatná oblasť v rámci teritória Missouri, 1819 samostatné teritórium, 1836 25. štát USA. Počas občianskej vojny v USA patril k 11 juž. štátom, ktoré sa odtrhli od Únie a vytvorili Konfederované štáty americké. Načas existovali dve vlády, jedna lojálna Severu v Little Rocku a druhá konfederačná vo Washingtone (na juhozápade Arkansasu). R. 1868 bol Arkansas začlenený späť do Únie, 1874 bola prijatá súčasná ústava. Po skončení obdobia Rekonštrukcie Juhu USA (1863 – 77) boli vo vláde skoro nepretržite demokrati s výnimkou 1967 – 71, keď stál na čele vlády republikán Winthrop Rockefeller (*1912, †1973).

Arkansas, Arkansas River — rieka v USA, pravostranný prítok Mississippi; dĺžka 2 334 km, rozloha povodia 470-tis. km². Pramení v Skalnatých vrchoch, cez ktoré preteká hlboko zarezanou dolinou. Pri meste Pueblo vyteká do prérií. Hlavné prítoky: Cimarron, Canadian. Splavná 800 km, energeticky využívaná.