konjugácia
konjugácia [lat.] —
1. biol. osobitný typ izogamie, ktorý sa uskutočňuje tak, že vo dvoch tesne susediacich vláknach vzniknú medzi bunkami kopulačné kanáliky a dochádza k splývaniu nepohyblivých gamét (obsah sa vzájomne prelieva). Konjugáciou sa rozmnožujú napr. rôzne druhy baktérií a zelené riasy z triedy spájavky;
2. genet. a) spôsob pohlavného prenosu genetického materiálu pri mikroorganizmoch (najmä baktériách) uskutočňujúci sa priamym kontaktom dvoch (alebo viacerých) buniek. Prenášaná môže byť celá genómová DNA, len jej časť alebo plazmidová DNA. Bunka, ktorá je darcom genetického materiálu, sa nazýva donor, bunka, ktorá ho prijíma, recipient alebo transkonjugant. Mechanizmus konjugácie v gramnegatívnych a grampozitívnych baktériách prebieha odlišným spôsobom.
V gramnegatívnych baktériách (napr. Escherichia coli, rod Salmonella) sprostredkúva konjugáciu špecifický plazmid (F plazmid), ktorý sa nachádza v ich cytoplazme (mimo bakteriálneho chromozómu), pričom ku konjugácii dochádza medzi opačnými párovacími typmi baktérií. Donorová baktéria obsahuje F plazmid (F+ bunka), recipientna baktéria ho neobsahuje (F- bunka). F plazmid nesie gény kódujúce syntézu jemných filamentov, tzv. sex-pilov (sex-bičíkov), z povrchu donorovej bunky, ktoré zabezpečujú priamy kontakt s bunkou recipienta, ako aj gény zabezpečujúce jeho vlastnú replikáciu. V procese konjugácie dochádza k spojeniu baktérií opačných párovacích typov cez sex-pily, k replikácii F plazmidu a k prenosu jednej jeho kópie do recipientnej bunky, ktorá sa stáva F+ bunkou. Ak sa F plazmid včlení do bakteriálneho chromozómu, mení F+ bunku na bunku Hfr (bunku s vysokou frekvenciou rekombinácie). Pri následnej konjugácii medzi bunkami Hfr a F- bunkami sa časť chromozómu buniek Hfr prostredníctvom včleneného F plazmidu prenesie do recipientnej bunky (F-) a včlení sa do jej chromozómu. Pri neprerušenej konjugácii môže z bunky Hfr prejsť celý chromozóm do F- bunky.
Konjugácia v grampozitívnych baktériách (napr. rody Bacillus, Streptococcus) je indukovaná feromónmi, ktoré sa vylučujú na povrch baktérií a umožňujú tesný kontakt buniek nezávislý od sex-pilov. Pri baktériách Bacillus subtilis vznikajú rekombinanty koinkubáciou dvoch rodičovských kmeňov (fúziou ich buniek) počas dostatočne dlhého času (20 h). Vzniknutý rekombinant obsahuje genóm obidvoch rodičov. Podľa spôsobu začlenenia (genómovej, plazmidovej) DNA v recipientnej bunke sa získavajú dva druhy transkonjugantov. Pri plazmidových transkonjugantoch plazmid prijatý z donorového kmeňa konjugáciou zostáva v cytoplazme recipientneho kmeňa, replikuje sa nezávisle od materského chromozómu a prechádza do ďalších buniek konjugáciou ako nezávislý replikón (F+ bunky). Rekombinantné transkonjuganty sú bunky, ktoré prijali počas konjugácie z donorovej bunky časť chromozómu a včlenili ho (rekombinovali) do svojho chromozómu (Hfr bunky). Replikácia takéhoto chromozómu ďalej prebieha ako jeden celok. V prípade iných skupín mikroorganizmov, napr. rias, dochádza ku konjugácii počas blízkeho kontaktu buniek fúziou protoplastov. Pri hubách konjugácia (kríženie, párovanie) prebieha špeciálnym mechanizmom – meiózou, vyvolanou špecifickými látkami (feromónmi);
b) komplexná forma sexuálnej reprodukcie niekedy označovaná ako kríženie;
3. chem. interakcia (prekryv) atómového orbitálu p vytvárajúceho väzbu π medzi atómami uhlíka s orbitálom p na susediacom atóme, ktorý je od násobnej väzby oddelený jednoduchou väzbou. Ak aj susediaci atóm vytvára väzbu π (násobnú väzbu), ide o π-π konjugáciu (napr. v molekule CH2=CH–CH=CH2). Ak je orbitál p na susediacom atóme dvojelektrónový (voľný elektrónový pár), ide o n-π konjugáciu (napr. v molekule Cl–CH=CH–R, kde do konjugácie vstupuje voľný elektrónový pár na atóme chlóru). Pri vzájomnom prekryve orbitálov σ väzieb C–H atómu uhlíka susediaceho s násobnou väzbou a jej orbitálov π ide o hyperkonjugáciu. Elektróny v orbitáloch vstupujúcich do konjugácie sa označujú ako delokalizované a väzba, cez ktorú konjugácia vzniká, stráca charakter jednoduchej väzby a stáva sa čiastočne dvojitou. Konjugované zlúčeniny (zlúčeniny, v ktorých sú dvojité väzby oddelené jednou jednoduchou väzbou, napr. konjugované diény) sú termodynamicky stabilnejšie než analogické zlúčeniny s izolovanými dvojitými väzbami. V molekulách organických zlúčenín môžu do konjugácie vstupovať viaceré násobné väzby a vytvárať konjugovaný systém. Ak je takýto systém vytvorený v kruhu a počet zúčastnených elektrónov vyhovuje Hückelovmu pravidlu, molekula získava aromatický charakter (→ aromatické zlúčeniny). Aromatický systém (napr. molekula benzénu) tvorí konjugáciu s násobnou väzbou alebo s atómom s voľným elektrónovým párom v bočnom reťazci. Ak sa na jednom konci konjugovaného systému nachádza substituent s elektrónodonorovými a na druhom konci substituent s elektrónoakceptorovými vlastnosťami, ide o push-pull systém (z angl. push = tlačiť, pull = ťahať). Zlúčeniny s rozsiahlym konjugovaným systémom sa vyznačujú farebnosťou;
4. jaz. → časovanie.