komplementarita

Text hesla

komplementarita [lat.] — vzájomné dopĺňanie sa;

1. bioch. vlastnosť dvojíc dusíkatých báz nukleových kyselín s vhodnou chemickou štruktúrou, umožňujúca spájať sa prostredníctvom vodíkových väzieb za vzniku bázových párov. Komplementárnymi sú vždy jedna purínová a jedna pyrimidínová dusíkatá báza, a to adenín a tymín a adenín a uracil, ktorých štruktúra umožňuje vytvoriť dve vodíkové väzby, a guanín a cytozín, medzi ktorými sa vytvárajú tri vodíkové väzby. Na komplementarite báz je založené vytvorenie a stabilizácia štruktúr dvojvláknových nukleových kyselín, ako aj molekulový mechanizmus ich najdôležitejších funkcií.

2. ekon. v medzinárodnej ekonomickej integrácii vzájomné dopĺňanie sa integrujúcich sa hospodárstiev (najmä rozvojových krajín), ktoré môžu navzájom obchodovať bez toho, aby si firmy v jednotlivých krajinách konkurovali;

3. filoz., sociol. vzájomné podmieňovanie a dopĺňanie sa. Medzi dvoma prvkami určitého systému je vzťah komplementarity, ak jeden prvok nemôže byť pochopený nezávisle od druhého prvku a naopak a ak jeden prvok nemôže existovať bez druhého a naopak. Možno teda povedať, že jeden prvok má vlastnosti, ktoré chýbajú druhému, a naopak. Podstatou komplementarity dvoch prvkov v určitom systéme je teda to, že navzájom podmieňujú možnosť svojej pochopiteľnosti a existencie. Ak sú prvky určitého systému komplementárne, nevyhnutne to znamená, že nie sú totožné. Princíp komplementarity nie je logickým alebo matematickým princípom, ale skôr filozofickým či epistemologickým myšlienkovým rámcom, podľa ktorého je možné neostávať pri jednej interpretácii javu, a teda nevytvárať matematický formalizmus len podľa jediného vzoru videnia sveta. V sociológii je princíp komplementarity základom argumentu, že mnohorozmernosť sociálnych javov nemôže byť opísaná jednou metódou či výskumným postupom. Najprepracovanejší argument tohto typu vytvoril český sociológ Miloslav Petrusek (*1936, †2012) v práci Princip komplementarity a problém tolerance v sociologii (časopisecky 1987, knižne v monografii Teorie a metoda v moderní sociologii, 1993). Komplementarita teda vyjadruje možnosť, že tá istá jednotka (jav) sa prejavuje rozličnými, často zásadne odlišnými spôsobmi v rôznom priestorovom, časovom či situačnom kontexte;

4. fyz. jeden zo základných pojmov kvantovej fyziky. Postuluje, že kvantové objekty môžu byť opísané len obmedzeným počtom fyzikálnych parametrov, napr. nie je možné určiť súčasne polohu aj hybnosť kvantovej častice alebo súčasne merať všetky tri zložky vektora momentu hybnosti (na rozdiel od klasickej fyziky, v ktorej sú všetky fyzikálne veličiny v každom časovom momente súčasne merateľné). Tento aspekt kvantovej teórie sformuloval Niels Bohr (→ Bohrov princíp komplementarity). V kvantovom systéme je možné súčasne merať len tie fyzikálne veličiny, ktorých operátory vzájomne komutujú;

5. genet. typ génovej interakcie, pri ktorej dochádza pri vytváraní jedného znaku k spolupôsobeniu dominantných alel dvoch rôznych génov. Dva alelové páry (gény) sa vzájomne dopĺňajú (komplementujú) a znak sa vytvorí iba v prítomnosti aspoň jednej dominantnej alely obidvoch doplnkových (komplementárnych) génov v genotype.

Zverejnené 21. marca 2022.

Komplementarita [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2023-02-03]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/komplementarita