koleda

koleda [lat.] —

1. obradová vianočná ľudová pieseň spievaná od Štedrého večera do Troch kráľov. V širšom význame sú za koledy niekedy považované aj riekanky, vinše a ľudové hry s tematikou narodenia Ježiša Krista (betlehemské hry). Najrozšírenejšie sú vianočné koledy, v ktorých prevládajú témy narodenia Ježiška v chudobnej maštali, zvestovania radostnej správy pastierom (napr. Pásli ovce valasi pri betlemskom salaši...), ich prípravy na cestu do Betlehema a chystania darov. V niektorých koledách sú v popredí žartovné a parodické prvky, väčšina z nich obsahuje motív žiadania odmeny za koledovanie (koleda – význam 3). Prevládajú jednoduché harmonické melódie staršieho typu, tanečný rytmus odzemkového typu i odzemkové melódie. V koledách sa prelínajú kresťanské a ľudové motívy (najmä pastierske a roľnícke) pochádzajúce zo staroslovanských roľníckych obradov zimného slnovratu. Osobitnú časť tvoria pastorálne koledy ľudového pôvodu, ktoré súvisia s ovčiarskymi piesňami a na ktorých formovaní mali veľký vplyv betlehemské hry. V textoch, ako aj v hudobnom stvárnení vianočných kolied sa nachádza veľa príbuzných znakov aj s pastorelami (poloumelými vianočnými pastierskymi piesňami), ktoré najmä v 18. a 19. stor. skladali väčšinou anonymní kantori a muzikanti. Ich interpretmi boli odrastení chlapci, neskôr deti, a najmä chudobnejšie vrstvy obyvateľstva (Cigáni a pastieri). Koledy sa spievali najčastejšie na priedomí a pripisoval sa im magický účinok, nie však taký veľký ako veršovaným vinšom. Najväčší počet slovenských vianočných piesní a kolied zachytil v 60. rokoch 19. stor. A. Kmeť v zbierke Prostonárodné vianočné piesne (knižne 2007);

2. aj koledovanie — obradná obchôdzka pôvodne mládencov, v súčasnosti zvyčajne detí, ktoré od Štedrého večera do Troch kráľov spievajú po domoch obradové piesne – koledy (význam 1), hrajú kolednícke betlehemské hry, chodia s betlehemom a prednášajú riekanky a vinše, v ktorých želajú rodine zdravie, šťastie a hojnosť všetkého v novom roku, začo sú domácimi obdarovaní (dostávajú výslužku, koleda – význam 3). Pôvod koledovania ako magického obradu, ktorý má v nastávajúcom roku priniesť do domu šťastie v rodinnom živote a blahobyt, sa spája s predkresťanskými oslavami zimného slnovratu. V súčasnosti viera v magické pôsobenie kolied zanikla, dôležitá je náboženská a estetická funkcia vinšovania a vytváranie slávnostnej atmosféry sviatku;

3. výslužka, ktorú dostávajú koledníci za koledovanie, v minulosti bolo tradičným darom jablko.