Kerč

Kerč, Kerch, v krymskej tatárčine Keriç — prístavné mesto Ruskom kontrolovanej Republiky Krym (do marca 2014 Krymskej autonómnej republiky patriacej Ukrajine) na Kerčskom polostrove na severozápadnom pobreží Kerčského prielivu (súčasť Krymského polostrova); 145-tis. obyvateľov (2013). Priemysel hutnícky (spracovanie rúd železa), lodný, odevný, kovoobrábací, potravinársky (najmä rybný), sklársky, cementársky. Významný obchodný (vývoz rúd železa a i.), rybársky a osobný prístav zabezpečujúci spojenie s Ruskom (s Krasnodarským krajom), letisko.

Založené okolo 600 pred n. l. iónskymi osadníkmi z Miléta, v 5. stor. pred n. l. – 4. stor. n. l. hlavné mesto Bosporskej ríše; do začiatku stredoveku známe pod gréckym názvom Pantikapaion. Ako prístavné mesto na severozápadnom pobreží Kimmerského Bosporu (dnešného Kerčského prielivu) udržiavalo bohaté obchodné styky s celou oblasťou Čierneho i Stredozemného mora (dovoz a tranzit vína). Boli tam rozvinuté vinohradníctvo, výroba šperkov, hrnčiarstvo, kovolejárstvo a kováčstvo, razili sa tam prvé bosporské mince. Na konci 2. stor. pred n. l. ovládol Kerč (aj územie celej ríše) Mithradatés VI. Eupator (gr. Eupatór). Vo 4. stor. n. l. bol čiastočne zničený nájazdmi Sarmatov a Hunov, v 6. stor. súčasť Byzantskej ríše, v 7. stor. Chazarského kaganátu. V 10. – 12. stor. zohrával dôležitú úlohu v obchodovaní medzi Kyjevskou Rusou, Krymom a krajinami v oblasti Stredozemného mora. Od 13. stor. bol súčasťou Zlatej hordy, v jej rámci od 1318 obchodná stanica Benátskej republiky, od 1475 súčasť Osmanskej ríše, začiatkom 18. stor. pri Kerči Turci postavili pevnosť Jenikale, od 1774 pod vládou Ruska. Počas krymskej vojny 1855 – 56 bol Kerč obsadený vojskami Francúzska, Spojeného kráľovstva a Osmanskej ríše. Od októbra 1921 súčasť Krymskej ASSR (1945 bol štatút republiky zmenený na oblasť). Od 1954 súčasť Ukrajinskej SSR, od 1991 nezávislej Ukrajinskej republiky (súčasť autonómnej republiky Krym); od marca 2014 po pripojení Krymu k Rusku a vyhlásení Republiky Krym kontrolované Ruskom.

Stavebné pamiatky: pravoslávny Chrám sv. Jána Krstiteľa (pôvodne byzantský, založený 717, prestavaný v 11. – 13. stor. a v 19. stor., zreštaurovaný v 2. polovici 20. stor.), turecká pevnosť Jenikale (18. stor.), pevnosť Kerč (1857 – 65), Veľké mithridatské schody (1833) vedúce na vrch Mithridat nad mestom. Na vrchu Mithridat boli odkryté grécke antické pamiatky (zrúcaniny mesta Pantikapaion, 5. stor. pred n. l. – 3. stor. n. l.), v blízkosti viaceré hrobky (kurgany) z obdobia Bosporskej ríše, napr. kráľovská hrobka, kamenný tholos (4. stor. pred n. l.) a komorové hroby s maľbami (1. – 4. stor. n. l.). Archeologické múzeum (založené 1826).