Kastoria

Kastoria — mesto na severozápade Grécka v kraji Západná Makedónia v Dinároch na polostrove vybiehajúcom do jazera Orestida, administratívne stredisko nómu Kastoria; 15-tis. obyvateľov (2012). Základnými ekonomickými aktivitami obyvateľstva mesta sú spracovanie kožušín a turistika (najmä s cieľom nákupu kožušín).

Mesto založené 840 pred n. l. je stotožňované so starovekým mestom Keletron (lat. Celetrum), ktoré asi 200 pred n. l. dobyli Rimania. Jeho súčasný názov je podľa gréckej mytologickej tradície odvodený od jedného z Dioskúrov Kastora, uctievaného v období antiky v tamojšej oblasti (niekedy býva považovaný i za zakladateľa mesta), prípadne z lat. slova castrum (pevnosť, množné číslo castra). Po rozdelení Rímskej ríše (395 n. l.) sa stalo súčasťou Byzancie. Okolo roku 550 založil byzantský cisár Justinián I. Veľký na mieste dnešnej Kastorie opevnené mesto Iustinianopolis, kde preniesol aj susedné mesto Dioklétianopolis založené cisárom Diokleciánom (284 – 305).

Najstaršie písomné zmienky o Kastorii pochádzajú z 10. stor., keď bola okolo 950 a 990 dobytá Bulharmi. R. 1018 ju dobyl byzantský cisár Bazil II. Bulharobijca, do 1204 súčasť Byzantskej ríše, 1082 – 83 krátko obsadená Normanmi, 1204 opäť Bulharmi. Od 1385 súčasť Osmanskej ríše, do ktorej patrila až do balkánskych vojen (1912 – 13). Počas tohto obdobia vzrástol jej ekonomický a kultúrny význam (rozvoj obchodu a priemyslu, predovšetkým spracovanie kožušín a obchodovanie s nimi; stala sa centrom gréckej kultúry, kde sa zachovávali grécke zvyky a tradície, ako aj grécke pravoslávne náboženstvo). R. 1912 dobytá Grékmi, 1913 pripojená ku Grécku. Po grécko-tureckých vojnách (1919 – 22) boli moslimovia žijúci v meste presídlení do Turecka a Kastoria bola osídlená gréckymi utečencami. Počas 2. svetovej vojny (apríl 1941 – september 1943) súčasť talianskej okupačnej zóny, počas gréckej občianskej vojny (1946 – 49) sa tam dočasne usadilo mnoho utečencov z okolitých obcí.

Významné umelecké centrum. V 10. – 11. stor. existovali v Kastorii viaceré maliarske dielne, ktoré kopírovali súdobé konštantínopolské maliarske diela a štýly, v 12. stor. tam vznikla lokálna maliarska škola, ktorá vytvárala nástenné maľby a ikony vysokej úrovne. V 13. stor. vznikali umelecké diela ovplyvnené súdobou tvorbou pochádzajúcou z území okupovaných križiakmi i z Benátok, v 1. pol. 14. stor. umelecká produkcia upadla. V 2. pol. 14. – 15. stor. existovalo v Kastorii viacero maliarskych dielní, ktoré vytvárali najmä rozsiahle freskové cykly v miestnych chrámoch i vo vzdialenejších oblastiach Balkánu. Originálny maliarsky štýl týchto dielní sa vyznačuje antiklasickými tendenciami, úsilím o obnovenie tradície byzantského maliarstva i uplatňovaním inovácií zo západoeurópskeho maliarstva.

Zachovalo sa tam množstvo stavebných pamiatok, najmä chrámov (okolo 50) a historických meštianskych opevnených niekoľkopodlažných rezidencií (nazývané archontika) zo 17. – 18. stor. Chrámy reprezentujú neskorobyzantské architektonické štýly, väčšina z nich má malé rozmery, zväčša majú formu malej trojloďovej baziliky alebo jednolodia, mnohé z nich majú interiéry zdobené freskami. K najvýznamnejším patria Ajios Stefanos (starogr. Hagios Stefanos, založený okolo 900, trojloďová bazilika s nartexom, fresková výzdoba z 12. – 13. stor.), Taxiarchis Mitropoleos (starogr. Taxiarchés Métropoleós, založený okolo 900, fresky z 10. – 14. stor.), Panajia Kumbelidiki (starogr. Panagia Kumpelidiké, založený okolo 900, trojkonchová dispozícia s centrálnou kupolou, fresky z 13. a 15. – 17. stor.), Ajii Anarjyri (starogr. Hagioi Anargyroi, založený v 1. tretine 11. stor., výnimočné sú fresky z konca 12. stor. v tzv. dynamickom štýle), Ajios (starogr. Hagios) Nikolaos tu Kasnitzi (12. stor., fresky z poslednej štvrtiny 12. stor.), Ajios (Hagios) Athanasios tu Muzaki (1384 – 85, fresky zo 14. stor. a i.), asi 3 km od mesta chrám Panajia Mavriotissa (starogr. Panagia Mauriótissa, založený okolo 1000, pôvodne katolikon kláštora Panajia Mavriotissa, výnimočné sú expresívne poňaté fresky v interiéri z 13. stor.). Múzeum byzantského umenia, sídlo biskupstva.