Kassiti

Text hesla

Kassiti — národ sídliaci v staroveku na území Mezopotámie (približne v dnešnom Iraku a západnom Iráne). Pravlasť Kassitov nie je jednoznačne dokázaná, pravdepodobne pochádzali z regiónov ležiacich východne od Mezopotámie (najčastejšie sa uvádza pohorie Zagros). Boli vynikajúci chovatelia koní, ako aj bojovníci, presadili sa používaním vojenskej jazdy. Už v 18. stor. pred n. l. sú doložení na strednom toku rieky Eufrat v oblasti nazývanej Chana s centrom v meste Terka (Terqa; dnes archeologická lokalita Tell Ašara vo východnej Sýrii neďaleko mesta Dajr az-Zaur), kde sa s kassitskými menami spomínajú miestni vládcovia (tzv. dynastia z Chany) a v ďalších lokalitách i správni úradníci. Od 17. stor. pred n. l. sídlili okolo Sipparu (dnes Tell Abú Habba asi 30 km južne od Bagdadu).

Po rozvrátení Starobabylonskej ríše Chetitmi, ktorí v 1595 pred n. l. (datovanie podľa strednej chronológie; podľa iných zdrojov v 1594 pred n. l. alebo okolo 1530 pred n. l.) spustošili Babylon, Kassiti pravdepodobne využili mocenské vákuum v severnej Babylonii a v priebehu 1. polovice 16. stor. pred n. l. tam utvorili vlastné kráľovstvo s centrom v Babylone. V babylonskej spoločnosti tvorili malú, ale najvyššiu, vojenskoaristokratickú vrstvu. Pretože pomerne rýchlo prijali babylonskú kultúru a aj jazykovo sa asimilovali (ich králi mali napriek tomu kassitské mená), nebola ich vláda považovaná za cudziu nadvládu. Prvé obdobie ich vlády (16. – začiatok 15. stor. pred n. l.), niekedy označované ako tzv. temné obdobie, z ktorého sa nezachovali takmer žiadne písomné doklady, bolo charakteristické dočasnou kultúrnou i politickou stagnáciou. Okolo 1475 pred n. l. ovládol kassitský vládca Ulam-Buriaš južnú časť Babylonie vrátane oblasti okolo Perzského zálivu (tzv. Prímorie) a v 14. stor. pred n. l. Kassiti ovládali celú Babyloniu, ale aj ďalšie územia. Kassitská Babylonia prežívala obdobie ekonomickej a politickej stability, stala sa jednou z rozhodujúcich mocností na Blízkom východe, čo dokladá množstvo pramenného materiálu. Kassitskí králi (podľa Babylonského zoznamu kráľov zo začiatku 1. tisícročia pred n. l. mala kassitská dynastia 36 kráľov, ktorí celkove vládli 576 rokov a 9 mesiacov, z nich prvých 17 je známych len podľa mena a obdobie ich vlády nie je datované) nadviazali na starobabylonskú správu, usilovali sa o hospodárske povznesenie Babylonie a aktívne nezasahovali do zápasu vtedajších mocností (Egypt, Asýria, Mitanni, Chetiti) o ovládnutie sýrsko-palestínskej kultúrnej oblasti, naopak, nadväzovali s nimi diplomatické kontakty a udržiavali mierové vzťahy (napr. prostredníctvom darov či dynastických manželstiev). Na začiatku 14. stor. pred n. l. inicioval Kurigalzu I. vybudovanie mesta Dúr Kurigalzu (nazvané podľa neho, dnes Akarkuf, asi 40 km západne od Bagdadu), ktoré bolo do 1204 pred n. l. sídelným mestom kassitskej dynastie. Kassiti vládli v Babylonii až do polovice 12. stor., keď ju v 1155 pred n. l. (podľa iných zdrojov do 1157 pred n. l.) prepadol a vyplienil elamský kráľ Šutruk-Nahhunte (vládol asi 1185 – 1155 pred n. l.) a jeho syn a nástupca Kutir-Nahhunte II. (Kutir-Nachchunte II.; vládol asi 1155 – 1150 pred n. l.) zosadil posledného kassitského panovníka Enlila-nádina-achchého.

Obdobie vlády Kassitov sa v dejinách Babylonie označuje ako kassitské (1595 pred n. l. – 1155 pred n. l.) a spolu s vládou II. dynastie z Isinu (→ Isin), ktorá sa na babylonský trón dostala krátko po elamskom vpáde (vládla 1154 – 1027 pred n. l.), a s niekoľkými ďalšími dynastiami ako stredobabylonské (→ Stredobabylonská ríša); začiatok vlády Kassitov v Babylonii nemožno presne datovať, preto sa za začiatok stredobabylonského obdobia pokladá pád Babylonu po chetitskom útoku v 1595 pred n. l. Po páde kassitskej dynastie v Babylonii sa Kassiti spomínajú ako protivníci Asýrie vo svojich pôvodných sídlach v pohorí Zagros, nakrátko si ich podrobil Alexander III. Veľký (324/323 pred n. l.), na prelome letopočtu sa zmienky o nich končia. Hoci sa vláda Kassitov najmä v staršej literatúre označovala ako obdobie úpadku (temné obdobie) v dejinách Mezopotámie, bolo to obdobie hospodárskeho, politického a kultúrneho rozkvetu Babylonie.

Kassiti hovorili kassitským jazykom (kassitčinou), ktorý je však pre nedostatok písomných dokladov považovaný za izolovaný. Texty zapísané v kassitskom jazyku sa nezachovali (známe sú len osobné mená) a predpokladá sa, že Kassiti svoj jazyk ani písomne nezaznamenávali, pretože literárnym jazykom a jazykom úradných, ako aj odborných záznamov (matematika, astronómia a i.) zostal naďalej akkadský jazyk, ktorý sa v období vlády Kassitov kanonizoval a v ktorom vznikla práve vtedy rozsiahla akkadská literatúra. O náboženstve Kassitov sa vie len veľmi málo, známe sú iba mená kassitských božstiev. Kassitskí králi podporovali kult tradičných babylonských božstiev, z ktorých k najdôležitejším patril Marduk, boh Babylonu, ktorý sa v súvislosti s politickým vzostupom svojho sídelného mesta stal najvýznamnejšou postavou babylonského panteónu, obľube sa tešili aj kult slnečného boha Šamaša, mesačného boha Sína a bohyne lásky Ištar uctievanej aj ako bohyňa vojny. Tradičné postavenie si zachoval Enlil, ktorého svätyňa v Nippure patrila k najvýznamnejším kultovým strediskám.

Počas vlády Kassitov neupadala ani architektonická a umelecká produkcia, naopak, vo výzdobe stavieb sa objavili nové techniky a v maliarstve nové témy, rozvíjali sa sochárstvo aj umelecké remeslá. V architektúre stavitelia nadviazali na staršie stavebné formy, panovníci obnovovali a prestavovali staršie chrámové i palácové stavby v mestách, najmä Kara-indaš a Kurigalzu I., ktorí iniciovali extenzívnu prestavbu starších sumerských miest, napr. Nippuru, Isinu, Larsy a Uru.

Prvou známou kassitskou stavbou je Ištarin chrám v Uruku, ktorý dal okolo 1420 pred n. l. postaviť Kara-indaš. Chrám má pravidelný obdĺžnikový pôdorys s malou pravouhlou celou. V exteriéri sú na nárožiach mohutné odstupňované piliere, novým prvkom bola exteriérová výzdoba pozostávajúca z figurálnych reliéfov (v mezopotámskej architektúre sa rozšírila v nasledujúcich obdobiach). Fasáda je zdobená radom ník (prvok vyskytujúci sa v staršej mezopotámskej architektúre), v ktorých sú umiestnené reliéfne stvárnené figúry božstiev držiacich vázy s vytekajúcou vodou (výška okolo 1,8 m, niekedy sa tento typ steny označuje francúzsky ako à redan). Reliéfy určené na fasády budov boli vytvárané z pálenej i z nepálenej hliny vtláčaním do foriem.

V Dúr Kurigalzu boli počas archeologických vykopávok odkryté ruiny veľmi dobre zachovaného zikkuratu (v minulosti často nesprávne považovaný za Babylonskú vežu), v jeho blízkosti bol čiastočne odkrytý chrámový architektonický komplex pozostávajúci z niekoľkých dvorov lemovaných miestnosťami a kráľovský palác (založený pravdepodobne Kurigalzuom I., prestavovaný do 1159, celkove 4 stavebné fázy). Niektoré miestnosti paláca (úzke galérie so vstupmi do dvora) boli zdobené nástennými maľbami, ktorých námetom sú postavy dvoranov a úradníkov idúcich v procesiách vzdať hold panovníkovi (12. stor. pred n. l.). Tento motív, neskôr veľmi rozšírený aj v asýrskom a perzskom umení, sa v mezopotámskom výtvarnom umení objavil prvýkrát. Z obdobia vlády Kurigalzua I. sú zdokumentované aj čiastočné prestavby v meste Ur.

Najvýznamnejším mestom v období vlády Kassitov však bol Babylon. Pre vysokú hladinu spodnej vody tam boli stavby z kassitského obdobia (obytné domy, remeselnícke dielne) odkryté len z malej časti (najmä v centrálnej, komerčnej časti nazývanej Merkes). Kassitské sochárstvo nadviazalo na staršie vzory, charakteristické je však realizmom. V tomto období sa začali používať aj stély zdobené nápismi a reliéfmi, nazývané kudurru. Zvyčajne majú oválny tvar, nápisy na nich oznamujú dôležité výnosy panovníka alebo vysokých úradníkov (pravdepodobne boli ukladané v chrámoch), ich reliéfna výzdoba sa vyznačuje bohatým repertoárom symbolov predstavujúcich bohov, zriedkavejšie sú figurálne výjavy a postavy panovníka či zvieratá. V kassitskom období sa rozšírila aj produkcia drobných diel z frity (nahradila sklo, ktoré bolo známe, ale jeho výroba bola drahá a náročná), z ktorej sa vyrábali koráliky, cylindrické pečatné valčeky, plakety a malé dekoratívne masky.

Kassitská dynastia v Babylonii
okolo 1570 pred n. l. Agum II.
okolo 1530 pred n. l. Burna-Buriaš I.
? – ? Kaštiliaš III.
okolo 1475 pred n. l. Ulam-Buriaš
? – ? Agum III.
okolo 1420 pred n. l. Kara-indaš
? – ? Kadašman-Charbe I.
okolo 1400 pred n. l. Kurigalzu I.
1374 – 1360 pred n. l. Kadašman-Enlil I.
1359 – 1333 pred n. l. Burna-Buriaš II.
1333 pred n. l. Kara-chardaš
1333 pred n. l. Nazi-Bugaš
1332 – 1308 pred n. l. Kurigalzu II.
1307 – 1282 pred n. l. Nazi-Maruttaš
1281 – 1264 pred n. l. Kadašman-Turgu
1263 – 1255 pred n. l. Kadašman-Enlil II.
1254 – 1246 pred n. l. Kudur-Enlil
1245 – 1233 pred n. l. Šagarakti-Šuriaš
1232 – 1225 pred n. l. Kaštiliaš IV.
1224 pred n. l. Enlil-nádin-šumi
1223 pred n. l. Kadašman-Charbe II.
1222 – 1217 pred n. l. Adad-šuma-iddin
1216 – 1187 pred n. l. Adad-šuma-usur
1186 – 1172 pred n. l. Meli-šipak
1171 – 1159 pred n. l. Marduk-apla-iddina I.
1158 pred n. l. Zababa-šuma-iddina
1157 – 1155 pred n. l. Enlil-nádin-achché

Poznámka: V niektorých zdrojoch sú v zozname kassitských kráľov uvedení aj panovníci vládnuci pred začiatkom vlády Aguma II. – Gandaš, Agum I., Kaštiliaš I., Ušši, Abirattaš, Kaštiliaš II., Urzigurumaš, Charbe-šipak a Tiptakzi. Nie je však isté, či vládli v Babylone alebo v inej oblasti Babylonskej ríše, t. j. či boli členmi babylonskej kassitskej dynastie.

Text hesla

Kassiti — národ sídliaci v staroveku na území Mezopotámie (približne v dnešnom Iraku a západnom Iráne). Pravlasť Kassitov nie je jednoznačne dokázaná, pravdepodobne pochádzali z regiónov ležiacich východne od Mezopotámie (najčastejšie sa uvádza pohorie Zagros). Boli vynikajúci chovatelia koní, ako aj bojovníci, presadili sa používaním vojenskej jazdy. Už v 18. stor. pred n. l. sú doložení na strednom toku rieky Eufrat v oblasti nazývanej Chana s centrom v meste Terka (Terqa; dnes archeologická lokalita Tell Ašara vo východnej Sýrii neďaleko mesta Dajr az-Zaur), kde sa s kassitskými menami spomínajú miestni vládcovia (tzv. dynastia z Chany) a v ďalších lokalitách i správni úradníci. Od 17. stor. pred n. l. sídlili okolo Sipparu (dnes Tell Abú Habba asi 30 km južne od Bagdadu).

Po rozvrátení Starobabylonskej ríše Chetitmi, ktorí v 1595 pred n. l. (datovanie podľa strednej chronológie; podľa iných zdrojov v 1594 pred n. l. alebo okolo 1530 pred n. l.) spustošili Babylon, Kassiti pravdepodobne využili mocenské vákuum v severnej Babylonii a v priebehu 1. polovice 16. stor. pred n. l. tam utvorili vlastné kráľovstvo s centrom v Babylone. V babylonskej spoločnosti tvorili malú, ale najvyššiu, vojenskoaristokratickú vrstvu. Pretože pomerne rýchlo prijali babylonskú kultúru a aj jazykovo sa asimilovali (ich králi mali napriek tomu kassitské mená), nebola ich vláda považovaná za cudziu nadvládu. Prvé obdobie ich vlády (16. – začiatok 15. stor. pred n. l.), niekedy označované ako tzv. temné obdobie, z ktorého sa nezachovali takmer žiadne písomné doklady, bolo charakteristické dočasnou kultúrnou i politickou stagnáciou. Okolo 1475 pred n. l. ovládol kassitský vládca Ulam-Buriaš južnú časť Babylonie vrátane oblasti okolo Perzského zálivu (tzv. Prímorie) a v 14. stor. pred n. l. Kassiti ovládali celú Babyloniu, ale aj ďalšie územia. Kassitská Babylonia prežívala obdobie ekonomickej a politickej stability, stala sa jednou z rozhodujúcich mocností na Blízkom východe, čo dokladá množstvo pramenného materiálu. Kassitskí králi (podľa Babylonského zoznamu kráľov zo začiatku 1. tisícročia pred n. l. mala kassitská dynastia 36 kráľov, ktorí celkove vládli 576 rokov a 9 mesiacov, z nich prvých 17 je známych len podľa mena a obdobie ich vlády nie je datované) nadviazali na starobabylonskú správu, usilovali sa o hospodárske povznesenie Babylonie a aktívne nezasahovali do zápasu vtedajších mocností (Egypt, Asýria, Mitanni, Chetiti) o ovládnutie sýrsko-palestínskej kultúrnej oblasti, naopak, nadväzovali s nimi diplomatické kontakty a udržiavali mierové vzťahy (napr. prostredníctvom darov či dynastických manželstiev). Na začiatku 14. stor. pred n. l. inicioval Kurigalzu I. vybudovanie mesta Dúr Kurigalzu (nazvané podľa neho, dnes Akarkuf, asi 40 km západne od Bagdadu), ktoré bolo do 1204 pred n. l. sídelným mestom kassitskej dynastie. Kassiti vládli v Babylonii až do polovice 12. stor., keď ju v 1155 pred n. l. (podľa iných zdrojov do 1157 pred n. l.) prepadol a vyplienil elamský kráľ Šutruk-Nahhunte (vládol asi 1185 – 1155 pred n. l.) a jeho syn a nástupca Kutir-Nahhunte II. (Kutir-Nachchunte II.; vládol asi 1155 – 1150 pred n. l.) zosadil posledného kassitského panovníka Enlila-nádina-achchého.

Obdobie vlády Kassitov sa v dejinách Babylonie označuje ako kassitské (1595 pred n. l. – 1155 pred n. l.) a spolu s vládou II. dynastie z Isinu (→ Isin), ktorá sa na babylonský trón dostala krátko po elamskom vpáde (vládla 1154 – 1027 pred n. l.), a s niekoľkými ďalšími dynastiami ako stredobabylonské (→ Stredobabylonská ríša); začiatok vlády Kassitov v Babylonii nemožno presne datovať, preto sa za začiatok stredobabylonského obdobia pokladá pád Babylonu po chetitskom útoku v 1595 pred n. l. Po páde kassitskej dynastie v Babylonii sa Kassiti spomínajú ako protivníci Asýrie vo svojich pôvodných sídlach v pohorí Zagros, nakrátko si ich podrobil Alexander III. Veľký (324/323 pred n. l.), na prelome letopočtu sa zmienky o nich končia. Hoci sa vláda Kassitov najmä v staršej literatúre označovala ako obdobie úpadku (temné obdobie) v dejinách Mezopotámie, bolo to obdobie hospodárskeho, politického a kultúrneho rozkvetu Babylonie.

Kassiti hovorili kassitským jazykom (kassitčinou), ktorý je však pre nedostatok písomných dokladov považovaný za izolovaný. Texty zapísané v kassitskom jazyku sa nezachovali (známe sú len osobné mená) a predpokladá sa, že Kassiti svoj jazyk ani písomne nezaznamenávali, pretože literárnym jazykom a jazykom úradných, ako aj odborných záznamov (matematika, astronómia a i.) zostal naďalej akkadský jazyk, ktorý sa v období vlády Kassitov kanonizoval a v ktorom vznikla práve vtedy rozsiahla akkadská literatúra. O náboženstve Kassitov sa vie len veľmi málo, známe sú iba mená kassitských božstiev. Kassitskí králi podporovali kult tradičných babylonských božstiev, z ktorých k najdôležitejším patril Marduk, boh Babylonu, ktorý sa v súvislosti s politickým vzostupom svojho sídelného mesta stal najvýznamnejšou postavou babylonského panteónu, obľube sa tešili aj kult slnečného boha Šamaša, mesačného boha Sína a bohyne lásky Ištar uctievanej aj ako bohyňa vojny. Tradičné postavenie si zachoval Enlil, ktorého svätyňa v Nippure patrila k najvýznamnejším kultovým strediskám.

Počas vlády Kassitov neupadala ani architektonická a umelecká produkcia, naopak, vo výzdobe stavieb sa objavili nové techniky a v maliarstve nové témy, rozvíjali sa sochárstvo aj umelecké remeslá. V architektúre stavitelia nadviazali na staršie stavebné formy, panovníci obnovovali a prestavovali staršie chrámové i palácové stavby v mestách, najmä Kara-indaš a Kurigalzu I., ktorí iniciovali extenzívnu prestavbu starších sumerských miest, napr. Nippuru, Isinu, Larsy a Uru.

Prvou známou kassitskou stavbou je Ištarin chrám v Uruku, ktorý dal okolo 1420 pred n. l. postaviť Kara-indaš. Chrám má pravidelný obdĺžnikový pôdorys s malou pravouhlou celou. V exteriéri sú na nárožiach mohutné odstupňované piliere, novým prvkom bola exteriérová výzdoba pozostávajúca z figurálnych reliéfov (v mezopotámskej architektúre sa rozšírila v nasledujúcich obdobiach). Fasáda je zdobená radom ník (prvok vyskytujúci sa v staršej mezopotámskej architektúre), v ktorých sú umiestnené reliéfne stvárnené figúry božstiev držiacich vázy s vytekajúcou vodou (výška okolo 1,8 m, niekedy sa tento typ steny označuje francúzsky ako à redan). Reliéfy určené na fasády budov boli vytvárané z pálenej i z nepálenej hliny vtláčaním do foriem.

V Dúr Kurigalzu boli počas archeologických vykopávok odkryté ruiny veľmi dobre zachovaného zikkuratu (v minulosti často nesprávne považovaný za Babylonskú vežu), v jeho blízkosti bol čiastočne odkrytý chrámový architektonický komplex pozostávajúci z niekoľkých dvorov lemovaných miestnosťami a kráľovský palác (založený pravdepodobne Kurigalzuom I., prestavovaný do 1159, celkove 4 stavebné fázy). Niektoré miestnosti paláca (úzke galérie so vstupmi do dvora) boli zdobené nástennými maľbami, ktorých námetom sú postavy dvoranov a úradníkov idúcich v procesiách vzdať hold panovníkovi (12. stor. pred n. l.). Tento motív, neskôr veľmi rozšírený aj v asýrskom a perzskom umení, sa v mezopotámskom výtvarnom umení objavil prvýkrát. Z obdobia vlády Kurigalzua I. sú zdokumentované aj čiastočné prestavby v meste Ur.

Najvýznamnejším mestom v období vlády Kassitov však bol Babylon. Pre vysokú hladinu spodnej vody tam boli stavby z kassitského obdobia (obytné domy, remeselnícke dielne) odkryté len z malej časti (najmä v centrálnej, komerčnej časti nazývanej Merkes). Kassitské sochárstvo nadviazalo na staršie vzory, charakteristické je však realizmom. V tomto období sa začali používať aj stély zdobené nápismi a reliéfmi, nazývané kudurru. Zvyčajne majú oválny tvar, nápisy na nich oznamujú dôležité výnosy panovníka alebo vysokých úradníkov (pravdepodobne boli ukladané v chrámoch), ich reliéfna výzdoba sa vyznačuje bohatým repertoárom symbolov predstavujúcich bohov, zriedkavejšie sú figurálne výjavy a postavy panovníka či zvieratá. V kassitskom období sa rozšírila aj produkcia drobných diel z frity (nahradila sklo, ktoré bolo známe, ale jeho výroba bola drahá a náročná), z ktorej sa vyrábali koráliky, cylindrické pečatné valčeky, plakety a malé dekoratívne masky.

Kassitská dynastia v Babylonii
okolo 1570 pred n. l. Agum II.
okolo 1530 pred n. l. Burna-Buriaš I.
? – ? Kaštiliaš III.
okolo 1475 pred n. l. Ulam-Buriaš
? – ? Agum III.
okolo 1420 pred n. l. Kara-indaš
? – ? Kadašman-Charbe I.
okolo 1400 pred n. l. Kurigalzu I.
1374 – 1360 pred n. l. Kadašman-Enlil I.
1359 – 1333 pred n. l. Burna-Buriaš II.
1333 pred n. l. Kara-chardaš
1333 pred n. l. Nazi-Bugaš
1332 – 1308 pred n. l. Kurigalzu II.
1307 – 1282 pred n. l. Nazi-Maruttaš
1281 – 1264 pred n. l. Kadašman-Turgu
1263 – 1255 pred n. l. Kadašman-Enlil II.
1254 – 1246 pred n. l. Kudur-Enlil
1245 – 1233 pred n. l. Šagarakti-Šuriaš
1232 – 1225 pred n. l. Kaštiliaš IV.
1224 pred n. l. Enlil-nádin-šumi
1223 pred n. l. Kadašman-Charbe II.
1222 – 1217 pred n. l. Adad-šuma-iddin
1216 – 1187 pred n. l. Adad-šuma-usur
1186 – 1172 pred n. l. Meli-šipak
1171 – 1159 pred n. l. Marduk-apla-iddina I.
1158 pred n. l. Zababa-šuma-iddina
1157 – 1155 pred n. l. Enlil-nádin-achché

Poznámka: V niektorých zdrojoch sú v zozname kassitských kráľov uvedení aj panovníci vládnuci pred začiatkom vlády Aguma II. – Gandaš, Agum I., Kaštiliaš I., Ušši, Abirattaš, Kaštiliaš II., Urzigurumaš, Charbe-šipak a Tiptakzi. Nie je však isté, či vládli v Babylone alebo v inej oblasti Babylonskej ríše, t. j. či boli členmi babylonskej kassitskej dynastie.

Zverejnené v marci 2017. Aktualizované 9. augusta 2021.

Kassiti [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2022-06-28]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kassiti