Kalkata

Kalkata, Kolkata, bengálsky Kalikátá, do 2001 Calcutta — mesto v severových. Indii, hlavné mesto štátu Západné Bengálsko v delte Gangy na ľavom brehu rieky Huglí 130 km od jej ústia do Bengálskeho zálivu; 5,194 mil. obyvateľov, metropolitná oblasť 15,644 mil. obyvateľov (2010). Významné stredisko priemyslu, obchodu (najmä s jutou a čajom), služieb, vedy a kultúry severových. Indie. Priemysel informatický a tradičný textilný (najväčšie stredisko spracovania juty na svete), ďalej strojársky, dopravných prostriedkov, elektrotechnický, chemický, kožiarsky, obuvnícky, potravinársky, tabakový, sklársky, polygrafický, filmový. Významná dopravná križovatka, jeden z najvýznamnejších námorných prístavov Indie, medzinárodné letisko. Pôvodná krajina mokradí vých. od Kalkaty bola desaťročia kultivovaná, zostávajúce mokrade boli zaradené medzi lokality Ramsarského dohovoru.

Kalkata vznikla na mieste obchodnej stanice (faktórie) britskej Východoindickej spoločnosti v Bengálsku založenej 1690 na území niekdajších dedín Kalikáta (podľa nej neskôr nazvaná), Sutánuti a Gobindapur, ktoré mogulské (mughalské) provinčné úrady zverili 1698 do správy Anglicku. R. 1702 vybudovali Briti na vých. brehu rieky Huglí mohutnú tehlovú pevnosť Fort William, ktorú v júni 1756 dobyl bengálsky naváb Sirádžuddaula (*asi 1729, †1757) a mesto vydrancoval (123 zo 146 britských zajatcov zomrelo v tesnej cele známej pod názvom Čierna kalkatská diera). V januári 1757 pevnosť a mesto dobyl naspäť britský generál R. Clive, ktorý v júni 1757 v bitke pri Palásí (angl. Plassey) navába porazil a Bengálsko podriadil britskej nadvláde. Pevnosť Fort William bola 1757 – 81 rozšírená a úplne prestavaná a stala sa jednou z najväčších európskych vojenských pevností v Ázii. R. 1772 sa Kalkata stala hlavným mestom území spravovaných britskou Východoindickou spoločnosťou a sídlom generálneho guvernéra, resp. od 1858 sídlom miestokráľa a hlavným mestom Britskej Indie (do 1911, keď bolo správne centrum Britskej Indie prenesené do Dillí). Obrovský rozmach tam nastal v 80. rokoch 18., a najmä začiatkom 19. stor. Okolo pevnosti boli vytvorené rozsiahle priestranstvá Maidán (v súčasnosti verejný park s viacerými športovými areálmi a s množstvom pamätníkov, z ktorých najvýznamnejší je Šáhid Minar, 1828, predtým nazývaný aj Ochterlony Column) a Esplanade, okolo ktorých vznikli výstavné verejné a vládne budovy i súkromné rezidencie. Pri výstavbe mesta v koloniálnom období sa uplatnili veľkoryso poňaté európske urbanistické koncepcie. V 50. rokoch 19. stor. sa Kalkata stala centrom textilného priemyslu. Koncom 19. a začiatkom 20. stor. tam bolo vybudované železničné spojenie (Himalájska horská železnica Dárdžiling – Kalkata, 1881, a železnica Kalkata – Simla, 1903; 1999 a 2005 zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO).

Stavebné pamiatky: množstvo zachovaných stavieb britskej koloniálnej architektúry z 18. – 1. pol. 20. stor., najmä verejné vládne budovy a súkromné rezidencie vládcov i bohatých obchodníkov postavené v neoklasicistickom alebo v neogotickom štýle. K najvýznamnejším patria architektonický komplex Victoria Memorial (1899 – 1921), symbol britskej imperiálnej vlády, v ktorom sa nachádzajú múzeum, galéria, neogotická katedrála Saint Paul (1839 – 47, prestavaná 1934) a pevnosť Fort William (pôvodne z 1702, 1757 – 81 rozšírená a úplne prebudovaná; spočiatku aj sídlo generálneho guvernéra a vlády britských dŕžav v Indii, v súčasnosti jedného z veliteľstiev indickej armády). Viacero rezidencií bohatých obchodníkov z 18. – 19. stor., ktoré sa pôvodne nachádzali v rozsiahlych záhradách (Loretto Convent, 1760 – 64; Belvedere, dnes Národná knižnica, okolo 1770; rezidencia W. Hastingsa, 1777; Royal Calcutta Turf Club, 1820; a i.). K najvýznamnejším koloniálnym verejným stavbám patria administratívna budova Mahakaran (nazývaná aj Writer’s Building, 1780, prestavaná 1880), kostol Saint John’s Church (1787), Vládny palác (Rádž Bhavan, 1799 – 1803), radnica (1811), mincovňa Silver Mint (1831), škola La Martinière (1835), Metcalfe Hall (1840 – 44, je tam umiestnená časť fondov bývalej Kalkatskej verejnej knižnice založenej generálnym guvernérom Charlesom Theophilom Metcalfom), neoklasicistická budova Hlavnej pošty (1868), neogotická budova Hlavného súdu (1872), Indické múzeum (1875), budovy úradov The East India Railway (okolo 1880), železničná stanica v Háure Howrah Station (1900 – 08), cintorín Park Street Cemetery (založený 1767). Viaceré hinduistické kultové stavby: v časti Kálíghát chrám bohyne Kálí (Kálíghát; začiatok 19. stor., na mieste staršieho z 15. stor.), v aglomerácii Kalkata v lokalite Dakšinešwar chrámový komplex Dakšinešwar (1855 – 59) zasvätený bohyni Kálí a v Háure (angl. Howrah) kláštorný komplex Belúr Matha (1898, sídlo Rámakrišnovej misie) a i.; islamská mešita Típú Sultán Šáhí (1832) a i. Množstvo moderných architektonických stavieb z 2. pol. 20. stor. – začiatku 21. stor., najmä výškové budovy i verejné stavby. Viaceré mosty, napr. medzi Kalkatou a Háurou ponad rieku Huglí mosty Rabíndra Setu (angl. Howrah Bridge, 1943) a Vidjáságar Setu (1992).

Viaceré múzeá a galérie, napr. Indické múzeum (založené 1814, od 1878 v dnešnej budove), súkromná galéria výtvarného umenia sídliaca v neoklasicistickej budove Marble Palace (1835), knižnice, napr. Indická národná knižnica (založená 1836), univerzity, z ktorých k najvýznamnejším patria Fort William College (založená 1800) a Kalkatská univerzita (založená 1857), planetárium, zoologická a botanická záhrada.