Kaliningrad

Kaliningrad, do 1946 Königsberg, slovenský historický názov Kráľovec — mesto na západe európskej časti Ruska na rieke Pregoľa v blízkosti jej ústia do Kaliningradského (Vislianskeho) zálivu (Baltské more), administratívne stredisko Kaliningradskej oblasti; 418-tis. obyvateľov (2010). Priemysel strojársky (výroba stavebných zariadení, vagónov, železničné dielne), lodný, elektrotechnický, papiernický, potravinársky (vrátane rybárskeho), stavebných materiálov. Dopravná križovatka, nezamŕzajúci obchodný a rybársky prístav dostupný námorným lodiam, spojený morským prieplavom (dĺžka 42 km) s prístavom Baltijsk, ropný terminál, letisko.

Založené 1255 Rádom nemeckých rytierov ako pevnosť (pôvodne drevený hrad) na území podmanených pohanských baltských Prusov a nazvaný Königsberg (slov. Kráľov vrch, odtiaľ Kráľovec) na počesť českého kráľa Přemysla Otakara II., ktorý sa pod zámienkou šírenia kresťanstva podieľal na križiackej výprave proti nim (1. pol. 13. stor.). R. 1262 – 63 bol pôvodný hrad deštruovaný, okolo 1300 na jeho mieste postavený nový, kamenný hrad (1466 – 1525 sídlo veľmajstra rádu). R. 1290 získal Königsberg mestské práva a rozvíjal sa ako prístavné mesto a člen Hanzy (asi od 1340). R. 1466 po uzavretí druhého Torunského mieru (1466) musel Rád nemeckých rytierov odstúpiť Poľsku záp. Prusko vrátane svojho sídla Marienburgu (dnes Malbork) a Königsberg sa stal novým centrom rádového štátu a sídlom veľmajstra. R. 1525, keď posledný veľmajster rádu Albrecht Hohenzollernský (aj Albert Brandenburský, resp. Albert Pruský) pretvoril rádový štát na svetské Pruské vojvodstvo (→ Prusko, → Východné Prusko) ako dedičné léno poľského kráľovstva, sa Königsberg stal jeho hlavným mestom. Za vlády Albrechta, ktorý prestúpil na protestantizmus, sa mesto stalo jedným z hlavných centier reformácie a vedeckým i kultúrnym centrom. R. 1544 tam bola založená univerzita Albertina (o. i. na nej vyučoval aj I. Kant, ktorý sa v Königsbergu narodil a prežil tam celý život). Bol prestavaný a zväčšený hrad, v 80. rokoch 16. stor. vzniklo vých. krídlo s kaplnkou, ktorá sa stala vzorom pre protestantské stavby v sev. Európe. Albrecht bol mecenášom výtvarného umenia a jeho dvor v Königsbergu významným centrom manieristického umenia, pôsobili tam viacerí slávni európski umelci (napr. C. Floris).

V 16. stor. bol Königsberg centrom umeleckého spracovania jantáru (v oblasti sa nachádza 90 % jeho svetových zásob). R. 1618 sa v rámci Východného Pruska stal súčasťou Brandenburska pod vládou Hohenzollernovcov. Počas tridsaťročnej vojny ho 1626 dobyl švédsky kráľ Gustáv II. Adolf. R. 1701 (po povýšení Pruského vojvodstva na kráľovstvo) tam bol korunovaný Fridrich I. za pruského kráľa; Königsberg sa však nestal hlavným mestom (stal sa ním Berlín). Aj napriek tomu sa ďalej rozvíjal, 1724 k nemu boli úradne pričlenené pôvodne samostatné obce Löbenicht (mestské práva získal 1300) a Kneiphof (na ostrove juž. od hradu). Počas sedemročnej vojny (1756 – 63) bol od 31. decembra 1757 do marca 1763 súčasťou Ruského impéria, 1807 prechodne obsadený francúzskymi vojskami, 1871 pričlenený k zjednotenému Nemecku a súčasťou Nemecka (Weimarskej republiky) spolu s územím Východného Pruska zostal aj po 1. svet. vojne.

Počas 2. svet. vojny bol ako dôležitý prístav nacistického Nemecka bombardovaný britskými vzdušnými silami (bolo zničené historické jadro mesta vrátane hradu), ďalšie štvrte neskôr zničili sovietske vojská, ktoré ho dobyli 9. apríla 1945. Po 2. svet. vojne bolo pruské územie rozdelené; mesto spolu so sev. časťou Východného Pruska pripadlo Sovietskemu zväzu, 4. júla 1946 bolo oficiálne premenované na Kaliningrad (podľa sovietskeho politika M. I. Kalinina) a stalo sa hlavným mestom militarizovanej Kaliningradskej oblasti. Počas studenej vojny bol Kaliningrad dôležitou vojenskou námornou základňou uzavretou pre návštevníkov až do 1991. Príchodom prisťahovalcov z rôznych častí Ruska sa zmenil jeho etnický i konfesionálny obraz, Rusi nahradili Nemcov, ktorí ušli alebo boli 1945 odsunutí. Po rozpade ZSSR sa mesto s Kaliningradskou oblasťou stalo exklávou Ruska.

Stavebné pamiatky: Kaliningradská katedrála (vybudovaná okolo 1330 – 80 v štýle tehlovej gotiky, 1944 deštruovaná, v 90. rokoch 20. stor. rekonštruovaná; nachádza sa pri nej mauzóleum I. Kanta z 1923 – 24), stará burza (1870 – 75, počas 2. svet. vojny deštruovaná, v 70. rokoch 20. stor. obnovená, dnes mládežnícke centrum), hradby (1843 – 61) so 6 mestskými bránami v neogotickom štýle (napr. Sackheimská brána, Kráľovská brána, Rossgartenská brána), neogotický Kostol Sv. rodiny (1904 – 07), divadlo (1910), Katedrála Krista Spasiteľa (2005/06), pamätník I. Kanta (1864, 1945 deštruovaný, kópia originálu 1992).

Ruská štátna univerzita I. Kanta (pôvodne univerzita Albertina, založená 1544, 1967 – 2005 Kaliningradská štátna univerzita). Viaceré múzeá (napr. Múzeum I. Kanta, Umelecko-historické múzeum sídliace v bývalej secesnej radnici z 1912, Múzeum jantáru a i.).