Jerez de la Frontera

Text hesla

Jerez de la Frontera [cheres] — mesto v juhozáp. Španielsku v autonómnej oblasti Andalúzia severových. od Cádizu v blízkosti rieky Guadalete; 213-tis. obyvateľov (2018). Vinársky priemysel, mesto je preslávené výrobou likérového vína jerez vo svete známeho ako sherry. Obchodné stredisko vinárskej oblasti. Cestný uzol, medzinárodné letisko Jerez La Parra. Turistické stredisko známe o. i. spevákmi flamenca.

Pôvodne fenické sídlo, neskôr rímska kolónia Asta Regia, začiatkom 6. stor. n. l. súčasť Vizigótskej ríše. R. 711 sa neďaleko mesta odohrala bitka (nazývaná aj bitka na rieke Guadalete), v ktorej arabský vojvodca Tárik ibn Zijád porazil vizigótskeho kráľa Rodericha (†711). Jej dôsledkom bolo rozvrátenie Vizigótskeho kráľovstva a do 715 pripojenie takmer celého Pyrenejského polostrova k Arabskému kalifátu. R. 1264 Alfonz X. Múdry pripojil mesto k svojej ríši (Kastília a León). V 14. stor. počas bojov s moslimskou nasrovskou Granadskou ríšou významná pohraničná pevnosť (odtiaľ názov de la Frontera = na hranici).

Stavebné pamiatky: katedrála Nuestro Señor San Salvador (17. stor., neskôr upravovaná), gotický kostol San Miguel (15. – 16. stor.), gotický kostol San Mateo (založený v 13. stor., úplne prestavaný v 14. – 15. stor., barokovo upravený v 17. stor.), kostol Santiago (15. – 1. polovica 16. stor.), kostol San Juan de los Caballeros (založený 1264, úplne prestavaný 1562 – 91), kláštor kartuziánov s kostolom Cartuja de Santa María de la Defensión (založený v 15. stor., renesančne prestavaný v 16. stor., barokovo upravený v 17. stor.), kostol San Lucas (na mieste mešity, 13. – 17. stor.), neskorogotický kostol San Marcos (15. – 16. stor.), kostol San Dionisio (gotický z 15. stor., barokovo prestavaný v 18. stor.), renesančný kostol Victoria (16. stor.), karmelitánsky kláštor s barokovou bazilikou Nuestra Señora del Carmen Coronada (1727), gotický kostol Santo Domingo (2. polovica 13. stor.), Alcázar (pôvodne maurská pevnosť z 12. stor., postavená na mieste staršej z 11. stor., v 14. stor. prestavaná; pôvodná mešita bola v 13. stor. premenená na Kostol Panny Márie; v 17. stor. vznikol v jednej z jeho častí barokový palác Villavicencio), zvyšky mestských hradieb s bránou Puerta de Rota (12. stor., neskôr prestavované), renesančná stará radnica (16. stor., dnes múzeum), renesančný mestský palác Casa-Palacio de Riquelme (16. stor., s fasádou v plateresknom štýle), barokový palác Marqués de Montana (1776 – 78), barokový palác Bertemati (1785), divadlo v štýle art déco Teatro Villamarta (1926 – 28, zrekonštruované koncom 80. rokov 20. stor.) a i.

Viaceré múzeá (napr. Mestské archeologické múzeum a Múzeá Atalaya s umeleckohistorickými zbierkami a vinotékou) a galérie (napr. Pescadería Vieja Sala de Arte, ktorá sídli v klasicistickej budove z konca 18. stor.). Sídlo kráľovskej andalúzskej školy jazdeckého umenia Real Escuela Andaluza del Arte Ecuestre, v okolí množstvo stajní s chovom plnokrvníkov. Botanická a zoologická záhrada. Severových. od mesta sa nachádza automobilový okruh Circuito Permanente de Jerez, v minulosti dejisko pretekov F1, v súčasnosti dejisko jedného z pretekov Majstrovstiev sveta cestných motocyklov.

Popis ilustrácie

Katedrála Nuestro Señor San Salvador, stav z druhej polovice 19. storočia

Text hesla

Jerez de la Frontera [cheres] — mesto v juhozáp. Španielsku v autonómnej oblasti Andalúzia severových. od Cádizu v blízkosti rieky Guadalete; 213-tis. obyvateľov (2018). Vinársky priemysel, mesto je preslávené výrobou likérového vína jerez vo svete známeho ako sherry. Obchodné stredisko vinárskej oblasti. Cestný uzol, medzinárodné letisko Jerez La Parra. Turistické stredisko známe o. i. spevákmi flamenca.

Pôvodne fenické sídlo, neskôr rímska kolónia Asta Regia, začiatkom 6. stor. n. l. súčasť Vizigótskej ríše. R. 711 sa neďaleko mesta odohrala bitka (nazývaná aj bitka na rieke Guadalete), v ktorej arabský vojvodca Tárik ibn Zijád porazil vizigótskeho kráľa Rodericha (†711). Jej dôsledkom bolo rozvrátenie Vizigótskeho kráľovstva a do 715 pripojenie takmer celého Pyrenejského polostrova k Arabskému kalifátu. R. 1264 Alfonz X. Múdry pripojil mesto k svojej ríši (Kastília a León). V 14. stor. počas bojov s moslimskou nasrovskou Granadskou ríšou významná pohraničná pevnosť (odtiaľ názov de la Frontera = na hranici).

Stavebné pamiatky: katedrála Nuestro Señor San Salvador (17. stor., neskôr upravovaná), gotický kostol San Miguel (15. – 16. stor.), gotický kostol San Mateo (založený v 13. stor., úplne prestavaný v 14. – 15. stor., barokovo upravený v 17. stor.), kostol Santiago (15. – 1. polovica 16. stor.), kostol San Juan de los Caballeros (založený 1264, úplne prestavaný 1562 – 91), kláštor kartuziánov s kostolom Cartuja de Santa María de la Defensión (založený v 15. stor., renesančne prestavaný v 16. stor., barokovo upravený v 17. stor.), kostol San Lucas (na mieste mešity, 13. – 17. stor.), neskorogotický kostol San Marcos (15. – 16. stor.), kostol San Dionisio (gotický z 15. stor., barokovo prestavaný v 18. stor.), renesančný kostol Victoria (16. stor.), karmelitánsky kláštor s barokovou bazilikou Nuestra Señora del Carmen Coronada (1727), gotický kostol Santo Domingo (2. polovica 13. stor.), Alcázar (pôvodne maurská pevnosť z 12. stor., postavená na mieste staršej z 11. stor., v 14. stor. prestavaná; pôvodná mešita bola v 13. stor. premenená na Kostol Panny Márie; v 17. stor. vznikol v jednej z jeho častí barokový palác Villavicencio), zvyšky mestských hradieb s bránou Puerta de Rota (12. stor., neskôr prestavované), renesančná stará radnica (16. stor., dnes múzeum), renesančný mestský palác Casa-Palacio de Riquelme (16. stor., s fasádou v plateresknom štýle), barokový palác Marqués de Montana (1776 – 78), barokový palác Bertemati (1785), divadlo v štýle art déco Teatro Villamarta (1926 – 28, zrekonštruované koncom 80. rokov 20. stor.) a i.

Viaceré múzeá (napr. Mestské archeologické múzeum a Múzeá Atalaya s umeleckohistorickými zbierkami a vinotékou) a galérie (napr. Pescadería Vieja Sala de Arte, ktorá sídli v klasicistickej budove z konca 18. stor.). Sídlo kráľovskej andalúzskej školy jazdeckého umenia Real Escuela Andaluza del Arte Ecuestre, v okolí množstvo stajní s chovom plnokrvníkov. Botanická a zoologická záhrada. Severových. od mesta sa nachádza automobilový okruh Circuito Permanente de Jerez, v minulosti dejisko pretekov F1, v súčasnosti dejisko jedného z pretekov Majstrovstiev sveta cestných motocyklov.

Zverejnené v novembri 2013. Aktualizované 12. augusta 2018.

citácia

Jerez de la Frontera [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-09-17]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/jerez-de-la-frontera