Jáva

Text hesla

Jáva, Jawa, do 1972 Djawa — ostrov v Malajskom súostroví v skupine Veľké Sundy patriaci Indonézii, tiahnuci sa takmer rovnobežkovým smerom; dĺžka 1 050 km, šírka 70 – 200 km, rozloha 129 307 km2, 145,013 mil. obyvateľov (2015), najväčším mestom a strediskom je hlavné mesto Indonézie Jakarta. Na západe je Sundským prielivom oddelený od Sumatry, na východe úžinou Bali od Bali, na severe je obmývaný Jávskym morom, na juhu Indickým oceánom. Pobrežie na juhu je strmé a skalnaté, na severe nížinné a močaristé, vo vnútrozemí horské masívy (priemerná výška 1 500 – 1 700 m n. m.) oddelené tektonickými depresiami. Predstavuje jedno zo sopečne a seizmicky najaktívnejších území na svete (súčasť tzv. ohnivého prstenca; → cirkumpacifický zemetrasný pás), asi 20 činných a okolo 100 vyhasnutých sopiek. Najvyššími sopkami Jávy sú Semeru, 3 676 m n. m., a Slamet, 3 428 m n. m., najaktívnejšou sopkou Jávy a celej Indonézie je Merapi, 2 968 m n. m. Tropické, extrémne vlhké podnebie, priemerné mesačné teploty na nížinách 25 – 26 °C, v horských oblastiach menej ako 10 °C, priemerný ročný úhrn zrážok na nížinách od 1 500 mm na východe do 2 000 mm na západe, v horských oblastiach 2 500 – 4 000 mm, obdobie dažďov od októbra do mája. Krátke vodnaté rieky s prudkým spádom sú využívané energeticky a na zavlažovanie, najväčšie sú Solo, Brantas a Tarum. V záp. časti Jávy vlhké vždyzelené rovníkové lesy, nad 1 500 m n. m. vždyzelené horské lesy, nad 2 200 m n. m. zakrpatené stromy a kríky, v najsuchších oblastiach savany, na pobreží mangrovy. Nerastné suroviny: ropa, rudy zlata a mangánu, fosfáty, síra, soli. Hospodársky najvyspelejší ostrov Indonézie, viac ako dve tretiny povrchu zaberá poľnohospodárska pôda (30 % je zavlažovaných) sústredená najmä v nížinných oblastiach. Najvýznamnejšími poľnohospodárskymi plodinami sú ryža (pestovaná na terasovaných poliach), kukurica, maniok, podzemnica olejná, sója a bataty, ďalej plodiny, ktorých produkty sa významnou mierou podieľajú na exporte, ako čajovník, kávovník (prvý indonézsky ostrov, kde sa kávovník začal pestovať, a to už 1699; producent svetoznámej kávy Kopi Luwak, tzv. cibetkovej kávy, ktorá svoju lahodnú chuť získava prechodom kávových zŕn tráviacim traktom cibetky ázijskej), tabak, kaučukovník, chinínovník (z Jávy pochádza väčšina produkcie chinínu na svete), cukrová trstina, kokosovník a vzácne dreviny, ďalej pestovanie sezamu, zeleniny, ovocia (mango, durian zapáchavý, citrusy, banány a i.). Chov dobytka (najmä byvolov ako ťažnej sily); rybolov; lesníctvo. Priemysel petrochemický, potravinársky (cukrovarnícky, olejársky), tabakový, textilný, gumársky, automobilový, obuvnícky, papiernický, cementársky; tradičné remeslá (batik, rezbárstvo, výroba bižutérie). Priemyselné strediská: Jakarta, Surabaja, Semarang, Bandung, Yogyakarta, Malang. Dobre vybudovaná dopravná sieť, hlavné námorné prístavy: Tanjung Priok (subdištrikt Jakarty), Surabaja, Semarang. Turistická oblasť medzinárodného významu s množstvom historických pamiatok. Najhustejšie zaľudnený ostrov a jedna z najhustejšie zaľudnených oblastí na svete (1 122 obyvateľov/km2), je tam sústredených 57 % populácie Indonézie, väčšina obyvateľov žije na vidieku.

Územie Jávy bolo osídlené už v prehistorickom období (približne pred 1,8 mil. – 1,6 mil. rokov; lokality Mojokerto; Sangiran, 1996 zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO; Trinil; Ngandong; Sambungmachan). Asi 2000 pred n. l. začali cez Taiwan a Filipíny prichádzať na Jávu prví Austronézania (dnes tvoria väčšinu populácie Indonézie), ktorí tam priniesli poľnohospodárstvo (najmä pestovanie ryže). Od začiatku formovania štátnych útvarov patrila Jáva spolu so Sumatrou k najvýznamnejším mocenským, politickým a kultúrnym centrám Indonézie; boli tam vybudované sakrálne stavby: buddhistické chrámy Kalasan (778) a Borobudur (8. alebo začiatok 9. stor.; 1991 zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO), ako aj hinduistický chrámový komplex Prambanan (okolo 850; 1991 zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO), vznikol tam starojávsky epos Arjunov sobáš (Arjunawiwaha, asi 1030). Prvým štátnym útvarom v záp. časti Jávy bolo kráľovstvo Taruma (Tarumanagara, 5. – 7. stor.), v str. časti sa sformovalo kráľovstvo Kalingga (6. – 7. stor.) a neskôr hinduistické kráľovstvo Mataram (8. – 11. stor.; význam 1). R. 1222 vzniklo na vých. Jáve kráľovstvo Singhasari, ktoré dočasne ovládlo aj sumatrianske kráľovstvo Melayu, a 1293 bolo založené najvýznamnejšie indonézske kráľovstvo Majapahit, ktoré zahŕňalo str. a vých. Jávu, Maduru a pobrežie Kalimantanu, neskôr aj Sumatru, Bali, Lombok a oblasť Filipín i Malajzie; zaniklo približne 1514 – 27. Od 2. polovice 15. stor. bola Jáva islamizovaná, 1481 tam vznikol prvý jávsky sultanát Demak a v 2. polovice 16. stor. islamské kráľovstvo Mataram (význam 2). Kolonizácia Jávy sa začala koncom 16. stor., keď tam prišli Portugalčania, zakrátko ich však vytlačili Holanďania. R. 1602 bola založená holandská Východoindická spoločnosť (→ východoindické spoločnosti), ktorá získala výlučné právo na spravovanie už jestvujúcich a zriaďovanie nových holandských obchodných faktórií. R. 1619 založil neskorší jávsky guvernér J. P. Coen na mieste staršieho sídla pevnosť, ktorú nazval Batavia a ktorá sa stala hlavným mestom Jávy (dnes Jakarta). Holanďania využili rozpory a boje o moc vnútri jestvujúcich jávskych štátnych útvarov i medzi nimi a v 17. stor. dostali Jávu pod svoj vplyv. Po zániku holandskej Východoindickej spoločnosti (1798) sa dostala pod správu holandskej vlády, nakrátko (1811 – 16) ju ovládli Briti (tzv. britské interregnum). R. 1816 bola vrátená Holanďanom. Úsilie Holanďanov o podlomenie moci jávskej šľachty viedlo 1825 – 30 k tzv. jávskej vojne, k povstaniu proti kolonialistickej nadvláde vedenému princom Diponegorom, ktoré prerástlo do sv. vojny (džihádu) proti nemoslimským Európanom. Po jeho porážke zaviedli Holanďania okrem iných opatrení aj systém núteného pestovania kultúr (tzv. kultivačný systém, cultuurstelsel, fungoval 1830 – 70), napr. kávovníka a cukrovej trstiny na veľkej časti poľnohospodárskych plôch, čo vyvolávalo hladomor sprevádzaný častými nepokojmi. Nasledujúce obdobie, ktoré bolo poznačené zosilnením národnooslobodzovacieho hnutia, vyústilo do vytvorenia jednotného indonézskeho národa (→ Indonézania; → Indonézia, Dejiny) a spoločného indonézskeho jazyka (od 1945 úradný jazyk v Indonézii), ktorý je popri štyroch používaných hlavných jazykoch (jakartská indonézština, jávčina, sundčina, madurčina) jazykom interetnickej komunikácie jávskeho obyvateľstva (→ Jávania, význam 2).

Text hesla

Jáva, Jawa, do 1972 Djawa — ostrov v Malajskom súostroví v skupine Veľké Sundy patriaci Indonézii, tiahnuci sa takmer rovnobežkovým smerom; dĺžka 1 050 km, šírka 70 – 200 km, rozloha 129 307 km2, 145,013 mil. obyvateľov (2015), najväčším mestom a strediskom je hlavné mesto Indonézie Jakarta. Na západe je Sundským prielivom oddelený od Sumatry, na východe úžinou Bali od Bali, na severe je obmývaný Jávskym morom, na juhu Indickým oceánom. Pobrežie na juhu je strmé a skalnaté, na severe nížinné a močaristé, vo vnútrozemí horské masívy (priemerná výška 1 500 – 1 700 m n. m.) oddelené tektonickými depresiami. Predstavuje jedno zo sopečne a seizmicky najaktívnejších území na svete (súčasť tzv. ohnivého prstenca; → cirkumpacifický zemetrasný pás), asi 20 činných a okolo 100 vyhasnutých sopiek. Najvyššími sopkami Jávy sú Semeru, 3 676 m n. m., a Slamet, 3 428 m n. m., najaktívnejšou sopkou Jávy a celej Indonézie je Merapi, 2 968 m n. m. Tropické, extrémne vlhké podnebie, priemerné mesačné teploty na nížinách 25 – 26 °C, v horských oblastiach menej ako 10 °C, priemerný ročný úhrn zrážok na nížinách od 1 500 mm na východe do 2 000 mm na západe, v horských oblastiach 2 500 – 4 000 mm, obdobie dažďov od októbra do mája. Krátke vodnaté rieky s prudkým spádom sú využívané energeticky a na zavlažovanie, najväčšie sú Solo, Brantas a Tarum. V záp. časti Jávy vlhké vždyzelené rovníkové lesy, nad 1 500 m n. m. vždyzelené horské lesy, nad 2 200 m n. m. zakrpatené stromy a kríky, v najsuchších oblastiach savany, na pobreží mangrovy. Nerastné suroviny: ropa, rudy zlata a mangánu, fosfáty, síra, soli. Hospodársky najvyspelejší ostrov Indonézie, viac ako dve tretiny povrchu zaberá poľnohospodárska pôda (30 % je zavlažovaných) sústredená najmä v nížinných oblastiach. Najvýznamnejšími poľnohospodárskymi plodinami sú ryža (pestovaná na terasovaných poliach), kukurica, maniok, podzemnica olejná, sója a bataty, ďalej plodiny, ktorých produkty sa významnou mierou podieľajú na exporte, ako čajovník, kávovník (prvý indonézsky ostrov, kde sa kávovník začal pestovať, a to už 1699; producent svetoznámej kávy Kopi Luwak, tzv. cibetkovej kávy, ktorá svoju lahodnú chuť získava prechodom kávových zŕn tráviacim traktom cibetky ázijskej), tabak, kaučukovník, chinínovník (z Jávy pochádza väčšina produkcie chinínu na svete), cukrová trstina, kokosovník a vzácne dreviny, ďalej pestovanie sezamu, zeleniny, ovocia (mango, durian zapáchavý, citrusy, banány a i.). Chov dobytka (najmä byvolov ako ťažnej sily); rybolov; lesníctvo. Priemysel petrochemický, potravinársky (cukrovarnícky, olejársky), tabakový, textilný, gumársky, automobilový, obuvnícky, papiernický, cementársky; tradičné remeslá (batik, rezbárstvo, výroba bižutérie). Priemyselné strediská: Jakarta, Surabaja, Semarang, Bandung, Yogyakarta, Malang. Dobre vybudovaná dopravná sieť, hlavné námorné prístavy: Tanjung Priok (subdištrikt Jakarty), Surabaja, Semarang. Turistická oblasť medzinárodného významu s množstvom historických pamiatok. Najhustejšie zaľudnený ostrov a jedna z najhustejšie zaľudnených oblastí na svete (1 122 obyvateľov/km2), je tam sústredených 57 % populácie Indonézie, väčšina obyvateľov žije na vidieku.

Územie Jávy bolo osídlené už v prehistorickom období (približne pred 1,8 mil. – 1,6 mil. rokov; lokality Mojokerto; Sangiran, 1996 zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO; Trinil; Ngandong; Sambungmachan). Asi 2000 pred n. l. začali cez Taiwan a Filipíny prichádzať na Jávu prví Austronézania (dnes tvoria väčšinu populácie Indonézie), ktorí tam priniesli poľnohospodárstvo (najmä pestovanie ryže). Od začiatku formovania štátnych útvarov patrila Jáva spolu so Sumatrou k najvýznamnejším mocenským, politickým a kultúrnym centrám Indonézie; boli tam vybudované sakrálne stavby: buddhistické chrámy Kalasan (778) a Borobudur (8. alebo začiatok 9. stor.; 1991 zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO), ako aj hinduistický chrámový komplex Prambanan (okolo 850; 1991 zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO), vznikol tam starojávsky epos Arjunov sobáš (Arjunawiwaha, asi 1030). Prvým štátnym útvarom v záp. časti Jávy bolo kráľovstvo Taruma (Tarumanagara, 5. – 7. stor.), v str. časti sa sformovalo kráľovstvo Kalingga (6. – 7. stor.) a neskôr hinduistické kráľovstvo Mataram (8. – 11. stor.; význam 1). R. 1222 vzniklo na vých. Jáve kráľovstvo Singhasari, ktoré dočasne ovládlo aj sumatrianske kráľovstvo Melayu, a 1293 bolo založené najvýznamnejšie indonézske kráľovstvo Majapahit, ktoré zahŕňalo str. a vých. Jávu, Maduru a pobrežie Kalimantanu, neskôr aj Sumatru, Bali, Lombok a oblasť Filipín i Malajzie; zaniklo približne 1514 – 27. Od 2. polovice 15. stor. bola Jáva islamizovaná, 1481 tam vznikol prvý jávsky sultanát Demak a v 2. polovice 16. stor. islamské kráľovstvo Mataram (význam 2). Kolonizácia Jávy sa začala koncom 16. stor., keď tam prišli Portugalčania, zakrátko ich však vytlačili Holanďania. R. 1602 bola založená holandská Východoindická spoločnosť (→ východoindické spoločnosti), ktorá získala výlučné právo na spravovanie už jestvujúcich a zriaďovanie nových holandských obchodných faktórií. R. 1619 založil neskorší jávsky guvernér J. P. Coen na mieste staršieho sídla pevnosť, ktorú nazval Batavia a ktorá sa stala hlavným mestom Jávy (dnes Jakarta). Holanďania využili rozpory a boje o moc vnútri jestvujúcich jávskych štátnych útvarov i medzi nimi a v 17. stor. dostali Jávu pod svoj vplyv. Po zániku holandskej Východoindickej spoločnosti (1798) sa dostala pod správu holandskej vlády, nakrátko (1811 – 16) ju ovládli Briti (tzv. britské interregnum). R. 1816 bola vrátená Holanďanom. Úsilie Holanďanov o podlomenie moci jávskej šľachty viedlo 1825 – 30 k tzv. jávskej vojne, k povstaniu proti kolonialistickej nadvláde vedenému princom Diponegorom, ktoré prerástlo do sv. vojny (džihádu) proti nemoslimským Európanom. Po jeho porážke zaviedli Holanďania okrem iných opatrení aj systém núteného pestovania kultúr (tzv. kultivačný systém, cultuurstelsel, fungoval 1830 – 70), napr. kávovníka a cukrovej trstiny na veľkej časti poľnohospodárskych plôch, čo vyvolávalo hladomor sprevádzaný častými nepokojmi. Nasledujúce obdobie, ktoré bolo poznačené zosilnením národnooslobodzovacieho hnutia, vyústilo do vytvorenia jednotného indonézskeho národa (→ Indonézania; → Indonézia, Dejiny) a spoločného indonézskeho jazyka (od 1945 úradný jazyk v Indonézii), ktorý je popri štyroch používaných hlavných jazykoch (jakartská indonézština, jávčina, sundčina, madurčina) jazykom interetnickej komunikácie jávskeho obyvateľstva (→ Jávania, význam 2).

Zverejnené v novembri 2013. Aktualizované 24. júna 2018.

citácia

Jáva [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-12-16]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/java