Aláuddín Riájat Šáh [-ajat], aj Rádža Alí, Rádža Alaudín, ? – 1564 pravdepodobne Aceh (dnes Banda Aceh) — johorský sultán (od 1528); s otcom Mahmudom Šáhom (posledný sultán Melaky) považovaný za zakladateľa ríše Johor. V roku 1564 ríšu dobyli a vyplienili Acehovia, Aláuddín Riájat Šáh bol pravdepodobne zajatý a odvlečený do Acehu, za možné miesto smrti sa však považuje aj Johor.

Ambon, indonézsky Pulau Ambon — ostrov v Bandskom mori patriaci Indonézii v súostroví Moluky 11 km od ostrova Seram; 761 km², 441-tis. obyvateľov (2010), administratívne stredisko Ambon. Pahorkatý až hornatý povrch (najvyšší vrch Salhatu, 1 038 m n. m.), na pobreží úrodné nížiny. Zemetrasenia, horúce pramene, bahenné sopky a iné sopečné javy. Rovníkové podnebie s hojnými zrážkami umožňuje pestovanie korenín, cukrovej trstiny, ryže. Obyvateľstvo melanézskeho pôvodu (tmavšie sfarbenie pokožky), na severe moslimovia, na juhu kresťania. Rozvoj cestovného ruchu.

V minulosti mali o územie záujem holandská Východoindická spoločnosť a Anglicko (1623 poprava 10 Angličanov, 10 Japoncov a 1 Portugalčana holandskými úradmi). Významná námorná základňa Japonska v 2. svet. vojne. R. 1950 sa Ambon nepripojil k nezávislej Indonézii a spolu s ďalšími juhomoluckými ostrovmi vytvorili Juhomoluckú republiku, ktorá bola ústrednou indonézskou vládou vojensky potlačená.

Bandunská konferencia — konferencia 29 nezávislých ázijských a afrických štátov, ktorá sa konala 18. – 24. apríla 1955 v Bandungu. V záverečnom komuniké (Bandunská deklarácia) sformulovala ako spoločný cieľ všetkých zúčastnených štátov päť zásad mierovej spolupráce (pančašíla): ukončenie koloniálnej nadvlády vo všetkých závislých krajinách, právo na sebaurčenie národov, rovnoprávnosť rás a národov, atómové odzbrojenie a medzinárodná mierová spolupráca.

V meste Bandung je ako pripomienka tejto významnej udalosti postavený pamätník Monumen Solidaritas Asia Afrika.

Fretilin, Frente Revolucionária do Timor Leste Independente, Revolučný front za nezávislosť Východného Timoru — vojensko-politické hnutie bojujúce za oslobodenie Východného Timoru spod indonézskej nadvlády a jeho plnoprávnu nezávislosť.

Vzniklo 20. mája 1974 pod názvom Sociálnodemokratické združenie Timoru (Timorese Social Democrat Association), 11. septembra premenované na Fretilin. Dňa 28. novembra 1975 vyhlásilo jednostranne nezávislú Demokratickú republiku Východný Timor, čo viedlo k následnej vojenskej okupácii krajiny zo strany Indonézie, ktorá vyhlásila Timor za svoju 27. provinciu. V dlhoročných nepokojoch a bojoch zahynulo približne 200-tis. občanov, čo je viac ako štvrtina tamojšej populácie. V auguste 1999 sa takmer 80 % Východotimorčanov vyjadrilo v referende za nezávislosť krajiny. Od septembra 1999 pôsobili vo Východnom Timore mierové sily OSN. V septembri 2001 sa tam konali prvé slobodné parlamentné voľby, v ktorých Fretilin získalo do novokonštituovaného Národného zhromaždenia vyše 60 % hlasov. V máji 2002 sa stal Východný Timor nezávislým štátom, moci sa ujala na 5 rokov novozvolená vláda a za prezidenta bol zvolený vodca hnutia José Alexandre Gusmăo.

Hatta, Muhammad, 12. 8. 1902 Bukittinggi, západná Sumatra – 14. 3. 1980 Jakarta — indonézsky politik, jeden z vodcov hnutia za nezávislosť Indonézie. R. 1922 – 32 študoval v Holandsku. Po návrate sa spolu s neskorším prezidentom A. Sukarnom aktívne zapojil do politiky v rámci Indonézskej národnej strany (Perserikitan Nasional Indonesia, PNI). R. 1934 holandskými úradmi uväznený a 1935 poslaný do vyhnanstva na ostrov Bandanaaira, kde zostal až do japonskej okupácie Indonézie 1942, s Japoncami počas vojny v prvých rokoch spolupracoval. R. 1945 sa dostal spolu so Sukarnom do čela hnutia za vyhlásenie nezávislosti (17. 8. 1945) Indonézie, 1945 – 56 viceprezident, v decembri 1948 po holandskej invázii boli krátkodobo aj so Sukarnom uväznení. Po prepustení viedol indonézsku delegáciu na rokovaniach s Holandskom, ktoré 1949 definitívne uznalo nezávislosť Indonézie. R. 1948 – 51 predseda vlády, 1950 – 51 minister zahraničných vecí. R. 1956 odstúpil z funkcie viceprezidenta pre nezhody so Sukarnom, stiahol sa z politického života a venoval sa akademickej kariére. Po Sukarnovom páde 1967 poradca vlády.

Hayam Wuruk [-jam], 1334 – 1389 — panovník (od 1350, panovnícke meno Rajasanagara) hinduistickej ríše Majapahit na východe ostrova Jáva. Na trón nastúpil ako 16-roč. V prvých rokoch jeho panovania viedol ríšu vojenských veliteľ a premiér (veľký patih) Gajah Mada (†1364). V období vlády Hayama Wuruka nastal veľký rozmach ríše, ktorá v tom období ovládala takmer celú Indonéziu. Hoci periférne oblasti ríše boli do značnej miery samosprávne, panovník mal prakticky hospodársky monopol. Keďže Hayam Wuruk nemal dediča od svojej najdôležitejšej manželky, rozhodol sa, že všetku moc rozdelí medzi syna (od menej významnej manželky) a synovca. Po jeho smrti začala ríša upadať a v krajine postupne prevládol islam.

hongitochten [malajsky + hol.] — názov nizozemských vojenských výprav na niektoré ostrovy v Molukách (nazývané aj ostrovy korenia) v 17. a 18. stor. Počas nich boli na mnohých ostrovoch vyrúbané tisíce stromov klinčekovca voňavého (Syzygium aromaticum). Nizozemci sa týmto spôsobom snažili udržať monopol holandskej Východoindickej spoločnosti nad produkciou klinčekov a nad obchodom s korením.

Iskandar Muda, 1590 – 27. 12. 1636 Kutaradja, dnes Banda Aceh, Indonézia — acehský sultán, nazývaný aj Koruna sveta (Mahkota Alam). Po nástupe na trón (1607) odstránil svojich regionálnych súperov, vybudoval veľkú armádu s jazdectvom a plukmi na slonoch i námorníctvo s ťažkými galeonami, ktorým vďačil za svoj vojenský úspech. R. 1612 – 20 dobyl územia na východnom pobreží Sumatry a na Malajskom polostrove, o. i. aj sultanát Pahang (pahangský princ Iskandar Thani sa stal jeho adoptívnym synom, zaťom a nástupcom). S Portugalčanmi súperil o hegemóniu nad Melackým prielivom, 1614 ich porazil, ich baštu Malakka (dnes Melaka) sa mu však dobyť nepodarilo. Po príchode portugalskej flotily, ktorá prišla Malakke na pomoc, utrpel 1629 zdrvujúcu porážku, z ktorej sa už nespamätal, a nadvládu nad indonézskym súostrovím neobnovil. Svoje nákladné vojenské výpravy financoval predovšetkým z výnosného námorného obchodu (najmä s korením). Počas jeho vlády dosiahol acehský sultanát v severnej Sumatre najväčší územný rozmach a nakrátko sa stal aj najväčšou námornoobchodnou mocnosťou západnej časti indonézskeho súostrovia; Iskandar Muda (jeho meno v preklade znamená Alexander Ml. ako paralela s Alexandrom III. Veľkým) je dodnes považovaný za národného hrdinu. Nadviazal na melackú predportugalskú kultúrnu hegemóniu, podporoval islam a malajskú literatúru.

Iskandar Thani, vlastným menom Raja Sulung, ? – 1641 — acehský sultán. Syn pahangského sultána Ahmada Syaha. Po dobytí Pahangu acehským sultánom Iskandarom Mudom (1617) bol spolu s otcom odvlečený na acehský dvor. Tam sa stal adoptívnym synom a neskôr zaťom sultána Iskandara Mudu a bol vymenovaný za jeho následníka (Iskandar Thani = Iskandar Druhý). Počas vlády Iskandara Thaniho (od 1636) došlo k ukončeniu výbojov, v Acehu začalo vznikať významné centrum islamskej učenosti, pôsobil tam ortodoxný islamský učenec Nuruddin ar-Raniri (†1658), ktorý bojoval proti mysticizmu v islame. Pretože Iskandar Thani nemal mužských potomkov, po jeho smrti nastúpila na trón jeho manželka Taj ul-Alam Safiyatuddin Syah (†1675; vládla 1641 – 75), ktorou sa v Acehu začala 60-ročná vláda žien.

Jakarta [dža-], do 1942 Batavia, 1942 – 72 Djakarta — hlavné mesto Indonézie a provincia (špeciálny dištrikt hlavného mesta) v juhozápadnej časti krajiny na severozápadnom pobreží ostrova Jáva pri ústí rieky Ciliwung do zálivu Jakarta (Jávske more); 10,101 mil. obyvateľov (najväčšie mesto krajiny, jedno z najhustejšie zaľudnených miest na svete), aglomerácia 24,578 mil. obyvateľov, metropolitná oblasť Jabotabek (názov odvodený zo začiatočných slabík najväčších sídel – Jakarta, Bogor, Tangerang a Bekasi) okolo 30,217 mil. obyvateľov (2015). Mesto predstavuje obchodné, finančné, hospodárske, politické a kultúrne centrum štátu. Z priemyselných odvetví je zastúpený najmä elektrotechnický, potravinársky, chemický, farmaceutický, potravinársky, strojársky, automobilový a drevársky priemysel. Je dôležitou dopravnou križovatkou s dvoma medzinárodnými letiskami, významným obchodným prístavom (export čaju, kávy, cukru, tabaku, kaučuku a priemyselných výrobkov). Mestom preteká 13 vodných tokov, najväčší Ciliwung ho delí na východnú a západnú časť. Má kozmopolitný charakter s bohatou zmesou kultúr, dialektov a zvykov.

Doklady najstaršieho osídlenia z oblasti dnešnej Jakarty pochádzajú z 5. stor. pred n. l. Na jej mieste bola pôvodne rybárska osada Sunda Kelapa (Kokosová zátoka), v 12. stor. vďaka výhodnej polohe významný obchodný prístav. V roku 1522 tam Portugalčania postavili faktóriu a pevnosť, okolo 1527 bolo mesto dobyté sultanátom Demak a premenované na Jayakartu (t. j. víťazné mesto). V roku 1619 bolo mesto ovládnuté Holanďanmi na čele s Janom Pieterszoonom Coenom, stalo sa novým centrom holandskej Východoindickej spoločnosti a bolo premenované na Bataviu. Holandskou masakrou proti čínskemu obyvateľstvu Batavie, pri ktorej zahynulo takmer 10-tis. Číňanov, bola rozpútaná tzv. čínska vojna (1740 – 43). Po zániku holandskej Východoindickej spoločnosti (1798, resp. 1799) sa Batavia stala hlavným mestom Nizozemskej východnej Indie (do 1942). V roku 1950 sa stala hlavným mestom Indonézie, od 1972 nesie súčasný názov.

V rokoch 2003 – 2017 sa v Jakarte odohrali viaceré bombové útoky, ku ktorým sa prihlásili islamské teroristické organizácie.

Stavebné pamiatky: v historickom jadre mesta (Kota Tua Jakarta, t. j. Staré mesto Jakarta) sa nachádza množstvo verejných budov a súkromných domov v koloniálnom štýle (16. – 1. polovica 20. stor.). K najvýznamnejším stavbám patrí bývalá radnica v štýle holandského baroka (1707, dnes Historické múzeum Jakarty otvorené 1974) či starý prístav (Sunda Kelapa), v ktorého blízkosti je námorné múzeum (založené 1977, sídli v bývalých skladoch zo 17. – 18. stor.). V novej časti mesta sa nachádza mešita Istiqlal (1961 – 84, jedna z najväčších mešít na svete), neogotická rímskokatolícka katedrála (Gereja Katedral Jakarta, 1901), Národný pamätník (Monumen nasional; 1961/62 – 75), množstvo moderných mrakodrapov (napr. mrakodrap Wisma 46, 1996) a i. Mesto je sídlom početných divadiel, galérií, múzeí, napr. Národného múzea (Museum nasional, založené 1778) s archeologickými, etnografickými, historickými a prírodovednými zbierkami, mnohých výskumných ústavov, vedeckých akadémií, vysokých škôl a univerzít, z ktorých najvýznamnejšia je Indonézska univerzita (Universitas Indonesia, založená 1950).

Janggala [džan-] — indonézske historické kráľovstvo na severovýchodnej Jáve. Vytvorilo sa okolo 1045, keď panovník Erlangga (novší prepis Airlangga, vládol 1019 – 45) rozdelil dovtedajšie kráľovstvo medzi svojich dvoch synov. Zo severnej časti vznikla Janggala (s hlavným mestom Kahuripan), z južnej časti Kediri. Medzi Janggalou a Kediri dochádzalo k početným vojenským konfliktom, okolo 1135 bola Janggala pripojená ku Kediri.

Jáva, Jawa, do 1972 Djawa — ostrov v Malajskom súostroví v skupine Veľké Sundy patriaci Indonézii, tiahnuci sa takmer rovnobežkovým smerom; dĺžka 1 050 km, šírka 70 – 200 km, rozloha 129 307 km², 145,013 mil. obyvateľov (2015), najväčším mestom a strediskom je hlavné mesto Indonézie Jakarta. Na západe je Sundským prielivom oddelený od Sumatry, na východe úžinou Bali od Bali, na severe je obmývaný Jávskym morom, na juhu Indickým oceánom. Pobrežie na juhu je strmé a skalnaté, na severe nížinné a močaristé, vo vnútrozemí horské masívy (priemerná výška 1 500 – 1 700 m n. m.) oddelené tektonickými depresiami. Predstavuje jedno zo sopečne a seizmicky najaktívnejších území na svete (súčasť tzv. ohnivého prstenca; → cirkumpacifický zemetrasný pás), asi 20 činných a okolo 100 vyhasnutých sopiek. Najvyššími sopkami Jávy sú Semeru, 3 676 m n. m., a Slamet, 3 428 m n. m., najaktívnejšou sopkou Jávy a celej Indonézie je Merapi, 2 968 m n. m. Tropické, extrémne vlhké podnebie, priemerné mesačné teploty na nížinách 25 – 26 °C, v horských oblastiach menej ako 10 °C, priemerný ročný úhrn zrážok na nížinách od 1 500 mm na východe do 2 000 mm na západe, v horských oblastiach 2 500 – 4 000 mm, obdobie dažďov od októbra do mája. Krátke vodnaté rieky s prudkým spádom sú využívané energeticky a na zavlažovanie, najväčšie sú Solo, Brantas a Tarum. V záp. časti Jávy vlhké vždyzelené rovníkové lesy, nad 1 500 m n. m. vždyzelené horské lesy, nad 2 200 m n. m. zakrpatené stromy a kríky, v najsuchších oblastiach savany, na pobreží mangrovy. Nerastné suroviny: ropa, rudy zlata a mangánu, fosfáty, síra, soli. Hospodársky najvyspelejší ostrov Indonézie, viac ako dve tretiny povrchu zaberá poľnohospodárska pôda (30 % je zavlažovaných) sústredená najmä v nížinných oblastiach. Najvýznamnejšími poľnohospodárskymi plodinami sú ryža (pestovaná na terasovaných poliach), kukurica, maniok, podzemnica olejná, sója a bataty, ďalej plodiny, ktorých produkty sa významnou mierou podieľajú na exporte, ako čajovník, kávovník (prvý indonézsky ostrov, kde sa kávovník začal pestovať, a to už 1699; producent svetoznámej kávy Kopi Luwak, tzv. cibetkovej kávy, ktorá svoju lahodnú chuť získava prechodom kávových zŕn tráviacim traktom cibetky ázijskej), tabak, kaučukovník, chinínovník (z Jávy pochádza väčšina produkcie chinínu na svete), cukrová trstina, kokosovník a vzácne dreviny, ďalej pestovanie sezamu, zeleniny, ovocia (mango, durian zapáchavý, citrusy, banány a i.). Chov dobytka (najmä byvolov ako ťažnej sily); rybolov; lesníctvo. Priemysel petrochemický, potravinársky (cukrovarnícky, olejársky), tabakový, textilný, gumársky, automobilový, obuvnícky, papiernický, cementársky; tradičné remeslá (batik, rezbárstvo, výroba bižutérie). Priemyselné strediská: Jakarta, Surabaja, Semarang, Bandung, Yogyakarta, Malang. Dobre vybudovaná dopravná sieť, hlavné námorné prístavy: Tanjung Priok (subdištrikt Jakarty), Surabaja, Semarang. Turistická oblasť medzinárodného významu s množstvom historických pamiatok. Najhustejšie zaľudnený ostrov a jedna z najhustejšie zaľudnených oblastí na svete (1 122 obyvateľov/km²), je tam sústredených 57 % populácie Indonézie, väčšina obyvateľov žije na vidieku.

Územie Jávy bolo osídlené už v prehistorickom období (približne pred 1,8 mil. – 1,6 mil. rokov; lokality Mojokerto; Sangiran, 1996 zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO; Trinil; Ngandong; Sambungmachan). Asi 2000 pred n. l. začali cez Taiwan a Filipíny prichádzať na Jávu prví Austronézania (dnes tvoria väčšinu populácie Indonézie), ktorí tam priniesli poľnohospodárstvo (najmä pestovanie ryže). Od začiatku formovania štátnych útvarov patrila Jáva spolu so Sumatrou k najvýznamnejším mocenským, politickým a kultúrnym centrám Indonézie; boli tam vybudované sakrálne stavby: buddhistické chrámy Kalasan (778) a Borobudur (8. alebo začiatok 9. stor.; 1991 zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO), ako aj hinduistický chrámový komplex Prambanan (okolo 850; 1991 zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO), vznikol tam starojávsky epos Arjunov sobáš (Arjunawiwaha, asi 1030). Prvým štátnym útvarom v záp. časti Jávy bolo kráľovstvo Taruma (Tarumanagara, 5. – 7. stor.), v str. časti sa sformovalo kráľovstvo Kalingga (6. – 7. stor.) a neskôr hinduistické kráľovstvo Mataram (8. – 11. stor.; význam 1). R. 1222 vzniklo na vých. Jáve kráľovstvo Singhasari, ktoré dočasne ovládlo aj sumatrianske kráľovstvo Melayu, a 1293 bolo založené najvýznamnejšie indonézske kráľovstvo Majapahit, ktoré zahŕňalo str. a vých. Jávu, Maduru a pobrežie Kalimantanu, neskôr aj Sumatru, Bali, Lombok a oblasť Filipín i Malajzie; zaniklo približne 1514 – 27. Od 2. polovice 15. stor. bola Jáva islamizovaná, 1481 tam vznikol prvý jávsky sultanát Demak a v 2. polovice 16. stor. islamské kráľovstvo Mataram (význam 2). Kolonizácia Jávy sa začala koncom 16. stor., keď tam prišli Portugalčania, zakrátko ich však vytlačili Holanďania. R. 1602 bola založená holandská Východoindická spoločnosť (→ východoindické spoločnosti), ktorá získala výlučné právo na spravovanie už jestvujúcich a zriaďovanie nových holandských obchodných faktórií. R. 1619 založil neskorší jávsky guvernér J. P. Coen na mieste staršieho sídla pevnosť, ktorú nazval Batavia a ktorá sa stala hlavným mestom Jávy (dnes Jakarta). Holanďania využili rozpory a boje o moc vnútri jestvujúcich jávskych štátnych útvarov i medzi nimi a v 17. stor. dostali Jávu pod svoj vplyv. Po zániku holandskej Východoindickej spoločnosti (1798) sa dostala pod správu holandskej vlády, nakrátko (1811 – 16) ju ovládli Briti (tzv. britské interregnum). R. 1816 bola vrátená Holanďanom. Úsilie Holanďanov o podlomenie moci jávskej šľachty viedlo 1825 – 30 k tzv. jávskej vojne, k povstaniu proti kolonialistickej nadvláde vedenému princom Diponegorom, ktoré prerástlo do sv. vojny (džihádu) proti nemoslimským Európanom. Po jeho porážke zaviedli Holanďania okrem iných opatrení aj systém núteného pestovania kultúr (tzv. kultivačný systém, cultuurstelsel, fungoval 1830 – 70), napr. kávovníka a cukrovej trstiny na veľkej časti poľnohospodárskych plôch, čo vyvolávalo hladomor sprevádzaný častými nepokojmi. Nasledujúce obdobie, ktoré bolo poznačené zosilnením národnooslobodzovacieho hnutia, vyústilo do vytvorenia jednotného indonézskeho národa (→ Indonézania; → Indonézia, Dejiny) a spoločného indonézskeho jazyka (od 1945 úradný jazyk v Indonézii), ktorý je popri štyroch používaných hlavných jazykoch (jakartská indonézština, jávčina, sundčina, madurčina) jazykom interetnickej komunikácie jávskeho obyvateľstva (→ Jávania, význam 2).

Kalingga — historické buddhistické kráľovstvo na severe str. Jávy v 6. a 7. stor. n. l. patriace k najstarším v Indonézii. Poloha ani názov jeho hlavného mesta nie sú známe. Kalingga mala obchodné styky s Čínou (v čínskych kronikách nazývaná Che-ling) a so sev. Indiou (s panovníkom Haršom z Kanaudža, vládol 606 – 647). Podľa indonézskych legiend vládla v Kalingge v 7. stor. kráľovná Shima, ktorá zaviedla veľmi prísny trestný zákonník. Za jej pravnuka bol považovaný Sanjaya, zakladateľ dynastie Sanjaya a hinduistického kráľovstva Mataram (8. – 11. stor.).

Kediri, aj Kadiri — historické indonézske kráľovstvo na východe Jávy (1042 – 1222). Vzniklo po rozpade hinduistického kráľovstva Mataram (11. stor.), keď v jeho východnej časti utvoril kráľ Erlangga (novší prepis Airlangga, vládol 1019 – 45) kráľovstvo Kahuripan so sídlom v meste Kediri. R. 1042 (alebo 1045) abdikoval v prospech svojich synov a kráľovstvo Kahuripan rozdelil na západnú časť nazývanú Panjalu (alebo Daha) a východnú časť nazývanú Janggala. Sídlom Panjalu zostalo mesto Kediri, ktorého názov sa preniesol aj na ríšu Panjalu a po znovuzjednotení obidvoch častí sa Kediri stalo aj názvom celej ríše. Prvým významným kráľom Kediri bol Kaméšvara (vládol 1117 – 30), ktorý sobášom s janggalskou princeznou Dewi Kirana nakrátko zjednotil Kediri (resp. Panjalu) a Janggalu; obidve časti boli definitívne zjednotené okolo 1135.

Kediri si postupne vybudovalo suverénnu pozíciu v oblasti Jávy a koncom 12. stor. aj v časti východnej Indonézie, keď sa jeho vplyv rozšíril aj na ostrovy Madura, Bali a Lombok a k svojmu územiu si vazalsky pripojilo oblasť na Kalimantane a na severe Molúk (vrátane ostrova Ternate, centra pestovania vzácnej koreniny – klinčekov, ktorú jávski obchodníci predávali arabským, perzským a indickým kupcom na vývoz do Indie a na Blízky východ), ako aj na ostrovoch Sulawesi a Timor. Popri obchode bola prosperita Kediri založená aj na pestovaní ryže. Obdobie jeho najväčšieho hospodárskeho i kultúrneho rozkvetu však nastalo počas vlády kráľa Mapanjiho Jayabhayu (jávsky Joyoboyo, 1135 – 1157/59), keď sa o. i. rozvíjala aj starojávska literatúra (→ jávska literatúra). R. 1222 porazil Ken Arok posledného kedirského kráľa Kertajayu (vládol od 1194, resp. od 1200) a Kediri sa stalo súčasťou (vazalom) nového nástupníckeho kráľovstva Singhasari (1222 – 92); Kediri bolo nakrátko obnovené 1293 (po zavraždení singhasarského panovníka Kertanagara pred vznikom ríše Majapahit).

Kediri — mesto v Indonézii na Jáve v provincii Jawa Timur na rieke Brantas (ústi do Jávskeho mora do prielivu Madura); 273-tis. obyvateľov (2012). Obchodné stredisko poľnohospodárskej oblasti (pestovanie cukrovej trstiny, ryže, kaučukovníka, kávovníka, tabaku a i.). Priemysel potravinársky (najmä cukrovarnícky), tabakový, textilný, drevársky, kovoobrábací; remeslá (košikárstvo, batikovanie, produkcia výrobkov zo striebra a z ratanu – zo vzdušných koreňov rotangu trstenicového). Dopravná križovatka.

Kediri sa pôvodne nazývalo Dahanapura (Ohnivé mesto), neskôr Daha, pod súčasným názvom Kediri (aj Kadiri) od zač. 11. stor., keď tam kráľ Erlangga (novší prepis Airlangga) presunul sídelné mesto kráľovstva Kahuripan; názov mesta sa postupne stal názvom celého kráľovstva (→ Kediri, historické indonézske kráľovstvo). R. 1222 dobyl kráľovstvo Ken Arok, ktorý presunul svoje hlavné mesto do Singhasari a bývalé kráľovstvo Kediri sa stalo súčasťou ríše Singhasari (1222 – 92) a potom ríše Majapahit, ktorej hlavným mestom sa 1513 stalo Kediri. R. 1527 bolo Kediri dobyté sultanátom Demak, čo zároveň znamenalo aj zánik ríše Majapahit. V 16. stor. (podľa iných zdrojov v 17. stor.) sa stalo súčasťou kráľovstva Mataram, v polovici 18. stor. sa dostalo pod nadvládu holandskej Východoindickej spoločnosti, po jej zániku pod nadvládu Holandska. R. 1942 okupované Japonskom. Od 1999 je štatutárnym (autonómnym) mestom (kota).

Ken Arok, aj Ken Angrok, okolo 1182 vých. Jáva – asi 1227 alebo 1247 tamže — kráľ (titul abhiseka) jávskeho kráľovstva Singhasari (od 1222, panovnícke meno Rajasa Amurwabhumi), zakladateľ dynastie Rajasovcov (Rajasa). O jeho živote jestvuje veľa legiend, podľa ktorých mal spolovice božský pôvod a duchovné náuky študoval u brahmana Lohgaweho. Podľa niektorých hypotéz však Ken Arok pochádzal z nižšej vrstvy a v túžbe po moci zabil Tunggula Ametungga, miestodržiteľa Tumapelu (vazalské územie kráľovstva Kediri), vzal si jeho ženu Ken Dedes za manželku a stal sa regentom Ametunggovho syna Anusapatiho, ktorý sa neskôr sám stal kráľom Singhasari. Neskôr sa s Kenom Arokom kvôli ochrane svojich privilégií a právomocí spojili proti kedirskému kráľovi Kertajayovi (vládol od 1194, resp. 1200) hiduistickí brahmani. V bitke pri Ganteri (1222) Ken Arok Kerjataya porazil a sám sa vyhlásil za kráľa celého Kediri, ktoré premenoval na Singhasari a založil dynastiu Rajasovcov (1222 – koniec 15. stor.). Jeho potomkovia (napr. Hayam Wuruk) vládli na Jáve aj po zničení Singhasari (1292) v nástupníckom kráľovstve Majapahit.

Kertanagara, ? – 1292 Singhasari — kráľ (od 1268) jávskeho kráľovstva Singhasari (1222 – 92; nástupnícke kráľovstvo ríše Kediri) z dynastie Rajasovcov (Rajasa, 1222 – koniec 15. stor.). Neoficiálne sa vlády ujal už 1254 počas života svojho otca Wisnuwardhanu (†1268, vládol od 1248) ako piaty panovník Singhasari (používal titul maharahadiraja). Počas jeho vlády bolo hlavné mesto Kutaraja premenované na Singhasari a kráľovstvo dosiahlo najväčší hospodársky (najmä rozšírením obchodu s korením) a územný rozmach. Po dobytí Bali (1284) uzavrel spojenectvo s mocným štátom Čampa. Neskôr sa jeho vazalmi stali kráľovstvá Melayu (na východe Sumatry) a Sunda (na západe Jávy) a oblasť Bornea a Madury. Po rozhodnom odmietnutí platenia dane Mongolskej ríši na čele s Chubilajom (1289) zmobilizoval a vyslal vojsko na východ Jávy proti očakávanej mongolskej trestnej výprave. Bol zavražený počas tantrického rituálu vlastným vazalom, princom Jayakatwangom (†1293) z Kediri, ktorý využil oslabenie obrany hlavného mesta vyslaním väčšiny vojska proti Mongolom, vyvolal v Singhasari povstanie a ujal sa vlády. Tým zaniklo kráľovstvo Singhasari a nakrátko sa obnovilo kráľovstvo Kediri (1293); po Jayakatwangovej porážke sa stalo 1293 nástupníckou ríšou novozaložené kráľovstvo Majapahit na čele s kráľom Kertarajasom.

Kertarajasa [-dža-], vlastným menom Jayawardhana Wijaya, ? – 1309 Jáva — zakladateľ a kráľ (od 1293) kráľovstva Majapahit z dynastie Rajasovcov (Rajasa, 1222 – koniec 15. stor.). R. 1292 počas povstania kedirského princa Jayakatwanga (†1293), ktorého výsledkom bol zánik jávskeho kráľovstva Singhasari a smrť kráľa Kertanagaru, ušiel z Jávy na Maduru. Tam sa spojil proti Jayakatwangovi s výpravou mongolského chána (čínskeho cisára) Chubilaja vyslanou s cieľom potrestať Kertanagaru za odmietnutie platenia dane. Po porážke Jayakatwanga sa obrátil aj proti Mongolom oslabeným vojnou a tropickými chorobami a prinútil ich z Jávy odísť. Následne (1293) založil kráľovstvo Majapahit. Bol schopný panovník, ktorý nahradil tzv. mandalový systém (systém ústredných kráľovstiev a im podriadených, resp. vazalských, ale stále autonómnych kráľovstiev a kniežatstiev) imperiálnym systémom, keď pôvodne autonómne útvary zjednotil do jednej ríše (kráľovstva) a ich vládcov nahradil príslušníkmi kráľovskej rodiny alebo členmi kráľovského dvora. Po jeho smrti sa ujal vlády jeho syn Jayanegara (vládol 1309 – 28).