Vyhľadávanie podľa kategórií: geografia regionálna – Ázia - Indonézia

Zobrazené heslá 1 – 25 z celkového počtu 25 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

Agung

Agung, Gunung Agung — aktívna sopka v Indonézii, najvyšší vrch ostrova Bali, 3 142 m n. m. V novodobej histórii viacero výbuchov (1963 – 64, 1969, posledná séria výbuchov v novembri 2017 až januári 2018). Na záp. svahoch komplex hinduistických svätýň.

Alor

Alor, indonézsky Kepulauan Alor — ostrovná skupina v Indonézii v Malých Sundách medzi ostrovmi Flores a Timor; 2 900 km2, 181-tis. obyvateľov (2008). Najväčší ostrov Alor (2 330 km2) s administratívnym strediskom a prístavom Kalabahi. Hornatý povrch (najvyšší bod 1 839 m n. m.) rozčlenený pozdĺž strmých zlomov. Obyvateľstvo austronézskej jazykovej rodiny tvoria zväčša animisti s tradičným spôsobom života.

Ambon

Ambon, indonézsky Pulau Ambon — ostrov v Bandskom mori patriaci Indonézii v súostroví Moluky 11 km od ostrova Seram; 761 km2, 441-tis. obyvateľov (2010), administratívne stredisko Ambon. Pahorkatý až hornatý povrch (najvyšší vrch Salhatu, 1 038 m n. m.), na pobreží úrodné nížiny. Zemetrasenia, horúce pramene, bahenné sopky a iné sopečné javy. Rovníkové podnebie s hojnými zrážkami umožňuje pestovanie korenín, cukrovej trstiny, ryže. Obyvateľstvo melanézskeho pôvodu (tmavšie sfarbenie pokožky), na severe moslimovia, na juhu kresťania. Rozvoj cestovného ruchu.

V minulosti mali o územie záujem holandská Východoindická spoločnosť a Anglicko (1623 poprava 10 Angličanov, 10 Japoncov a 1 Portugalčana holandskými úradmi). Významná námorná základňa Japonska v 2. svet. vojne. R. 1950 sa Ambon nepripojil k nezávislej Indonézii a spolu s ďalšími juhomoluckými ostrovmi vytvorili Juhomoluckú republiku, ktorá bola ústrednou indonézskou vládou vojensky potlačená.

Ambon

Ambon — prístavné mesto v Indonézii na ostrove Ambon v súostroví Moluky; administratívne stredisko ostrova a provincie Moluky; 310-tis. obyvateľov (2012). Časté zemetrasenia. Lodiarsky priemysel; rybolov. Obchodný a rybársky prístav v hlbokej zátoke Bandského mora. Letisko. Univerzita (založená 1963).

Anambaské ostrovy

Anambaské ostrovy, indonézsky Kepulauan Anambas — skupina indonézskych ostrovov v Juhočínskom mori; 673 km2, 38-tis. obyv. (2011). Pahorkovitý charakter povrchu, zväčša zalesnené. Obyvateľstvo malajského pôvodu sa živí tradičným poľnohospodárstvom a rybolovom.

Babar

Babar, indonézsky Pulau Babar — ostrov v Indonézii v provincii Maluku, najväčší ostrov ostrovnej skupiny Babar; 822 km2, okolo 20-tis. obyvateľov, administratívne stredisko Tepa. Hornatý reliéf (maximálna výška 833 m n. m.); výdatné zrážky; pokrytý tropickými pralesmi. Obyvateľstvo sa živí pestovaním sága, ryže, kukurice a kokosovníka na úrodných pobrežných nížinách.

Bacan

Bacan [-ťan], Bachan, Batjan — ostrov v Indonézii v provincii Maluku Utara (Severné Moluky) neďaleko ostrova Halmahera, najväčší z ostrovnej skupiny Bacan; 1 900 km2, okolo 13-tis. obyvateľov, administratívne stredisko Labuha. Južná časť ostrova hornatá (maximálna výška 2 111 m n. m.), stred nížinatý, sever sopečný (sírnaté pramene). Tropické pralesy s bohatou faunou. Pestovanie ryže; zásoby zlata, medi a lignitu. Vývoz korenia, kopry, perál a dreva.

Butung

Butung, tiež Buton — ostrov v Bandskom mori juhovýchodne od ostrova Sulawesi (Celebes) patriaci Indonézii, administratívne predstavuje súčasť provincie Sulawesi Tenggara; rozloha 4 408 km2, 448-tis. obyvateľov (2010). Je obkolesený koralovými útesmi, má hornatinný reliéf, maximálna výška územia je 1 190 m n. m. Podnebie je výrazne vlhké, rovníkové. Butung pokrývajú monzúnové lesy, na pobreží je mangrovová vegetácia.

Pestuje sa ryža, kukurica, cukrová trstina, kávovník, tabak a kokosovník; význam má morský rybolov a lov perál. V ekonomike ostrova zohráva dôležitú úlohu ťažba prírodného asfaltu (ostrov má veľké ložiská tejto suroviny) a tíkového dreva. Vyváža sa kopra, ságo, ryby, trstinový cukor, káva a tabak.

Administratívnym a obchodným strediskom je prístavné mesto Bau-Bau (159-tisíc obyvateľov, 2020).

Od roku 1613 na ostrove obchodovala nizozemská Východoindická spoločnosť (→ východoindické spoločnosti).

Flores

Flores, indonézsky Pulau Flores — ostrov sopečného pôvodu vo Floreskom mori medzi Jávou a Timorom patriaci Indonézii, administratívne predstavuje súčasť provincie Nusa Tenggara Timur, druhý najväčší ostrov súostrovia Malé Sundy; rozloha 14 273 km2, okolo 1,831 milióna obyvateľov. Je pretiahnutého tvaru v smere východ – západ (dĺžka 354 km, maximálna šírka 63 km). Ostrov má vrchovinný reliéf, najvyšším vrchom je sopka Mandasawu (2 370 m n. m.), vo vnútrozemí je viacero činných sopiek. Flores má tropické podnebie a pokrývajú ho monzúnové lesy a savany. K pozoruhodnostiam ostrova patria tri jazerá v kráteri mohutnej sopky Kelimutu (1 639 m n. m.), ktoré vznikli po poslednom výbuchu v roku 1860; majú rozdielne a meniace sa odtiene farby vody (spôsobené unikajúcimi sopečnými plynmi vychádzajúcimi z rôznych častí tuhnúcej magmy nesúrodého chemického zloženia), domorodými obyvateľmi sú označované za sídlo ľudských duší. Počas zemetrasenia v roku 1992 sa časťou ostrova prehnala 25 m vysoká ničivá vlna.

Na ostrove sa pestuje ryža, kukurica, maniok, tabak, kávovník, cukrová trstina, kokosovník, podzemnica olejná, papája, mangovník indický, ananás, koreniny (klinček, vanilka); chová sa dobytok. Ťažia sa rudy železa. Najvýznamnejším mestom je prístav Endeh na južnom pobreží. Na ostrove sa našli kostrové pozostatky človeka Homo floresiensis (→ Homo).

Halmahera

Halmahera, Džilolo, Jilolo, Jailolo — najväčší ostrov v severnej časti ostrovnej skupiny Moluky medzi Sulawesi a Novou Guineou v Tichom oceáne administratívne patriaci Indonézii, súčasť provincie Maluku Utara; 17 780 km2, okolo 180-tis. obyvateľov. Členité pobrežie s pobrežnými nížinami, hornaté vnútrozemie, najvyšším vrchom je činná sopka Gamkonora, 1 635 m n. m. Vlhké tropické podnebie, priemerný ročný úhrn zrážok 2 000 — 2 500 mm. Vlhké tropické vždyzelené lesy miestami s podielom ihličnanov. Pestovanie kokosovníka, arengy cukrovej (palmy cukrovej), kávovníka, kaučukovníka, ryže, kukurice; pastierstvo; lov perál. Ťažba dreva a získavanie rotangu trstenicového. Ložiská čierneho uhlia, zlata, niklu, kobaltu (na ich ťažbu je vypracovaných viacero banských projektov, ťažba realizovaná zahraničnými banskými spoločnosťami je sprevádzaná nepokojmi miestneho obyvateľstva). Vývoz korenia, dreva. Najvýznamnejším mestom je prístav Jailolo. Náboženstvo: 80 % moslimov, 20 % kresťanov. R. 1999 – 2000 bol Halmahera dejiskom krvavého konfliktu medzi moslimami a kresťanmi, ktorí sa tam rozšíril z ostrova Ambon, a vyžiadal si tisíce ľudských životov.

Hari

Hari, Batang Hari, Jambi, pôvodne Djambi — rieka v Indonézii na ostrove Sumatra; dĺžka 600 km. Pramení v pohorí Barisan juhovýchodne od mesta Padang, ústi do zálivu Berhala (Jávske more). Pre námorné lode splavná po mesto Jambi.

Iriansky záliv

Iriansky záliv, indonézsky Teluk Cendrawasih — záliv Tichého oceána vnikajúci hlboko do severozápadnej časti Novej Guiney. Od oceána oddelený skupinou ostrovov. Západná časť zálivu predstavuje morský národný park (vyhlásený 2002).

Jakarta

Jakarta [dža-], do 1942 Batavia, 1942 – 72 Djakarta — hlavné mesto Indonézie a provincia (špeciálny dištrikt hlavného mesta) v juhozápadnej časti krajiny na severozápadnom pobreží ostrova Jáva pri ústí rieky Ciliwung do zálivu Jakarta (Jávske more); 10,101 mil. obyvateľov (najväčšie mesto krajiny, jedno z najhustejšie zaľudnených miest na svete), aglomerácia 24,578 mil. obyvateľov, metropolitná oblasť Jabotabek (názov odvodený zo začiatočných slabík najväčších sídel – Jakarta, Bogor, Tangerang a Bekasi) okolo 30,217 mil. obyvateľov (2015). Mesto predstavuje obchodné, finančné, hospodárske, politické a kultúrne centrum štátu. Z priemyselných odvetví je zastúpený najmä elektrotechnický, potravinársky, chemický, farmaceutický, potravinársky, strojársky, automobilový a drevársky priemysel. Je dôležitou dopravnou križovatkou s dvoma medzinárodnými letiskami, významným obchodným prístavom (export čaju, kávy, cukru, tabaku, kaučuku a priemyselných výrobkov). Mestom preteká 13 vodných tokov, najväčší Ciliwung ho delí na východnú a západnú časť. Má kozmopolitný charakter s bohatou zmesou kultúr, dialektov a zvykov.

Doklady najstaršieho osídlenia z oblasti dnešnej Jakarty pochádzajú z 5. stor. pred n. l. Na jej mieste bola pôvodne rybárska osada Sunda Kelapa (Kokosová zátoka), v 12. stor. vďaka výhodnej polohe významný obchodný prístav. V roku 1522 tam Portugalčania postavili faktóriu a pevnosť, okolo 1527 bolo mesto dobyté sultanátom Demak a premenované na Jayakartu (t. j. víťazné mesto). V roku 1619 bolo mesto ovládnuté Holanďanmi na čele s Janom Pieterszoonom Coenom, stalo sa novým centrom holandskej Východoindickej spoločnosti a bolo premenované na Bataviu. Holandskou masakrou proti čínskemu obyvateľstvu Batavie, pri ktorej zahynulo takmer 10-tis. Číňanov, bola rozpútaná tzv. čínska vojna (1740 – 43). Po zániku holandskej Východoindickej spoločnosti (1798, resp. 1799) sa Batavia stala hlavným mestom Nizozemskej východnej Indie (do 1942). V roku 1950 sa stala hlavným mestom Indonézie, od 1972 nesie súčasný názov.

V rokoch 2003 – 2017 sa v Jakarte odohrali viaceré bombové útoky, ku ktorým sa prihlásili islamské teroristické organizácie.

Stavebné pamiatky: v historickom jadre mesta (Kota Tua Jakarta, t. j. Staré mesto Jakarta) sa nachádza množstvo verejných budov a súkromných domov v koloniálnom štýle (16. – 1. polovica 20. stor.). K najvýznamnejším stavbám patrí bývalá radnica v štýle holandského baroka (1707, dnes Historické múzeum Jakarty otvorené 1974) či starý prístav (Sunda Kelapa), v ktorého blízkosti je námorné múzeum (založené 1977, sídli v bývalých skladoch zo 17. – 18. stor.). V novej časti mesta sa nachádza mešita Istiqlal (1961 – 84, jedna z najväčších mešít na svete), neogotická rímskokatolícka katedrála (Gereja Katedral Jakarta, 1901), Národný pamätník (Monumen nasional; 1961/62 – 75), množstvo moderných mrakodrapov (napr. mrakodrap Wisma 46, 1996) a i. Mesto je sídlom početných divadiel, galérií, múzeí, napr. Národného múzea (Museum nasional, založené 1778) s archeologickými, etnografickými, historickými a prírodovednými zbierkami, mnohých výskumných ústavov, vedeckých akadémií, vysokých škôl a univerzít, z ktorých najvýznamnejšia je Indonézska univerzita (Universitas Indonesia, založená 1950).

Jambi

Jambi [ďam-], predtým Djambi, Telenaipura — prístavné mesto v Indonézii v juhových. časti Sumatry na rieke Hari (aj Jambi), administratívne stredisko provincie Jambi; 586-tis. obyvateľov (2015). Priemysel potravinársky, petrochemický (spracovanie ropy), papiernický, gumársky, drevársky. Obchodné stredisko poľnohospodárskej (pestovanie kaučukovníka, kokosovníka, ryže, batatov, kukurice, manioku jedlého) a ťažobnej (ťažba ropy) oblasti. Riečny prístav dostupný námorným lodiam, letisko.

Pôvodne súčasť buddhistického kráľovstva Sriwijaya, okolo 1100 jeho centrum. V 16. stor. tam vznikol samostatný sultanát Jambi. Od 17. stor. bola oblasť kolonizovaná holandskou Východoindickou spoločnosťou a Jambi sa postupne stávalo závislým od Holanďanov, ktorí 1904 získali kontrolu nad celou oblasťou. R. 1906 sa Jambi dostalo pod priamu koloniálnu správu a stalo sa centrom Holandskej Východnej Indie. Počas 2. svetovej vojny 1942 obsadené Japonskom, od 1945 súčasť Indonézie. Viaceré múzeá (napr. historické múzeum Museum Negeri Jambi otvorené 1981), v blízkosti mesta centrum tradičnej indonézskej batiky Sanggar. Asi 25 km od mesta sa nachádza rozsiahly archeologický park Muaro Jambi, bývalé hlavné mesto buddhistického kráľovstva Melayu (4. – 13. stor.) s viacerými odkrytými chrámami a palácmi.

Jáva

Jáva, Jawa, do 1972 Djawa — ostrov v Malajskom súostroví v skupine Veľké Sundy patriaci Indonézii, tiahnuci sa takmer rovnobežkovým smerom; dĺžka 1 050 km, šírka 70 – 200 km, rozloha 129 307 km2, 145,013 mil. obyvateľov (2015), najväčším mestom a strediskom je hlavné mesto Indonézie Jakarta. Na západe je Sundským prielivom oddelený od Sumatry, na východe úžinou Bali od Bali, na severe je obmývaný Jávskym morom, na juhu Indickým oceánom. Pobrežie na juhu je strmé a skalnaté, na severe nížinné a močaristé, vo vnútrozemí horské masívy (priemerná výška 1 500 – 1 700 m n. m.) oddelené tektonickými depresiami. Predstavuje jedno zo sopečne a seizmicky najaktívnejších území na svete (súčasť tzv. ohnivého prstenca; → cirkumpacifický zemetrasný pás), asi 20 činných a okolo 100 vyhasnutých sopiek. Najvyššími sopkami Jávy sú Semeru, 3 676 m n. m., a Slamet, 3 428 m n. m., najaktívnejšou sopkou Jávy a celej Indonézie je Merapi, 2 968 m n. m. Tropické, extrémne vlhké podnebie, priemerné mesačné teploty na nížinách 25 – 26 °C, v horských oblastiach menej ako 10 °C, priemerný ročný úhrn zrážok na nížinách od 1 500 mm na východe do 2 000 mm na západe, v horských oblastiach 2 500 – 4 000 mm, obdobie dažďov od októbra do mája. Krátke vodnaté rieky s prudkým spádom sú využívané energeticky a na zavlažovanie, najväčšie sú Solo, Brantas a Tarum. V záp. časti Jávy vlhké vždyzelené rovníkové lesy, nad 1 500 m n. m. vždyzelené horské lesy, nad 2 200 m n. m. zakrpatené stromy a kríky, v najsuchších oblastiach savany, na pobreží mangrovy. Nerastné suroviny: ropa, rudy zlata a mangánu, fosfáty, síra, soli. Hospodársky najvyspelejší ostrov Indonézie, viac ako dve tretiny povrchu zaberá poľnohospodárska pôda (30 % je zavlažovaných) sústredená najmä v nížinných oblastiach. Najvýznamnejšími poľnohospodárskymi plodinami sú ryža (pestovaná na terasovaných poliach), kukurica, maniok, podzemnica olejná, sója a bataty, ďalej plodiny, ktorých produkty sa významnou mierou podieľajú na exporte, ako čajovník, kávovník (prvý indonézsky ostrov, kde sa kávovník začal pestovať, a to už 1699; producent svetoznámej kávy Kopi Luwak, tzv. cibetkovej kávy, ktorá svoju lahodnú chuť získava prechodom kávových zŕn tráviacim traktom cibetky ázijskej), tabak, kaučukovník, chinínovník (z Jávy pochádza väčšina produkcie chinínu na svete), cukrová trstina, kokosovník a vzácne dreviny, ďalej pestovanie sezamu, zeleniny, ovocia (mango, durian zapáchavý, citrusy, banány a i.). Chov dobytka (najmä byvolov ako ťažnej sily); rybolov; lesníctvo. Priemysel petrochemický, potravinársky (cukrovarnícky, olejársky), tabakový, textilný, gumársky, automobilový, obuvnícky, papiernický, cementársky; tradičné remeslá (batik, rezbárstvo, výroba bižutérie). Priemyselné strediská: Jakarta, Surabaja, Semarang, Bandung, Yogyakarta, Malang. Dobre vybudovaná dopravná sieť, hlavné námorné prístavy: Tanjung Priok (subdištrikt Jakarty), Surabaja, Semarang. Turistická oblasť medzinárodného významu s množstvom historických pamiatok. Najhustejšie zaľudnený ostrov a jedna z najhustejšie zaľudnených oblastí na svete (1 122 obyvateľov/km2), je tam sústredených 57 % populácie Indonézie, väčšina obyvateľov žije na vidieku.

Územie Jávy bolo osídlené už v prehistorickom období (približne pred 1,8 mil. – 1,6 mil. rokov; lokality Mojokerto; Sangiran, 1996 zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO; Trinil; Ngandong; Sambungmachan). Asi 2000 pred n. l. začali cez Taiwan a Filipíny prichádzať na Jávu prví Austronézania (dnes tvoria väčšinu populácie Indonézie), ktorí tam priniesli poľnohospodárstvo (najmä pestovanie ryže). Od začiatku formovania štátnych útvarov patrila Jáva spolu so Sumatrou k najvýznamnejším mocenským, politickým a kultúrnym centrám Indonézie; boli tam vybudované sakrálne stavby: buddhistické chrámy Kalasan (778) a Borobudur (8. alebo začiatok 9. stor.; 1991 zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO), ako aj hinduistický chrámový komplex Prambanan (okolo 850; 1991 zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO), vznikol tam starojávsky epos Arjunov sobáš (Arjunawiwaha, asi 1030). Prvým štátnym útvarom v záp. časti Jávy bolo kráľovstvo Taruma (Tarumanagara, 5. – 7. stor.), v str. časti sa sformovalo kráľovstvo Kalingga (6. – 7. stor.) a neskôr hinduistické kráľovstvo Mataram (8. – 11. stor.; význam 1). R. 1222 vzniklo na vých. Jáve kráľovstvo Singhasari, ktoré dočasne ovládlo aj sumatrianske kráľovstvo Melayu, a 1293 bolo založené najvýznamnejšie indonézske kráľovstvo Majapahit, ktoré zahŕňalo str. a vých. Jávu, Maduru a pobrežie Kalimantanu, neskôr aj Sumatru, Bali, Lombok a oblasť Filipín i Malajzie; zaniklo približne 1514 – 27. Od 2. polovice 15. stor. bola Jáva islamizovaná, 1481 tam vznikol prvý jávsky sultanát Demak a v 2. polovice 16. stor. islamské kráľovstvo Mataram (význam 2). Kolonizácia Jávy sa začala koncom 16. stor., keď tam prišli Portugalčania, zakrátko ich však vytlačili Holanďania. R. 1602 bola založená holandská Východoindická spoločnosť (→ východoindické spoločnosti), ktorá získala výlučné právo na spravovanie už jestvujúcich a zriaďovanie nových holandských obchodných faktórií. R. 1619 založil neskorší jávsky guvernér J. P. Coen na mieste staršieho sídla pevnosť, ktorú nazval Batavia a ktorá sa stala hlavným mestom Jávy (dnes Jakarta). Holanďania využili rozpory a boje o moc vnútri jestvujúcich jávskych štátnych útvarov i medzi nimi a v 17. stor. dostali Jávu pod svoj vplyv. Po zániku holandskej Východoindickej spoločnosti (1798) sa dostala pod správu holandskej vlády, nakrátko (1811 – 16) ju ovládli Briti (tzv. britské interregnum). R. 1816 bola vrátená Holanďanom. Úsilie Holanďanov o podlomenie moci jávskej šľachty viedlo 1825 – 30 k tzv. jávskej vojne, k povstaniu proti kolonialistickej nadvláde vedenému princom Diponegorom, ktoré prerástlo do sv. vojny (džihádu) proti nemoslimským Európanom. Po jeho porážke zaviedli Holanďania okrem iných opatrení aj systém núteného pestovania kultúr (tzv. kultivačný systém, cultuurstelsel, fungoval 1830 – 70), napr. kávovníka a cukrovej trstiny na veľkej časti poľnohospodárskych plôch, čo vyvolávalo hladomor sprevádzaný častými nepokojmi. Nasledujúce obdobie, ktoré bolo poznačené zosilnením národnooslobodzovacieho hnutia, vyústilo do vytvorenia jednotného indonézskeho národa (→ Indonézania; → Indonézia, Dejiny) a spoločného indonézskeho jazyka (od 1945 úradný jazyk v Indonézii), ktorý je popri štyroch používaných hlavných jazykoch (jakartská indonézština, jávčina, sundčina, madurčina) jazykom interetnickej komunikácie jávskeho obyvateľstva (→ Jávania, význam 2).

Jayapura

Jayapura [ďaja-], starší pravopis do 1972 Djajapura, indonézsky Kota Baru, holandsky 1910 – 62 Hollandia, 1963 – 69 Sukarnopura — prístavné mesto v Indonézii na severnom pobreží západnej časti ostrova Nová Guinea v blízkosti hranice s Papuou-Novou Guineou, administratívne stredisko provincie Papua; 316-tis. obyvateľov (2015). Priemysel potravinársky, drevársky. Obchodné stredisko poľnohospodárskej oblasti. Obchodný (vývoz dreva) a rybársky prístav, letisko. V blízkosti, pri jazere Sentari, ložiská rúd niklu a kobaltu.

Založené 1910 Holanďanmi. Počas 2. svetovej vojny obsadené Japoncami (1942), bola tam vybudovaná námorná základňa, ktorú 1944 obsadili Spojenci, až do dobytia Filipín (1945) sídlo generála D. MacArthura. R. 1962 bolo mesto pod správou OSN, 1963 obsadené Indonéziou. Univerzita Cenderawasih (založená 1962).

Jogjakarta

Jogjakarta — zaužívaný (nesprávny) prepis názvu mesta Yogyakarta.

Kajské ostrovy

Kajské ostrovy, Kepulanan Kai — skupina ostrovov v Indonézii v Bandskom mori v juhových. časti súostrovia Moluky pri juhozáp. pobreží Novej Guiney, súčasť provincie Moluky; rozloha 1 438 km2, okolo 130-tis. obyvateľov. Najväčšie ostrovy: Kai Besar a Kai Kecil. Budované najmä treťohornými pieskovcami a zlepencami, pri pobreží koralové útesy. Porastené najmä vlhkými vždyzelenými rovníkovými lesmi. Pestovanie kokosovníka, dioskórey, ryže, kukurice a tabaku, ťažba vzácneho dreva. Rybolov, lov holotúrií a korytnačiek; chov perlorodiek. Strediskom Kajských ostrovov a hlavným prístavom je mesto Tual na ostrove Kai Kecil (42-tis. obyvateľov, 2010).

Kampar

Kampar, Sungai Kampar — rieka v Indonézii v str. časti ostrova Sumatra; dĺžka okolo 280 km (od prameňa zdrojníc). Vzniká sútokom riek Kampar Kiri a Kampar Kanan prameniacich v pohorí Barisan. Preteká močaristou nížinou. Estuárom ústi do Melackého prielivu.

Kangean

Kangean, Kepulauan Kangean — ostrovná skupina v Jávskom mori asi 120 km sev. od ostrova Bali patriaca Indonézii, administratívne predstavuje súčasť provincie Jawa Timur; rozloha 487 km2. Skladá sa približne zo 60 ostrovov, najväčší je Kangean (188 km2). Ostrovy budované vápencami sú obkolesené koralovými útesmi. Pestovanie ryže, kokosovníka; chov dobytka; rybolov; ťažba tíkového dreva; ťažba soli z morských salín a zemného plynu (ropovody vedúce na Jávu). Turisticky vyhľadávaná oblasť (pobrežné vody vhodné na rekreačné potápanie). Väčšie mestá: Arjasa, Pabean.

Kapuas

Kapuas — rieka v Indonézii na ostrove Kalimantan, pravostranný prítok rieky Barito; dĺžka okolo 600 km. Splavná 420 km od ústia.

Kapuas

Kapuas — rieka v Indonézii, najdlhšia rieka ostrova Kalimantan považovaná i za najdlhšiu ostrovnú rieku sveta; dĺžka 1 143 km, rozloha povodia 97 000 km2. Pramení v pohorí Kapuas, ústi deltou do Juhočínskeho mora. Splavná okolo 900 km, využívaná najmä na splavovanie dreva a rybolov. V delte je veľké prístavné mesto Pontianak.

Kediri

Kediri — mesto v Indonézii na Jáve v provincii Jawa Timur na rieke Brantas (ústi do Jávskeho mora do prielivu Madura); 273-tis. obyvateľov (2012). Obchodné stredisko poľnohospodárskej oblasti (pestovanie cukrovej trstiny, ryže, kaučukovníka, kávovníka, tabaku a i.). Priemysel potravinársky (najmä cukrovarnícky), tabakový, textilný, drevársky, kovoobrábací; remeslá (košikárstvo, batikovanie, produkcia výrobkov zo striebra a z ratanu – zo vzdušných koreňov rotangu trstenicového). Dopravná križovatka.

Kediri sa pôvodne nazývalo Dahanapura (Ohnivé mesto), neskôr Daha, pod súčasným názvom Kediri (aj Kadiri) od zač. 11. stor., keď tam kráľ Erlangga (novší prepis Airlangga) presunul sídelné mesto kráľovstva Kahuripan; názov mesta sa postupne stal názvom celého kráľovstva (→ Kediri, historické indonézske kráľovstvo). R. 1222 dobyl kráľovstvo Ken Arok, ktorý presunul svoje hlavné mesto do Singhasari a bývalé kráľovstvo Kediri sa stalo súčasťou ríše Singhasari (1222 – 92) a potom ríše Majapahit, ktorej hlavným mestom sa 1513 stalo Kediri. R. 1527 bolo Kediri dobyté sultanátom Demak, čo zároveň znamenalo aj zánik ríše Majapahit. V 16. stor. (podľa iných zdrojov v 17. stor.) sa stalo súčasťou kráľovstva Mataram, v polovici 18. stor. sa dostalo pod nadvládu holandskej Východoindickej spoločnosti, po jej zániku pod nadvládu Holandska. R. 1942 okupované Japonskom. Od 1999 je štatutárnym (autonómnym) mestom (kota).

Kendari

Kendari — prístavné mesto v Indonézii v juhovýchodnej časti ostrova Sulawesi na pobreží Bandského mora v zálive Kendari, administratívne stredisko provincie Sulawesi Tenggara; 287-tis. obyvateľov (2012). Obchodný prístav (vývoz kopry a dreva), letisko. V blízkosti, 65 km východne, sa nachádza vyhľadávaný vodopád Moramo.

Mesto je prvýkrát doložené 1831 ako obchodné centrum a prístavné a sídelné kráľovské mesto oblasti Laiwoi holandským námorným dôstojníkom, obchodníkom a kartografom Jacquom Nicolaasom Vosmaerom (*1803, †1836), ktorý je autorom prvej miestnej mapy. Počas 2. svetovej vojny námorná a letecká základňa japonských vojsk. Oblasť je obývaná kmeňom Tolakiov, ktorého príslušníci sa živia rybolovom a výrobou strieborných šperkov i výrobkov z dreva (remeslo gembol). Stavebné pamiatky: palác Tebau (1832). Univerzita (1981).