intermezzo

intermezzo [lat. > tal.] — vsuvka, vložka; vedľajšia udalosť, niečo prechodné, dočasné, krátkotrvajúce;

1. hudobno-dramatická medziaktová vsuvka, ktorá má pôvod v stredovekom intermédiu a uvádzala sa počas prestávok v predstaveniach s vážnym až tragickým obsahom. Intermezzo vzniklo v Taliansku pod latinským názvom interludio (intermedio), odtiaľ sa rozšírilo do iných krajín. Vo Francúzsku názov vychádzal z entremets a intermèdes, v Španielsku z entremés (t. j. z prestávok uprostred hostín a banketov). Boli to spevné alebo baletné scénky s mytologickými námetmi, niekedy aj fraškovité a hrubé. Na Slovensku boli intermezzá od 2. polovice 15. stor. súčasťou latinských alebo nemeckých hier. Postupne s predlžovaním prestávok sa intermezzá menili na krátke samostatné predstavenia (jednodejstvovú hru alebo predohru). K najznámejším patria napr. entremés M. de Cervantesa Saavedru v podobe groteskných jednoaktoviek;

2. v 17. stor. vsuvka (miniatúrna spevohra) s ľahším, žartovným obsahom medzi jednotlivými dejstvami v barokovej opere serii, z ktorej sa v 1. polovici 18. stor. v Neapole vyvinula komická opera buffa (G. B. Pergolesi: Slúžka paňou, La Serva Padrona, 1733);

3. v novšom type opery inštrumentálna medzihra pri otvorenej scéne (napr. v operách Cavalleria rusticana od P. Mascagniho, Notre Dame od F. Schmidta, Lulu od A. Berga, V studni od V. Blodka) aj baletná medzihra (napr. Valpurgina noc v opere Faust a Margaréta od Ch. Gounoda);

4. v inštrumentálnej hudbe súhrnný názov tanečných (menuet, gavota, bourré a i.) i netanečných (air, variácie, passacaglia, ciaccona) stredných častí cyklickej barokovej suity;

5. v 19. stor. samostatná kratšia inštrumentálna charakteristická skladba lyrického charakteru (R. Schumann, J. Brahms).

Vyhranenosť pojmov interlúdium, intermédium a intermezzo nie je jednoznačná ani v odbornej teatrologickej a muzikologickej literatúre a tieto pojmy sa často žánrovo aj historicky prelínajú.