Herát

Text hesla

Herát — mesto v severozápadnom Afganistane v doline rieky Harírúd, administratívne stredisko provincie Herát, 914 m n. m.; 507-tis. obyvateľov (2017, 3. najväčšie mesto štátu). Priemysel potravinársky (olejársky, mlynársky), textilný, energetický (vodná elektráreň); významné stredisko remesiel (výroba kobercov, hodvábnych tkanín a i.). Hlavné obchodné stredisko západnej časti krajiny v intenzívne využívanej oáze (pestovanie ryže, pšenice, ovocia, zeleniny, viniča, tabaku, bavlníka); obchod s obilím, ovocím, kožami, kožušinami (perziánom) a kobercami. Významný cestný uzol (spojenie s Kábulom, Kandahárom, ale i s Turkménskom a Iránom), letisko.

Starobylé mesto nazývané aj perla Perzie, presný dátum jeho založenia nie je známy (podľa niektorých prameňov 1200 pred n. l.), v stredoveku jedno z významných centier historického územia Chorásán. R. 330 pred n. l. ho vo vojne proti staroperzskej ríši Achajmenovcov obsadil Alexander III. Veľký, potom súčasť ríše Seleukovcov a od 167 pred n. l. Partskej ríše, v 3. – 7. storočí počas vlády perzských Sásánovcov centrum provincie. V tomto období tam jestvovala kresťanská komunita s biskupom. Po vpáde Arabov 660 sa Herát stal dôležitým strediskom moslimského sveta, 786 – 809 súčasť abbásovského kalifátu, 867 – 69 ho dobyli Saffárovci, od 1037 pod kontrolou Seldžukovcov. Rozkvet dosiahlo v 12. storočí za dynastie Górovcov, 1221 zničené Džingischánom a pod vládou Mongolov, neskôr obnovené. Stredoveké mesto bolo ohradené, malo 4 mestské brány, mešity, veľkú citadelu i kanalizáciu (takmer nezmenené do 19. storočia). V 15. storočí rozkvet počas vlády Timúrovcov, Herát sa stal významným obchodným a remeselným strediskom i dôležitým centrom perzskej a tureckej kultúry, vedy, umenia a architektúry. V 16. storočí súčasť novej Perzskej ríše pod vládou Safíjovcov; od 1880 súčasť zjednoteného Afganistanu. R. 1979 sovietska invázia, od 1995 mesto ovládnuté hnutím Taliban, od 2001 po americkej invázii pod kontrolou novej vlády.

Stavebné pamiatky: citadela z obdobia Alexandra III. Veľkého (4. stor. pred n. l., niekoľkokrát zbúraná, 1409 – 10 opravená Timúrovcami); Piatková mešita (aj Modrá mešita, 12. – 13. stor.); stavebný komplex (15. stor.) navrhnutý kráľovnou Gauharšad so zvyškami mešity, minaretov, madrasy a modlitebne, najvýznamnejšia je hrobka kráľovnej Gauharšad (1885 zničená britskou armádou, neskôr zreštaurovaná); štyri minarety (15. stor.); Gazurga (hrobka básnika Ansárího; 15. stor.) a i.; starobylý park Takht-e Safar.

Popis ilustrácie

Herát, Piatková (Modrá) mešita, 12. – 13. stor.

Text hesla

Herát — mesto v severozápadnom Afganistane v doline rieky Harírúd, administratívne stredisko provincie Herát, 914 m n. m.; 507-tis. obyvateľov (2017, 3. najväčšie mesto štátu). Priemysel potravinársky (olejársky, mlynársky), textilný, energetický (vodná elektráreň); významné stredisko remesiel (výroba kobercov, hodvábnych tkanín a i.). Hlavné obchodné stredisko západnej časti krajiny v intenzívne využívanej oáze (pestovanie ryže, pšenice, ovocia, zeleniny, viniča, tabaku, bavlníka); obchod s obilím, ovocím, kožami, kožušinami (perziánom) a kobercami. Významný cestný uzol (spojenie s Kábulom, Kandahárom, ale i s Turkménskom a Iránom), letisko.

Starobylé mesto nazývané aj perla Perzie, presný dátum jeho založenia nie je známy (podľa niektorých prameňov 1200 pred n. l.), v stredoveku jedno z významných centier historického územia Chorásán. R. 330 pred n. l. ho vo vojne proti staroperzskej ríši Achajmenovcov obsadil Alexander III. Veľký, potom súčasť ríše Seleukovcov a od 167 pred n. l. Partskej ríše, v 3. – 7. storočí počas vlády perzských Sásánovcov centrum provincie. V tomto období tam jestvovala kresťanská komunita s biskupom. Po vpáde Arabov 660 sa Herát stal dôležitým strediskom moslimského sveta, 786 – 809 súčasť abbásovského kalifátu, 867 – 69 ho dobyli Saffárovci, od 1037 pod kontrolou Seldžukovcov. Rozkvet dosiahlo v 12. storočí za dynastie Górovcov, 1221 zničené Džingischánom a pod vládou Mongolov, neskôr obnovené. Stredoveké mesto bolo ohradené, malo 4 mestské brány, mešity, veľkú citadelu i kanalizáciu (takmer nezmenené do 19. storočia). V 15. storočí rozkvet počas vlády Timúrovcov, Herát sa stal významným obchodným a remeselným strediskom i dôležitým centrom perzskej a tureckej kultúry, vedy, umenia a architektúry. V 16. storočí súčasť novej Perzskej ríše pod vládou Safíjovcov; od 1880 súčasť zjednoteného Afganistanu. R. 1979 sovietska invázia, od 1995 mesto ovládnuté hnutím Taliban, od 2001 po americkej invázii pod kontrolou novej vlády.

Stavebné pamiatky: citadela z obdobia Alexandra III. Veľkého (4. stor. pred n. l., niekoľkokrát zbúraná, 1409 – 10 opravená Timúrovcami); Piatková mešita (aj Modrá mešita, 12. – 13. stor.); stavebný komplex (15. stor.) navrhnutý kráľovnou Gauharšad so zvyškami mešity, minaretov, madrasy a modlitebne, najvýznamnejšia je hrobka kráľovnej Gauharšad (1885 zničená britskou armádou, neskôr zreštaurovaná); štyri minarety (15. stor.); Gazurga (hrobka básnika Ansárího; 15. stor.) a i.; starobylý park Takht-e Safar.

Zverejnené vo februári 2008.

citácia

Herát [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-11-22]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/herat