Herát

Herát — mesto v severozápadnom Afganistane v doline rieky Harírúd, administratívne stredisko provincie Herát, 914 m n. m.; 507-tis. obyvateľov (2017, 3. najväčšie mesto štátu). Z priemyselných odvetví je zastúpený potravinársky (olejársky, mlynársky), textilný, energetický (vodná elektráreň) priemysel; mesto je aj významným strediskom remesiel (výroba kobercov, hodvábnych tkanín a i.). Predstavuje hlavné obchodné stredisko západnej časti krajiny v intenzívne využívanej oáze (pestovanie ryže, pšenice, ovocia, zeleniny, viniča, tabaku, bavlníka) s rozvinutým obchodom s obilím, ovocím, kožami, kožušinami (perziánom) a kobercami. Je významným dopravným uzlom (cestné spojenie s Kábulom, Kandahárom, ale i s Turkménskom a Iránom) s medzinárodným letiskom.

Starobylé mesto (založené pravdepodobne okolo 1200 pred n. l.) sa nazýva aj perla Perzie, v stredoveku bolo jedným z významných centier historického územia Chorásán. V roku 330 pred n. l. ho vo vojne proti staroperzskej ríši Achajmenovcov obsadil Alexander III. Veľký, potom bolo súčasťou ríše Seleukovcov a od 167 pred n. l. Partskej ríše, v 3. – 7. stor. počas vlády perzských Sásánovcov centrom provincie. V tomto období tam jestvovala kresťanská komunita s biskupom. Po vpáde Arabov v roku 660 sa Herát stal dôležitým strediskom moslimského sveta, 786 – 809 bol súčasťou abbásovského kalifátu, 867 – 69 ho dobyli Saffárovci, od 1037 bolo mesto pod kontrolou Seldžukovcov. Rozkvet dosiahlo v 12. storočí za dynastie Górovcov, 1221 bolo zničené Džingischánom a dostalo sa pod nadvládu Mongolov, neskôr bolo obnovené. Stredoveké mesto bolo ohradené, malo štyri mestské brány, mešity, veľkú citadelu i kanalizáciu (takmer nezmenené do 19. storočia). V 15. stor. počas vlády Timúrovcov sa Herát stal významným obchodným a remeselným strediskom i dôležitým centrom perzskej a tureckej kultúry, vedy, umenia a architektúry. V 16. stor. bolo súčasťou novej Perzskej ríše; od 1880 súčasťou zjednoteného Afganistanu. V roku 1979 sa stalo obeťou sovietskej invázie, od 1995 bolo mesto ovládnuté hnutím Taliban, od 2001 po americkej invázii pod kontrolou novej vlády. V roku 2005 vznikli v meste a jeho okolí základne Medzinárodných bezpečnostných podporných síl (ISAF) pod vedením NATO, ktorých hlavným cieľom bolo vycvičiť Afganské národné bezpečnostné sily (ANSF) a pomôcť pri obnove kľúčových vládnych inštitúcií. V roku 2011 zodpovednosť za bezpečnosť prebrali ANSF.

Stavebné pamiatky: citadela z obdobia Alexandra III. Veľkého (4. stor. pred n. l., niekoľkokrát zbúraná, 1409 – 10 opravená Timúrovcami); Piatková mešita (aj Modrá mešita, 12. – 13. stor.); stavebný komplex (15. stor.) navrhnutý kráľovnou Gauharšad so zvyškami mešity, minaretov, madrasy a modlitebne, najvýznamnejšia je hrobka kráľovnej Gauharšad (1885 zničená britskou armádou, neskôr zreštaurovaná); štyri minarety (15. stor.); Gazurga (hrobka básnika Ansárího; 15. stor.) a i.; starobylý park Takht-e Safar.