Ganga

Text hesla

Ganga, hindsky Gangá, anglicky Ganges — rieka v Indii a Bangladéši; dĺžka 2 700 km, rozloha povodia 1 125 000 km2 (s Brahmaputrou 2 055 000 km2), priemerný ročný prietok pri meste Bhágalpur 13 000 m3/s, v ústí (s Brahmaputrou a Meghnou) 35 000 až 38 000 m3/s, ročný odtok z povodia okolo 1 200 km3, tretia najvodnatejšia rieka sveta (po Amazonke a Kongu), v priebehu roka kolísavý vodný stav (stúpnutie výšky hladiny o 10 – 12, niekedy do 15 m), maximálne vodné stavy v lete (monzúny, topiaci sa sneh a ľadovce v Himalájach).

Ganga vzniká v severnej časti Indie spojením viacerých vodných tokov vytekajúcich z horských ľadovcov v strednej časti Himalájí západne od masívu Nandádéví v 4 600 m n. m. Na hornom toku sa nazýva Bhágírathí, od sútoku s riekou Alakanandá má názov Ganga. Tečie smerom na západ v hlbokej úzkej doline pohoria Siválik, na strednom a dolnom úseku v širokej (600 – 2 000 m) doline cez Indogangskú nížinu smerom na juhovýchod a východ. Pozdĺž jej koryta sa miestami vyskytujú opustené meandre, jazierka a močariny. Na dolnom úseku vytvára s Brahmaputrou a Meghnou najväčšiu deltu na svete (okolo 80 000 km2, podľa iných zdrojov až 100 000 km2) a ústi do Bengálskeho zálivu Indického oceánu. V delte sa rozvetvuje na niekoľko ramien (hlavné ramená: Huglí na západe, Padma na východe). Hlavné prítoky: Jamuna, Són a Dámódar ústiaci do Huglí (pravostranné), Rámganga, Gómatí,Ghágra, Gandak a Kósí (ľavostranné). Veľké mestá na Gange: Kánpur, Allahábád, Váránasí, Patna, Kalkata (na Huglí).

Vo vodách Gangy je ročne unášaných až 350 – 400 mil. t kalového materiálu. V oblasti delty menila Ganga počas storočí smer toku (v 16. stor. tieklo najväčšie množstvo vody cez rameno Huglí). Vplyv mora sa prejavuje až 300 km od ústia (prílivové vlny zvyšujú hladinu o 4 – 5,5 m).

Ganga je splavná 1 450 km od ústia po mesto Hardvár, po Kalkatu je dostupná pre námorné lode. Rieka je využívaná na zavlažovanie (dĺžka zavlažovacích kanálov okolo 10-tis. km), na je hornom toku a viacerých jej prítokoch sú vybudované hydroelektrárne, je na nej rozvinutý rybolov.

[IMG-1]

Ganga je najuctievanejšou riekou na svete. Pre hinduistov je najposvätnejším mestom pri Gange Váránasí, kde popri toku (v dĺžke 3 km) vedú k rieke početné schodiská (gháty) ústiace k miestam, na ktorých veriaci vykonávajú rituálne kúpele a na hraniciach spaľujú telá zomretých. Starí a chorí pútnici dúfajú, že zomrú práve tam (veria, že ak budú po smrti spopolnení na brehoch Gangy a popol sa vysype do vody, ich duše sa vyslobodia z reinkarnačného cyklu a dosiahnu mókšu). Ganga podnietila fantáziu básnikov Vergília, Ovídia, Danteho Alighieriho a i., Alexander III. Veľký veril, že Ganga tvorí hranicu sveta, cestovateľ J. Mandeville vo svojom cestopise tvrdil, že Ganga vyteká z raja a na jej dne je zlato.

Text hesla

Ganga, hindsky Gangá, anglicky Ganges — rieka v Indii a Bangladéši; dĺžka 2 700 km, rozloha povodia 1 125 000 km2 (s Brahmaputrou 2 055 000 km2), priemerný ročný prietok pri meste Bhágalpur 13 000 m3/s, v ústí (s Brahmaputrou a Meghnou) 35 000 až 38 000 m3/s, ročný odtok z povodia okolo 1 200 km3, tretia najvodnatejšia rieka sveta (po Amazonke a Kongu), v priebehu roka kolísavý vodný stav (stúpnutie výšky hladiny o 10 – 12, niekedy do 15 m), maximálne vodné stavy v lete (monzúny, topiaci sa sneh a ľadovce v Himalájach).

Ganga vzniká v severnej časti Indie spojením viacerých vodných tokov vytekajúcich z horských ľadovcov v strednej časti Himalájí západne od masívu Nandádéví v 4 600 m n. m. Na hornom toku sa nazýva Bhágírathí, od sútoku s riekou Alakanandá má názov Ganga. Tečie smerom na západ v hlbokej úzkej doline pohoria Siválik, na strednom a dolnom úseku v širokej (600 – 2 000 m) doline cez Indogangskú nížinu smerom na juhovýchod a východ. Pozdĺž jej koryta sa miestami vyskytujú opustené meandre, jazierka a močariny. Na dolnom úseku vytvára s Brahmaputrou a Meghnou najväčšiu deltu na svete (okolo 80 000 km2, podľa iných zdrojov až 100 000 km2) a ústi do Bengálskeho zálivu Indického oceánu. V delte sa rozvetvuje na niekoľko ramien (hlavné ramená: Huglí na západe, Padma na východe). Hlavné prítoky: Jamuna, Són a Dámódar ústiaci do Huglí (pravostranné), Rámganga, Gómatí,Ghágra, Gandak a Kósí (ľavostranné). Veľké mestá na Gange: Kánpur, Allahábád, Váránasí, Patna, Kalkata (na Huglí).

Vo vodách Gangy je ročne unášaných až 350 – 400 mil. t kalového materiálu. V oblasti delty menila Ganga počas storočí smer toku (v 16. stor. tieklo najväčšie množstvo vody cez rameno Huglí). Vplyv mora sa prejavuje až 300 km od ústia (prílivové vlny zvyšujú hladinu o 4 – 5,5 m).

Ganga je splavná 1 450 km od ústia po mesto Hardvár, po Kalkatu je dostupná pre námorné lode. Rieka je využívaná na zavlažovanie (dĺžka zavlažovacích kanálov okolo 10-tis. km), na je hornom toku a viacerých jej prítokoch sú vybudované hydroelektrárne, je na nej rozvinutý rybolov.

[IMG-1]

Ganga je najuctievanejšou riekou na svete. Pre hinduistov je najposvätnejším mestom pri Gange Váránasí, kde popri toku (v dĺžke 3 km) vedú k rieke početné schodiská (gháty) ústiace k miestam, na ktorých veriaci vykonávajú rituálne kúpele a na hraniciach spaľujú telá zomretých. Starí a chorí pútnici dúfajú, že zomrú práve tam (veria, že ak budú po smrti spopolnení na brehoch Gangy a popol sa vysype do vody, ich duše sa vyslobodia z reinkarnačného cyklu a dosiahnu mókšu). Ganga podnietila fantáziu básnikov Vergília, Ovídia, Danteho Alighieriho a i., Alexander III. Veľký veril, že Ganga tvorí hranicu sveta, cestovateľ J. Mandeville vo svojom cestopise tvrdil, že Ganga vyteká z raja a na jej dne je zlato.

Zverejnené vo februári 2008.

citácia

Ganga [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2021-03-03]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/ganga