Vyhľadávanie podľa kategórií: geografia regionálna – Ázia - Bangladéš

Zobrazené heslá 1 – 5 z celkového počtu 5 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

Brahmaputra

Brahmaputra — rieka v Číne, Indii a Bangladéši, jedna z najväčších riek južnej Ázie; dĺžka 2 960 km, rozloha povodia 935 000 km2 (s Gangou 2 055 000 km2), priemerný ročný prietok v blízkosti ústia okolo 19 000 m3/s.

Pramení v Číne v Tibete za pásmom Himalájí asi v 4 860 m n. m. ako Ma-čchüan-che, je napájaná ľadovcami juhozápadnej časti Tibetskej náhornej plošiny, dolina jej horného toku oddeľuje Transhimaláje od Himalájí. Ako Ja-lu-cang-pu-ťiang tečie v dĺžke 1 125 km južným Tibetom na juhovýchod a východ ako pokojný a široký tok. Neskôr, pod názvom Dihang, vytvára mohutný oblúk a prerezáva horské chrbty Himalájí úzkymi a hlbokými dolinami, má prudký sklon, v koryte sú početné pereje a vysoké vodopády. Po výtoku z hôr preteká ako Brahmaputra širokou nížinou pozdĺž úpätia Himalájí ako typický nížinný tok. V dôsledku množstva splavenín a prudkého zmenšenia sklonu má dolný úsek toku nestále koryto a celé územie je silno močaristé. Jej hlavné, západné rameno Džamuna sa spája s vodami Gangy, čím vzniká Padma, východné rameno Gangy (priemerný ročný prietok 35 000 m3 /s) spájajúce sa s riekou Meghna, ktorá ústi do Bengálskeho zálivu.

Dnešné hlavné riečne koryto sa vytvorilo začiatkom 19. stor., keď sa premiestnilo na západ. Do starého, východného ramena nazývaného Stará Brahmaputra či Dolná Brahmaputra (v minulosti hlavné koryto Brahmaputry) ústia početné vodnaté toky vytekajúce z Khasijských vrchov. Stará Brahmaputra sa spája s Meghnou neďaleko Dháky.

Spolu s Gangou vytvára Brahmaputra rozsiahlu deltu (80 000 km2). Je splavná 1 300 km od ústia.

Veľké mestá na rieke: Dibrugarh, Jorhat, Tezpur, Guváhátí, Sirádžgaňdž.

Džamuna

Džamuna, Jamuna — rieka v Bangladéši v delte Gangy, Brahmaputry a Meghny; názov dolného toku (hlavného, západného ramena) Brahmaputry; dĺžka 245 km, rozloha povodia 552 000 km2, priemerný ročný prietok 20 100 m3/s. Spája sa s východným ramenom Gangy, s Padmou. Hlavným prítokom je Atrai (pravostranný). Väčším mestom na rieke je Sirádžgaňdž.

Džamuna predstavuje významnú vodnú cestu, je splavná po celý rok. Vzhľadom na svoje široké koryto ( 8 – 13 km v období dažďov, 3 – 5 km v období sucha) predstavovala v minulosti bariéru pre dopravné spojenie hlavného mesta Dháka so severnou časťou Bangladéša, preto bol vybudovaný viacúčelový most (v prevádzke od 1998, dĺžka 4,8 km)

Riečny systém Brahmaputra – Džamuna je dobrým príkladom divočenia rieky.

Ganga

Ganga, hindsky Gangá, anglicky Ganges — rieka v Indii a Bangladéši; dĺžka 2 700 km, rozloha povodia 1 125 000 km2 (s Brahmaputrou 2 055 000 km2), priemerný ročný prietok pri meste Bhágalpur 13 000 m3/s, v ústí (s Brahmaputrou a Meghnou) 35 000 až 38 000 m3/s, ročný odtok z povodia okolo 1 200 km3, tretia najvodnatejšia rieka sveta (po Amazonke a Kongu), v priebehu roka kolísavý vodný stav (stúpnutie výšky hladiny o 10 – 12, niekedy do 15 m), maximálne vodné stavy v lete (monzúny, topiaci sa sneh a ľadovce v Himalájach).

Ganga vzniká v severnej časti Indie spojením viacerých vodných tokov vytekajúcich z horských ľadovcov v strednej časti Himalájí západne od masívu Nandádéví v 4 600 m n. m. Na hornom toku sa nazýva Bhágírathí, od sútoku s riekou Alakanandá má názov Ganga. Tečie smerom na západ v hlbokej úzkej doline pohoria Siválik, na strednom a dolnom úseku v širokej (600 – 2 000 m) doline cez Indogangskú nížinu smerom na juhovýchod a východ. Pozdĺž jej koryta sa miestami vyskytujú opustené meandre, jazierka a močariny. Na dolnom úseku vytvára s Brahmaputrou a Meghnou najväčšiu deltu na svete (okolo 80 000 km2, podľa iných zdrojov až 100 000 km2) a ústi do Bengálskeho zálivu Indického oceánu. V delte sa rozvetvuje na niekoľko ramien (hlavné ramená: Huglí na západe, Padma na východe). Hlavné prítoky: Jamuna, Són a Dámódar ústiaci do Huglí (pravostranné), Rámganga, Gómatí,Ghágra, Gandak a Kósí (ľavostranné). Veľké mestá na Gange: Kánpur, Allahábád, Váránasí, Patna, Kalkata (na Huglí).

Vo vodách Gangy je ročne unášaných až 350 – 400 mil. t kalového materiálu. V oblasti delty menila Ganga počas storočí smer toku (v 16. stor. tieklo najväčšie množstvo vody cez rameno Huglí). Vplyv mora sa prejavuje až 300 km od ústia (prílivové vlny zvyšujú hladinu o 4 – 5,5 m).

Ganga je splavná 1 450 km od ústia po mesto Hardvár, po Kalkatu je dostupná pre námorné lode. Rieka je využívaná na zavlažovanie (dĺžka zavlažovacích kanálov okolo 10-tis. km), na je hornom toku a viacerých jej prítokoch sú vybudované hydroelektrárne, je na nej rozvinutý rybolov.

[IMG-1]

Ganga je najuctievanejšou riekou na svete. Pre hinduistov je najposvätnejším mestom pri Gange Váránasí, kde popri toku (v dĺžke 3 km) vedú k rieke početné schodiská (gháty) ústiace k miestam, na ktorých veriaci vykonávajú rituálne kúpele a na hraniciach spaľujú telá zomretých. Starí a chorí pútnici dúfajú, že zomrú práve tam (veria, že ak budú po smrti spopolnení na brehoch Gangy a popol sa vysype do vody, ich duše sa vyslobodia z reinkarnačného cyklu a dosiahnu mókšu). Ganga podnietila fantáziu básnikov Vergília, Ovídia, Danteho Alighieriho a i., Alexander III. Veľký veril, že Ganga tvorí hranicu sveta, cestovateľ J. Mandeville vo svojom cestopise tvrdil, že Ganga vyteká z raja a na jej dne je zlato.

Khulna

Khulna — mesto v juhozápadnom Bangladéši v juhovýchodnej časti Indogangskej nížiny na území delty Gangy, Brahmaputry a Meghny na brehoch riek Rupša a Bhairob, administratívne stredisko provincie Khulna; 921-tis. obyvateľov, aglomerácia 1,517 mil. obyvateľov (4. najväčšie mesto štátu, 2013). Priemysel textilný (bavlnársky, spracovanie juty), drevársky (o. i. výroba zápaliek), potravinársky (výroba jedlých olejov a i.), lodenice. Stredisko obchodu s ryžou a jutou. Cestný uzol, riečny prístav.

Oblasť bola súčasťou staroindických kráľovstiev Vanga (spomínané v epose Mahábhárata) a Samatata (3. stor. pred n. l. – 7. stor. n. l.), v 12. stor. prešla pod vládu dynastie Sénovcov (1095 – 1205), od 14. stor. až do 1576 bola pod vplyvom bengálskeho sultanátu, 1576 pripojená k ríši Veľkých Mogulov (Mughalov). Od 1757 patrila pod správu britskej Východoindickej spoločnosti, po rozdelení Britskej Indie 1947 pripadla Pakistanu, ktorého východná časť sa 1971 osamostatnila ako Bangladéšska ľudová republika. Významné priemyselné, obchodné a univerzitné centrum. V blízkosti mesta Khulna sa nachádza najväčší súvislý prílivový halofilný mangrovový les sveta Sundarbans, 1997 zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO, a zaniknuté mesto Chalfatabád (založené v 15. stor.) pri dnešnom meste Bagerhat – ako Historické mesto mešít zapísané 1985 do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO (tehlové stavby – mešity, mauzóleá, verejné stavby, vodojemy, cesty, mosty a i.).