Burgos

Text hesla

Burgos — mesto v severnom Španielsku v autonómnej oblasti Kastília-León na rieke Arlanzón (prítok Duera), administratívne stredisko provincie Burgos; 176-tis. obyvateľov (2019).

Burgos je tradičným priemyselným strediskom autonómnej oblasti. Významné zastúpenie majú odvetvia zaoberajúce sa vývojom a výrobou interiérových dielov pre automobilový priemysel, výrobou automobilových komponentov, komponentov do obrábacích strojov, ďalej potravinársky (najmä pivovarnícky a mäsový) a chemický priemysel. V západnej časti mesta sídli továreň na výrobu ceninového papiera, produkujúca i časť eurobankoviek pre štáty EÚ. Severozápadne od mesta sa nachádza priemyselný park Villalonquéjar, predstavujúci najväčšiu priemyselnú oblasť v Kastílii-Leóne. V blízkosti Burgosu je jadrová elektráreň, ktorá je od decembra 2012 mimo prevádzky. Na území mesta sa nachádzajú pomerne rozsiahle, avšak každoročne sa zmenšujúce plochy poľnohospodárskej pôdy, využívané na pestovanie obilia a v okrajových častiach mesta sú menšie farmy zamerané najmä na produkciu vajec a mlieka. Burgos je turistickým strediskom s dobre rozvinutými službami. Mesto predstavuje dôležitú dopravnú križovatku severného Španielska. Je cestným uzlom viacerých diaľnic a štátnych ciest vnútroštátneho, ale i medzinárodného významu, spájajúcich mesto s hlavným mestom Madrid a so všetkými väčšími mestami okolia a s hraničnými územiami s Francúzskom a s Portugalskom. Vedú ním dve železničné trate (Madrid – Irún, Madrid – Burgos). Asi 4 km od centra je letisko.

Mesto bolo založené okolo roku 884, od roku 932 je hlavným mestom Kastílie a od 1074 biskupským sídlom. Po pripojení Toleda ku Kastílii-Leónu (1085) sa Burgos stal druhou kráľovskou rezidenciou. Od 13. stor., keď sa Kastília po zisku nových území rozdelila, bol Burgos centrom Starej Kastílie a Toledo Novej Kastílie. V 14. a 15. stor. dosiahol vrchol politického, hospodárskeho a kultúrneho rozkvetu, bol častým sídlom katolíckych kráľov. Mesto ležalo na významnej stredovekej pútnickej ceste vedúcej k relikviáru s pozostatkami apoštola Jakuba st. v Santiagu de Compostela. Po prenesení hlavného mesta do Madridu počas vlády Filipa II. (1561) Burgos postupne upadal na politicky a hospodársky bezvýznamné provinčné mesto a opäť sa začal rozvíjať až v 19. stor. V rokoch 1808 – 1813 bol obsadený Francúzmi, ktorí ho nanovo opevnili. Bol bojiskom aj počas 1. karlistickej vojny. V období občianskej vojny v rokoch 1936 – 1939 bol centrom frankistickej zóny a sídlom vlády generála F. Franca.

V meste sa nachádza Katedrála Panny Márie, jedna z najvýznamnejších gotických stavieb, ktorá bola v roku 1984 zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Bola vybudovaná v niekoľkých stavebných fázach na mieste staršej románskej katedrály z rokov 1075 – 1096. Súčasná katedrála bola založená v roku 1221 a posvätená v roku 1260. Stavba pokračovala v priebehu 2. polovice 13. stor., keď bola vybudovaná západná fasáda, dvojpodlažný arkádový rajský dvor (okolo 1265 – 1270) a radiálne kaplnky chóru (okolo 1270 – 1280). V 15. – 16. stor. bola výrazne neskorogoticky prestavaná a rozšírená za účasti významných architektov a sochárov, ako bol Juan de Colonia (aj Johannes von Köln, *okolo 1410, †1481) a jeho syn Simón de Colonia (*okolo 1450, †1511), Gil de Siloé (*asi 40. roky 15. stor., †1501), D. de Siloé a i. Počas tejto prestavby boli vybudované veže, doplnená bohatá sochárska výzdoba a vzniklo niekoľko pohrebných kaplniek. Najvýznamnejšou je Capilla de los Condestable vybudovaná v izabelskom slohu Simónom de Coloniom v závere presbytéria. V 20. rokoch 16. stor. tu D. de Siloé vybudoval monumentálne Zlaté schodisko (Escalera Dorada) v renesančnom štýle a v roku 1568 bola dobudovaná veža nad krížením transeptu a hlavnej lode (španielsky nazývaná cimborrio) v hybridnom štýle kombinujúcom neskorogotické a renesančné formy. V 18. stor. tam vznikla Kaplnka sv. Tekly, významný príklad churriguerizmu. Bohatá sochárska výzdoba bola vytvorená viacerými sochármi v 13. – 16. stor., jej príkladom je portál južnej fasády transeptu, nazývaný Puerta del Sarmental (okolo 1235 – 1240), a portál severnej fasády transeptu, nazývaný Puerta de la Coronería (okolo 1245). V katedrále sa nachádza hrobka španielskeho národného hrdinu Cida a jeho manželky Jimeny.

V Burgose sa nachádzajú kostoly: Santa Águeda (14. – 15. stor.), San Esteban (13. – 14. stor., dnes múzeum), San Gil Abad (14. – 15. stor.), San Nicolás de Bari (15. – 16. stor.) s monumentálnym retabulovým hlavným oltárom od J. de Coloniu a S. de Coloniu, barokový, pôvodne jezuitský kostol San Lorenzo el Real (17. stor.) a i.

Kláštory: Na západnom okraji mesta je cisterciánsky kláštor Huelgas s hrobkami kastílskych kráľov, ktorý bol pôvodne (do 1187) letným sídlom kastílskych kráľov. Východne od Burgosu sa nachádza kartuziánsky kláštor Miraflores.

Medzi významné svetské stavby patria: nemocnica Hospital de Rey, založená Alfonzom VIII. (1155 – 1214, prestavaná v 16. stor.) pre svätojakubských pútnikov; hradby s bránou Arco (aj Puerta) de San Esteban a bránou Arco (aj Puerta) de Santa María (1534 – 1536); palác Casa del Cordón z konca 15. stor., ktorý bol v 15. – 18. stor. sídlom katolíckych kráľov a Karola V.; renesančný palác Casa de Miranda (1545), ktorý je dnes sídlom regionálneho múzea, a i.

Text hesla

Burgos — mesto v severnom Španielsku v autonómnej oblasti Kastília-León na rieke Arlanzón (prítok Duera), administratívne stredisko provincie Burgos; 176-tis. obyvateľov (2019).

Burgos je tradičným priemyselným strediskom autonómnej oblasti. Významné zastúpenie majú odvetvia zaoberajúce sa vývojom a výrobou interiérových dielov pre automobilový priemysel, výrobou automobilových komponentov, komponentov do obrábacích strojov, ďalej potravinársky (najmä pivovarnícky a mäsový) a chemický priemysel. V západnej časti mesta sídli továreň na výrobu ceninového papiera, produkujúca i časť eurobankoviek pre štáty EÚ. Severozápadne od mesta sa nachádza priemyselný park Villalonquéjar, predstavujúci najväčšiu priemyselnú oblasť v Kastílii-Leóne. V blízkosti Burgosu je jadrová elektráreň, ktorá je od decembra 2012 mimo prevádzky. Na území mesta sa nachádzajú pomerne rozsiahle, avšak každoročne sa zmenšujúce plochy poľnohospodárskej pôdy, využívané na pestovanie obilia a v okrajových častiach mesta sú menšie farmy zamerané najmä na produkciu vajec a mlieka. Burgos je turistickým strediskom s dobre rozvinutými službami. Mesto predstavuje dôležitú dopravnú križovatku severného Španielska. Je cestným uzlom viacerých diaľnic a štátnych ciest vnútroštátneho, ale i medzinárodného významu, spájajúcich mesto s hlavným mestom Madrid a so všetkými väčšími mestami okolia a s hraničnými územiami s Francúzskom a s Portugalskom. Vedú ním dve železničné trate (Madrid – Irún, Madrid – Burgos). Asi 4 km od centra je letisko.

Mesto bolo založené okolo roku 884, od roku 932 je hlavným mestom Kastílie a od 1074 biskupským sídlom. Po pripojení Toleda ku Kastílii-Leónu (1085) sa Burgos stal druhou kráľovskou rezidenciou. Od 13. stor., keď sa Kastília po zisku nových území rozdelila, bol Burgos centrom Starej Kastílie a Toledo Novej Kastílie. V 14. a 15. stor. dosiahol vrchol politického, hospodárskeho a kultúrneho rozkvetu, bol častým sídlom katolíckych kráľov. Mesto ležalo na významnej stredovekej pútnickej ceste vedúcej k relikviáru s pozostatkami apoštola Jakuba st. v Santiagu de Compostela. Po prenesení hlavného mesta do Madridu počas vlády Filipa II. (1561) Burgos postupne upadal na politicky a hospodársky bezvýznamné provinčné mesto a opäť sa začal rozvíjať až v 19. stor. V rokoch 1808 – 1813 bol obsadený Francúzmi, ktorí ho nanovo opevnili. Bol bojiskom aj počas 1. karlistickej vojny. V období občianskej vojny v rokoch 1936 – 1939 bol centrom frankistickej zóny a sídlom vlády generála F. Franca.

V meste sa nachádza Katedrála Panny Márie, jedna z najvýznamnejších gotických stavieb, ktorá bola v roku 1984 zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Bola vybudovaná v niekoľkých stavebných fázach na mieste staršej románskej katedrály z rokov 1075 – 1096. Súčasná katedrála bola založená v roku 1221 a posvätená v roku 1260. Stavba pokračovala v priebehu 2. polovice 13. stor., keď bola vybudovaná západná fasáda, dvojpodlažný arkádový rajský dvor (okolo 1265 – 1270) a radiálne kaplnky chóru (okolo 1270 – 1280). V 15. – 16. stor. bola výrazne neskorogoticky prestavaná a rozšírená za účasti významných architektov a sochárov, ako bol Juan de Colonia (aj Johannes von Köln, *okolo 1410, †1481) a jeho syn Simón de Colonia (*okolo 1450, †1511), Gil de Siloé (*asi 40. roky 15. stor., †1501), D. de Siloé a i. Počas tejto prestavby boli vybudované veže, doplnená bohatá sochárska výzdoba a vzniklo niekoľko pohrebných kaplniek. Najvýznamnejšou je Capilla de los Condestable vybudovaná v izabelskom slohu Simónom de Coloniom v závere presbytéria. V 20. rokoch 16. stor. tu D. de Siloé vybudoval monumentálne Zlaté schodisko (Escalera Dorada) v renesančnom štýle a v roku 1568 bola dobudovaná veža nad krížením transeptu a hlavnej lode (španielsky nazývaná cimborrio) v hybridnom štýle kombinujúcom neskorogotické a renesančné formy. V 18. stor. tam vznikla Kaplnka sv. Tekly, významný príklad churriguerizmu. Bohatá sochárska výzdoba bola vytvorená viacerými sochármi v 13. – 16. stor., jej príkladom je portál južnej fasády transeptu, nazývaný Puerta del Sarmental (okolo 1235 – 1240), a portál severnej fasády transeptu, nazývaný Puerta de la Coronería (okolo 1245). V katedrále sa nachádza hrobka španielskeho národného hrdinu Cida a jeho manželky Jimeny.

V Burgose sa nachádzajú kostoly: Santa Águeda (14. – 15. stor.), San Esteban (13. – 14. stor., dnes múzeum), San Gil Abad (14. – 15. stor.), San Nicolás de Bari (15. – 16. stor.) s monumentálnym retabulovým hlavným oltárom od J. de Coloniu a S. de Coloniu, barokový, pôvodne jezuitský kostol San Lorenzo el Real (17. stor.) a i.

Kláštory: Na západnom okraji mesta je cisterciánsky kláštor Huelgas s hrobkami kastílskych kráľov, ktorý bol pôvodne (do 1187) letným sídlom kastílskych kráľov. Východne od Burgosu sa nachádza kartuziánsky kláštor Miraflores.

Medzi významné svetské stavby patria: nemocnica Hospital de Rey, založená Alfonzom VIII. (1155 – 1214, prestavaná v 16. stor.) pre svätojakubských pútnikov; hradby s bránou Arco (aj Puerta) de San Esteban a bránou Arco (aj Puerta) de Santa María (1534 – 1536); palác Casa del Cordón z konca 15. stor., ktorý bol v 15. – 18. stor. sídlom katolíckych kráľov a Karola V.; renesančný palác Casa de Miranda (1545), ktorý je dnes sídlom regionálneho múzea, a i.

Zverejnené v júli 2001.

citácia

Burgos [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2020-11-28]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/burgos