Bayeux
Katedrála Notre-Dame de Bayeux
Bayeux [-jö] — mesto v severozápadnom Francúzsku v metropolitnom regióne Normandia v departemente Calvados na rieke Aure severozápadne od mesta Cean asi 8 km od Seinskej zátoky (Atlantický oceán); 14-tis. obyvateľov (2014). Je obchodným strediskom poľnohospodárskej oblasti (chov hovädzieho dobytka). Z priemyselných odvetví je zastúpené najmä strojárstvo.
Pôvodne tu bolo stredisko keltského kmeňa Baiocassov, neskôr rímske sídlo Augustodurum. V 3. stor. ho kolonizovali Sasi, od 4. stor. bolo sídlom biskupstva. Začiatkom 6. stor. si Bayeux podmanili Frankovia (Chlodovik I.), po viacerých normanských útokoch bolo pripojené v 10. stor. k Normandii. Počas storočnej vojny viackrát pripadlo Anglicku, v roku 1450 definitívne Francúzsku.
Centrum mesta si zachovalo historický charakter s viacerými pôvodnými kostolmi i meštianskymi domami (mnohé sú hrazdené z obdobia stredoveku). Najvýznamnejšou stavebnou pamiatkou je katedrála Notre-Dame de Bayeux, pravdepodobne vybudovaná na mieste galsko-rímskeho fóra. Pôvodne bola súčasťou sakrálneho komplexu troch kostolov pochádzajúcich z raného stredoveku. Súčasná katedrála bola postavená v období medzi rokmi 1040 – 1080, posvätená v roku 1077 a upravovaná v 12. stor. Ide o významný príklad normanského staviteľstva. Bola goticky prestavaná v 12. – 13. stor., neskorogotická veža nad krížením transeptu a hlavnej lode bola postavená v 15. stor.; upravovaná a reštaurovaná v 19. – 20. stor.
Tapiséria z Bayeux, detail
Múzeum v Bayeux uchováva slávnu Tapisériu z Bayeux, nazývanú aj Tapiséria kráľovnej Matildy, ktorá sa asi od roku 1463 nachádzala v katedrále. V súčasnosti sa väčšina bádateľov domnieva, že pôvodne bola určená pre profánnu kráľovskú sálu a vzdelané šľachtické publikum. Predpokladá sa, že bola zhotovená medzi rokmi 1066 – 1097 pre Oda (Odo, *1030, †1097), biskupa z Bayeux, pravdepodobne v Anglicku (Canterbury alebo Winchester) alebo v Normandii. Je významným dokladom anglických dejín a života i reálií v stredovekej Európe. Skladá sa z 8 nerovnako dlhých častí s celkovou dĺžkou 68,38 m. Obsahuje 58 vyšívaných farebných figurálnych výjavov, ktoré sú charakteristické živosťou a zmyslom pre zobrazenie pohybu. Sú doplnené nápismi a zobrazujú udalosti od roku 1064, ktoré viedli k vylodeniu Normanov v Anglicku (1066), a ich víťazstvo pod velením Viliama Dobyvateľa nad kráľom Haroldom II. v bitke pri Hastingse. Napriek množstvu postáv a rozmanitosti zobrazených výjavov si celé dielo zachováva jednotný charakter a koncepciu. Patrí k najvýznamnejším zachovaným pamiatkam stredovekého umenia.