Barcelona

Text hesla

Barcelona — prístavné mesto v severových. Španielsku na pobreží Stredozemného mora sev. od ústia rieky Llobregat, administratívne stredisko autonómnej oblasti Katalánsko a provincie Barcelona; 1,609 mil. obyvateľov (2. najväčšie mesto štátu, 2016), aglomerácia 4,740 mil. obyvateľov (2015). Hospodárske, politické a kultúrne stredisko Katalánska. Priemysel strojársky (automobilový, letecký, lodiarsky), textilný, papiernický, elektrotechnický, chemický, potravinársky, výroba porcelánu. Dopravná križovatka, významný železničný uzol, námorný prístav (jeden z najväčších európskych prístavov), medzinárodné letisko, metro. Mesto je široko rozložené po okolitých pahorkoch, na vrch Tibidabo (532 m n. m.) vedie lanovka. Okolo centra Barcelony sú priemyselné štvrte (Badalona, Hospitalet, Horta a i.).

Pôvodne iberské sídlisko, potom kartáginská kolónia Barkino, od 218 pred n. l. rímske Barcino, v neskorej antike Bercinona. Od 4. stor. biskupstvo. R. 415 Barcelona ovládnutá Vizigótmi, okolo 717 Arabmi, 801 dobytá Ľudovítom I. Pobožným. Rozvíjala sa ako stredisko Barcelonského grófstva, od 13. stor. mestské práva a centrum stredomorského obchodu a textilnej výroby. Počas sociálnych bojov v 15. stor. hospodársky zatlačená do úzadia Valenciou. Vo vojnách o španielske dedičstvo a za karlistických vojen opora karlistických pretendentov na španielsky trón (→ karlisti). R. 1626 bol v Barcelone uzavretý španielsko-francúzsky mier, 1640 tam vypukla vzbura proti Filipovi IV., 1697 bola dobytá Francúzmi, ale ešte v tom roku vrátená Španielsku, 1808 – 14 obsadená Francúzmi, 1821 epidémia žltej horúčky. Od konca 19. stor. najvýznamnejšie priemyselné stredisko Španielska a centrum katalánskeho národného hnutia. R. 1909 anarchistické povstanie. V španielskej občianskej vojne stála Barcelona na strane republikánov, 1939 dobytá frankistami.

Centrum mesta má historický charakter s množstvom stavieb zo 14. – 15. stor. Čiastočne sa zachovali rímske hradby prestavané v 5. – 6. stor. Stredoveké mesto dosiahlo najväčší rozmach v 13. – 15. stor., keď patrilo k najvýznamnejším prístavom a obchodným centrám v oblasti Stredozemného mora a žilo tam okolo 40-tis. obyvateľov. Unikátnou pamiatkou sú kráľovské lodenice Drassanes, ktoré dal v 13. stor. postaviť aragónsky kráľ Pere III. Veľký na mieste starších lodeníc, v 14. stor. boli zastrešené a mohli naraz pojať 30 galér, v 18. stor. zväčšené, v súčasnosti slúžia ako múzeum námorníctva (Museu Marítim de Barcelona, založené 1936). Významným príkladom katalánskej ranogotickej architektúry je Katedrála Sv. kríža a sv. Eulálie (založená 1298, postavená na mieste ranokresťanskej baziliky z 559 zničenej v 10. stor. Maurmi a ranorománskej baziliky vysvätenej 1058), trojloďová stavba s transeptom a chórovou ochodzou s vencom 10 radiálnych chórových kaplniek. V 14. stor. viedol stavbu katalánsky staviteľ Jaume Fabre (doložený 1313 – 1338), ktorý navrhol hlavnú loď, chór (1329) a transept (1338), stavba pokračovala v 15. stor. (o. i. 1448 boli dokončené klenby hlavnej lode), západná fasáda a lucerna boli dostavané 1887 – 90. Ku katedrále prilieha rajský dvor s ambitmi (1365 – 1448) a s kapitulnou sieňou (okolo 1440). Výnimočným príkladom katalánskej gotickej architektúry je bazilika Santa Maria del Mar (kostol námorníkov a obchodníkov; založená 1329, vysvätená 1384), trojloďová stavba s vencom pilierov v presbytériu a s monumentálnym strohým interiérom so 14-metrovým rozpätím klenby v hlavnej lodi. Ďalšie kostoly: kostol Santa Maria del Pi (založený začiatkom 14. stor., dokončený 1391, upravený v 15. stor., keď vznikla kapitulná sieň dostavaná 1468, a v 19. – 20. stor.; významným príkladom katalánskej gotiky je jednolodie s bočnými kaplnkami), kostol a kláštor klarisiek Santa Maria del Pedralbes (14. stor., dnes múzeum), gotický kostol Bazilika sv. Justa a Pastora (založený 1342 na mieste románskeho kostola, dokončený v 16. stor.) a i. V 14. stor. vznikol v Barcelone charakteristický typ mestského paláca s vnútorným arkádovým dvorom, k najvýznamnejším príkladom patria palác Palau de la Generalitat de Catalunya (15. stor. – 16. stor., s gotickým arkádovým vnútorným dvorom z 1425 a s Kaplnkou sv. Juraja s flamboyantnou fasádou z 1434) a súbor 4 palácov (Palau Aguilar, Palau Baró de Castellet, Palau Meca, Palau Finestres) zo 14. – 15. stor., ktoré v súčasnosti tvoria Picassovo múzeum (otvorené 1963). K najvýznamnejším stavbám patria aj Kráľovský palác (komplex viacerých budov zo 14. – 16. stor.; unikátna monumentálna jednoloďová zhromažďovacia hala Saló del Tinell z 1359 – 1362 alebo 1370 so 6 oblúkmi s rozponom 33, 5 m, ktoré nesú otvorený krov; gotická kráľovská Kaplnka sv. Agáty s hlavným retábulovým oltárom od J. Hugueta, založená 1302), Budova burzy (katalánsky Llotja de Mar; pôvodne gotická stavba zo 14. stor., z ktorej sa zachovala monumentálna stĺpová hala Saló de Contractacions zo 14. stor., neoklasicisticky prestavaná koncom 18. – začiatkom 19. stor.). V 2. pol. 19. stor. a začiatkom 20. stor., keď sa Barcelona stala hlavným priemyselným centrom Španielska, bolo mesto značne rozšírené o rozsiahle nové štvrte s pravouhlou uličnou sieťou. K najvýznamnejším stavbám z tohto obdobia patria viaceré budovy navrhnuté A. Gaudím, ktoré boli 1984 zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Najvýznamnejšia z nich je katedrála Templo de la Sagrada Familia (od 1884, výstavba pokračuje do súčasnosti). K významným secesným stavbám patria aj koncertná sieň Palau de la Música Catalana (1905 – 08), ktorú navrhol významný predstaviteľ secesie, katalánsky architekt Lluís Domènech i Montaner (*1850, †1923), a nemocnica Hospital de la Santa Creu i Sant Pau (1905 – 30, dnes múzeum a kultúrne centrum, niektoré pavilóny navrhol L. D. i Montaner, iné významný katalánsky architekt Pere Domènech i Roura, 1881, †1962), ktoré boli 1997 zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Najvýznamnejšou pamiatkou modernej architektúry je Pavilón Barcelona od L. M. van der Roheho (1928 – 29).

Sídlo arcibiskupstva. Vysoké školy (2 univerzity založené 1450 a 1968). Divadlá (o. i. Liceo, najväčšie divadlo a opera v Španielsku). Múzeá (katalánskeho umenia, archeologické, Picassa, Miróa, Gaudího, španielskej dediny s replikami stavieb charakteristických pre jednotlivé regióny Španielska, postavené pre svetovú výstavu 1929, a i.). Arény na býčie zápasy. Miesto konania XXV. LOH (1992).

Text hesla

Barcelona — prístavné mesto v severových. Španielsku na pobreží Stredozemného mora sev. od ústia rieky Llobregat, administratívne stredisko autonómnej oblasti Katalánsko a provincie Barcelona; 1,609 mil. obyvateľov (2. najväčšie mesto štátu, 2016), aglomerácia 4,740 mil. obyvateľov (2015). Hospodárske, politické a kultúrne stredisko Katalánska. Priemysel strojársky (automobilový, letecký, lodiarsky), textilný, papiernický, elektrotechnický, chemický, potravinársky, výroba porcelánu. Dopravná križovatka, významný železničný uzol, námorný prístav (jeden z najväčších európskych prístavov), medzinárodné letisko, metro. Mesto je široko rozložené po okolitých pahorkoch, na vrch Tibidabo (532 m n. m.) vedie lanovka. Okolo centra Barcelony sú priemyselné štvrte (Badalona, Hospitalet, Horta a i.).

Pôvodne iberské sídlisko, potom kartáginská kolónia Barkino, od 218 pred n. l. rímske Barcino, v neskorej antike Bercinona. Od 4. stor. biskupstvo. R. 415 Barcelona ovládnutá Vizigótmi, okolo 717 Arabmi, 801 dobytá Ľudovítom I. Pobožným. Rozvíjala sa ako stredisko Barcelonského grófstva, od 13. stor. mestské práva a centrum stredomorského obchodu a textilnej výroby. Počas sociálnych bojov v 15. stor. hospodársky zatlačená do úzadia Valenciou. Vo vojnách o španielske dedičstvo a za karlistických vojen opora karlistických pretendentov na španielsky trón (→ karlisti). R. 1626 bol v Barcelone uzavretý španielsko-francúzsky mier, 1640 tam vypukla vzbura proti Filipovi IV., 1697 bola dobytá Francúzmi, ale ešte v tom roku vrátená Španielsku, 1808 – 14 obsadená Francúzmi, 1821 epidémia žltej horúčky. Od konca 19. stor. najvýznamnejšie priemyselné stredisko Španielska a centrum katalánskeho národného hnutia. R. 1909 anarchistické povstanie. V španielskej občianskej vojne stála Barcelona na strane republikánov, 1939 dobytá frankistami.

Centrum mesta má historický charakter s množstvom stavieb zo 14. – 15. stor. Čiastočne sa zachovali rímske hradby prestavané v 5. – 6. stor. Stredoveké mesto dosiahlo najväčší rozmach v 13. – 15. stor., keď patrilo k najvýznamnejším prístavom a obchodným centrám v oblasti Stredozemného mora a žilo tam okolo 40-tis. obyvateľov. Unikátnou pamiatkou sú kráľovské lodenice Drassanes, ktoré dal v 13. stor. postaviť aragónsky kráľ Pere III. Veľký na mieste starších lodeníc, v 14. stor. boli zastrešené a mohli naraz pojať 30 galér, v 18. stor. zväčšené, v súčasnosti slúžia ako múzeum námorníctva (Museu Marítim de Barcelona, založené 1936). Významným príkladom katalánskej ranogotickej architektúry je Katedrála Sv. kríža a sv. Eulálie (založená 1298, postavená na mieste ranokresťanskej baziliky z 559 zničenej v 10. stor. Maurmi a ranorománskej baziliky vysvätenej 1058), trojloďová stavba s transeptom a chórovou ochodzou s vencom 10 radiálnych chórových kaplniek. V 14. stor. viedol stavbu katalánsky staviteľ Jaume Fabre (doložený 1313 – 1338), ktorý navrhol hlavnú loď, chór (1329) a transept (1338), stavba pokračovala v 15. stor. (o. i. 1448 boli dokončené klenby hlavnej lode), západná fasáda a lucerna boli dostavané 1887 – 90. Ku katedrále prilieha rajský dvor s ambitmi (1365 – 1448) a s kapitulnou sieňou (okolo 1440). Výnimočným príkladom katalánskej gotickej architektúry je bazilika Santa Maria del Mar (kostol námorníkov a obchodníkov; založená 1329, vysvätená 1384), trojloďová stavba s vencom pilierov v presbytériu a s monumentálnym strohým interiérom so 14-metrovým rozpätím klenby v hlavnej lodi. Ďalšie kostoly: kostol Santa Maria del Pi (založený začiatkom 14. stor., dokončený 1391, upravený v 15. stor., keď vznikla kapitulná sieň dostavaná 1468, a v 19. – 20. stor.; významným príkladom katalánskej gotiky je jednolodie s bočnými kaplnkami), kostol a kláštor klarisiek Santa Maria del Pedralbes (14. stor., dnes múzeum), gotický kostol Bazilika sv. Justa a Pastora (založený 1342 na mieste románskeho kostola, dokončený v 16. stor.) a i. V 14. stor. vznikol v Barcelone charakteristický typ mestského paláca s vnútorným arkádovým dvorom, k najvýznamnejším príkladom patria palác Palau de la Generalitat de Catalunya (15. stor. – 16. stor., s gotickým arkádovým vnútorným dvorom z 1425 a s Kaplnkou sv. Juraja s flamboyantnou fasádou z 1434) a súbor 4 palácov (Palau Aguilar, Palau Baró de Castellet, Palau Meca, Palau Finestres) zo 14. – 15. stor., ktoré v súčasnosti tvoria Picassovo múzeum (otvorené 1963). K najvýznamnejším stavbám patria aj Kráľovský palác (komplex viacerých budov zo 14. – 16. stor.; unikátna monumentálna jednoloďová zhromažďovacia hala Saló del Tinell z 1359 – 1362 alebo 1370 so 6 oblúkmi s rozponom 33, 5 m, ktoré nesú otvorený krov; gotická kráľovská Kaplnka sv. Agáty s hlavným retábulovým oltárom od J. Hugueta, založená 1302), Budova burzy (katalánsky Llotja de Mar; pôvodne gotická stavba zo 14. stor., z ktorej sa zachovala monumentálna stĺpová hala Saló de Contractacions zo 14. stor., neoklasicisticky prestavaná koncom 18. – začiatkom 19. stor.). V 2. pol. 19. stor. a začiatkom 20. stor., keď sa Barcelona stala hlavným priemyselným centrom Španielska, bolo mesto značne rozšírené o rozsiahle nové štvrte s pravouhlou uličnou sieťou. K najvýznamnejším stavbám z tohto obdobia patria viaceré budovy navrhnuté A. Gaudím, ktoré boli 1984 zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Najvýznamnejšia z nich je katedrála Templo de la Sagrada Familia (od 1884, výstavba pokračuje do súčasnosti). K významným secesným stavbám patria aj koncertná sieň Palau de la Música Catalana (1905 – 08), ktorú navrhol významný predstaviteľ secesie, katalánsky architekt Lluís Domènech i Montaner (*1850, †1923), a nemocnica Hospital de la Santa Creu i Sant Pau (1905 – 30, dnes múzeum a kultúrne centrum, niektoré pavilóny navrhol L. D. i Montaner, iné významný katalánsky architekt Pere Domènech i Roura, 1881, †1962), ktoré boli 1997 zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Najvýznamnejšou pamiatkou modernej architektúry je Pavilón Barcelona od L. M. van der Roheho (1928 – 29).

Sídlo arcibiskupstva. Vysoké školy (2 univerzity založené 1450 a 1968). Divadlá (o. i. Liceo, najväčšie divadlo a opera v Španielsku). Múzeá (katalánskeho umenia, archeologické, Picassa, Miróa, Gaudího, španielskej dediny s replikami stavieb charakteristických pre jednotlivé regióny Španielska, postavené pre svetovú výstavu 1929, a i.). Arény na býčie zápasy. Miesto konania XXV. LOH (1992).

Zverejnené v auguste 1999.

citácia

Barcelona [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2020-10-31]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/barcelona