Assisi

Text hesla

Assisi — mesto v strednom Taliansku v kraji Umbria juhovýchodne od Perugie; 28-tis. obyvateľov (2016).

V staroveku umbrijské a rímske mesto Asisium, 545 zničené východogótskym kráľom Totilom, až do 12. stor. patrilo Spoletskému vojvodstvu, po viacnásobnej zmene panstva od 15. do 19. stor. Cirkevnému štátu. Od 15. stor. stagnácia mesta (počet obyvateľov rovnaký ako na začiatku 20. stor.). Od 3. stor. sídlo biskupstva. Rodisko sv. Františka z Assisi a sv. Kláry, významné pútnické miesto, od 13. stor. centrum rádu františkánov a klarisiek.

Stavebné pamiatky: Bazilika sv. Františka z Assisi (tal. Basilica di San Francesco d’Assisi) založená 1228 pápežom Gregorom IX. a 1230 vyhlásená za materský chrám rehole františkánov, od svojho založenia významné pútnické miesto. Je dvojpodlažná (tzv. dvojitý kostol), skladá sa zo staršieho spodného kostola, ktorý má funkciu pohrebného chrámu a v ktorom boli 1230 uložené relikvie sv. Františka z Assisi, a z mladšieho horného kostola, ktorý zároveň plnil funkciu pápežskej kaplnky (Capella Papalis; pápežský trón z 13. stor.). Oba kostoly boli 1253 vysvätené pápežom Inocentom V. Spodný kostol je jednoloďový s transeptom (priečnou loďou) a polkruhovou apsidou, zaklenutý krížovými klenbami, v neskoršom období boli k nemu pribudované kaplnky na bočných stranách lode a východný transept (v 19. stor. bola pod západnou časťou vybudovaná krypta, do ktorej boli prenesené relikvie sv. Františka z Assisi). Horný kostol je jednoloďový s transeptom a polygonálnym presbytériom, zaklenutý je krížovými klenbami (štyri polia krížovej rebrovej klenby nad štvorcovým pôdorysom). Architektúra kostola je ovplyvnená súdobou francúzskou gotikou, ale má antikatedrálny charakter (napr. pomerne malé okná, veľké plochy steny s freskami). Fresková výzdoba baziliky, ktorú medzi 1260 – 1320 vytvorili významní súdobí umelci (Cimabue a jeho dielňa, J. Torriti, Giotto, P. Lorenzetti, S. Martini), patrí k najvýznamnejším zachovaným maliarskym cyklom v Taliansku a mala významný vplyv na vývin maliarstva. V hornom kostole sa nachádza cyklus 28 obrazov nazývaný legenda o sv. Františkovi z Assisi (časť historikov umenia pripisuje jeho autorstvo Giottovi, časť prinajmenšom trom maliarom, ktorí boli školení v Ríme). Z umeleckého hľadiska sú významné aj vitráže okien horného kostola (okolo 1275) i dolného kostola (začiatok 14. stor. a neskôr). Pokladnica baziliky patrila v stredoveku k najbohatším v Európe (viackrát bola vylúpená), do súčasnosti sa z jej fondu zachovalo viacero vzácnych zlatníckych liturgických objektov (Strieborný kalich pápeža Mikuláša IV., okolo 1290). R. 1997 bola bazilika poškodená pri zemetrasení a následne reštaurovaná. Pri kostole sa nachádza rozsiahly komplex františkánskeho kláštora nazývaný Sacro Convento (založený v 13. stor., výrazne rozšírený v 15. stor., keď slúžil aj ako pápežské letné sídlo). R. 2000 boli najvýznamnejšie pamiatky spojené s rádom františkánov v Assisi a blízkom okolí zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Iné pamiatky: románska katedrála San Rufino (od 1140, vysvätená 1253, postavená na mieste starších kostolov), románsky kostol Santa Maria Maggiore (11. – 12. stor.), klariský kostol Bazilika sv. Kláry (tal. Basilica di Santa Chiara, 1257 – 65; krypta s hrobom sv. Kláry), pápežská Bazilika Panny Márie kráľovnej anjelov (tal. Basilica di Santa Maria degli Angeli, postavená 1569 – 1679 v barokovom slohu, rekonštruovaná v 1. polovici 19. stor. po zemetrasení, jej súčasťou je stredoveká kaplnka Portiuncula), rímsky antický Minervin chrám (pôvodne z 1. stor. pred n. l., v 16. stor. renesančne prestavaný na kostol Santa Maria sopra Minerva, barokovo upravený), stredoveká pevnosť Rocca Maggiore (12.– 15. stor.) a i.

Text hesla

Assisi — mesto v strednom Taliansku v kraji Umbria juhovýchodne od Perugie; 28-tis. obyvateľov (2016).

V staroveku umbrijské a rímske mesto Asisium, 545 zničené východogótskym kráľom Totilom, až do 12. stor. patrilo Spoletskému vojvodstvu, po viacnásobnej zmene panstva od 15. do 19. stor. Cirkevnému štátu. Od 15. stor. stagnácia mesta (počet obyvateľov rovnaký ako na začiatku 20. stor.). Od 3. stor. sídlo biskupstva. Rodisko sv. Františka z Assisi a sv. Kláry, významné pútnické miesto, od 13. stor. centrum rádu františkánov a klarisiek.

Stavebné pamiatky: Bazilika sv. Františka z Assisi (tal. Basilica di San Francesco d’Assisi) založená 1228 pápežom Gregorom IX. a 1230 vyhlásená za materský chrám rehole františkánov, od svojho založenia významné pútnické miesto. Je dvojpodlažná (tzv. dvojitý kostol), skladá sa zo staršieho spodného kostola, ktorý má funkciu pohrebného chrámu a v ktorom boli 1230 uložené relikvie sv. Františka z Assisi, a z mladšieho horného kostola, ktorý zároveň plnil funkciu pápežskej kaplnky (Capella Papalis; pápežský trón z 13. stor.). Oba kostoly boli 1253 vysvätené pápežom Inocentom V. Spodný kostol je jednoloďový s transeptom (priečnou loďou) a polkruhovou apsidou, zaklenutý krížovými klenbami, v neskoršom období boli k nemu pribudované kaplnky na bočných stranách lode a východný transept (v 19. stor. bola pod západnou časťou vybudovaná krypta, do ktorej boli prenesené relikvie sv. Františka z Assisi). Horný kostol je jednoloďový s transeptom a polygonálnym presbytériom, zaklenutý je krížovými klenbami (štyri polia krížovej rebrovej klenby nad štvorcovým pôdorysom). Architektúra kostola je ovplyvnená súdobou francúzskou gotikou, ale má antikatedrálny charakter (napr. pomerne malé okná, veľké plochy steny s freskami). Fresková výzdoba baziliky, ktorú medzi 1260 – 1320 vytvorili významní súdobí umelci (Cimabue a jeho dielňa, J. Torriti, Giotto, P. Lorenzetti, S. Martini), patrí k najvýznamnejším zachovaným maliarskym cyklom v Taliansku a mala významný vplyv na vývin maliarstva. V hornom kostole sa nachádza cyklus 28 obrazov nazývaný legenda o sv. Františkovi z Assisi (časť historikov umenia pripisuje jeho autorstvo Giottovi, časť prinajmenšom trom maliarom, ktorí boli školení v Ríme). Z umeleckého hľadiska sú významné aj vitráže okien horného kostola (okolo 1275) i dolného kostola (začiatok 14. stor. a neskôr). Pokladnica baziliky patrila v stredoveku k najbohatším v Európe (viackrát bola vylúpená), do súčasnosti sa z jej fondu zachovalo viacero vzácnych zlatníckych liturgických objektov (Strieborný kalich pápeža Mikuláša IV., okolo 1290). R. 1997 bola bazilika poškodená pri zemetrasení a následne reštaurovaná. Pri kostole sa nachádza rozsiahly komplex františkánskeho kláštora nazývaný Sacro Convento (založený v 13. stor., výrazne rozšírený v 15. stor., keď slúžil aj ako pápežské letné sídlo). R. 2000 boli najvýznamnejšie pamiatky spojené s rádom františkánov v Assisi a blízkom okolí zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Iné pamiatky: románska katedrála San Rufino (od 1140, vysvätená 1253, postavená na mieste starších kostolov), románsky kostol Santa Maria Maggiore (11. – 12. stor.), klariský kostol Bazilika sv. Kláry (tal. Basilica di Santa Chiara, 1257 – 65; krypta s hrobom sv. Kláry), pápežská Bazilika Panny Márie kráľovnej anjelov (tal. Basilica di Santa Maria degli Angeli, postavená 1569 – 1679 v barokovom slohu, rekonštruovaná v 1. polovici 19. stor. po zemetrasení, jej súčasťou je stredoveká kaplnka Portiuncula), rímsky antický Minervin chrám (pôvodne z 1. stor. pred n. l., v 16. stor. renesančne prestavaný na kostol Santa Maria sopra Minerva, barokovo upravený), stredoveká pevnosť Rocca Maggiore (12.– 15. stor.) a i.

Zverejnené v auguste 1999.

citácia

Assisi [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2020-08-15]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/assisi