konvertor
konvertor [lat.] — vo všeobecnosti zariadenie, v ktorom dochádza k určitej premene;
1. astron. zariadenie, ktoré mení infračervený obraz na viditeľný. Tvorí ho uzavretá vákuová rúrka, v ktorej je na jednom konci polopriesvitná fotokatóda zachytávajúca fotóny infračerveného žiarenia emitované z jeho zdroja (zo skúmaného objektu). Z fotokatódy sa v dôsledku vonkajšieho fotoelektrického javu uvoľňujú elektróny, ktoré dopadajú na tienidlo s nanesenou luminiscenčnou vrstvou nachádzajúce sa na opačnom konci rúrky, kde vytvárajú viditeľný obraz. Počas svojej cesty sú urýchľované a smerované tvarovanou anódou. Konvertor sa využíval v elektrónovej kamere na štúdium objektov v blízkej infračervenej oblasti spektra (okolo 1 μm), po vyvinutí CCD kamier sa prestal používať;
2. el.tech. a) elektrický obvod uskutočňujúci zmenu (konverziu) niektorej elektrickej veličiny. Buduje sa obvodovým zapojením pasívnych alebo aktívnych elektrických súčiastok. Z pasívnych súčiastok (rezistory, cievky, kondenzátory) sa skladá pozitívny impedančný konvertor, ktorého vstupná impedancia je úmerná impedancii zapojenej na jeho výstupe: \(Z_{\mathrm{vst}}(p)=k(p) Z_{\mathrm{vyst}}(p)\), kde \(k(p)\) je činiteľ konverzie, ktorý je zvyčajne funkciou komplexnej frekvencie \(p\). Ak \(k(p) = k\) a \(k\) je kladné reálne číslo, ide o ideálny transformátor. Ak je \(k\) záporné reálne číslo, ide o ideálny negatívny impedančný konvertor, ktorý musí obsahovať aj aktívne súčiastky (operačné zosilňovače, tranzistory). Konvertor na zmenu striedavého prúdu na jednosmerný sa nazýva usmerňovač; b) DC-DC napäťový konvertor je zariadenie na zmenu nižšieho jednosmerného elektrického napätia na vyššie alebo naopak; c) zariadenie meniace nosnú frekvenciu signálu na svojom vstupe pomocou zmiešavača. Používa sa často v blízkosti ohniska parabolickej antény na zosilnenie a zníženie nosnej frekvencie prijatého signálu, napr. pri príjme satelitnej televízie je frekvencia kanála v satelitnom pásme Ku 10,7 – 12,75 GHz kvôli možnosti prenášať signál cez anténový napájač a spracovať ho v satelitnom prijímači konvertovaná do pásma prvej satelitnej medzifrekvencie 950 – 2 150 MHz. Kombinuje sa aj s nízkošumovým zosilňovačom (ozn. LNB konvertor, z angl. Low-noise Block). V období zavedenia nových televíznych a rozhlasových vysielacích pásem sa takéto konvertory používali, ak staré prijímače nepodporovali nové pásma, napr. pri zmene frekvencie nosného signálu televízneho kanála v pásme UHF (ultrakrátke vlny) na frekvenciu televízneho kanála v pásme VHF (veľmi krátke vlny) alebo na zmenu nosnej frekvencie rozhlasovej stanice z pásma CCIR zodpovedajúceho dnešnému pásmu FM (87,5 – 108 MHz) do frekvenčného pásma OIRT (66 – 73 MHz). Konvertory tohto typu sa využívajú aj v jednoduchých terestrických i v satelitných retranslačných staniciach;
3. fotogr. sústava šošoviek, ktorá mení vlastnosti objektívu fotoaparátu (ohniskovú vzdialenosť, zorný uhol, zaostrenie a pod.). Vkladá sa medzi telo fotoaparátu a objektív. Typickými príkladmi sú medzikrúžky a predsádky, ktoré menia ohniskovú vzdialenosť objektívu. Najčastejšie sa vyrábajú konvertory predlžujúce ohniskovú vzdialenosť 1,4-krát a 2-krát. Telekonvertor predlžuje ohniskovú vzdialenosť a znižuje aj množstvo svetla, ktoré prechádza na svetlocitlivé médium;
4. hut. hutnícke zariadenie, v ktorom sa uskutočňuje výroba ocele zo surového železa (→ konvertorový pochod). Je to oceľová nádoba hruškovitého tvaru (obsah 15 – 400 t surového železa) so žiaruvzdornou výmurovkou uložená v oceľovom kruhovom páse s čapmi (jeden z nich môže byť dutý) nachádzajúcimi sa v ložiskách stojanov, okolo ktorých sa konvertor sklápa pomocou hydraulického zariadenia. V starších typoch konvertorov sa studený vzduch (tlak 150 až 300 kPa) vháňa dutým čapom do vzduchovej skrine na dne konvertora a z nej dierkovaným dnom do konvertora, v novších typoch konvertorov sa vzduch (resp. kyslík pri kyslíkových konvertoroch) vháňa dýzami umiestnenými v plášti konvertora. V historických typoch konvertorov (ako boli napr. Bessemerov konvertor s kyslou výmurovkou, → Bessemerov pochod, a Thomasov konvertor so zásaditou výmurovkou, → Thomasov pochod) sa cez dierkované dno vháňal do konvertora studený vzduch. V 3. tretine 20. stor. sa procesy výroby ocele významne zdokonalili a zmodernizovali. V súčasnosti sa používa prevažne kyslíkový konvertor so zásaditou výmurovkou (dolomitovo-uhlíkovou) s trvanlivosťou 15-tisíc až 17-tisíc tavieb, v ktorom sa čistý kyslík fúka medenou vysúvateľnou dýzou na hladinu taveniny (pretlak 400 – 1 200 kPa). Plyn (spravidla inertný) môže prúdiť do konvertora aj zospodu, a to otvormi v jeho dne. V moderných kyslíkových konvertoroch možno naraz spracovať až 400 t surového železa, pričom samotný proces trvá menej ako hodinu. Existuje viacero modifikácií kyslíkového konvertora, napr. rotačný konvertor Kaldo, ktorý je uložený šikmo a rotuje okolo svojej osi rýchlosťou až 30 otáčok za min. Konvertory sa používajú aj pri výrobe ťažkých neželezných kovov (najčastejšie medi a niklu) oxidáciou kamienka. Pochody sa uskutočňujú v zariadeniach, ktoré sa konštrukčne odlišujú od konvertorov používaných pri výrobe ocele (historicky je významný napr. Pierceov-Smithov konvertor);
5. inform. a) program na prevod dát z jedného formátu súborov do iného formátu súborov (napr. konvertor formátov digitálneho obrazu alebo formátu textových dokumentov; formát); b) zariadenie na prevod rozhrania jedného typu na rozhranie iného typu, napr. konvertor rozhrania HDMI na rozhranie VGA. Konvertor obsahuje konektory obidvoch typov rozhraní a navzájom prevádza ich riadiace a dátové signály (napr. prostredníctvom analógovo-číslicového alebo číslicovo-analógového prevodníka);
6. stroj. → katalytický konvertor výfukových plynov.