Vyhľadávanie podľa kategórií: elektrotechnika

Zobrazené heslá 1 – 50 z celkového počtu 142 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

abecedná telegrafia

abecedná telegrafia — druh telegrafie, pri ktorej sa uskutočňuje elektrický diaľkový prenos textu pozostávajúceho z abecedných, číslicových a ďalších grafických znakov telegrafnej abecedy. Znaky textu sa na telegrafnom vysielači kódovaním premenia na ďalekopisné značky elektrického signálu spravidla prostredníctvom klávesnice. Telegrafný signál sa do vzdialeného prijímača prenáša po telegrafnom spoji. V prijímači sa značky telegrafného signálu menia dekódovaním prostredníctvom tlačiarne na znaky telegrafnej abecedy, z ktorej sa reprodukuje text vysielanej správy.

admitancia

admitancia [lat.] — podiel efektívnych (aj maximálnych) hodnôt harmonicky sa meniaceho elektrického prúdu a napätia na pasívnom prvku elektrického obvodu alebo ľubovoľnom elektrickom dvojpóle. Udáva sa v jednotkách siemens (S). Podiel fázorov elektrického prúdu a napätia je komplexná admitancia, jej reálna zložka sa nazýva konduktancia, imaginárna zložka susceptancia.

aktívna anténa

aktívna anténa, elektronická anténa — typ vysielacej aj prijímacej smerovej antény skladajúci sa z niekoľkých žiaričov napájaných cez aktívne dvojbrány s predpísanou amplitúdovou a fázovou frekvenčnou charakteristikou, čím sa zabezpečuje správne fázovanie týchto žiaričov, a tým aj požadovaná smerová charakteristika.

aktívny filter

aktívny filter — druh elektrického filtra, ktorý sa skladá z pasívnych obvodových prvkov (rezistory R, kondenzátory C, cievky L) a aktívnych prvkov (zosilňovače). Aktívne filtre obsahujúce len prvky R a C kombinované s aktívnymi prvkami sa nazývajú aktívne filtre RC. Použitím aktívnych prvkov sa získa vyššia kvalita filtrov tak, že jednotlivé články filtrov spojené v kaskáde prenášajú signál len jedným smerom – od vstupu k výstupu. Pasívne filtre prenášajú signál obidvoma smermi, takže ich články sa ovplyvňujú aj spätne.

aktívny prvok

aktívny prvok — zdroj elektrickej energie. Môže plniť funkciu zdroja elektrického napätia alebo elektrického prúdu. Ak výstupné napätie alebo prúd aktívneho prvku nezávisí od obvodových veličín (napätí a prúdov) obvodu, v ktorom je aktívny prvok zapojený, ide o nezávislý aktívny prvok, v opačnom prípade ide o závislý aktívny prvok, resp. riadený aktívny prvok. Medzi nezávislé aktívne prvky patria galvanický článok, zdroje rôznych signálov, medzi závislé aktívne prvky tranzistor a Hallov článok. Zdrojom energie závislého prvku je napätie alebo prúd daného prvku či inej časti obvodu, napr. spätná väzba v obvode a transformácia energie iného zdroja (zosilnenie tranzistora je podmienené dodávaním energie zdroja jednosmerného napájania, Hallov článok využíva energiu magnetického poľa a napätie článku je riadené prúdom, ktorý ním prechádza ap.).

aktívny snímač

aktívny snímač, generátorový snímač, aktívny senzor — snímač správajúci sa pri pôsobení meranej veličiny ako zdroj elektrického napätia alebo prúdu závislý od veľkosti meranej veličiny. Na rozdiel od pasívneho snímača nepotrebuje na svoju funkciu osobitné elektrické napájanie. Medzi aktívne snímače patria termoelektrický snímač, ktorého napätie závisí od teplotného gradientu, resp. teplotného rozdielu; indukčný snímač pracujúci na princípe elektromagnetickej indukcie (pohyb cievky v magnetickom poli alebo, opačne, pohyb magnetu v cievke), ktorý generuje časovo premenné elektrické napätie; piezoelektrický snímač, ktorý generuje elektrické napätie v dôsledku deformácie meniča, resp. silového pôsobenia na menič; fotoelektrický snímač, ktorý generuje elektrické napätie pôsobením dopadajúceho svetelného žiarenia. Aktívnym snímačom je aj dvojica elektród umiestnených na povrchu alebo vnútri telesa na meranie gradientu alebo rozdielu potenciálu (napätie generované gradientom koncentrácie iónov v kvapaline alebo v živom organizme – EKG, EEG ap).

aktívny žiarič

aktívny žiarič — časť anténového systému bezprostredne spojená s prívodom elektromagnetickej energie zo zdroja (→ anténový žiarič). Aktívnym žiaričom napr. v Yagiho anténe je polvlnový dipól.

akumulačné čerpadlo

akumulačné čerpadlo — odstredivé čerpadlo prečerpávacích vodných elektrární na prečerpávanie vody v čase nadbytku elektrickej energie z dolnej, vyrovnávacej nádrže do hornej, akumulačnej nádrže. Pri väčších dopravných výškach čerpadla sa vyžaduje väčší priemer obežného kolesa akumulačného čerpadla alebo väčší počet stupňov čerpadla. Ako elektromotor na pohon čerpadla slúži generátor, ktorý je s čerpadlom spojený rozpojiteľnou spojkou.

akumulačné kúrenie

akumulačné kúrenie — spôsob elektrického vykurovania, pri ktorom sa teplo akumuluje v látke s veľkou tepelnou kapacitou. Látka sa ohrieva v noci lacnejším elektrickým prúdom a naakumulované teplo sa odoberá podľa potreby. Akumulačné kúrenie sa využíva v elektrických akumulačných peciach, ktoré môžu byť statické, dynamické alebo hybridné (s akumulačnou a priamovýhrevnou časťou), a v elektrických ohrievačoch vody (bojleroch).

akustická impedancia

akustická impedancia — fyzikálna veličina vyjadrujúca reakciu prostredia na šírenie akustického rozruchu v tomto prostredí. Definovaná je ako pomer akustického tlaku \(P_a\) pôsobiaceho na určitú plochu \(S\) a objemovej rýchlosti \(Q_a\), ktorú tento tlak spôsobuje. Akustická impedancia \(Z_a\) je určená vzťahom

\(Z_a=\frac{P_a}{Q_a}=R_a+iX_a\),

pričom objemová rýchlosť \(Q_a\) je daná súčinom akustickej rýchlosti \(v_a\) a plochy \(S\) kolmej na smer šírenia sa rozruchu. V analógii s elektrickou impedanciou je akustická impedancia zavedená ako komplexná veličina, ktorá má reálnu časť \(R_a\) tzv. akustickú rezistanciu súvisiacu s disipáciou energie v prostredí a imaginárnu časť \(X_a\) tzv. akustickú reaktanciu, ktorá je dôsledkom pôsobenia síl pružnosti alebo zotrvačnosti častíc prostredia. V medzinárodnej sústave jednotiek SI je jednotkou akustickej impedancie Pa·s/m3.

akustické pole

akustické pole, zvukové pole — časť priestoru, v ktorom sa šíri akustické vlnenie vypĺňajúce tento priestor. Každému bodu prostredia možno priradiť určitú hodnotu niektorej zo základných fyzikálnych veličín (akustického tlaku, akustickej rýchlosti, hustoty prostredia). Vlnenie prostredia v akustickom poli možno opísať pomocou časových a priestorových zmien niektorej z uvedených základných fyzikálnych veličín. Funkčnú závislosť týchto veličín od miesta a času možno získať riešením diferenciálnej vlnovej rovnice. Ak zdroj zvuku pôsobí v uzavretom priestore, je akustické pole vytvorené súčasným pôsobením priamych vĺn a veľkého počtu odrazených vĺn. Podľa toho, ktoré zvukové vlny prevládajú vo výslednom akustickom poli, rozoznáva sa akustické pole priamych vĺn a akustické pole odrazených vĺn; podľa tvaru vlnoplochy sa akustické polia delia na rovinné a guľové. Akustické pole priamych vĺn je časť akustického poľa, v ktorom je vplyv odrazených zvukových vĺn zanedbateľný. Vzniká v uzavretých priestoroch v blízkosti zdroja zvuku alebo na voľných priestranstvách, kde neexistujú odrazené zvukové vlny. Akustické pole odrazených vĺn (aj difúzne alebo dozvukové pole) je časť akustického poľa, v ktorom prevláda vplyv odrazených zvukových vĺn nad priamou zvukovou vlnou. Taký prípad nastáva v uzavretých priestoroch. Rovinné akustické pole charakterizujú rovinné vlny a najčastejšie vzniká kmitaním rovinnej plochy. Guľové akustické pole je vytvorené guľovými vlnami, ktoré vznikajú rozruchom spôsobeným bodovým zdrojom zvuku. Podľa vzdialenosti vlnoplochy od zdroja zvuku sa akustické polia delia na blízke a vzdialené. Blízke akustické pole vzniká v blízkom okolí zdroja zvuku v približne rovnakých vzdialenostiach ako vlnová dĺžka zvuku. Akustické pole medzi blízkym a difúznym poľom má vlastnosti voľného poľa, v ktorom pri dvojnásobnej vzdialenosti klesne hladina zvuku o 6 dB. Vzdialené akustické pole je časť akustického poľa, kde je vzdialenosť od zdroja zvuku v porovnaní s vlnovou dĺžkou zvuku a rozmermi zdroja veľká.

akustický signál

akustický signál — nositeľ informácie o časovej a priestorovej zmene jednej zo základných fyzikálnych veličín akustického poľa (akustického tlaku, akustickej rýchlosti) spôsobenej akustickým rozruchom pri činnosti zdroja zvuku alebo vyslovením nejakej správy. Svojou frekvenčnou skladbou a dynamikou je prispôsobený ľudskému sluchu (počuteľný frekvenčný rozsah 16 Hz – 20 kHz a dynamika v rozsahu od prahu počuteľnosti po prah bolesti). Akustický signál môže byť jednoduchý harmonický signál, periodický signál a signál so spojitým frekvenčným spektrom alebo kombinovaný z niektorých uvedených signálov. Za akustický signál sa považuje aj infrazvukový (s frekvenciou nižšou ako približne 16 Hz; → infrazvuk) a ultrazvukový (s frekvenciou vyššou ako približne 20 kHz; → ultrazvuk) signál, ktorý ľudský sluch nezaregistruje, ale možno ho zachytiť vhodnými senzormi. Infrazvuk obsahuje cenné informácie o seizmických procesoch, vibráciách strojov a budov ap. Ultrazvuk umožňuje nedeštruktívne skúmať vnútornú štruktúru telies a materiálov, využíva sa napr. v lekárskej ultrasonografii alebo defektoskopii.

akustický výkon

akustický výkon — fyzikálna veličina, ktorá je definovaná ako podiel zvukovej energie a príslušného časového intervalu, za ktorý je táto energia vyžiarená, prijatá alebo prejde zvolenou plochou:

\(P= \frac{E}{\Delta t}\).

Základnou jednotkou akustického výkonu je watt. Veličinou odvodenou od akustického výkonu je hladina akustického výkonu.

V prípade rovinnej akustickej vlny, ktorá sa šíri plochou \(S\) kolmou na smer jej šírenia, je akustický výkon vyjadrený vzťahom

\(\displaystyle{P = IS = p_{e}{v}_eS = \frac{p_e^{2}}{\rho c}S},\)

kde \(I\) je intenzita zvuku, \(p_e\) efektívna hodnota akustického tlaku, \(v_e\) efektívna hodnota akustickej rýchlosti (→ efektívna hodnota), \(\rho\) hustota vzduchu, \(c\) rýchlosť šírenia zvuku vo vzduchu. Akustický výkon zdroja zvuku možno zistiť meraním akustického tlaku alebo meraním intenzity zvuku na uzatvorenej ploche obklopujúcej zdroj zvuku. Najčastejšie to býva povrch gule alebo kvádra. Veľkosť celkového akustického výkonu zdroja zvuku je potom stanovená súčinom intenzity zvuku a povrchu gule alebo kvádra.

akustoelektronika

akustoelektronika [gr.] — odvetvie elektroniky zaoberajúce sa využívaním ultrazvukových zariadení na transformáciu elektromagnetických signálov rádiových frekvencií na ultrazvukové, resp. hyperzvukové vlny a naopak. Využívajú sa pritom vlastnosti ultrazvukových vĺn, napr. ich malá rýchlosť šírenia v prostredí v porovnaní s rýchlosťou svetla (oneskorovacie linky), zvláštnosti ich vzájomného pôsobenia s prostredím (nelineárne javy), ako aj ich malá absorpcia. Akustoelektronické zariadenia umožňujú spomalenie šírenia signálov, predĺženie ich trvania, fázové posunutie, zmenu frekvencie, zmeny amplitúdy (zosilnenie, moduláciu), kódovanie signálov, ale aj ďalšie zložitejšie operácie. Takéto operácie sú často nevyhnutné v rádiolokačnej technike, pri diaľkovom prenose signálov, v automatizovaných systémoch riadenia, v počítačoch a i. Využívajú sa pritom ultrazvukové až hyperzvukové vlny s frekvenciami približne 106 – 1011 Hz šíriace sa materiálom (objemové akustické vlny) alebo jeho povrchom (povrchové akustické vlny). Na transformáciu elektromagnetických vĺn na ultrazvukové vlny, ako aj na ich spätnú transformáciu sa využívajú magnetostrikčné alebo piezoelektrické meniče.

Z fyzikálneho hľadiska možno akustoelektronické zariadenia deliť na pasívne (spomaľovacie linky, filtre), aktívne (zosilňovače signálov) a nelineárne (modulátory, násobiče frekvencie).

alternátor

alternátor [lat.] — točivý elektrický stroj, generátor striedavého napätia a prúdu (→ synchrónny generátor). Skladá sa z pevnej časti, statora, a pohyblivej časti, rotora. Podľa spôsobu zapojenia vinutí statora sa rozlišuje jednofázový alebo viacfázový alternátor. Najbežnejší je trojfázový, ktorého stator má 3 fázové vinutia. Vnútri statora sa otáča rotor (poháňaný turbínou alebo iným motorom) s magnetickými pólmi budenými jednosmerným prúdom z budiča tak, že sa póly striedajú. Otáčaním rotora pole rotora indukuje vo vinutí statora napätie. Prúd vyvolaný týmto napätím s frekvenciou zodpovedajúcou počtu pólov a otáčok sa odvádza zo svoriek statora. V energetike sa používajú turboalternátory poháňané parnou alebo plynovou turbínou a hydroalternátory poháňané vodnou turbínou.

ambiofónia

ambiofónia [lat. + gr.] — spôsob viackanálového elektroakustického ozvučenia miestností a priestorov na dosiahnutie dobrej zrozumiteľnosti hovoreného slova a dobrého vnemu počúvanej hudby v celom priestore. Pri tomto spôsobe sa používajú oneskorovače, ktoré zabezpečujú vhodné časové oneskorenia signálu z mikrofónu vedeného v jednotlivých kanáloch cez oneskorovač a výkonový zosilňovač k príslušným reproduktorom na stenách a strope týchto priestorov. Pozornosť sa však musí venovať voľbe oneskorenia signálov v jednotlivých kanáloch, aby nevznikli nežiaduce javy (smer vnemu zdroja zvuku z iného miesta, nežiaduce zafarbenie vnímaného signálu).

amplidyn

amplidyn [lat. + gr.] — elektrický dvojstupňový rotačný zosilňovač; v podstate jednosmerný stroj s dvoma súpravami kief na komutátore kotvy. Pracuje s priečnym magnetickým poľom, čo znamená, že pomerne slabým budením hlavných pólov statora sa vzbudí prúd v skratovanej kotve, ktorej pole budí v pôvodnej osi kotvy napätie využívané v regulačných obvodoch strojov. Výstupný prúd môže dosiahnuť až desaťtisícnásobok pôvodného budiaceho prúdu. Vzhľadom na technický pokrok v elektronike sa v súčasnosti používa zriedkavo.

analógovo-číslicový prevodník

analógovo-číslicový prevodník, analógovo-digitálny prevodník — časť číslicového (digitálneho) meracieho prístroja slúžiaca na premenu spojitej meranej veličiny na číselný (diskrétny) údaj pomocou vzorkovania a kvantovania. Vzorkovaním analógovo-číslicový prevodník volí okamihy odčítania meranej veličiny. Časový interval (krok vzorkovania) medzi jednotlivými okamihmi odčítania je buď konštantný (obr. 1a), alebo sa prispôsobuje rýchlosti zmeny meranej veličiny (obr. 1b), ktorá charakterizuje veľkosť jej okamžitej frekvencie. Aby sa nestratila informácia obsiahnutá v meranej veličine, veľkosť časového intervalu sa volí nepriamo úmerne veľkosti jej maximálnej (rovnomerné vzorkovanie) alebo okamžitej frekvencii (nerovnomerné, adaptívne vzorkovanie). Okamžitú hodnotu meranej veličiny analógovo-číslicový prevodník premieňa kvantovaním na číslo. Podľa požadovanej presnosti analógovo-číslicového prevodníka (presnosť diskretizácie) sa zvolí krok kvantovania, t. j. najmenšia rozlišovaná hodnota meranej veličiny. Kvantovanie môže byť rovnomerné (obr. 2a) alebo nerovnomerné (obr. 2b). Najjednoduchším analógovo-číslicovým prevodníkom je kódovací kotúč, ktorý sa pripevňuje na bežný analógový elektrický merací prístroj (obr. 3c). Kódovací kotúč sa skladá z rovnomerne rozmiestnených rysiek (obr. 3a) alebo z radu medzikruží (obr. 3b), na ktorých sa striedajú biele a tmavé políčka. Ich usporiadanie závisí od druhu zvoleného kódu a rozlišujú sa pomocou vhodného snímacieho zariadenia (elektrického, magnetického alebo optického). V súčasnosti sa analógovo-číslicový prevodník konštruuje ako elektronický blok číslicového meracieho prístroja.

anténa

anténa [lat.] — zariadenie na vysielanie a prijímanie rádiových vĺn. Umožňuje premenu vysokofrekvenčného elektrického signálu (privádzaného na anténu napájacím vedením) na voľne sa šíriace elektromagnetické vlny a naopak. Rozlišuje sa vysielacia anténa a prijímacia anténa. Základným konštrukčným prvkom väčšiny antén je anténový žiarič. Tvar a rozmery antény závisia od jej účelu; môže ísť o obyčajný dipól, o zložitý systém vodičov alebo o sústavu parabolických diskov.

Podľa frekvenčného pásma, v ktorom pracujú, sa antény delia na dlho-, stredno-, krátko- a mikrovlnné a na antény na veľmi krátke vlny, podľa spôsobu žiarenia na všesmerové (zabezpečujú takmer rovnaký príjem signálu zo všetkých smerov) a smerové (len z vybraného smeru), podľa konštrukcie na prútové, slučkové, špirálové, štrbinové, šošovkové a i. V televízii sa používajú antény Yagi, kde sa smerový účinok a zisk antény dosahuje umiestnením pasívnych vodičov za dipól (reflektor) alebo pred dipól (direktor). Podľa účelu sa rozoznávajú zameriavacie antény (napr. rámové); antény prijímača (rozhlasové alebo televízne), ktoré môžu byť vonkajšie alebo vnútorné (napr. feritové antény); vstavané antény, ktoré sú súčasťou televíznych prijímačov; spoločné antény, ktoré sa používajú pri veľkých obytných budovách a v súčasnosti sa nahrádzajú káblovou televíziou alebo príjmom cez satelit; anténu rádioteleskopu používaného v astronómii tvorí dipól s parabolickým reflektorom. Podľa šírky pásma, v ktorom antény pracujú, sa delia na úzkopásmové a širokopásmové. Antény mobilných telefónov tvoria súčasť konštrukčného riešenia telefónu samostatne pre telefónny signál a pre internetové pripojenie. Na zlepšenie smerových vlastností sa antény zoskupujú do sústav (→ anténová sústava). Na pripojenie rôznych antén na vysielač alebo na prijímač sa používajú anténový prepínač a anténová výhybka. Na prispôsobenie impedancie antény k napájaču a ku koncovému stupňu vysielača sa používajú prispôsobovacie obvody.

Na Slovensku právne predpisy ustanovujú prípady, v ktorých je na stavbu vonkajších prijímacích rozhlasových a televíznych antén, ako aj ich zvodov potrebné stavebné povolenie a súhlas vlastníka nehnuteľnosti alebo rozhodnutie súdu. Stavebný úrad mohol podľa zákona o telekomunikáciách (zrušený od 2004) nariadiť preloženie alebo úpravu antén ohrozujúcich stavebný stav nehnuteľnosti alebo bezpečnosť okolia, príp. rušiacich vzhľad okolia.

anténová výhybka

anténová výhybka — obvod alebo zariadenie umožňujúce oddeliť 2 alebo viac signálov rôznej frekvencie, čo umožňuje súčasne používať jednu anténu (→ širokopásmová anténa) na príjem niekoľkých rozhlasových, resp. televíznych staníc.

anténový napájač

anténový napájač — vysokofrekvenčné vedenie na prenos signálov z vysielača do vysielacej antény, resp. z prijímacej antény do prijímača. Anténový napájač môže byť nesymetrický (koaxiálny, súosový) alebo symetrický (dvojvodičový).

Bajcsy, Július

Bajcsy [-či], Július, 12. 12. 1930 Nové Zámky — slovenský elektrotechnik. R 1953 - 2000 pôsobil na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave, 1990 - 1994 vedúci Katedry merania; 1990 profesor. Zaoberal sa teoretickými otázkami merania fyzikálnych (najmä elektrických) i nefyzikálnych veličín (meranie množstva vedomostí, programované vyučovanie a testové skúšky), analýzou citlivosti elektrických obvodov a problémami technickej diagnostiky. Tvorca prvých československých vyučovacích strojov (vyučovací a skúšací stroj Repex). Autor alebo spoluautor 7 knižných publikácií napr. Elektrické meranie: Programované úlohy (1980), Automatické systémy merania riadené počítačmi (1986), 25 vysokoškolských učebných textov, 60 vedeckých článkov, 126 populárno-vedeckých článkov a 7 patentov, držiteľ viacerých vyznamenaní (napr. Veľká medaila sv. Gorazda, 2005).

Balajka, Jiří

Balajka, Jiří, 18. 5. 1936 Zlín, ČR — slovenský energetik českého pôvodu. Pôsobil vo Výskumnom ústave pre ropu a uhľovodíkové plyny, od 1965 vo Výskumnom ústave energetickom v Bratislave, od 1992 riaditeľ firmy PROFING, spol. s r. o.; 1992 DrSc. Zaoberal sa problematikou spaľovania fosílnych palív v energetických zdrojoch v súvislosti s koróziami energetických zariadení, ako aj výskumom systémových analýz energetického hospodárstva vzhľadom na možnosť uplatnenia nekonvenčných energetických systémov (Vodík a iné nosiče energie, 1982). Autor knihy Kvapalné palivá v energetickej prevádzke, 1976.

balistická meracia metóda

balistická meracia metóda — základná laboratórna meracia metóda na meranie magnetických vlastností feromagnetických materiálov pri relatívne pomalých zmenách magnetického poľa používaná prevažne na meranie magnetizačných charakteristík uzavretých vzoriek. Vzorka feromagnetika má 2 vinutia. Primárne vinutie je cez komutačný prepínač pripojené na jednosmerný zdroj napätia, sekundárne vinutie prostredníctvom Volkmannovho bočníka na balistický galvanometer. Odpor vonkajšieho obvodu balistického galvanometra sa doplní na potrebnú hodnotu pomocou odporovej dekády. Vhodnou voľbou hodnôt primárneho prúdu pred prepnutím smeru prúdu komutačným prepínačom a po prepnutí sa merajú jednotlivé body rôznych charakteristík feromagnetickej vzorky (krivka prvotnej magnetizácie, komutačná krivka, hlavná hysterézna slučka a vedľajšie hysterézne slučky).

balistický galvanometer

balistický galvanometer — druh citlivého galvanometra s dlhou dobou kyvu pohyblivého mechanizmu na meranie krátkotrvajúcich prúdových impulzov. Spolu s fluxmetrom patrí k základnému vybaveniu laboratórií na magnetické merania.

Barkhausenov jav

Barkhausenov jav [-zen-] — skoková zmena magnetickej polarizácie magnetík pri stálej zmene vonkajších podmienok, napr. magnetického poľa. Prejavuje sa v magneticky mäkkých materiáloch na strmej časti primárnej magnetizačnej krivky a hysteréznej slučky, kde magnetizačný dej prebieha nevratným posuvom doménových stien (hraníc) medzi doménami.

Skokovú zmenu magnetickej polarizácie, Barkhausenove skoky, môže vyvolať magnetické pole, ale aj iné vonkajšie účinky, napr. plynulá zmena pružného mechanického namáhania alebo teploty. Podobné skokové zmeny vznikajú vo feroelektrikách (seignetoelektrikách) pri postupnej zmene ich elektrickej polarizácie; aj tieto sa nazývajú Barkhausenove skoky. Nazvaný podľa H. G. Barkhausena.

Bašta, Jan

Bašta, Jan, 1. 3. 1899 Plzeň – 11. 4. 1996 Přestavlky u Hrochova Týnce (pri Chrudime) — český elektrotechnik. R. 1923 – 24 pracoval v závode Škoda Plzeň, 1924 – 46 v ČKD Praha, 1931 – 35 pôsobil vo firme Westinghouse v Pittsburghu, 1946 – 48 na Vysokej škole banskej v Ostrave, od 1948 profesor Českého vysokého učení technického v Prahe. Autor a spoluautor kníh Teorie elektrických strojů (1957), Měření na elektrických strojích (1964) a Elektrické motory s masivními rotory (1980).

batéria

batéria [fr.] — účelové zoskupenie rovnakých predmetov, napr. vodovodná batéria — ventily na regulovanie a miešanie teplej a studenej vody;

1. el.tech. elektrický zdroj vytvorený spojením niekoľkých rovnakých článkov (galvanických, akumulátorových, palivových, termoelektrických, solárnych). Sériovým spojením sa dosiahne vyššie napätie zdroja, paralelným spojením vyšší dovolený záťažový prúd zdroja (→ akumulátor, → galvanický článok, → palivový článok);

2. hud. skupina bicích nástrojov v orchestri alebo v inom inštrumentálnom zoskupení; v 18. stor. názov arpeggia a akordických figurácií (Albertiho bas);

3. sociol. batéria otázok — súbor vzájomne spojených a dopĺňajúcich sa otázok, ktoré majú zabezpečiť validitu odpovedí, a predísť tak nežiaducim vedľajším reakciám respondenta; batéria testov — súbor vzájomne spojených a na seba nadväzujúcich testov;

4. stroj. zoskupenie rovnakých zariadení (strojov) na zvýšenie účinku, resp. výkonu;

5. voj. palebná a taktická delostrelecká a raketová jednotka alebo porovnateľná jednotka iných ozbrojených síl; aj organizačný celok obsahujúci zbrane, torpédomety, svetlomety alebo raketové komplety rovnakého kalibru alebo použitia.

Baudot, Jean Maurice Émile

Baudot [bodo], Jean Maurice Émile, 11. 9. 1845 Magneux – 28. 3. 1903 Sceaux (pri Paríži) — francúzsky vynálezca. Zaoberal sa telegrafiou. R. 1874 získal patent na telegrafný kód (→ Baudotov kód) i na telegrafný prístroj na viacnásobné tlačenie prenášaných správ s praktickým výkonom 1 000 – 1 400 slov za hodinu. Je podľa neho nazvaná jednotka modulačnej rýchlosti baud.

Baudotov kód

Baudotov kód [bodo-] — päťprvkový kód na zakódovanie značiek telegrafnej abecedy (značka a medzera rovnakej dĺžky) používanej v začiatkoch abecednej telegrafie; rovnomerný kód, ktorého kódové značky obsahujú rovnaký počet prvkov. Písmená, číslice a znaky sú zakódované kombináciou piatich prvkov kódu. Počet prvkov na jeden symbol je päť (→ medzinárodná telegrafná abeceda). Vytvorený J. M. É. Baudotom.

Bd

Bd — zn. baudu.

Hábovčík, Peter

Hábovčík, Peter, 20. 10. 1929 Mýto pod Ďumbierom, okres Brezno – 31. 12. 2005 Bratislava — slovenský elektrotechnik. R. 1957 – 66 pôsobil vo Výskumnom ústave pre vákuovú elektrotechniku v Prahe, od 1966 na Katedre mikroelektroniky Elektrotechnickej fakulty SVŠT (dnes STU) v Bratislave, 1970 – 71 a 1975 – 76 prodekan; 1979 DrSc., 1980 profesor. Zaoberal sa mikrovlnovou elektrotechnikou a optoelektronikou. Autor a spoluautor viac než 60 vedeckých publikácií a vysokoškoškolskej učebnice Lasery a fotodetektory (1990), autor štyroch vynálezov.

Hallov článok

Hallov článok [hólov], Hallov generátor, Hallova sonda — elektronický prvok založený na objave amerického fyzika E. H. Halla 1879 (→ Hallov jav), umožňujúci meranie magnetickej indukcie, elektrického výkonu a elektrickej energie v statických elektromeroch. Tenkou polovodičovou doštičkou s hrúbkou \(h\) vloženou do magnetického poľa s indukciou \(B\) preteká pomocný prúd \(I_p\). Na priečnych elektródach Hallovho článku sa objaví tzv. Hallovo napätie:

\(\displaystyle{U_H=h_H\frac{{BI}_p}{h},}\)

kde \(h_H\) je Hallova konštanta. Hallov článok takto umožňuje merať súčin \({BI}_p\), čo je aj základom merania elektrického výkonu či energie. Pri konštantnom pomocnom prúde \(I_p\) je \(U_H\) úmerné magnetickej indukcii \(B\), podobne ako pri teslamete. Na meranie dvoch či troch zložiek vektora magnetickej indukcie sa osobitou konštrukciou dajú realizovať dvoj- alebo trojsondy.

Harman, Rudolf

Harman, Rudolf, 18. 9. 1931 Hybe, okres Liptovský Mikuláš – 16. 10. 1999 Bratislava — slovenský elektronik. Od 1954 pôsobil na Elektrotechnickej fakulte SVŠT (dnes STU) v Bratislave, od 1970 vedúci Katedry rádiotechnológie (od 1974 Katedra mikroelektroniky), 1965 – 69 prorektor SVŠT; 1978 profesor. R. 1963 – 65 vedúci Katedry mikroelektroniky na Vysokej škole technickej v Káhire. Rozhodujúcou mierou sa zaslúžil o rozvoj mikroelektroniky na Slovensku. Zameriaval sa na vákuovú technológiu, výskum povrchov tuhých látok a mikroelektroniku. Autor a spoluautor vyše 45 odborných príspevkov v domácich a zahraničných vedeckých a odborných časopisoch, autor troch patentov a dvoch vysokoškolských učebných textov.

havarijná tyč reaktora

havarijná tyč reaktora — riadiaca tyč jadrového reaktora určená na rýchle zastavenie štiepnej reakcie, a tým na odstavenie reaktora z prevádzky pri vzniku podmienok vyžadujúcich jeho rýchle odstavenie. Pracuje na princípe zníženia neutrónového toku materiálmi prudko pohlcujúcimi neutróny, ako sú oceľ legovaná bórom alebo zliatiny kadmia a hafnia. Je umiestnená nad aktívnou zónou reaktora a vo svojej polohe je držaná pomocou elektromagnetu; uvoľňuje sa prerušením jeho napájacieho okruhu. Aby jej pád nebol príliš prudký, v spodnej časti aktívnej zóny je hydraulický alebo mechanický tlmič. Havarijná tyč reaktora sa dvíha zdvíhacím zariadením s osobitným pohonom a prevodovým mechanizmom. Indukčný vysielač a mechanické zariadenie ukazujú krajné polohy havarijnej tyče reaktora. Kvôli vylúčeniu fluktuačných impulzov musia na jej pád naraz zapôsobiť minimálne dve z troch blokád dostávajúcich impulz od výkonu reaktora, od jeho periódy alebo od iných parametrov (tlak a teplota) elektrárne. V jadrových reaktoroch VVER-440 typu V-230 a V-213 je 37 havarijných tyčí reaktora. Vysoké požiadavky na bezpečnosť jadrovej elektrárne predpisujú aj ďalšiu nezávislú ochranu reaktora.

Hefner-Alteneck, Friedrich von

Hefner-Alteneck [-nek], Friedrich von, 27. 4. 1845 Aschaffenburg – 7. 1. 1904 Biesdorf (dnes súčasť Berlína) — nemecký elektrotechnik. R. 1867 – 90 pôsobil vo firme Siemens & Halske, kde sa vypracoval z obyčajného robotníka na konštruktéra a šéfinžiniera; 1880 prokurista. Blízky spolupracovník W. Siemensa. R. 1872 – 73 nahradil prstencové vinutie jednosmerných a striedavých elektrických strojov účinnejším bubnovým, 1878 – 79 zostrojil oblúkovú lampu s diferenciálnou reguláciou konštantnej vzdialenosti elektród. R. 1896 – 1948 sa používala podľa neho nazvaná jednotka svietivosti (Hefnerova sviečka).

heliotechnika

heliotechnika [gr.], helioenergetika — odvetvie techniky zaoberajúce sa praktickým využitím slnečnej energie, ktorú možno využiť priamo (napr. na ohrievanie vody v slnečných kolektoroch) alebo meniť na elektrickú energiu (→ slnečná elektráreň).

Hellov telegrafný systém

Hellov telegrafný systém — telegrafný systém založený na rozklade vysielanej informácie na znaky telegrafnej abecedy a na ich prenose na princípe obrazovej telegrafie. Ide o kombinovaný systém abecednej a obrazovej telegrafie na princípe vysielania impulzov rôznej dĺžky v sústave 7 x 7 polí, ktorý používa synchrónny princíp. Hellov telegrafný systém je pomerne odolný proti rušeniu; nesprávny príjem i niekoľkých obrazových prvkov ešte umožňuje rozlíšiť príslušný znak. Jeho nevýhodou je, že vyžaduje spravidla šírku celého telefónneho kanála. Nazvaný podľa nemeckého vynálezcu Rudolfa Hella (*1901, †2002), ktorý si ho 1929 dal patentovať.

heptóda

heptóda [gr.], pentagrid — vákuová elektrónka zložená zo siedmich elektród: katódy, prvej (riadiacej) mriežky, druhej (prvej tieniacej) mriežky, tretej (druhej riadiacej) mriežky, štvrtej (druhej tieniacej) mriežky, piatej (prvej brzdiacej) mriežky a anódy. Možno si ju predstaviť ako triódu a pentódu zapojené do série. Medzi druhou a treťou mriežkou sa elektróny spomalia a vytvorí sa ich zhluk pred treťou (druhou riadiacou) mriežkou. Tento elektrónový zhluk sa správa ako nová katóda (virtuálna katóda) dodávajúca elektróny do ďalšej časti elektrónky. Heptóda sa používala predovšetkým v zmiešavacích obvodoch.

Heuslerove zliatiny

Heuslerove zliatiny [hojzle-] — feromagnetické zliatiny z neferomagnetických kovov (→ feromagnetizmus), napr. meď s 9 – 27 % mangánu a 9 – 10 % hliníka (alebo cínu). Používajú sa na výrobu permanentných magnetov, sú dobre tvárniteľné a nehrdzavejú. Nazvané podľa nemeckého metalurga Friedricha Heuslera (*1866, †1947).

hexóda

hexóda [gr.] — vákuová elektrónka zložená zo šiestich elektród: katódy, prvej (riadiacej) mriežky, druhej (prvej tieniacej) mriežky, tretej (druhej riadiacej) mriežky, štvrtej (druhej tieniacej) mriežky a anódy. Možno si ju predstaviť ako triódu a tetródu zapojené do série. Medzi druhou a treťou mriežkou sa vytvára tzv. virtuálna katóda, elektróny sa spomalia a vytvorí sa ich zhluk pred treťou mriežkou, ktorý sa správa ako nová katóda dodávajúca elektróny do ďalšej časti elektrónky. Hexóda sa používala predovšetkým v zmiešavacích obvodoch.

high-end

high-end [háj-; angl.], highend — technológie alebo výrobky (audiosústavy, počítače, mobilné telefóny, digitálne fotoaparáty, satelitné prijímače, elektronické súčiastky ap.) najvyššej, špičkovej kvality.

high fidelity

high fidelity [háj; angl.], skratka hi-fi, Hi-fi, Hi-Fi, hifi, Hifi — vysoká vernosť; od konca 50. rokov 20. stor. (pôvodne v USA) používané označenie elektroakustických zariadení (rádioprijímačov, magnetofónov, gramofónov, zosilňovačov a i.) vyznačujúcich sa vysokou kvalitou reprodukcie zvuku a schopnosťou podávať počuteľné tóny v celom rozsahu frekvenčného spektra tónov zo zaznamenaných alebo z prenášaných akustických dejov. Následne vytvorené normy definovali minimálne hranice parametrov, ktoré museli výrobky s označením high fidelity spĺňať.

hlasité dorozumievacie zariadenie

hlasité dorozumievacie zariadenie, interkom — súprava hlasitých telefónnych prístrojov spojených uzavretou telefónnou sieťou umožňujúca rýchle privolanie účastníka a uskutočnenie hlasitého hovoru medzi spolu súvisiacimi pracoviskami.