koto
koto [jap.] — tradičný japonský brnkací strunový hudobný nástroj podobný citare, jeden zo symbolov tradičnej japonskej kultúry.
Pozostáva z horizontálne položenej rezonančnej skrine so zaoblenou rezonančnou doskou, nad ktorou je natiahnutých 13 strún. Vyrába sa z dreva paulovnie plstnatej (Paulownia tomentosa), jeho dĺžka je približne 180 cm, šírka 27 cm, výška približne 8 cm. Struny sa zhotovujú z rôznych materiálov (pôvodne z hodvábu, v súčasnosti prevažne z nylonu), pričom každá má svoju kobylku, ktorej posúvaním hráč mení výšku tónu. Tónový rozsah kota sa pohybuje od B až po es3. Koto sa ladí na princípe pentatoniky, napr. jedno zo štyroch základných ladení je d, g, a, c1, d1, e1, g1, a1, c2, d2, e2, g2, a2. Hráč rozozvučiava struny brnkaním troma slonovinovými brnkadlami (plektrami), ktoré má upevnené na palci, ukazováku a prostredníku pravej ruky. Každá časť kota má tradičný názov, ktorý sa spája s presvedčením, že telo nástroja sa podobá na telo draka (napr. vrchná časť sa nazýva dračí pancier, spodná časť dračí žalúdok). Podľa tradície hráč pri hraní kľačí pred nástrojom položeným na zemi, v súčasnosti však zvyčajne sedí pri okraji nástroja položeného na stojane.
Predchodcom kota bol ku-čeng, podobný čínsky hudobný nástroj, ktorý sa dostal do Japonska v období Nara (710 – 784). Koto bolo spočiatku len dvorským nástrojom, neskôr v období Tokugawa (aj Edo, 1603 – 1868), keď sa rozšírilo medzi širšie vrstvy, sa stalo súčasťou japonskej kultúry. Prvým známejším skladateľom skladieb pre koto bol mních Kendžun (asi *1547, †asi 1636), k zdokonaleniu tohto hudobného nástroja prispel slepý hudobník Jacuhaši Kengjó (*1614, †1685), skladbami pre koto sa neskôr preslávil aj Mičio Mijagi (*1894, †1956), ktorý komponoval tradičnú i západne orientovanú hudbu. Koto využívajú vo svojej tvorbe aj súčasní hudobníci, napr. nemecký skladateľ Heiner Goebbels (*1952), v oblasti rocku a džezu ho spopularizovali David Bowie (*1947, †2016), Dave Brubeck (*1920, †2012) so svojím kvartetom, skupiny Queen a Rolling Stones a i.