konsenzus

Text hesla

konsenzus [lat.] — názorová zhoda (súhlasné stanovisko) dosiahnutá na základe diskusie (rokovania);

1. politol. uplatňovanie zásady, podľa ktorej možno myšlienku, program či námet realizovať iba so súhlasom všetkých zúčastnených. Každý účastník rozhodovacieho procesu má teda právo veta. Tento princíp jednotnej vôle sa realizuje pri rokovaniach politických strán (metóda ústupkov až po všeobecný súhlas; výnimočne ho možno dosiahnuť na parlamentnej úrovni; → politický konsenzus), pri medzištátnych skupinových aktivitách (vznik medzinárodnej organizácie), ale aj pri priateľských rozhovoroch (kto nesúhlasí, odchádza) a pod. Stretnutia a diskusie, na ktorých sa konsenzus uplatňuje, nemajú vedúceho, ale facilitátora, teda osobu, ktorá so súhlasom skupiny pomáha usmerňovať stretnutie, diskusiu. Ak sa vyžaduje konsenzus na celospoločenskej úrovni, môže ísť o politický diktát (nepripustenie rôznosti názorov), tento pojem môže v sebe obsahovať výrazný demagogický prvok;

2. práv. súhlas so vznikom zmluvy ako dvojstranného, prípadne viacstranného právneho úkonu, t. j. úplné a bezpodmienečné prijatie návrhu na uzavretie zmluvy (konsenzuálne zmluvy, napr. kúpna zmluva, zmluva o diele, darovacia zmluva); vychádza z rímskeho práva (→ consensus). Stranami sledovaný právny vzťah vzniká už prejavom súhlasu, t. j. konsenzu. Pri konsenzuálnej darovacej zmluve dôjde k reálnemu darovaniu až v budúcnosti, t. j. darca odovzdá dar až po vzniku darovacej zmluvy (obdarovaný prijíma sľub darcu), na rozdiel od reálnej darovacej zmluvy, ktorej uzavretím súčasne dochádza k fyzickému odovzdaniu daru. Rozhodovanie pomocou konsenzu vyjadruje zhodu vôle všetkých účastníkov zmluvy o celom jej obsahu, resp. aspoň o jej podstatných častiach. Nepoužíva sa hlasovanie, ale diskusia, ktorá prebieha dovtedy, kým nie je s rozhodnutím spokojný každý (jednomyseľnosť);

3. sociol. spoločne zastávané stanovisko (súhlas, zhoda) skupiny ľudí alebo členov celej spoločnosti (→ sociálny konsenzus). Predstavuje jeden z dvoch základných sociologických prístupov k spoločenskému poriadku, ktorý (na rozdiel od konfliktu a nátlaku, na ktoré kladie dôraz druhý prístup) zdôrazňuje význam konsenzu v zmysle zhody v hodnotách a normách (→ hodnotový konsenzus) a pokladá ho za podstatu spoločenskej solidarity či integrácie, a teda za základ spoločenského poriadku. V zmysle dominujúcich názorov, hodnotení a preferovaných riešení v spoločnosti predstavuje konsenzus základ verejnej mienky. V skupinovej dynamike označuje jednotu názorov v revolučnom vedomí týkajúcich sa neakceptovateľných vlastností starého režimu, označenia nepriateľov, vízie žiaduceho porevolučného usporiadania a stratégie jeho nastolenia.

Zverejnené 3. júna 2022.

Konsenzus [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2023-02-06]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/konsenzus